Čo nebolo v monitoringu SR

Harabin spamuje ministrov aj Markízu

Harabin zablokoval na Najvyššom súde internet. Sám trávi čas rozposielaním vtipov.

BRATISLAVA. „Ja som z Chminianskych Jakubovian a potrebujeme políciu. Sme sa vlámali do domu.“

Róm Rudolf Horváth takto pred niekoľkými rokmi zavolal na políciu a sám sa udal. Dodal, že ak by bola možnosť, išiel by do basy.

Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin vo štvrtok nahrávku, ktorá už roky visí na internete, preposlal asi stovke ľudí.

Sú medzi nimi jemu blízki sudcovia Najvyššieho súdu, advokáti, bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková alebo aj podnikateľ Jozef Oklamčák.

Adresár

Komu Harabin posiela e­maily

Justícia

Ivetta Macejková – šéfka Ústavného súdu,

Milan Ľalík – sudca Ústavného súdu,

Dobroslav Trnka – bývalý generálny prokurátor,

Ladislav Tichý – bývalý zastupujúci generálny prokurátor,

Michal Truban – bývalý šéf Špeciálneho súdu,

Igor Burger – sudca, roky kandidoval za podpredsedu Najvyššieho súdu, no vždy mu pred voľbou do toho niečo prišlo,

Helená Kožíková – bývalá členka Súdnej rady, ktorá podala žalobu aj trestné oznámenie na filmárku Zuzanu Piussi,

Juraj Kus – advokát,

Marica Pirošíková – zástupkyňa štátu pri ESĽP.

Politika

Dušan Čaplovič – minister školstva,

Marek Maďarič – minister kultúry,

Monika Jankovská – štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti,

Anna Vitteková – bývalá štátna tajomníčka, dnes poslankyňa Smeru,

Miroslav Jureňa – bývalý minister pôdohospodárstva za HZDS,

Viera Petríková – bývalá ministerka spravodlivosti.

Osobnosti verejného života

Pavel Kapusta – šéfredaktor týždenníka Extra Plus,

Ivo Hlaváček – diplomat,

Jozef Oklamčák – podnikateľ,

Ján Tribula – redaktor.

Medzi adresátmi, z ktorých jeden poslal e-mail aj redakcii SME, bol aj redaktor Markízy Ján Tribula.

Ten hneď na druhý deň pripravil reportáž, v rámci ktorej Horvátha navštívil a známeho „úprimného zlodeja“ sa pýtal, ako sa má po odsedení trestu.

Tribula odmieta, že by ho Harabin inšpiroval, na reportáži vraj robil už dlhšie. Prečo je na zozname predsedu Najvyššieho súdu, si nevie vysvetliť.

„Netuším, ako som sa tam objavil, úplná náhoda,“ povedal Tribula.

S Harabinom si netyká, nemá naňho ani telefón. Predseda Najvyššieho súdu podľa neho takto posiela „strašne veľa“ e-mailov.

„Mne to chodí do spamu. Potom to naraz všetko mažem,“ povedal Tribula.

Píše mnohým a často

Medzi adresátmi je aj Marica Pirošíková, zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva. Hovorí, že takéto hromadné správy maže bez prečítania.

Aj ona tvrdí, že Harabin vtipy posiela pravidelne. „Mňa tam má zaradenú, odkedy som na ministerstve,“ hovorí Pirošíková s tým, že s Harabinom má pracovný vzťah.

Na zozname sú aj ministri školstva Dušan Čaplovič a kultúry Marek Maďarič.

„Na e­mailovú adresu ministra príde denne desiatka e­mailov a ak sa ktokoľvek rozhodne ministrovi poslať správu, nemôže mu to zakázať. Na základe zamerania doručenej správy posiela jej obsah na vecné riešenie príslušným odborným útvarom rezortu,“ napísal Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák.

Zoznam nepripravil

Harabin o adresátoch tvrdí, že „nejde o ním vytvorený, ale o náhodne zostavený zoznam“. Sú na ňom podľa neho aj „osoby, s ktorými nie je v žiadnom vzťahu“.

Sudcovia zo zoznamu ho v minulosti viackrát podporili, napríklad na Súdnej rade. S Macejkovou či Trnkom však v poslednom období nemal dobré vzťahy.

S bývalým šéfom prokurátorov sa nezhodol potom, čo potvrdil jeho telefonický rozhovor s narkobarónom Bakim Sadikim, Macejková mu vytkla, ako sa vyjadruje o ústavných sudcoch.

Harabin tvrdí, že zaujímavosti rozposiela ďalej „v rámci šírenia ústavného práva na informácie“.

Zaráža ho, že niekto poslal e-mail SME bez jeho súhlasu. Podľa neho môže ísť o zásah do ochrany osobných údajov s trestnoprávnym dosahom.

Vzápätí však dodal, že môže tieto e­maily posielať aj do SME. Krátko potom prišlo od neho niekoľko správ, napríklad o tom, aké zdravé je ovocie.

E-mail o Horváthovi vraj Harabin nebral ako vtip.

„Osobne si ako trestný sudca vždy váži páchateľa, ktorý sa prizná a svoj čin úprimne oľutuje. Pri ukladaní trestu by zohľadnil túto skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť,“ napísal jeho tlačový odbor.

V roku 2010 Harabin zablokoval na Najvyššom súde sudcom pozeranie viacerých internetových stránok, ktoré podľa neho nemali nič spoločné s prácou.

Sudcovia to vtedy brali ako súčasť pomsty tým, čo s ním nesúhlasia.

pondelok 16. 10. 2013  |  Sme, Monika Tódová
 


Harabin nevie, čo sa patrí na internete i v reálnom svete

Harabin za šírenie osvety považuje posúvanie bludov. V takom svete žije človek, ktorý riadi súdnictvo.

Spamovanie nevinných obetí, ktorému sa s obľubou venuje predseda Najvyššieho súdu, je iste zábavná príhoda, ale nezaškodí si po čase pripomenúť, že Štefan Harabin popritom stíha vyvíjať aj omnoho závažnejšiu činnosť. Napríklad preto, aby nevznikol mylný dojem, že česká veta „kdo si hraje, nezlobí“ má univerzálnu platnosť aj v slovenskej justícii. Nemá.

Najskôr k nevyžiadaným e­mailom. Nevedno, či Harabin bez rozmýšľania prepošle každú hlúposť, ktorá pristane v jeho počítači, alebo pred odoslaním širokému publiku robí aj vlastný výber. Ak platí prvá možnosť, je zle. Ak druhá, tak ešte horšie. Už samotné spamovanie je problém, ale krátky pohľad na malú vzorku e­-mailov, čo pristáli aj v SME, nahovára, že možno nie najväčší.

Harabin sa napríklad rozhodol podeliť o liečbu rakoviny pomocou ovocia. Nič proti ovociu, ale šíriť teóriu akéhosi šarlatána, ktorý tvrdí, že má pri liečení rakoviny úspešnosť 80 percent len vďaka jeho správnej konzumácii, je vážna diagnóza. Keby ešte sedel vo vláde, pomohla by krátka konzultácia s ministerkou zdravotníctva, takto je odborná pomoc v nedohľadne. Prirodzene, z jedného e­-mailu nemožno vyvodzovať ďalekosiahle závery, ale od šéfa slovenských sudcov by sa „v rámci šírenia ústavného práva na informácie“ predsa len očakával lepší vkus.

Slovenskú justíciu teda vedie človek, ktorý nevie, čo sa patrí na internete, preto nemôžeme očakávať, že v reálnom svete je to lepšie. Harabin navyše za šírenie osvety považuje posúvanie bludov. Aj keď sa to môže zdať ako kozmetická chyba, nie je to tak, pretože hovorí o mentálnom svete človeka, ktorý riadi tunajšie súdnictvo.

Na zatiaľ poslednom zasadaní Súdnej rady napríklad jeho fanklub dočasne (rozumej nastálo) pridelil na Najvyšší súd žilinského sudcu Polku, ktorý sa v nepekných súvislostiach spomína v českých súdnych spisoch. Na tom istom zasadaní odmietol z vymyslených dôvodov preložiť z okresného na krajský súd iného sudcu. A na tom istom rokovaní rada odmietla zaradiť etiku do fázy prípravného vzdelávania sudcov. Pretože s etikou je to u nás, ako každý uzná, v najlepšom poriadku. Ako vidno, Harabin sa stíha hrať a popritom aj robiť zle.

 

pondelok 15. 10. 2013  | Roman Pataj
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.


 

 

Predseda súdu urobil výnimku a sudcov pomenil.

 

BRATISLAVA. Pri rozhodovaní o 150-tisícovom odškodnom pre Štefana Harabina bol Krajský súd v Bratislave najskôr proti. V prospech Harabina rozhodol až po zmene senátu.

Bývalá sudkyňa Ľudmila Babjaková si myslí, že s pridelením veci sa „podivuhodne šachovalo“.

Harabin vysúdil odškodnenie od Generálnej prokuratúry za to, že v roku 2008 potvrdila, že prepis jeho telefonátu s Bakim Sadikim bol súčasťou jej dohľadového spisu v Sadikiho kauze.

Zrušil, vrátil, potvrdil

Keď Okresný súd Bratislava I priznal Harabinovi odškodné prvý raz, krajský súd verdikt zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie. Nepozdávala sa mu výška sumy.

Pred rokom rozhodol okresný súd rovnako a krajský teraz verdikt potvrdil.

Bývalá sudkyňa Babjaková, ktorá donedávna pôsobila na Krajskom súde v Košiciach, si všimla, že medzitým nastala podozrivá zmena. Kauzu na krajskom súde nedostal senát, ktorý ju riešil prvý raz, ako to bolo zvykom.

„Dôvodom bolo, že senát, ktorý vo veci pred tým rozhodoval, mal pozastavený nápad vecí,“ vysvetľuje vyšší súdny úradník Erik Tomus. Bolo to vraj pre vysokú zaťaženosť tohto senátu.

Harabina potom náhodným výberom priradili senátu Valérie Kleinovej, a to na základe opatrenia predsedu súdu Ľuboša Sádovského, ktorý na to udelil výnimku.

Bývalá sudkyňa Ľudmila Babjaková v tom vidí obchádzanie zásady zákonného sudcu.

„Predseda súdu nevyhovel námietke predsedníčky tohto senátu, v ktorej poukazovala na to, že uvedené opatrenie nezodpovedá rozvrhu práce. Za správne nepovažovala ani to, že do senátu jej bola vec pridelená akousi výnimkou, náhodným výberom len medzi dvomi senátmi, a nie medzi všetkými senátmi občianskoprávneho oddelenia,“ píše v diskusii na portáli www.otvorenepravo.sk  Babjaková, ktorá je bývalou členkou Súdnej rady a signatárkou iniciatívy Za otvorenú justíciu.

V osobnom rozhovore vo štvrtok potvrdila, že na svojich záveroch trvá. Predseda súdu Ľuboš Sádovský podľa nej porušil zásadu zákonného sudcu.

Harabin sudcov nepozná

Krajský súd potvrdil, že v Harabinovej kauze urobil výnimku, bolo to však podľa neho v súlade so zákonom.

Harabin hovorí, že o zmene senátov nemá žiadne informácie. Sudcov, ktorí rozhodovali, vraj nepozná.

Sudkyňa Kleinová, ktorej senát kauzu uzavrel, v minulosti nariadila exprezidentovi Michalovi Kováčovi, aby sa ospravedlnil Ivanovi Lexovi za slová, že SIS bola za zavlečením jeho syna do Rakúska.

Nové vedenie prokuratúry ani vo štvrtok neodpovedalo, či prepis telefonátu Harabina so Sadikim bol z jej spisu, ako to v roku 2008 potvrdil Dobroslav Trnka.

„Neviem, v akom stave bol, keď táral tieto veci,“ povedal Harabin o Trnkovi. Ten vo štvrtok nedvíhal telefón.

Harabin popiera, že by telefonoval so Sadikim alebo s ním bol v nejakom kontakte. Prepis podľa neho vyfabrikoval šéf strany Nova Daniel Lipšic.

Lipšic podľa TASR o pravosti prepisu nemal dôvod pochybovať, pretože informácie nedostal anonymne, ale priamo od ľudí, ktorí na prípade Sadiki pracovali.

 

Pre úplnosť je potrebné dať do pozornosti ,čo bolo zverejnené na www.otvorenepravo.sk  

 

Rozsudok vo veci Harabin proti Generálnej prokuratúre –komentár:

   |   08. 04. 2013 22:32:08

/

Konať a rozhodnúť v spore o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a to ešte v situácii, keď sa vlastne týka najvyšších predstaviteľov justície, je odborne aj ľudsky veľmi náročné aj pre skúseného sudcu, ktorý okrem toho, že pozná zákon a príslušnú judikatúru (NS, ÚS, ESĽP), už aj osobnostne aj empiricky dozrel do štádia, keď sa v každej kauze dokáže odosobniť a pri aplikácia zákona uplatniť aj to, čomu sa hovorí "cit pre spravodlivosť".
To, že rozsudok prvostupňového Okresného súdu Bratislava I. č.k. 4C 88/2010 z 24.9.2012 má viaceré nedostatky, môže súvisieť aj s tým, že sudkyňa Unčovská ešte na rozhodovanie takej náročnej kauzy nedozrela.
Podľa Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce OS BA I na rok 2010 sa dr. Unčovská ujala funkcie sudcu dňom 25.1.2010 a vtedy sa ujali funkcie aj sudkyne Skotnická a Škultétyová. Sudkyňa Skotnická bola na občianskoprávny úsek zaradená hneď od počiatku, sudkyne Unčovská a Škultétyová, ktoré boli pôvodne zaradené na obchodnoprávny úsek, boli na občianskoprávny úsek do oddelení 4C a 5C zaradené s účinnosťou od 10.3.2010 (Dodatok č. 5 z 25.2.2010). V tom čase pôsobilo na občianskoprávnom úseku vyše 20 sudcov a kým ostatným oddeleniam šiel bežný nápad pomerovým číslom l, ich oddeleniam šiel nápad pomerovým číslom 2. Predsedníčka súdu dr. Kožíková po nástupe do funkcie (od 3.2.2010) "z dôvodu nerovnomerného zaťaženia sudcov občianskoprávneho úseku" viackrát zasiahla do Rozvrhu práce na rok 2010, z toho až 4-krát (!) v mesiaci máj (Dodatok č. 9 z 3.5.2010, Dodatok č. 10 z 10.5.2010, Dodatok č. 11 z 18.5.2010 a Dodatok č. 13 z 31.5.2010).
Ako vyplýva z Rozvrhu práce OS BA I na rok 2010 a uvedených dodatkov k nemu, ktoré sú dostupné na pôvodnej webovej stránke ministerstva spravodlivosti wwwold.justice.sk (skupina "súdy", podskupina "rozvrhy práce"), od 11.5.2010 (účinnosť Dodatku č. 10) do 24.5.2010 (účinnosť Dodatku č. 11) šiel celý bežný nápad občianskoprávnych vecí na OS BA I len do 3-och oddelení ( 4C dr. Unčovská, 5C dr. Škultétyová a 25C dr. Skotnická s pomerovým číslom 2:2:1), kým 10 oddelení nemalo žiaden nápad (pomerové číslo 0) a ďaľších 6 oddelení malo bežný nápad zastavený už od 10.3.2010 (Dodatkom č. 5).
Predmetná vec č.k. 4C 88/2010 napadla na Okresný súd BA I dňa 13.5.2010 a vzhľadom na takto nastavený rozvrh práce v zmysle jeho dodatkov v tom čase ani nemohla napadnúť skúsenému sudcovi, ale len jednej z troch začínajúcich sudkýň. Úprava rozvrhu práce v takom slede a zastavenie bežného nápadu v takom rozsahu, je dosť neobvyklá. Záujem na zistení, či takýto zásah do náhodného výberu a inštitútu zákonného sudcu bol urobený v súlade so zákonom, by v prvom rade mal mať účastník konania.
V súčasnosti je vec opätovne v odvolacom konaní na Krajskom súde Bratislava, kde bola zapísaná pod sp.zn. 11Co 2/2013 ( t.j. do senátu, ktorý podľa Rozvrhu práce na rok 2013 pracuje v zložení d. Gelačíková, dr. Štrignerová a dr. Podmajerská), ktorý ju už predtým raz zrušil a vrátil na ďaľšie konanie. Takže vyčkajme na jeho rozhodnutie.

   09. 05. 2013 22:12:24

 

Žiaľ, s pridelením predmetnej veci sa podivuhodne "šachovalo" aj na odvolacom súde.

Keď som vo svojom predchádzajúcom diskusnom príspevku uvádzala, že vec tam bola zapísaná do senátu 11Co pod sp.zn. 11Co 2/2013, považovala som ten postup za správny. Z Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2013 mi bolo známe, že senátu 11Co bol pre rok 2013 zastavený nápad, ale to sa v praxi súdov vzťahuje na bežný nápad nových vecí. Pre veci odvolacím súdom už prejednávané sa ustálili výnimky, pretože za prvotné sa považovala určitá kontinuita v rozhodovaní.
V danom prípade senát 11Co nebol pre rok 2013 neobsadený, ale bol funkčný a aj v roku 2013 pracoval v pôvodnom zložení so všetkými zostatkami Co vecí (a zároveň ako senát CoP). Takže keď v zmysle článku IV. bod 4 Všeobecných zásad Rozvrhu práce na rok 2013 ( ďalej ako VZ RP) platila výnimka z prideľovania vecí náhodným výberom, podľa ktorej veci už raz zrušené odvolacím súdom sa po opätovnom predložení odvolaciemu súdu pridelia tomu senátu, ktorý vec pôvodne zrušoval, postupovalo sa správne, keď sa pri opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu v januári 2013 neuplatnila zásada náhodného výberu senátu, ale vec sa pridelila existujúcemu senátu 11Co, ktorý ju pôvodne zrušoval pod sp.zn. 11Co 85/2011. Aj na Krajskom súde v Košiciach, kde som pôsobila (a podľa môjho vedomia aj na iných odvolacích súdoch vč. Krajského súdu v Bratislave) platilo, že vec, pre ktorú platila výnimka z náhodného prideľovania, bola pridelená pôvodnému senátu aj vtedy, ak mal inak zastavený nápad (prax nebola jednotná len v tom, pod akou sp.zn. sa vec viedla, ale to už nie je rozhodujúce).
Až Dodatkom č. 2 k RP na rok 2013 vydaným 13.3.2013 bola na Krajskom súde v Bratislave táto výnimka zrušená pre prípady, že by mala platiť pre senát, ktorý má zastavený nápad. Až od účinnosti tohto dodatku by už veci zrušené odvolacím súdom pri opätovnom predložení mohli byť prideľované náhodným výberom medzi ostatné senáty.
(Všetky dokumenty - rozvrh práce, dodatky k nemu, materiály sudcovskej rady atď. sú dostupné na webovej stránke www.justice.gov.sk. Je diskutabilné, či pri tomto Dodatku č. 2 bol dodržaný zákon, pretože sa v ňom uvádza, že bol so sudcovskou radou prejednaný 13.3.2013 a účinnosť nadobudol 18.3.2013, ale z materiálov zverejnených na webovej stránke ministerstva spravodlivosti bolo prerokovanie návrhu Dodatku č. 2 k RP až na programe zasadnutia sudcovskej rady 22.3.2013 - s akým výsledkom, nie je mi známe, lebo zápisnica zverejnená nie je.)

Predseda krajského súdu však ešte predtým ohľadne predmetnej veci (? iné nepricházali do úvahy na riešenie?) vydal opatrenie zo dňa 1.2.2013, ktorým "podľa § 51 ods. 1 zák.č. 757/2004 Z.z. v súlade s Rozvrhom práce KS BA na rok 2013 prikazuje, aby bola vec pridelená výnimkou pomocou technických a programových prostriedkov schválených MS SR medzi senáty občianskoprávneho kolégia 3Co a 4Co". Odôvodnil to tým, že "súdne oddelenie pre rok 2013 v súlade s platným Rozvrhom práce nebolo otvorené, nie je určené ani zloženie senátu pre tento senát na rok 2013 a do senátu, v ktorom sú zaradené členky pôvodného senátu, nie je možné v zmysle Rozvrhu práce tento druh vecí zapísať". Vec bola náhodným výberom len medzi senátmi 3Co a 4Co pridelená do senátu 4Co (ktorý t.č pracuje v zložení Kleinová, Frimmelov - sudkyňa odvolacieho súdu od 1.1.2013 a Degmová - sudkyňa Okresného súdu BA III na dočasnej stáži od 15.3.2013) a referujúcou sudkyňou je JUDr. Frimmelová.
Predseda súdu nevyhovel námietke predsedníčky tohto senátu JUDr. Kleinovej, v ktorej poukazovala na to, že uvedené opatrenie predsedu súdu nezodpovedá čl. IV bod 4 VZ RP na rok 2013 platných do 18.3.2013, pretože senát 11Co aj v roku 2013 pracuje v rovnakom zložení ako v predchádzajúcich rokoch (keď zrušil predmetnú vec) a nepovažovala za správne ani to, že aj do senátu 4Co bola vec pridelená akousi výnimkou náhodným výberom len medzi dvomi senátmi a nie medzi všetkými senátmi občianskoprávneho oddelenia.
Nevyhovenie tejto námietke predseda súdu odôvodnil tým, že že išlo o nesprávny zápis predmetnej veci senátu 11Co, pretože "súdne oddelenie 11Co je v roku 2013 uzavreté" a preto bolo potrebné opätovné zapísanie veci náhodným výberom. To, že pre náhodný výber v tomto prípade po dohode s podpredsedníčkou súdu a predsedníčkou kolégia určil len dvojicu senátov 3Co - 4Co (z cca 10 odvolacích Co senátov), považoval za súladné s ust. § 51 ods. 2 zák.č. 757/2004 Z.z. a to, že bol vydaný Dodatok č. 2, nepovažoval za nové koncipovanie všeobecných zásad prideľovania vecí, ale len za ich vyprecizovanie.

S takýmto odôvodnením predsedu súdu nemožno súhlasiť:
Záležitosť prideľovania vecí úzko súvisí s ústavnou zásadou, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Z právnych záverov ústavného súdu vo viacerých veciach je zrejmé, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu.
Pridelenie veci 11Co 2/2013 senátu 11Co v januári 2013 bolo podľa môjho názoru v súlade s vtedy platným rozvrhom práce v zmysle výnimky podľa čl. IV bod 4 VZ RP, pretože išlo o senát, ktorý vec pôvodne zrušoval, v čase opätovného predloženia veci existoval v pôvodnom zložení a napriek tomu, že inak mal zastavený bežný nápad, bol v tom čase funkčný aj ako senát 11Co.
Následné odňatie veci tomuto senátu a pridelenie náhodným výberom inému senátu je možné považovať za porušenie zásady zákonného sudcu.
Okrem toho si dovolím tvrdiť, že každá zmena v prideľovaní vecí - či už ju predseda robí dodatkom k rozvrhu práce alebo opatrením - je zmenou rozvrhu práce a musí byť prerokovaná so sudcovskou radou. Opatrenie predsedu súdu by nemuselo byť so sudcovskou radou prejednané len vtedy, ak sa ním vlastne realizuje rozvrh práce. Takže v tejto záležitosti by aj pre prípad nesprávneho zápisu veci musel byť náhodný výber senátu vykonaný medzi všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia (pokiaľ podľa rozvrhu práce nemali zastavený nápad) a nebolo by ho možné oproti rozvrhu práce zúžiť len akousi dohodou predsedu súdu s podpredsedníčkou súdu a predsedníčkou kolégia len na dva senáty Co (hoci okrem jedného tie ostatné nemali rozvrhom práce zastavený nápad).

Chápem, že predsedovia súdov to pri snahe eliminovať prieťahy v konaní a zabezpečiť porovnateľnú zaťaženosť sudcov nemajú jednoduché, ale vzhľadom na rôzne podozrenia s manipuláciou zákonného sudcu by mali byť pri odnímaní a prideľovaní vecí opatrní a dôsledne dodržiavali literu zákona.
 

 

 

Volala mu Sadikiho manželka

Harabin opísal telefonát s manželkou Bakiho Sadikiho. Chcela sa s ním stretnúť.

BRATISLAVA. „Poznal som sa s jeho manželkou z čias, keď ona bola slobodná a ja som bol slobodný,“ hovorí Štefan Harabin o kauze Bakiho Sadikiho. So Sadikim vraj nikdy nebol v kontakte.

Keď ako sudca dostal na stôl Sadikiho kauzu, namietol svoju zaujatosť.

Ako vedel, že ide o manžela jeho bývalej známej, keď ho nepoznal? „Telefonovala mi. Povedala, že je Gabika tá a tá, že on je nevinný a že by sa chcela so mnou stretnúť. Ja som povedal, že nie.“

Harabin hovorí, že ak by nenamietol svoju zaujatosť, problém by bol aj v prípade, že by jeho súd rozhodol v neprospech Sadikiho.

„Sadiki by mohol kričať, že to asi preto, že Harabin má ešte stále nejaké techtle­mechtle s mojou manželkou a chcú, aby som hnil v base,“ povedal.

Harabin sa chystá zažalovať denník SME o vysokú sumu za spájanie jeho mena s drogovým dílerom. Ak vyhrá, peniaze vraj dá na detskú onkológiu.

štvrtok 7. 11. 2013 | Matúš Burčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

 

Harabin získal odškodné za výrok Trnku. Ten v spore ani nevypovedal

Bývalý šéf prokuratúry v roku 2008 potvrdil existenciu prepisu Harabinovho telefonátu s Bakim Sadikim.

BRATISLAVA. Odškodné 150­-tisíc eur pre Štefana Harabina nariadil súd vyplatiť Generálnej prokuratúre bez toho, že by vypočul jej bývalého šéfa Dobroslava Trnku.

Podstatou sporu bol pritom práve Trnkov výrok z roku 2008, ktorým potvrdil existenciu prepisu Harabinovho telefonátu s Bakim Sadikim.

Trnka v piatok SME potvrdil, že ho súd ani nepredvolal. Deň predtým pre televíziu Markíza povedal, že za svojím výrokom z roku 2008 si stojí.

Kto pochybuje

Na tlačovej besede vtedy Trnka odpovedal na otázku, či sa prepis rozhovoru Harabina so Sadikim nachádza v dohľadovom spise Generálnej prokuratúry. „A kto o tom pochybuje?“ reagoval Trnka.

Harabin za to prokuratúru zažaloval a uspel. Teraz tvrdí, že súd potvrdil, že žiaden prepis neexistuje a Trnka si vymýšľal. Odvoláva sa na citáciu z rozsudku, podľa ktorej „odporca v konaní popieral vyhotovenie odpočúvania, ako aj skutočnosť, že bol súčasťou dohľadového spisu“.

Ako k tomu súd dospel, keď Trnku nepredvolal vypovedať, nie je známe. V rozsudku sa spomína list, ktorým prokuratúra v roku 2008 odpovedala na Harabinovu otázku, že prepis sa nenachádza v trestnom spise. To je však iný spis ako dohľadový.

Nové vedenie Generálnej prokuratúry v piatok odmietlo odpovedať, či teda je prepis v jej dohľadovom spise, alebo nie.

„V tomto týždni nám bol doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Až po jeho preštudovaní sa Generálna prokuratúra vyjadrí k podrobnostiam týkajúcim sa tejto veci,“ konštatovala hovorkyňa Jana Tökölyová.

Harabin vraj o zmene senátu nevedel, Lipšic to žiada prešetriť

Borec sa opýta

Ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že preverí zmeny rozvrhu práce, na základe ktorých predseda súdu Ľuboš Sádovský odňal Harabinovu kauzu senátu, ktorý 150-­tisícové odškodné najskôr zamietol. Dostal ju potom iný senát a ten ho už odsúhlasil.

„Budeme žiadať vysvetlenie predsedu súdu v tejto veci,“ povedala hovorkyňa Alexandra Donevová.

K verdiktu sa minister Tomáš Borec odmietol vyjadriť.

 

piatok 8. 11. 2013  | Matúš Burčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

 

Borec sa pýta na zmenu senátu pri rozhodovaní o Harabinovi

piatok 8. 11. 2013  | TASR

Krajský súd najskôr zamietol odškodné 150-tisíc eur pre Štefana Harabina, potom zmenili senát.

BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti sa bude zaoberať rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave.

Predsedu súdu požiada o vysvetlenie zmeny senátu pri rozhodovaní o odškodnom 150-tisíc eur pre šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina.

Pre agentúru TASR to v piatok oznámila hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.

Dodala, že akékoľvek závery o porušení zákona sú predčasné.

Preverenie žiadal Lipšic

Ministerstvo tak reagovalo na výzvu Daniela Lipšica (Nova).

Lipšic žiadal, aby minister Tomáš Borec okamžite konal a preveril skutočnosti okolo výmeny senátu.

K samotnému rozsudku sa rezort odmietol vyjadriť.

Hovorkyňa pripomenula, že na návrh ministerstva bol vlani novelizovaný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

"S účinnosťou od 1. januára 2013 je možné pri nových škodných udalostiach priznávať náhradu nemajetkovej ujmy maximálne vo výške náhrady poskytovanej osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, teda maximálne päťdesiatnásobok minimálnej mzdy (v roku 2013 necelých 17-tisíc eur)," dodala.

Šéf súdu sa bráni

Ako si všimla bývalá sudkyňa Ľudmila Babjaková, pri rozhodovaní bol krajský súd najskôr proti odškodnému 150-tisíc eur pre Štefana Harabina za potvrdenie prepisu telefonátu s Bakim Sadikim.

V prospech šéfa Najvyššieho súdu rozhodol až po zmene senátu. Výnimku pre zmenu udelil predseda súdu Ľuboš Sádovský.

Podľa vyššieho súdneho úradníka Erika Tomusa došlo k zmene, pretože pôvodný senát mal pozastavený nápad vecí pre svoju vysokú zaťaženosť.

Predseda súdu Sádovský označil v piatok cez svojho hovorcu informácie o možných machináciách so senátmi za neprijateľné, klamlivé a zavádzajúce.

Podľa hovorcu sa k veci pravdepodobne vyjadrí začiatkom budúceho týždňa.

Sme

 

 

Harabinovi sa 150-tisíc eur zdá málo, zvažuje ďalšie žaloby

SITA, TASR | 07.11.2013 

Stopäťdesiattisíc eur, ktoré má zaplatiť generálna prokuratúra predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi za to, že potvrdila prepis jeho telefonátu s Bakim Sadikim z roku 1994, je podľa neho veľmi malá suma.

 

Na štvrtkovej tlačovej besede to vyhlásil Harabin s tým, že zvažuje ďalšie žaloby na politikov či médiá, ktoré jeho meno spájali s mafiánom. „Veď už len ten fakt, že niekto sudcu spojí s drogovým dílerom, je pre mňa trauma, ktorá je nezaplatiteľná,“ povedal. „Tá výška odškodného je ešte veľmi nízka,“ dodal. Na kritiku poslanca Daniela Lipšica, že bežní ľudia dostávajú od štátu oveľa menšie odškodné, reagoval Harabin s tým, že to spôsobil sám Lipšic.

„To že súdy nedávajú pri dopravných nehodách a pri ujmách na zdraví vyššie odškodné, je robota pán Lipšica, ktorý prijal legislatívu takú, že chránil poisťovne, aby nemuseli dať tým, čo sú na vozíčku po dopravnej nehode,“ myslí si Harabin.

Predseda Najvyššieho súdu SR v súvislosti s prípadom prepisu jeho údajného telefonátu s Bakim Sadikim zvažuje ďalšie žaloby. „Teraz budú nasledovať ďalšie kroky, lebo Baki Sadiki, to len tak neskončilo. Všetky peniaze, ktoré vysúdim, pôjdu na detskú onkológiu a budem žiadať veľké sumy, pretože tvrdím, že toto, čo som žiadal, je veľmi málo,“ hovorí Harabin.

Ako dodal, sám sa považuje za veľkorysého, a preto mu postačí ospravedlnenie od každého, kto jeho osobu s Bakim Sadikim spájal. „Každý, kto povedal, to bude Žitňanská, Dzurinda, koľkokrát hovorili, že Harabin je spojený s mafiánom, všetko mám zmapované. Ja budem vyhodnocovať, pokiaľ sa mi ospravedlnia. Ide mi o to, aby sa mi ospravedlnili, mne nejde o peniaze, tie dám na detskú onkológiu,“ zdôraznil šéf najvyššieho súdu.

Ako si okrem iného posťažoval, trestným sudcom je už 30 rokov a pre svoje názory na súdnictvo má veľmi veľa silných nepriateľov. „Súdnictvo je v dnešných časoch už poslednou brzdou pred nebankovkami, ktoré zdierajú občanov. Mám veľa nepriateľov a som neobľúbený u mocných a bohatých. O tomto napíšem knihu, keď pôjdem do dôchodku,“ doplnil. Prepis údajného rozhovoru je podľa Harabina len pomstou Daniela Lipšica, ktorý vedel, že pozná manželku Bakiho Sadikiho.

Denník Sme informoval, že Generálna prokuratúra SR musí zaplatiť Harabinovi odškodné 150-tisíc eur za potvrdenie prepisu jeho telefonátu s Bakim Sadikim z roku 1994. Rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave, ktorý vysoké odškodné Harabinovi priznal pred rokom, teraz potvrdil krajský súd. Verdikt je tak právoplatný a nedá sa už proti nemu odvolať. Okrem odškodného musí Generálna prokuratúra SR vykryť Harabinovi aj trovy právneho zastúpenia vo výške takmer 8 800 eur.

Bývalý šéf prokuratúry Dobroslav Trnka v roku 2008 verejne potvrdil, že prepis telefonátu Harabina so Sadikim bol súčasťou ich dohľadového spisu. Na základe čoho rozhodoval krajský súd, zatiaľ nie je známe. Okresný súd sa však vlani v zdôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal tým, či je prepis telefonátu pravý. Trnka podľa neho zasiahol do Harabinových práv už len tým, že sa k veci verejne vyjadroval. Keď sa Harabin pýtal na prepis oficiálnym listom, prokuratúra mu podľa súdu odpovedala, že prepis nie je súčasťou trestného spis u v kauze Bakiho Sadikiho.

Harabin hovorí o spravodajskej hre

Okresný súd sa vlani v zdôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal tým, či je prepis telefonátu pravý. Trnka podľa neho zasiahol do Harabinových práv už len tým, že sa k veci verejne vyjadroval. Keď sa Harabin pýtal na prepis oficiálnym listom, prokuratúra mu podľa súdu odpovedala, že prepis nie je súčasťou trestného spisu v kauze Bakiho Sadikiho.

Súd Harabinovi za porušenie práv v tomto prípade priznal odškodné 125-tisíc eur. Ďalších 25-tisíc dostal za to, že prokuratúra v súvislosti s ním v minulosti neoprávnene viedla trestné konanie pre podozrenie z poisťovacieho podvodu. Hoci bolo napokon zastavené a Harabin ani nebol obvinený, utrpel tým podľa súdu ujmu.

Prepis telefonátu s Bakim Sadikim označuje Harabin za „vymyslenú mediálno-spravodajskú hru“ šéfa strany Nova Daniela Lipšica, ktorý ho v roku 2008 vytiahol ako argument na jeho odvolanie z postu ministra spravodlivosti. Lipšic v stredu denníku nedvíhal telefón. Harabin doteraz neprezradil, aký bol v minulosti jeho vzťah s Bakim Sadikim. Priznal len, že sa poznal s jeho manželkou, keď bola ešte slobodná. S Bakim Sadikim sa vo štvrtok v Prešove začína obnovený proces v kauze obchodovania s heroínom.

 

O Harabinovej žalobe rozhodoval zákonný senát, tvrdí šéf súdu

TASR, SITA | 12.11.2013 ,Pravda

O odškodnom pre Štefana Harabina v spore s generálnou prokuratúrou rozhodoval zákonný senát a pridelenie spisu sa udialo zákonným spôsobom, tvrdí predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský.

Reagoval tak na pochybnosti, ktoré vyvolalo presunutie prípadu na iný senát. Štefan Harabin vysúdil od generálnej prokuratúry 150-tisíc eur za potvrdenie prepisu jeho telefonátu s Bakim Sadikim z roku 1994 a za to, že prokuratúra v súvislosti s ním v minulosti neoprávnene viedla trestné konanie pre podozrenie z poisťovacieho podvodu. K tomu, ako bol prípad pridelený konkrétnemu odvolaciemu senátu, poskytol Sádovský rozsiahle stanovisko na stránke krajského súdu.

Borec nie je priateľom vysokých náhrad takého typu

„Predseda Krajského súdu vykonal svoje riadiace akty z pohľadu rozdeľovania práce úplne legitímne a v súlade so zákonom bez toho, že by bol spôsobený nejaký zásah v prospech niektorej z procesných strán,“ deklaroval v utorok aj minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru), ktorého rezort zmeny v senáte analyzoval. Zmena senátu bola podľa jeho slov spôsobená nedostatkom sudcov vyvolaným nerovnomerným nápadom vecí medzi jednotlivé senáty.

Na margo odškodného 150 000 eur, ktoré Harabin vysúdil, Borec poznamenal, že on nie je priateľom vysokých náhrad takéhoto typu. Navyše, od 1. januára už platí novela zákona, podľa ktorej je maximálna výška takéhoto odškodného maximálne na úrovni 50-násobku minimálnej mzdy (v súčasnosti necelých 17 000 eur). Harabin však podal žalobu skôr, súd preto rozhodoval podľa starého zákona.

Denník Sme minulý týždeň informoval, že pri rozhodovaní o odškodnom pre Harabina bol KS v Bratislave najskôr proti a v jeho prospech rozhodol až po zmene senátu. Na konanie v tomto prípade vyzval Boreca poslanec Daniel Lipšic (nezaradený). „V takom flagrantnom prípade by minister konať konečne mal. Tento druhý senát je rovnaký, ktorý rozhodoval v škandalóznom prípade proti exprezidentovi Michalovi Kováčovi v žalobe, ktorú na neho podal Ivan Lexa. Podľa mojej mienky to nie je náhoda. Justičná mafia si zariadila, ktorý súd a senát bude rozhodovať v prospech pána Harabina,“ podotkol Lipšic.

Pôvodný senát v spore Harabin verzus GP SR nebol činný

Predseda KS BA Sádovský okrem iného zdôraznil, že pôvodný senát, ktorý rozhodoval vo veci od októbra 2012, nebol činný a keby sa mu vec nechala, porušil by sa zákon. Dôsledkom personálneho poddimenzovania KS BA bola aj skutočnosť zmeny senátu. „Ak by som manipuloval vecou, dopustil by som sa trestného činu,“ ohradil sa Sádovský.

„Pravidlo je – náhodný výber vecí elektronickým systémom,“ povedal ďalej. Mimo iného priblížil, že v súčasnosti funguje desať senátov vo všeobecných občiansko-právnych sporoch. Senát, ktorý pojednával a rozhodol v spore Harabin verzus GP SR v tom istom mesiaci rozhodoval dovedna v 42 veciach.

Predseda KS BA zdôraznil, že do samotného spôsobu technického pridelenia a teda náhodného výberu prostredníctvom elektronickej podateľne predseda súdu a nikto iný žiadnym spôsobom nemôže zasahovať".

Harabin vysúdil odškodnenie od Generálnej prokuratúry SR za to, že v roku 2008 potvrdila, že prepis jeho telefonátu s údajným narkobarónom Bakim Sadikim bol súčasťou jej dohľadového spisu.

 

Generálna prokuratúra Harabinovi zaplatiť nemieni

TASR | 14.11.2013  

Generálna prokuratúra SR zatiaľ nemieni zaplatiť predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi 150-tisíc eur, ktoré vysúdil za to, že bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka v roku 2008 verejne potvrdil, že prepis telefonického rozhovoru Harabina a Bakiho Sadikiho, stíhaného za obchodovanie s drogami, bol súčasťou dohľadového spisu prokuratúry.

Vyplýva to zo štvrtkového stanoviska Generálnej prokuratúry, ktoré poskytla jej hovorkyňa Andrea Predajňová.

„Generálna prokuratúra zvažuje využiť všetky zákonné prostriedky na zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia v občianskoprávnej veci a na odvrátenie dôsledkov tohto rozhodnutia voči Generálnej prokuratúre SR,“ uviedla Predajňová. V tomto prípade rozhodoval ako posledný 25. septembra Krajský súd v Bratislave.

Denník Sme informoval, že keď sa Harabin pýtal na prepis z roku 1994 oficiálnym listom, prokuratúra mu odpovedala, že prepis nie je súčasťou trestného spisu v kauze Bakiho Sadikiho. „Generálna prokuratúra preskúmava všetky vecné, dozorové, vyšetrovacie spisy, ktoré sa týkajú trestnej veci Bakiho Sadikiho. a priamo súvisia s predmetnou občianskoprávnou vecou,“ dodala Predajňová.

 

 

Sudca Cimerman dostal od súkromnej firmy pôžičku 150 tisíc eur bez ručenia a úroku

11. november 2013, Plus 7 dní

Byt pre manželkinu firmu kupoval sudca za peniaze odoslané z Londýna.

Sudcovi Slavomírovi Cimermanovi z Veľkého Krtíša poslala na účet peniaze súkromná firma. Najprv päťdesiattisíc, o pár dní štyridsaťtisíc, po dvoch týždňoch pätnásťtisíc, nasledujúci deň ďalších pätnásťtisíc a nakoniec tridsaťtisíc eur.

V priebehu krátkych troch týždňov tak dostal dokopy stopäťdesiattisíc eur! V Cimermanovom majetkovom priznaní, ktoré je zo zákona povinný pravdivo vypĺňať každý sudca, sa táto obrovská suma peňazí neobjavila.

Zmiznuté súdne spisy

Azda niet iného slovenského sudcu z malého provinčného mesta, ktorý by bol rovnako známy širokej verejnosti ako sudca Cimerman. Žiaľ, nepreslávil sa múdrymi rozhodnutiami či citlivým prístupom k stranám sporu. Jeho meno sa v odborných kruhoch i médiách začalo spomínať vtedy, keď na jeho rozhodovaciu činnosť začali prichádzať na Okresný súd vo Veľkom Krtíši sťažnosti.

Niekto sa pýtal, akou záhadou sa v spise ocitol podpis jeho osemdesiatročnej matky, ktorá nevie ani slovo po slovensky, iní účastníci konania s úžasom zistili, že Cimerman ich prípad dávno vyriešil a oni o tom nemali ani potuchy.

Skutočný šok prišiel až po tom, čo kontrolná komisia sudcov dostala za úlohu prezrieť všetky dedičské spisy pridelené Cimermanovi. Ukázalo sa, že asi šesťdesiat spisov držal sudca doma.

Keďže v registri súdu neboli vyznačené žiadne pohyby týchto spisov, vynorili sa podozrenia, či sudca vo svojej obývačke nebodaj i nerozhodoval, a to bez predvolania účastníkov konania, bez vytýčeného pojednávania.

Najzvláštnejšie však bolo, že niektoré Cimermanove súdne spisy zmizli úplne. Nevyhnutne padli aj také otázky, či sa tieto spisy „stratili“, alebo ich ktosi úmyselne zničil. Prípad vyšetrovala polícia, Cimermana obvinili z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a dočasne mu pozastavili výkon funkcie sudcu.

Bohatá babka

Vyšetrovanie Cimermanovho prípadu sa nepochopiteľne naťahovalo a zhruba po siedmich rokoch prokuratúra trestné stíhanie zastavila. Podľa správy Transparency International sa tak stalo z dôvodu premlčania skutkov.

Počas dlhého obdobia, keď mal Slavomír Cimerman pozastavený výkon funkcie sudcu a dostával iba čiastočný plat, sa majetok jeho rodiny utešene zväčšoval.

V roku 2003 sme ho preto oslovili a Cimerman s manželkou nás pozvali do svojho rodinného domu vo Veľkom Krtíši. V záhrade obaja ochotne pózovali pred fotoobjektívom, sudca na starostlivo zastrihnutom trávniku, ktorý považoval za svoju pýchu, manželka pri záhradnom bazéne.

Vtedy sme sa dozvedeli, že dom, v ktorom Cimermanovci bývajú, postavili len vďaka finančnej výpomoci Cimermanovej babky. Babka im vraj zo svojich úspor prispievala aj na luxusné dovolenky, napríklad v Dominikánskej republike. Na kúpu zastavaného pozemku susediaceho s parcelou jeho rodinného domu si sudca zobral úver. A to napriek tomu, že jeho príjem sa rapídne znížil a jedno z jeho troch detí si dokonca muselo na vysokej škole vybavovať sociálne štipendium.

Na zakúpenom pozemku začala hneď vyrastať novostavba, vedľa ktorej mal stáť aj tenisový kurt. Na otázku, kde na to berie peniaze, Cimerman odpovedal: „Uisťujem vás, že všetko prebieha legálne. Stavbu financuje syn, ktorý podniká, a podniká aj moja manželka.“ Cimermanova manželka, bývalá administratívna pracovníčka Sociálnej poisťovne, v čase nášho rozhovoru nepodnikala ešte ani len celý rok a Cimermanov syn ešte o pár mesiacov menej.

Nielen byť čistý, ale čistým sa aj zdať

Cimerman, označovaný za Harabinovho chránenca, vydržal všetky peripetie i podozrenia, znova si obliekol talár a v roku 2010 sa na krátky čas stal dokonca predsedom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši. Dá sa predpokladať, že v súčasnosti sa bude o tento post, náhle uvoľnený po smrti posledného predsedu Milana Růžičku, uchádzať opäť.

Bezúhonnosťou sa oháňať môže. Ale sudca by čistý nielen mal byť, ale mal by sa čistým aj zdať. Znamená to, že by sa mal správať tak, aby na neho nepadol ani tieň podozrenia, že nie je nestranný alebo prijíma akési podozrivé výhody. Ak mu aspoň trochu záleží na dobrom mene, mal by verejnosti vysvetliť každé jedno euro do súkromnej spoločnosti. Nieto ešte stopäťdesiattisíc eur odkiaľsi z Londýna.

Obzvlášť, ak sa za anglickou firmou skrýva slovenský advokát. Slavomír Cimerman však nemá záujem o peniazoch zaslaných od firmy I.C.M. Legal Ltd. čokoľvek povedať.

„Žiadne vyjadrenia nebudem dávať,“ odmietol v telefóne našu žiadosť o rozhovor. Podľa zistení našej redakcie sú peniaze odoslané z londýnskej firmy sudcovi ošetrené zmluvou o pôžičke.

O bezúročnej (!) pôžičke, pri ktorej sudcovi nehrozia sankcie za jej oneskorené splatenie a nie je istená absolútne žiadnou (!) zárukou. Akoby veriteľa vôbec netrápilo, kedy a či vôbec bude pôžička splatená.

Štafetové dlžníctvo

Priamo v zmluve sa hovorí len o tom, že za požičané peniaze bude kúpený konkrétny byt v Bratislave. Sudca skutočne za byt zaplatil, ale v jeho majetkovom priznaní za rok 2012, keď všetky transakcie prebehli, sa neobjavila ani stopäťdesiattisícová pôžička, ani bratislavský byt. A to by mohol byť pre sudcu veľký problém.

Dôvody nezrovnalostí v majetkových priznaniach prísne posudzuje samotná Súdna rada. Lenže... Ako vlastník bytu nie je v katastri uvedený Slavomír Cimerman, ale firma S.K.C. Hoci táto firma patrí Cimermanovej manželke a synovi, on sa s kamennou tvárou môže tváriť, že s bytom nemá nič spoločné.

S nezverejnenou pôžičkou je to trochu zložitejšie. Hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Silvia Svitková priamo u sudcu pre nás zistila, že v uvedenej pôžičke už „ku koncu roku 2012 JUDr. Slavomír Cimerman nefiguroval v pozícii dlžníka“.

Advokát Bernard Ondrejka, ktorý je na zmluve o pôžičke podpísaný za firmu I.C.M. Legal, bol o čosi konkrétnejší. Tvrdil, že dlžoba ešte v roku 2012 prešla na Cimermanovho syna. „Už to riešila aj polícia, ale zistila, že nedošlo k porušeniu ničoho,“ uisťoval nás Ondrejka. Zároveň naznačoval, že zverejnením pôžičky v týždenníku PLUS 7 DNÍ sa mu už ktosi dávno vyhrážal a celú záležitosť považuje za súčasť vydierania.

Nesplatená?!

Chuť zoširoka rozprávať prešla advokátovi vo chvíli, keď sme chceli vedieť, či zo stopäťdesiattisícovej sudcovej pôžičky bol už splatený aspoň jediný cent. To už si Ondrejka radšej dal otázky poslať e-mailom. Namiesto odpovedí sme dostali písomné uistenie, že „na vaše otázky rád zašlem odpoveď po konzultácii s majiteľmi spoločnosti“. Nedostali sme.

Na vyšetrovanie bezúročnej pôžičky pre sudcu Slavomíra Cimermana od súkromnej firmy sme sa pýtali na Prezídiu Policajného zboru. Tlačové oddelenie odmietlo k prípadu poskytnúť informácie.

Autor: Plus 7 Dní/Ľudmila Lacková

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri