Prvé dôležité voľby roka môže vyhrať žena

| postoj.sk | 23. 01. 2020 | Pavol Rábara |

Zľava Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová v Bratislave 9. septembra 2019. FOTO TASR – Pavol Zachar

Prečo by bolo dobrou správou, keby Súdna rada ani v pondelok opäť nezvolila šéfa Najvyššieho súdu.

 

Tento rok čakajú Slovensko troje dôležitých volieb. Po parlamentných voľbách a voľbe nového generálneho prokurátora to bude aj voľba predsedu Najvyššieho súdu. Tá sa koná už najbližší pondelok 27. januára, čím sa môže obsadiť šéfovská stolička na Najvyššom súde – uvoľnená od októbra minulého roka. Ale aj nemusí. 

Favoritka Bajánková 

Post predsedu Najvyššieho súdu sa uvoľnil vlani v októbri po odchode Daniely Švecovej. Jej nástupcu volila 18-členná Súdna rada 9. septembra, spomedzi troch kandidátok – Ivetty Macejkovej, Jany Bajánkovej a Sone Mesiarkinovej – si nevybrala nikoho.

Bajánkovej chýbal v septembri na zvolenie len jeden jediný hlas, keď ju podporilo deväť členov Súdnej rady (potrebných je najmenej desať). 

Ďalšia voľba sa konala na konci novembra, keď sa o post šéfa Najvyššieho súdu uchádzali Ján Šikuta a Alena Šišková. 

Šikutovi chýbali na zvolenie dva hlasy. Podľa informácií Postoja dostal Šikuta hlasy aj od kritikov súčasného vedenia Najvyššieho súdu, takže väčšina členov Súdnej rady si v novembri neželala zvolenie nikoho.

Najdôležitejšie zmeny vo volebných programoch politických strán pre oblasť spravodlivosti, 2020

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt zmeny

  1. Zmeny v spôsobe kreovania sudcov:

 

SME rodina: verejná voľba sudcov všeobecných súdov občanmi na 6 rokov.

 

PS/Spolu: verejná voľba sudcov Ústavného súdu SR parlamentom  v pevne stanovených štvorročných cykloch tak, aby jedna politická zostava nevolila naraz veľký počet ústavných sudcov. Návrhy na kandidátov na tento post budú podávať samotní kandidáti.

 

 

  1. Zánik funkcie sudcu:

 

SME rodina: uplynutím volebného obdobia 6 rokov, aj opakovane.

 

Automaticky zo zákona po dosiahnutí určitého veku sudcu:

SAS: dovŕšením riadneho dôchodkového veku (cca 63 rokov),

Za ľudí: pre všeobecné súdy 65-70 rokov, ústavný súd 70 rokov,

PS/Spolu: pre všeobecné súdy 65 rokov.

Náhubkový zákon v Poľsku vyhnal do ulíc aj európskych sudcov, Slováci kolegov podporili na diaľku

Sobotný protest vo Varšave. Foto - TASR/AP| dennikn.sk | 14. januára 2020 | Tomáš Vasilko, Veronika Prušová |

Sobotný protest vo Varšave. Foto – TASR/AP

Združenie sudcov Slovenska poslalo do Varšavy stanovisko, podpredsedníčka Najvyššieho súdu sa o situáciu u susedov zaujíma. Predseda Ústavného súdu nepokladá za vhodné sa vyjadrovať.

Bol to veľmi nezvyčajný protest. Sudcovia si obliekli svoje taláre a potichu kráčali poľským hlavným mestom. Vo Varšave sa v sobotu nakoniec stretlo asi 30-tisíc ľudí, ktorí sa pridali k sudcom. Aj preto sa demonštrácia volala Pochod tisíc talárov.

Časť poľských sudcov takto protestovala proti zákonu, ktorý momentálne prechádza parlamentom. Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá v októbri znova vyhrala parlamentné voľby, chce trestať sudcov, ktorí sa kriticky vyjadria k výberu nových sudcov či k reformám vlády. Kritici ho preto volajú aj „náhubkový zákon“.

„Nie je pre nás bežné ísť von v talároch protestovať proti zbavovaniu práv ľudí na súdoch,“ povedal podľa Reuters Krystian Markiewicz, predseda sudcovskej asociácie Iustitia a jeden z organizátorov pochodu.

Slováci vyjadrujú podporu

Na proteste sa zúčastnilo aj niekoľko sudcov z vyše 20 iných štátov Európskej únie. Osobne prišli poľských kolegov podporiť podľa poľských médií aj sudcovia z Česka či Maďarska, rovnako aj zo Slovinska, z Rakúska, Chorvátska či Bulharska.

Cez prizmu očisty justície.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt očista justície| 19. januára 2020 | JUDr. Mária Laufová | autorka je emeritná sudkyňa |

 

,,Za kľúčové považujem, aby úsilie o reformu justície nestroskotalo na nereformovateľnosti celej spoločnosti. Pretože účinnosť a rešpektovanie akýchkoľvek noriem je priamo úmerné vyspelosti spoločnosti a jej schopnosti uvedomovať si vlastné sebadeštrukčné sily.“

Prof. Alexandra Krsková v rozhovore pre Otvorené právo.

 

,,Prajú si elity právny štát, dostatočne silný a dostatočne autonómny  (ktorý by dopadal i na nich) , praje si to vôbec zmätená spoločnosť ?...Má stredná Európa sebaúctu? Je pripravená na hľadanie miery  vecí , miery  medzi slobodou a verejnými dobrami, medzi osobným úspechom a solidaritou, aktivitou a zdržanlivosťou a a ohľadmi ? Ak áno, z akých zdrojov má  pritom čerpať ?“.

 Problém sebaúcty: Úvodná poznámka, Prof. Pavel Holländer ,,Právo a dobro v ústavnej demokracii.“

Tieto slová  boli vyslovené asi  pred 13 rokmi.

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners