Harabin má časť odškodného za to, že vyšetrovali jeho nehodu

Časť 150-tisícového odškodného dostane sudca za vyšetrovanie podozrenia z poistného podvodu.

BRATISLAVA. Odškodné 150-tisíc eur od Generálnej prokuratúry nevysúdil Štefan Harabin len za to, že jej niekdajší šéf Dobroslav Trnka potvrdil pravosť prepisu jeho telefonátu s narkobarónom Bakim Sadikim.

Časť zo sumy vo výške 25-tisíc má dostať, lebo prokuratúra v minulosti pripustila, aby ho polícia vyšetrovala pre podozrenie z poistného podvodu pri dopravnej nehode.

Práve na pokyn Generálnej prokuratúry pritom bolo trestné stíhanie zastavené ešte predtým, ako mohol vyšetrovateľ Harabina obviniť.

Do rána škoda narástla

Nehoda

  • na Najvyšší súd Harabin nastúpil v roku 1993,
  • havária sa stala 17. júna 2004 v Bratislave,
  • trestné stíhanie pre podozrenie z poistného podvodu zastavili 13. júla 2006, keď už bol ministrom spravodlivosti,
  • v júni 2009 z vlády odišiel, stal sa šéfom Najvyššieho súdu.

Harabin bol účastníkom dopravnej nehody v júni 2004, keď bol sudcom Najvyššieho súdu.

Do jeho auta zozadu narazilo iné vozidlo, ktoré nestihlo pribrzdiť. S jeho šoférkou sa dohodol, že nebudú volať políciu, keďže poškodenie nevyzeralo ako závažné.

Keď neskôr Harabin predložil poisťovni faktúru za opravu na vyše 143-tisíc korún (4800 eur), odmietli mu sumu preplatiť a podali trestné oznámenie.

Policajt Štefan Birmon, ktorý prípad vyšetroval, trvá na tom, že postupoval štandardne.

„Nebol to môj prvý prípad s touto problematikou. Všetko nasvedčovalo tomu, že ten skutok sa nestal tak, ako bol účastníkmi nehody opísaný. Nebola teda iná možnosť ako začať trestné stíhanie.“ Dodal, že Harabina raz vypočul ako svedka a to bolo všetko.

Trestné stíhanie začali v decembri 2005.

V júni 2006 na základe Harabinovho podnetu vydala Generálna prokuratúra pokyn prokuratúre v Bratislave, aby vyšetrovanie neodkladne zastavila.

Konanie stopli 13. júla 2006, keď už bol Harabin ministrom spravodlivosti za HZDS v prvej vláde Roberta Fica.

Nesprávny postup?

Súd teraz rozhodol, že prokuratúra postupovala nesprávne.

Stíhanie vraj mala zastaviť hneď po tom, ako sa dozvedela, že vyšetrovateľ dal podnet na zbavenie sudcovskej imunity Harabina, aby ho mohol obviniť. Na takýto krok vraj nebol dôvod, lebo dôkazy boli v prospech sudcu.

Harabinovi tak podľa súdu spôsobili škodu.

„Ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by k vzniku ujmy navrhovateľovi, spočívajúcej v obave z možného trestného stíhania jeho osoby,“ skonštatovala okresná sudkyňa Adela Unčovská.

Krajský súd v septembri jej slová potvrdil, čím je verdikt o odškodnom pre Harabina právoplatný.

Uvedená obava podľa súdu bola znásobená tým, že Harabin je sudcom Najvyššieho súdu a prípadné dôsledky by teda boli oveľa závažnejšie ako pri výkone iného povolania.

Generálna prokuratúra podľa hovorkyne Andrey Predajňovej s verdiktom nesúhlasí. „Zvažujeme využiť všetky zákonné prostriedky na zmenu právoplatného rozhodnutia súdu.“

Radí to aj iným

Harabin tvrdí, že sa ako poškodený iba vzoprel proti šikanovaniu poisťovne.

„Neskôr som zistil, že takýchto poškodených je podstatne viac, ľudia by sa mali brániť proti takýmto praktikám,“ povedal Harabin.

Na základe čoho dospel k záveru, že by mu za to mala platiť prokuratúra, neodpovedal. „Odôvodnenie som adresoval súdu. Nič vám nebránilo sa na ňom zúčastniť.“

Na základe Harabinovho podnetu prešetrovala prípad Inšpekcia ministerstva vnútra. Trestné stíhanie vyšetrovateľa napokon zastavila.

„Preveroval sa môj postup a celý spis. Nedostal som žiadny trest ani výčitku,“ dodáva Birmon, ktorý je teraz policajtom v Topoľčanoch.

 

Poškodili mu blatník aj česť

Súdneho znalca, ktorý odmietol Harabinovu verziu nehody, potrestali.

BRATISLAVA. Dopravná nehoda, pri ktorej sa poškodilo auto Štefana Harabina, sa stala 17. júna 2004 na Dostojevského rade v Bratislave.

Harabin šoféroval Citroen Xara, keď doňho zozadu pri dobrzďovaní narazila vodička Škody Fabia. Jej autu sa nestalo nič.

Na Citroene videli preliačené piate dvere a nárazník. Keďže výška škody podľa odhadu oboch účastníkov nehody nepresahovala 10-násobok minimálnej mzdy, nevolali políciu.

Nehodu poisťovni nahlásili na druhý deň.

Znalec bol proti

Likvidátor poisťovne v servise skonštatoval, že poškodení na Harabinovom Citroene bolo oveľa viac. Oprava vyšla na 143 682 korún.

Keď Harabin požiadal poisťovňu o preplatenie faktúry, odmietla to. Najala si znalca, ktorý skonštatoval, že poškodenie vozidla nezodpovedá uvedenému priebehu nehody.

Na základe toho poisťovňa podala trestné oznámenie.

Na znalca dal Harabin sťažnosť, ktorú riešilo ministerstvo spravodlivosti v čase, keď ho za druhej vlády Mikuláša Dzurindu viedla Lucia Žitňanská.

Na základe stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktoré si vyžiadal Harabin, ministerstvo skonštatovalo, že znalec pri spracovaní posudku hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti.

Dostal pokutu päťtisíc eur a zákaz činnosti na šesť mesiacov. Znalcom je podľa registra ministerstva spravodlivosti naďalej.

Peniaze dostal

Peniaze za opravu auta napokon Harabin vysúdil od vinníčky nehody.Poisťovňa jej ich preplatila. Vodička sa k prípadu nechce vyjadriť.

 

Matúš Burčík

Ads not by this site

Za rovnaké pochybenie vysúdili oveľa menej

Odškodné pre Štefana Harabina je neprimerané, naznačilo ministerstvo spravodlivosti.

BRATISLAVA. Keď sa súdi o odškodné za rovnaký paragraf obyčajný občan, nedostane toľko čo predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.

Generálna prokuratúra tento rok  prehrala desať súdnych sporov, po ktorých musí vyplatiť odškodné, pretože sa dopustila nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia.

„Výška náhrady škody v ôsmich veciach, ktoré už boli aj vyplatené, sa pohybovala od 178 do 4300 eur,“ povedala hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová.

Šéf prokuratúry Jaromír Čižnár hovorí, že momentálne zvažuje, aké kroky podnikne, aby Generálna prokuratúra zvrátila rozsudok, podľa ktorého má Harabina vyplatiť.

Právnik: Je to unikát

„Takéto typy žalôb, s akou uspel pán Harabin, súdy väčšinou zamietajú. Nestačí im, že klient zle prežíval policajné vyšetrovanie, žiadajú preukázať reálnu ujmu. Odškodné 25-tisíc za nesprávny úradný postup je unikát, toľko sa zvyčajne priznáva za nezákonnú väzbu,“ hodnotí advokát Vladimír Šárnik, ktorý zastupuje aj klientov požadujúcich odškodné pre chyby úradov. Najviac sa mu podarilo vysúdiť okolo 500 eur za prieťahy v trestnom konaní.

Rozsudok v Harabinovom prípade považuje Šárnik za precedens.

„Podľa tohto rozsudku každý môže žiadať nemajetkovú ujmu, ak sa bude cítiť traumatizovaný výsluchom. Či aj uspeje? Myslím si, že nie.“

Limit pre sudcov

Harabinov úspech na súde nehodnotí ani minister spravodlivosti Tomáš Borec. Odkázal, že nebol účastníkom konania.

V stanovisku však poukázal na novelu, ktorou od 1. januára obmedzil výšku odškodného za pochybenia úradov.

Súdy už nesmú poškodeným odklepnúť viac, než dostávajú obete násilných trestných činov. Tie majú nárok najviac na zhruba 17­-tisíc eur.

Ministerstvo považuje za primerané, aby odškodnenie za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nebolo vyššie ako odškodňovanie za trvalé následky na zdraví či dokonca za život.

Mária Benedikovičová

Články boli  uverejnené v tlačenom vydaní denníka Sme 19.11.2013

 

 

 

 

 

Prečo je profesijná etika sudcov dôležitou témou aj pre Slovensko? alebo Aby nebolo všetko dovolené

Zuzana Čaputová  |  19. 11. 2013  |  www.otvorenepravo.sk

 

Prečo je profesijná etika sudcov dôležitou aj na Slovensku? Alebo Aby nebolo všetko dovolené

 

Táto reflexia bude pre niektorých možno príliš kritická. Mojim cieľom však nebolo súdiť, ale prispieť do debaty o justícii pohľadom zvonku, komunikovaným otvorene.

Vidím paradox. Na jednej strane je nízka dôvera verejnosti v sudcov aj pre prejavy niektorých predstaviteľov justície, ktoré sú považované za sporné, lebo sú za hranicami štandardného správania, či až za hranicou dôstojnosti. Na strane druhej je profesijná etika sudcov stále témou okrajovou, aspoň pre väčšinu sudcov. Ľudia neveria sudcom aj pre ich správanie a téma etiky je na okraji. V krajinách, kde je vysoká miera dôvery verejnosti v justíciu, je etika sudcov stále témou aktuálnou. Majú tam kvalitné kódexy, pravidelné vzdelávanie v etike, etické komisie vydávajú stanoviská. Naopak u nás najvyšší predstavitelia justície zastávajú názor, že ak uchádzač o funkciu sudcu prejde výberovým procesom je jasné, že etiku má v sebe.

 

Hlboko zohnutý chrbát

 

Na Slovensku sme svedkami toho, že predstavitelia justície  nazývajú najvyššie súdne inštitúcie kriminálno-politických ústavom, ústavných sudcov označujú za družstevných právnikov, zabávajú sa v bare s mafiánskymi symbolmi a za zásah do dobrej povesti žiadajú státisíce eur. Sme svedkami výsluchov nových kandidátov na funkciu sudcu, ktorí dostávajú sugestívne otázky od predsedu Súdnej rady, naznačujúce, že etický kódex nie je potrebný. Mnohí kandidáti  napokon servilne tomuto tlaku podľahnú. Budúci sudcovia sa kádrujú podľa ich názoru na vhodnosť vstupu do toho alebo onoho združenia sudcov. Miera neslobody, nedôstojnosti, závislosti, ktorá je pritom prítomná, je nielen neetická, ale aj nebezpečná. Nový potenciálny sudca hneď pri vstupe zohne chrbát tak hlboko, že hrozí, že ho už nikdy nevystrie.

 

Zároveň sme svedkami relativizovania spomenutých pochybení. Samotní aktéri svoje konania legitimizujú poukazovaním na slobodu prejavu, na právo na súkromie. Vytesňovanie, prekrúcanie. Absencia pokory a sebareflexie.

 

Okolie, či už to bezprostredné justičné alebo širšie je - až na výnimky - ticho. Zvykli sme si, že u nás nie je štandardné, aby verejný činiteľ sám vyvodil zodpovednosť za svoje správanie.  Nevypovedá to však iba o ňom, ale aj všetkých, ktorí jeho správanie mlčky tolerujú. Excesy v podobe nezákonného alebo neetického konania verejných činiteľov nie sú typický iba pre postkomunistické krajiny, dochádza k nim všade. Rozdielna je však miera výskytu a najmä tolerovateľnosť zo strany spoločnosti. Či a ako na exces zareaguje systém. A tu máme najväčšie medzery. Jednak v oblasti vyvodzovania zodpovednosti, ale aj bežného pomenovania vecí pravým menom. Zároveň je v našom prostredí vysoké percento ľudí, pre ktorých je hrubosť v komunikácii a v konaní synonymom rozhodnosti, sily a moci. Kultivovanosť, citlivosť akoby bola väčšinou vnímaná ako prejav slabosti. 

 

Hovorím iba o niektorých a najvypuklejších prejavoch poškodzujúcich dôveryhodnosť súdnictva. Počet sudcov, ktorí takto konajú je podľa mňa malé percento. Ale dostatočne významné na to, aby poškodili obraz a dôveru verejnosti vo vzťahu k celej justícii.

 

Od rozbitého okna

Pri téme sudcovská etika sa stretám aj  názorom (zvnútra  i zvonku justície), že etika je pre Slovensko slabý, neefektívny, mäkký nástroj v časoch, keď by viaceré konania sudcov mali byť kvalifikované ako trestný čin, minimálne ako disciplinárny delikt. Psychológovia a sociológovia však poukazujú na tzv. „fenomén rozbitého okna“.

Vznikol na základe reálnej situácie v jednej zo štvrtí New Yorku, kde mali problém s najzávažnejšou kriminalitou, ktorú sa nedarilo eliminovať. Rozhodli sa teda postihovať aj drobné delikty (napr. rozbíjanie okien) a postupne to malo vplyv aj na zníženie závažnej kriminality. Podľa tohto psychologického fenoménu má prostredie výrazný vplyv na výskyt asociálneho správania. Aj rozbité okno sa môže stať signálom, že všetko je dovolené. Z tejto teórie vyplýva, že ovplyvňovanie prostredia, napríklad aj profesijnej skupiny, pozitívnymi hodnotami, môže ovplyvniť zníženie výskytu závažnejšieho neetického, či nezákonného správania.

Som presvedčená, že odborná debata a vzdelávanie o profesijnej etike, hodnotách v nej obsiahnutých, môže mať vplyv na eliminovanie správania, ktoré je nielen neetické, ale za hranicami zákona. Eliminovanie zlého sa nedá uskutočniť iba bojom alebo prekonaním zla, verím, že eliminovať ho môžeme rozširovaním dobra.

 

Základný kameň nezávislosti

 

Na Slovensku čelíme nízkej miere dôvery verejnosti voči súdnictvu. Je vôbec dôveryhodnosť významný parameter? Súvisí s profesijnou etikou, nezávislosťou súdnictva? Je zrejmé, že súdna moc má veľmi špecifické postavenie aj preto, že sa nezodpovedá v pravidelných intervaloch svojmu pôvodcovi, teda občanom. Neprechádza voľbami,  ani inou skúškou dôvery.

 

V etických kódexoch v zahraničí býva dôvera verejnosti v súdnictvo uvádzaná ako jeden z kľúčových dôvodov definovania požiadaviek na správanie sudcu a a pokladá sa za základný kameň skutočnej sudcovskej nezávislosti. Vysoké nároky na správanie sudcov sú považované za nevyhnutnú kompenzáciu veľkej miery nezávislosti, ktorú sudcovia dostali. Sudcovská nezávislosť nie je vnímaná ako právo sudcov alebo ich výsada, ale je právom každého občana krajiny. Akceptácia súdnych rozhodnutí verejnosťou závisí takisto na miere dôvery v súdnictvo.  Miera dôvery zasa závisí od dodržiavania vysokých noriem správania sa sudcami. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý pre združenie VIA IURIS uskutočnila agentúra Focus 69% respondentov nedôveruje súdnictvu, pričom za hlavný dôvod nedôvery, 43 %, respondenti označili osobu sudcu.

 

Najvyššiu mieru dôveryhodnosti majú sudcovia vo Švédsku – dôveruje im 82% občanov, priemer dôveryhodnosti v západnej Európe je  65%, v USA je to 70%. Pripomeniem, že na Slovensku je dôvera občanov v súdnictvo 31% (miera nedôvery 69%).

 

Nedostatok dôvery nie je samozrejme ukazovateľom, ktoré by súdnictvo zbavovalo legitimity, našťastie nie je ani parametrom nemenným. Malo by sa však brať do úvahy, a to najmä v správnom kontexte – vo vzťahu k štandardom správania a nezávislosti súdnej moci. Dôveryhodnosť je teda vecou, ktorá opodstatňuje aktuálnosť témy profesijnej sudcovskej etiky. Nemyslím tým iba kvalitný etický kódex, ale aj jeho nevyhnutné súčasti ako pravidelné vzdelávanie v etike, inštitucionálna podpora napr. v podobe etickej komisie a prípadne prepojenie na procesné a sankčné normy.

 

Hodnotové ukotvenie

 

S témou profesijnej etiky súvisí téma osobnosti sudcu, jeho osobnostného profilu. JUDr. Josef Baxa, predseda Najvyššieho správneho súdu ČR, medzi požiadavkami na sudcov tohto súdu uviedol, že „sudcovia NSS by mali byť ľudia múdri, uvážliví, odvážni, s pevným charakterom a s hlbokým zmyslom pre spravodlivosť, vybavení navyše silnou vôľou pre jej hľadanie a nachádzanie.“ Za kľúčové vlastnosti  každého kandidáta na funkciu sudcu tohto súdu považuje „morálnu integritu, objektivitu, odvahu, dobrý úsudok, pokoru, rozhodnosť, schopnosť a ochotu sa učiť a ďalej sa profesionálne rozvíjať.“ Považujem to za múdre zhrnutie podstatných kvalitatívnych požiadaviek na sudcu. Myslím si, že sa majú vzťahovať nielen na nových sudcov ale aj na tých, ktorí už sú vo funkciách. Profesijná etika môže byť nápomocná tomu, aby žiadúce hodnoty v sudcoch podporovala, aktualizovala a rozvíjala.

 

Na záver už len niekoľko osobných poznámok. Človeka formuje to, čím má  vyplnenú svoju myseľ, čomu venuje svoju pozornosť. Ak sa súčasťou pozornosti stanú aj hodnoty zadefinované sudcami, ktoré majú byť súčasťou výkonu ich profesie, zvýši to dôveru v súdnictvo a posilní jeho skutočnú nezávislosť. Ak hodnotové ukotvenie  nebude bázou, z ktorého vyviera ľudské konanie, hrozí, že akokoľvek bude intelektuálne perfektné, môže byť jednoducho nehodnotné a možno až na nič hodné. Profesijná etika je nástrojom, ako túto hodnotovú bázu prakticky zakomponovať do výkonu profesie. Je to fundament, bez ktorého je akákoľvek nadstavba veľmi krehká.

 

 

Uvedený text je skrátenou verziou prednášky, ktorá odznela na konferencii o Sudcovskej profesijnej etike v Bratislave, dňa 23.5.2013.

  

 

 

 

 

Aký by mal byť sudca Európskeho súdu pre ľudské práva ?

 

Blížia sa voľby slovenského sudcu do Európskeho súdu pre ľudské práva .Tak si dovolím trošku reminiscencie.

 

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) je medzinárodný súdny orgán so sídlom v Štrasburgu, ktorý bol zriadený na zabezpečenie plnenia záväzkov prijatých Vysokými zmluvnými stranami  (členskými štátmi Rady Európy) v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Od 1. novembra 1998 funguje ako stály súdny orgán.

 

Právomoc ESĽP zahŕňa všetky otázky týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru a jeho protokolov, ktoré sú mu predložené v súlade s ustanoveniami článkov 33, 34, 46 a 47. 


Sudcov ESĽP volí Parlamentné zhromaždenie Rady Európy za každý členský štát Rady Európy väčšinou odovzdaných hlasov zo zoznamu troch kandidátov navrhnutých členským štátom Rady Európy. Sudcovia sú volení na obdobie deviatich rokov. Nemôžu byť zvolení opätovne. Funkčné obdobie sudcov sa skončí dovŕšením veku 70 rokov. Sudcovia vykonávajú svoju funkciu až do svojho nahradenia. Aj po ich nahradení však pokračujú v prejednávaní tých prípadov, ktoré už začali posudzovať.


Aj keď kandidátov na sudcov volí súdna rada a navrhuje členský štát, sudcovia zasadajú v súde ako súkromné osoby, nie ako zástupcovia členských štátov Rady Európy.

 

Nakoľko 30. 10.2013 končil  mandát doterajšieho  sudcu za Slovenskú republiku v ESĽP Jána Šikutu, v dostatočnom predstihu ešte 27.11.2012 boli podpredsedníčkou súdnej rady vyhlásené voľby kandidátov na sudcu ESĽP.

 

Navrhnutých  bolo 7 kandidátov : advokát a bývalý ústavný sudca Drgonec 60 rokov, prokurátor Tomašovič 40 rokov, zástupkyňa SR pred ESĽP Pirošíková 36 rokov a  4 aktívni sudcovia ( sudca KS a bývalý ústavný sudca Babjak 59 rokov a sudcovia NS Gavalec 51 rokov, Poláčková 48 rokov,  Zemková 43 rokov).

 

Voľba kandidátov prebehla na 3. zasadnutí súdnej rady dňa 22.1.2013 – po prezentácii kandidátov bolo bez ďaľšieho pristúpené k tajnej voľbe, v ktorej boli  za kandidátov na sudcu ESĽP zvolení (nesudcovia) Pirošíková, Drgonec a Tomašovič.

 

Kandidátska listina s týmito kandidátmi bola v Štrasburgu odmietnutá.

 

Vzhľadom na odmietnutie tejto kandidátky  predseda súdnej rady opakovane vyhlásil voľby kandidátov na sudcu ESĽP, ktoré sa však pre nedostatok navrhnutých kandidátov neuskutočnili.  Napokon bola voľba vypísaná  na 28.11.2013 s lehotou na navrhovanie kandidátov do 8.11.2013 –  v ten deň bol  termín voľby preložený na 2.12.2013, na kedy bolo zvolané aj 12. zasadnutie súdnej rady.

 

Navrhnutých bolo 7 kandidátov – ich zoznam bol na stránke súdnej rady vyvesený 11.11.2013. Z pôvodných kandidátov, ktorí boli súdnej rade navrhnutí pre januárovú voľbu, boli opätovne navrhnutí sudcovia Babjak, Poláčková, Zemková, Gavalec a zástupkyňa SR pred ESĽP Pirošíková a ako noví kandidáti boli navrhnutí sudkyňa OS Krišková 40 rokov a advokát, asistent, vedeckovýskumný pracovník a prodekan PF UK Laciak 33 rokov.

 

V  programe 12. zasadnutia súdnej rady, zvolaného na 2.12.2013, je  pod bodom 7/ zaradená Voľba kandidátov na sudcu ESĽP – a na rozdiel od predchádzajúcej voľby v januári 2013  v materiáli  pod týmto bodom na www.sudnarada.gov.sk/12-zasadnutie-sudnej-rady-sr/

zverejnené aj pomerne podrobné životopisy všetkých navrhnutých kandidátov  a každý, kto má záujem, si ich môže porovnať.

 

Na 10. zasadnutie súdnej rady, bol prizvaný aj veľvyslanec SR pri Rade Európy Drahoslav Štepánek, ktorý priblížil podmienky a kritériá na kandidátov na post sudcu ESĽP. Predsedom súdnej rady bol požiadaný, „aby prezentoval to, čo spôsobilo, že kandidátka Slovenskej republiky neprešla, aby sa súdna rada pri budúcej voľbe vyhla tomu, aby následná kandidátka bola v pozícii, že nevyberú nikoho“.

 

Veľvyslanec popísal proces voľby a uviedol najmä (základné údaje )

  • že  nároky na kandidátov sa dramaticky zvýšili, nedá sa to porovnať so stavom pred 9 rokmi – od r. 2010 funguje poradný Panel expertov,  zložený z významných sudcovských osobností,  ktorý má vysoké nároky – k jeho vytvoreniu viedli pochybnosti pri zvolení niektorých kandidátov, ktorí na prácu tohto súdu nestačili
  • že kandidátka musí obsahovať troch kandidátov (ev. štvrté meno ako náhradníka, ak by jeden kandidát neprešiel), zastúpené musia byť obe pohlavia (existuje výnimka pre 3 kandidátky  ženského pohlavia, ak je v danej chvíli sudkýň menej ako 40 %)
  •  v zásade platí, že ak je jeden kandidát slabý, celá kandidátka bude      odmietnutá – oficiálne odôvodnenie v našom prípade bolo, že „kandidáti nie sú dostatočne kvalifikovaní“ – on nevie uviesť podrobnosti o jednotlivých kandidátoch, pretože ten proces je dôverný
  • že pri výbere kandidátov je potrebné dodržiavať kritériá stanovené v Dohovore o ľudských právach  ale aj kritériá stanovené Parlamentným zhromaždením. Ide napr. o tieto kritériá:

- vzhľadom na to,  že ESĽP prelamuje rozsudky najvyšších aj ústavných súdov  členských štátov, je veľký tlak na to, aby sudcovia ESĽP boli najlepší z najlepších –  mali by to byť  komplexné  integrálne osobnosti: a/ z hľadiska odbornosti by mali  byť  schopní   zastávať vysoké súdne funkcie ( napr. na NS, ÚS) ev.  mali by byť  uznávaní právni vedci (napr. profesor) a b/ čo sa týka morálnej integrity,  kandidát by sa nemal v minulosti – či už v osobnom živote alebo vo svojej profesionálnej kariére – dopustiť nejakých  vecí, ktoré by ho neskôr mohli kompromitovať – či už ide o nejaké vyhlásenia alebo aktivity

- jazyková vybavenosť – vzhľadom na to, že rokovacími jazykmi sú anglický a francúzsky jazyk, je nutné aspoň jeden z jazykov ovládať na výbornej úrovni a druhý dobre, primerane -  ale zároveň podpísať vyhlásenie, že sa v ňom bude vzdelávať

- proces voľby musí byť otvorený a transparentný atď.

 

 

Sudca ESĽP, integrálna osobnosť, odborne a morálne celistvá osobnosť, múdra a skúsená. K vysokému postu týchto mét, človek, sudca  dospeje  na dlhej  ceste  profesionálnym i osobným životom, po mnohých úspechov  i prehrách, súc schopný sa s tým všetkým plnohodnotne  vyrovnať, pokorne a s veľkou dávkou sebareflexie.

 

Sudca ESĽP prelamuje rozsudky najvyšších aj ústavných súdov členských štátov. To je silná výzva pre kandidáta na sudcu ESĽP. To nie len komplexná a excelentná  vedomosť práva toho ktorého členského štátu, ale - a to považujem za najdôležitejšie, schopnosť precítiť, dôsledne rozpoznať, správne vyhodnotiť  a posúdiť  v celej šírke a hĺbke konkrétny prípad na pozadí  spoločenskej a  právnej individuality .To nie je len výborná znalosť jazyka, ale schopnosť  všetko uvedené skĺbiť do správneho rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré  budú  akceptovať členské štáty  i obe strany sporu. Aj keď strana neúspešná  nebude spokojná, čo je hlboko ľudské,  mala by byť vnútorne stotožnená so spravodlivosťou, ktorú rozsudok prináša. Spravodlivosť je to čarovné slovo, ktoré dobrý, múdry sudca naplní ľudským a právnym    rozmerom .

 

Preto je veľmi dôležité, aby Súdna rada v opakovanej voľbe kandidátov na sudcu ESĽP  postupovala múdro, vyvážene , nestranne, korektne,  s plnou úctou k jednotlivým kandidátom, s vedomím dôstojného  posolstva Slovenskej republiky ESĽP, jednotlivým členským štátom. Aby ňou vyslaní kandidáti boli nádejou európskej spravodlivosti.

 

 

 

JUDr. Mária Laufová, sudkyňa na dôchodku

Uverejnené 25.11.2013 na www.sudcovia.sk

VIA IURIS:Kritériá na výber sudcov sú upravené nedostačujúco, potrebujú zmenu

26. November 2013 / TASR

 

Bratislava 26. novembra (TASR) – Blízke rodinné väzby v justícii má 30 percent novovymenovaných sudcov. Kritériá na ich výber je potrebné viac špecifikovať a zjednotiť. Vyplýva to z monitoringu a analýzy vybraných výberových konaní na súdoch, ktoré dnes predstavila na tlačovej konferencii v Bratislave odborná organizácia Via Iuris.

"Zistili sme, že blízke rodinné väzby na osoby pracujúce v justícii má 30 percent vymenovaných sudcov. Pritom zo všetkých účastníkov výberových konaní deklarovalo blízke rodinné väzby na osoby pracujúce v rezorte iba 14 percent," uviedla autorka analýzy Kristína Babiaková. Ako dodala, tieto výsledky vzbudzujú potrebu zvýšenej pozornosti, keďže nezohľadňujú existenciu prípadných iných väzieb ostatných uchádzačov na osoby pracujúce v justícii.

Via Iuris pozitívne vníma fakt, že takmer štvrtina vymenovaných sudcov má predchádzajúce pracovné skúsenosti z iného ako justičného prostredia. To môže podľa organizácie priniesť do justície odlišné názory, inú profesionálnu skúsenosť a iné poznatky z aplikačnej praxe. Analýza sa taktiež zamerala na porovnanie požiadaviek na sudcov v iných krajinách a na Slovensku. "Môžeme konštatovať, že kritériá na výber sudcov a predsedov súdov na Slovensku sú v porovnaní s inými krajinami a medzinárodnými štandardmi upravené nedostačujúco," doplnila Babiaková. Organizácia preto navrhuje precíznejšie zadefinovanie kritérií na výber sudcov a predsedov súdov a odporúča vytvorenie jednotných a podrobných hodnotiacich hárkov, ktoré zabezpečia, že členovia výberových komisií budú uchádzačov posudzovať na základe rovnakých kritérií.

Súdna rada SR ako orgán, ktorý rozhoduje o výbere sudcov v poslednom stupni, podľa Via Iuris nespĺňa požiadavky na objektívne a odôvodnené rozhodovanie, keďže posudzovanie uchádzačov nie je jednotné a nemá nikde výslovne upravený postup, ktorý má o uchádzačovi rozhodovať. "Via Iuris preto odporúča, aby bola prijatá právna úprava, ktorá zakotví proces rozhodovania Súdnej rady o predložení kandidátov prezidentovi, stanoví skutočnosti, ktoré majú byť predmetom preverovania Súdnou radou a stanoví povinnosti Súdnej rady odôvodniť svoje rozhodnutie o predložení alebo nepredložení kandidáta prezidentovi na vymenovanie," doplnila Babiaková.

Od mája 2011 po dobu 22 mesiacov sa monitoring zameral na 31 výberových konaní na funkciu sudcu na okresné súdy a 84 výberových konaní na funkciu predsedu súdu na okresné a krajské súdy.

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR plánuje v súvislosti s výberovými konaniami určité úpravy. "Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje legislatívne zmeny tzv. statusových zákonov, ktoré sa v určitom rozsahu dotknú aj oblasti výberových konaní na súdoch," uviedla v stanovisku pre TASR hovorkyňa MS SR Alexandra Donevová.

 

 

Sudcovské dynastie sa u nás rozrastajú.

 20.11.2013  , Hospodárske noviny ,Ľuboš Kostelanský

 

 

Podľa najnovšej analýzy Transparency International Slovensko má každý piaty náš sudca príbuzného v justícii.

Každý piaty slovenský sudca má príbuzného v justícii. Rodinné väzby sa pritom prehlbujú. Z celkovo 1 383 aktívnych sudcov má blízku osobu na súdoch, či v rezorte spravodlivosti 277 sudcov, upozorňuje vo svojej najnovšej analýze Transparency International Slovensko. Mimovládka vychádzala z aktuálnych majetkových priznaní sudcov za rok 2012.

V HN sme vlani upozornili, že z celkovo 1349 sudcov malo v roku 2011 príbuzných v justícii 243. Množstvo rodinných väzieb sa teda za rok zvýšilo z 18 na dvadsať percent. Transparency Internatonal Slovensko upozorňuje, že zo 64 slovenských súdov je len sedem takých, kde pôsobia sudcovia bez príbuzných v justícii. Ide o súdy v Leviciach, Veľkom Krtíši, Revúcej, Komárne, Ružomberku, Malackách a Senici.

Rekordéri z východu
Najvypuklejšie sú rodinné prepojenia na východe Slovenska, kde bez nich nefunguje ani jeden súd. Rekordérom je košický krajský súd, kde zo 67 sudcov má blízku osobu na niektorom z východoslovenských súdov 22 sudcov. Trinásť sudcov z toho má príbuzného priamo na pracovisku.

„Zdá sa, že na dedičnosť právnických génov na východe by sa mohli pozrieť aj nejaké kapacity na genetiku zo zahraničia,“ konštatujú analytici TIS Gabriel Šipoš a Samuel Spáč. Mimovládka zverejnila mapu, ktorá ukazuje prepojenia sudcov. Upozorňuje, že rodinných väzieb môže byť ešte viac, pretože vo viacerých prípadoch sa sudcovia navzájom neoznačili. Podľa zákona, ktorý presadila bývalá ministerka Lucia Žitňanská sú sudcovia navyše povinní deklarovať iba osoby v blízkom príbuzenskom vzťahu. Vzdialenejších príbuzných do priznaní písať nemusia.


 

 

Pozrite si, kto je s kým rodina na našich súdoch

 

 

Vyše polovica prípadov
V polovici prípadov (55- percentách) ide o rodinné väzby medzi sudcami samotnými. V pätine prípadov majú sudcovia príbuzných medzi vyššími súdnymi úradníkmi, z ktorých väčšina sa v tejto pozícii pripravuje na sudcovskú kariéru. Zvyšní príbuzní sú v súdnej administratíve.

Štatistika o počte príbuzných vlani ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (na snímke) neznepokojovala. „Boli by sme veľmi neradi, aby sa vytvárala atmosféra, ktorá by mohla legitimizovať diskrimináciu na základe príbuzenského vzťahu,“ reagoval vtedy pre HN riaditeľ tlačového odboru rezortu Pavol Kubík. Pripomenul, že „sudcovia musia prejsť náročným výberovým konaním, kde sa príbuzenské vzťahy nezohľadňujú“.


 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Čo nebolo v monitoringu Súdnej rady SR Harabin má časť odškodného za to, že vyšetrovali jeho nehodu

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri