Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/images/obrazky/header.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/images/obrazky/header.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/images/obrazky/header.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2
Začať musia tí hore

Začať musia tí hore

Píše Ján Hrubala,
sudca Špecializovaného trestného súdu

Sudcovia potrebujú konzistentnosť a istotu napísaného pravidla, aby vedeli, čo je prípustné a čo už nie.

Môže sudca položiť iným sudcom „verejnú otázku“ zjavne adresovanú v súvislosti s konkrétnou vecou typu „Koľko stojí zmena právneho názoru v rovnakej veci, ak sú v hre miliardy?“ (viď napríklad časopis Dimenzie, september 2013, citácia sudcu Harabina ku kauze takzvaných Duckého zmeniek v súvislosti s rozvrhom práce Najvyššieho súdu SR a rozhodnutím Ústavného súdu SR)?

Môže povedať „Vo veci otvorenia prípadu Duckého zmeniek je dosť sudcov typu Katarína Javorčíková, ktorá už pri naťahovaní sporu potopila štát“ (tamtiež – citácia sudcu Harabina)?

Môže sudca vytvoriť a nechať kolovať ako petíciu dokument kritizujúci pomery v justícii (www.sudcovia.sk, dokument „Päť viet“)?

Môže na priamu otázku novinára smerujúcu k vysvetleniu dôvodu podpisu pod takýto dokument sudca odpovedať: „Bral som to ako prejav zodpovednosti samého voči sebe, ale aj k verejnosti.“ (1. 10. 2009, vyjadrenie sudcu Holiča)?

 

Má sa pred takýmto vyjadrením radiť so staršími kolegami, predsedom súdu... (odporúčanie sudcu Harabina, zasadnutie Súdnej rady dňa 29. 10. 2013)?

Môže sudca blogovať, vyjadrovať sa k celospoločenským témam, cez médiá kritizovať názory svojich kolegov?

Môže vec nevybavujúci sudca pre médiá vo verejnosťou sledovanej veci vysloviť názor, podľa ktorého napríklad neuznanie nahrávky vyhotovenej súkromným mobilom policajta zo šikanovania rómskych podozrivých ako dôkazného prostriedku je nesprávny výklad zákona?

Stačí sa mierniť vo výrazových prostriedkoch alebo treba byť za každých okolností ticho?

Čo je to tá „sudcovská zdržanlivosť“, kde sa začína a končí sloboda prejavu u sudcov? Môžu písať, kritizovať, ironizovať ako ostatní, alebo platí výrok sudcu Burgera, že sudca sa má „vyjadrovať maximálne vo svojich rozhodnutiach“ (zasadnutie Súdnej rady 29. októbra 2013)? Ak má sudca Burger pravdu, čo potom? Nepreložíme Holiča na vyšší súd, kde vyhral výberové konanie, napomenieme Harabina, autorov výzvy Päť viet? Alebo ich dáme disciplinárne stíhať?

 

Už hľadanie je ťažké

Ľahké otázky? Niektoré ľahšie, niektoré ťažšie, niektoré poriadne zložité. V každom prípade zákonom zakotvené povinnosti sudcu na ne nie vždy dávajú jednoznačnú odpoveď.

Mimochodom, nielen nachádzanie, ale už hľadanie dobrých a hlavne konzistentných odpovedí je v týchto veciach ťažké. Vyžaduje serióznu diskusiu - zvažovanie všetkých aspektov prejavu, jeho motivácie, oddelenie osobnostných útokov od snahy o riešenie problému a posúdenie mnohých ďalších nuáns.

Etický rozmer fungovania sudcu nie je len o jednoducho riešiteľných prípadoch agresívneho, vulgárneho a neúctivého správania sa alebo o neupravenom zovňajšku na pracovisku. Je aj (alebo hlavne) o prípustnej miere osobnostných prejavov a o stanovení „deliacej čiary“ v primeranom obmedzení slobody prejavu sudcov, ktorú nebude možné voluntaristicky posúvať. Čiže aj (alebo hlavne) o konzistentnosti.

Mimochodom, etika. Stačí mať, ako hovorí sudca a predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, „etiku v sebe“ u uchádzača o miesto sudcu objavenú členmi výberovej komisie a disciplinárny senát, ktorý si so zlým odhadom výberovej komisie v konkrétnom prípade už nejako poradí, alebo treba viac? Priznám sa, na začiatku svojej sudcovskej kariéry som aj ja patril k sudcom, ktorým sa pri školiacich témach ako „etika“ a pri zmienkach o etických kódexoch otváral nožík vo vrecku. Prečo ísť na školenie o etike – chcem témy z občianskeho, trestného práva...

 

Čo nedokáže ani najlepší psychológ

Stretnutia s docentkou Krskovou, ktorá sa téme etiky dlhodobo venuje, skúsenosti zo zahraničia, rastúca naliehavosť riešenia v úvode položených a im podobných otázok, viac či menej hlasné hádky o tom, čo si môže sudca dovoliť, a nie vždy konzistentný prístup disciplinárnych senátov a odborných elít k tejto téme ma však jednoznačne doviedli k nasledovnému poznaniu:

Ani najlepší psychológ, ani vynikajúcou intuíciou obdarený človek nemá šancu posúdiť mieru sudcovskej „etiky v sebe“, a to z jednoduchého dôvodu. Pokiaľ totiž nebude čo najpodrobnejšie precizované, čo je a čo nie je etické, sa to jednoducho nedá.

Toto precizovanie nemôže byť výsledkom intelektuálneho experimentovania člena výberovej komisie alebo disciplinárneho senátu. Nejde totiž o riešenie triviálností typu, či dieťa má, alebo nemá byť úctivé k svojim rodičom. Ide o odpovede na často veľmi chúlostivé a i odborne náročné otázky. Tie vyžadujú serióznu a širokú diskusiu. A vzdelávanie.

 

Nesúhlasím

Väčšina členov Súdnej rady má zjavne iný názor, a ja im ho neberiem. Len s ním nesúhlasím. Navyše, o deliacich čiarach ešte neprebehla seriózna diskusia zahŕňajúca všetkých aktérov, viacerí zainteresovaní sa jej aktívne vyhýbajú a tak ešte nevieme, či má pravdu zdržanlivosť obhajujúci sudca Burger ortodoxne zakazujúci komentovanie čohokoľvek okrem vlastných vecí, alebo sudca Holič komentujúci motiváciu k podpisu výzvy Päť viet a spolu s ním sudca Harabin, síce kritizujúci sudcu Holiča za jeho „nesprávny názor“, ale sám prezentujúci svoje videnie sveta oveľa častejšie a expresívnejšie.

Informácie, konsenzus a relatívne podrobný etický kódex. To sú tri základné predpoklady právnej istoty korčuľovania na tenkom ľade verejnej činnosti sudcu, komentovania stavu justície, svojej práce i práce kolegov. Niekedy naozaj platí východniarske „I tak še da, i tak še da“, tu však nie.

Konzistentnosť a istota napísaného pravidla (... kam až „možno zájsť“) je podľa môjho názoru to, čo zabráni nielen zbytočnému prepoteniu košele kolegu Holiča pri vysvetľovaní v minulosti prezentovaného „nesprávneho názoru“ (ak k prepoteniu košele nedošlo, ospravedlňujem sa, ak áno, úprimne chápem), ale aj to, čo umožní slobodné demýtizovanie stavu, v ktorom sa justícia nachádza.

Demýtizovať môžu len slobodní ľudia. Tí síce horia za svoju pravdu, ale pochybujú o svojej neomylnosti, diskutujú, počúvajú všetkých rovnako, bez predsudkov a rozdielnosti akceptujú. A musia začať „tí hore“. Inak še neda.

 

pondelok 4. 11. 2013 18:16 | Ján Hrubala
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/harabin-sa-nedozvie-ci-bol-vinny-592816

Harabin sa nedozvie, či bol vinný

Jediným hladkým rezom sa Ústavný súd zbavil disciplinárnych návrhov na predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Kvôli námietkam zaujatosti sudcov sa totiž nenašla potrebná väčšina na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia. De facto tým sudcovia Harabina úplne oslobodili.

 

Minister spravodlivosti Tomáš Borec (Smer-SD), ktorý si osvojil návrhy svojej predchodkyne Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS), pritom žiadal pre neho najprísnejšie sankcie. Za ignorovanie náhodného prideľovania spisov mal prísť o ročné zrážky 70 percent platu, za ďalšie obchádzanie elektronickej podateľne a tiež kvôli tomu, že sa neodvolal v prípade diskriminačnej žaloby jedenástich sudcov, mal dokonca prísť o talár.

Harabin pre médiá vyhlásil, že sa opäť obráti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a Slovensko bude platiť „ťažké peniaze“. Tie mieni dať na pravoslávne kostoly. Žitňanská upozorňuje, že veľké množstvo vylúčených sudcov indikuje problém v našom justičnom systéme.

 

„Nepokladám za správne, že Ústavný súd šiel do toho s takým malým počtom sudcov, aj keď je to v súlade s ústavou,“ reagoval ústavný právnik Peter Kresák. Podľa neho bola aj možnosť „uprednostniť spravodlivosť pred námietkami, z ktorých bola časť celkom účelová“. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák sa pýta, či bolo možné si dovoliť v takých vážnych konaniach také nerozhodné výsledky. „Tak totiž nevieme a nevie to ani Štefan Harabin, či skutočne spáchal alebo nespáchal disciplinárne previnenia. A to nie je v súlade s princípmi právneho štátu,“ domnieva sa Mazák.

 

Čo hrozilo Štefanovi Harabinovi

Trest zrážky 70% z ročného platu– za zmeny v rozvrhu práce bez využitia elektronickej podateľne, čím mal porušiť zásadu náhodného prideľovania spisov (2. disciplinárny návrh podala exministerka Lucia Žitňanská 25.11.2010).

Zbavenie funkcie sudcu– za nepodanie odvolania v diskriminačnom spore s jedenástimi sudcami Najvyššieho súdu, ktorí na prvostupňovom súde vysúdili spolu milión eur (3. disciplinárny návrh podala exministerka Lucia Žitňanská 3.8.2011).

bavenie funkcie sudcu– za zmeny v senátoch vrátane toho, ktorý rozhodoval v kauze Tipos (4. disciplinárny návrh podala exministerka Lucia Žitňanská 28.11.2011).

 

štvrtok 31.10.2013

Ľuboš Kostelanský

 

 

Milan Růžička: Spravodlivosť bola jeho životným štýlom

Nenápadný sudca o otvorenosti súdov nielen hovoril, ale aj konal. Zanechal za sebou veľa odborných rozhodnutí.

Na prvé stretnutie so sudcom Milanom Růžičkom (16.9.1961 – 29.10.2013) sa pamätám takmer presne. Bolo to v roku 2009. Stál na chodbe Najvyššieho súdu, na hlave mal veľký čierny klobúk a premeriaval si každého, kto prišiel.

O to bolo potom prekvapujúcejšie, keď sa ochotne postavil pred novinárov a pokojne im vysvetľoval, prečo je disciplinárne stíhaný. Prečo po vyše dvadsiatich rokoch, ktoré obetoval justícii a nikdy ho negatívne nehodnotili, ho zrazu obvinili zo sedemročného súdneho prieťahu.

Disciplinárny návrh voči nemu podal vtedajší predseda banskobystrického krajského súdu Ján Bobor. Růžička vraj nekonal o námietke proti exekúcii.

Kafkov pán K.

Síce o nej nebola v spise ani zmienka a exekútor rozhodnutie neurgoval, sudcovi hrozilo odvolanie z funkcie.

Stačila chvíľa v rokovacej sieni, aby bolo jasné, že Růžička sa neprevinil tým, čo mu kladú za vinu. A preto sa niet čo čudovať, keď sa po vyhlásení rozsudku cítil ako pán K. z Kafkovho procesu.

Prvostupňový súd ho uznal za vinného a potrestal zrážkou polovice platu na päť mesiacov. Odvolací senát od jeho trestu nakoniec upustil, jeho meno však nikdy neočistil.

O to viac ostali každému v pamäti jeho slová zo záverečnej reči: „To ťažké, temné a neželané sa vždy skončí. Kým sa tak stane, práve to ťažké a temné nesie v sebe posolstvo nádeje, budúcnosti a zmyslu. Verím v spravodlivosť.“

Prirodzená autorita.

Sudca Růžička nemohol inak. „Spravodlivosť pre neho nebola len fancy slovom, bol to jeho životný štýl,“ spomína na portáli otvorenepravo.sk advokátka Eva Kováčechová, ktorá ho v tomto absurdnom a vykonštruovanom konaní zastupovala.

„Znášal to veľmi zle,“ hovorí po rokoch aj jeho priateľ, súčasný rektor Paneurópskej vysokej školy Ján Svák. Jeho blízki i sudca však odpoveď, prečo sa niekto snaží jeho meno na verejnosti očierniť, dobre poznali.

„Bol to neprehliadnuteľný človek, prirodzená autorita. Vždy inklinoval smerom, ktorý nebol v prúde,“ naznačuje rektor. Prejavoval sa tým už na vysokej škole, no aj po vstupe do justície. Sudcom sa stal v roku 1986 a takmer celý profesionálny život pôsobil na Okresnom súde vo Veľkému Krtíši, ktorému až do roku 2006 predsedal.

Na čele súdu stál trinásť rokov. Až dovtedy, kým sa ministrom spravodlivosti nestal Štefan Harabin (nominant HZDS). Bez vysvetlenia ho odvolal z funkcie, podobne ako skupinu ďalších reformných sudcov.

Růžička sa vždy snažil pretaviť zmeny v súdnictve aj do praxe. On totiž nielen hovoril o otvorenosti súdov, on aj konal. A tak nechal pre „svoj“ súd zriadiť internetovú stránku.

Ľuďom rozdával anketové lístky, aby povedali, čo si myslia o korupcii a úplatkárstve na súde. V reformách chcel pokračovať i ďalej. Nebál sa pomery v súdnictve kritizovať.

Podpísal petíciu Päť viet a stal sa aj zakladajúcim členom združenia Za otvorenú justíciu, o ktorom Harabin hovorieva ako o „spolku záhradkárov". Růžičkovi kolegovia ostali jeho smrťou zaskočení a dnes len spomínajú ako „svojou odvahou, múdrosťou a rozvahou bol a zostane pre nás príkladom".

Milovník rocku a džezu

Sudca Růžička nikdy nechcel na seba pútať pozornosť, no aj tak vždy zaujal. Na to spomína aj Svák, ktorý ho poznal od strednej školy.

Jeho význam pre justíciu nespočíva v množstve teoretických odborných článkov. Zanechal však množstvo vysoko odborných rozhodnutí. Okrem odbornosti obsahujú čosi navyše. „Pretavil do nich hodnoty, ktoré nie sú v paragrafoch, ale v človeku,“ hovorí Svák, ktorý si na svojho priateľa spomína aj ako na vášnivého milovníka rocku a džezu.

Jeho obdiv si však zaslúžil aj pre niečo iné. „Kiežby sa našiel ďalší sudca, ktorý by prečítal toľko kníh,“ dodáva rektor.

Růžička zomrel náhle, na stretnutí predsedov súdov v Omšení. Svoju pozíciu na čele súdu v roku 2011 opäť obhájil. Vtedy už o výbere totiž nerozhodoval Štefan Harabin.

štvrtok 7. 11. 2013 17:14 | Veronika Prušová

http://www.sme.sk/c/6997948/milan-ruzicka-spravodlivost-bola-jeho-zivotnym-stylom.html#ixzz2k2uYNulH

 

 

 

 

Z talára nevyzlečený

06.11.2013 | Marián Leško , Trend

Názor |

Minulý týždeň mal Ústavný súd rozhodnúť o vine či nevine predsedu Najvyššieho súdu. Ak by ho uznal za vinného, Štefan Harabin by už nebol sudcom. Košický súd predsedu nevyzliekol z talára, ale ani ho neuznal za nevinného. Návrhy bývalej ministerky Lucie Žitňanskej zamietol z procedurálnych dôvodov – nenašla sa potrebná väčšina sudcov, aby rozhodla. Ide o ďalší prípad inštitucionálneho zlyhania, ktoré znovu potvrdilo, že slovenské súdnictvo sa vlastnými rukami nemôže vytiahnuť z bažiny, do ktorej spadlo.

Keď Štefan Harabin prešiel z vlády na post šéfa Najvyššieho súdu, Günter Woratsch, čestný prezident Medzinárodnej asociácie sudcov, to komentoval slovami, že také niečo sa „stalo v Rusku a na Ukrajine, ale určite nie v západnej Európe“. Od leta 2009 do novembra 2011 toho stihol predseda toľko, že ministerka spravodlivosti L. Žitňanská musela podať štyri návrhy na disciplinárne konania. Kým bola vo funkcii, jednej sťažnosti väčšina sudcov vyhovela. Keď vláda padla, zabralo ešte dva roky, kým súd „dozrel“ natoľko, aby v merite veci nerozhodol.

Slovenské súdnictvo tak bude ďalej riadiť predseda, o ktorom dva senáty Ústavného súdu povedali, že prijímal opatrenia, ktorými fakticky prerozdeľoval spisy a svojvoľne menil zloženie senátov. Nech už si o JUDr. Harabinovi ako o právnikovi myslíme čokoľvek, nik ho nemôže podozrievať, že by nevedel to, čo každý predseda okresného súdu. Že „vydaním zmien a doplnkov v rozvrhu práce nemožno bez zákonom predpokladaných dôvodov meniť personálne zloženie senátov v už pridelených veciach“. Ak napriek tomu zloženie senátov menil, tak nie z neznalosti, ale z úmyslu.

Nie z neznalosti, ale z úmyslu dal ako šéf Súdnej rady odsúhlasiť jej členom návrh na dočasné preloženie sudcu Pavla Polku na Najvyšší súd. Urobil to napriek tomu, že Aliancia Fair-play zverejnila rozsudky českých súdov, z ktorých vyplýva, že Polkov podriadený v záujme Polkovho známeho ponúkol českému sudcovi úplatok. V rozsudku je veta, že Polkov známy požiadal odsúdeného o intervenciu u sudcu v Ostrave „prostredníctvom JUDr. Polku“. Pretože sa bývalý predseda žilinského okresného súdu odmietol zúčastniť na pojednávaniach českých súdov, Združenie sudcov Slovenska, ktoré vtedy viedol Juraj Majchrák, vylúčilo P. Polku zo svojich radov. Dnes to znie neuveriteľne, že aj také časy tu boli.

Z faktu, že za dočasné pridelenie Polku k Harabinovi hlasovalo 17 členov Súdnej rady a len jediný sa zdržal, možno spoľahlivo odhadnúť, koho na budúci rok zvolí rada za kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu. Či zvolený Harabin dostane možnosť ďalších päť rokov šéfovať súdnictvu, bude závisieť od toho, koho zvolíme za prezidenta.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • S potešením čítam článok znalého vzdelaného nezávislého sudcu. Je to v súlade s tým, čo som uvádzal - interné problémy si na základe vzdelania, praxe, morálky a etiky, ako aj na základe znalosti o činnosti svojich kolegov musia riešiť sudcovia sami. Ľudia to iba podaktorí vidia a sledujú, ale EU je celkom inde od denia na súdoch SK. A kto to potrebuje? Súdnictvo nie. Občania nie. :)

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri