Čo nebolo v monitoringu SR

MZV: Za odmietnutie kandidátky na sudcov ESĽP nesie zodpovednosť Súdna rada SR

3. December 2013 / TASR

Bratislava 3. decembra (TASR) – Slovenský rezort diplomacie odmieta tvrdenie predsedu Súdnej rady SR a šéfa Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina, že zamietnutie predchádzajúcich kandidátov na miesto sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu je dôsledkom zlyhania slovenského diplomata v Štrasburgu.

"Za výber kandidátov na sudcov ESĽP je plne zodpovedná Súdna rada SR. Naše ministerstvo viackrát vopred upozorňovalo na skutočnosť, že kandidačná listina v podobe, v akej bola schválená v Súdnej rade, môže byť odmietnutá, čo sa, žiaľ, napokon potvrdilo," uviedol pre TASR šéf tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.

Kandidačnú listinu SR schválenú Súdnou radou najskôr odmietol Poradný panel Rady Európy (RE) pre výber sudcov, potom Podvýbor Parlamentného zhromaždenia (PZ) RE a napokon 318-členné plénum PZ RE.

Ako pripomenul Susko, stály predstaviteľ SR pri Rade Európy sa osobne zúčastnil na zasadnutí Súdnej rady 25. septembra tohto roku, na ktorom vysvetlil dôvody odmietnutia kandidačnej listiny a predstavil kritériá, ktoré musia spĺňať kandidáti na sudcu ESĽP.

"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) vždy obhajuje záujmy SR, môže však konať iba v rámci svojich kompetencií plne rešpektujúc systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu," upozornil Susko s tým, že pri predkladaní kandidačnej listiny Slovensko nesúperí so žiadnymi ďalšími štátmi, miesto na ESĽP má garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. "Jedinou úlohou SR, v tomto prípade Súdnej rady, je predložiť Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy zoznam troch kandidátov spĺňajúcich kritériá tak, aby bola listina schválená. To, že sa tak pri predošlej kandidátke nestalo, je plne zodpovednosťou Súdnej rady SR, a nie MZVaEZ či jeho zástupcov," podčiarkol Susko.

Členovia Súdnej rady v pondelok (2.12.) za kandidátov na sudcu ESĽP zvolili Ondreja Laciaka, Maricu Pirošíkovú a Andreu Kriškovú.

Voľby sa museli zopakovať po tom, ako PZ RE vrátilo predložený zoznam kandidátov zo Slovenska s oficiálnym zdôvodnením, že kandidáti nie sú dostatočne dobre kvalifikovaní. Išlo o Pirošíkovú, prokurátora Mareka Tomašoviča a bývalého sudcu Ústavného súdu SR Jána Drgonca.

Harabin považuje minulú kandidátku za lepšiu ako tú súčasnú. "Mali sme lepšiu kandidátku ako Česi, ale v dôsledku zlyhania nášho diplomata v Štrasburgu naša kandidátka neprešla," poznamenal po pondelkovom hlasovaní Súdnej rady.

 

Harabin študentom prednášal o idiotoch, útočil na novinárov aj Žitňanskú

Piatok  6. 12. 2013  | Matúš Burčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

 

Šéf Najvyššieho súdu pred budúcimi právnikmi urážal Luciu Žitňanskú, ktorá je ich učiteľkou.

BRATISLAVA. „Najväčšia lúza je médiá - narkomani, alkoholici. Tým dáte 50-tisíc na drevo, tak napíšu, že aj matka je prostitútka,“ hovoril vo svojej prednáške predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin študentom Paneurópskej vysokej školy práva.

Pri právnických profesiách sa podľa neho všade vyžaduje nulová tolerancia, ale „novinár môže byť aj idiot, aj narkoman“.

Brilantný sudca

„Ako budú o mne písať, tak budem bývať,“ povedal ešte Harabin, ktorý s médiami dlhodobo vedie súdne spory o vysoké sumy.

Budúcim právnikom prednášal v stredu na predmete Orgány ochrany práva. Pozval ho ich vyučujúci Ladislav Polka, bývalý poslanec HZDS, za ktoré bol Harabin ministrom.

Za druhej Dzurindovej vlády Polka ako nezávislý podporoval pravicovú koalíciu, keď sa ocitla v menšine. Harabina teraz predstavil ako brilantného sudcu, ktorý si stojí za svojimi názormi.

Harabin už tradične útočil na Ústavný a špeciálny súd. „Títo ľudia by nemohli robiť ani čakateľov vo Svidníku, či vo Veľkom Krtíši, ale išli tam preto, lebo mali šesťnásobné platy,“ povedal.

„Tretí sektor platia za to, aby vyvolávali chaos a destabilizovali situáciu,“ hovoril tiež študentom. Sťažoval sa aj na to, že sudcovia, označovaní za jeho kritikov, sú s tretím sektorom spriahnutí.

„Je evidentné, že v mentálnom svete Štefana Harabina neexistuje priestor pre tretí sektor,“ hovorí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač.

Smutné a neospravedlniteľné podľa neho je, že sa takto na akademickej pôde vyjadruje jeden z čelných predstaviteľov justície. „Bolo by to adekvátne v rámci historických ukážok hodín marxizmu-leninizmu.“

Aj Lipšic je idiot

Viacerí pravicoví politici sú podľa Harabina podozriví z korupcie, čo vyplýva aj zo spisu Gorila. Že spis v súvislosti s kupovaním poslancov spomína aj Polku, nespomenul.

Daniela Lipšica z Novy označil Harabin za idiota. Priamo útočil aj na Luciu Žitňanskú z SDKÚ. Právu podľa neho nerozumie a mala by byť trestne stíhaná za to, že ako ministerka na neho podala štyri disciplinárne návrhy.

Narážal aj na jej súkromie, pokračoval aj po upozornení, že Žitňanská na škole učí. „To je v poriadku, veď nech príde. Ja jej to poviem medzi oči.“

Žitňanská bola vo štvrtok zaskočená. „Osobné útoky, aj na moju osobu, sú súčasťou jeho boja za zachovanie statusu quo v justícii,“ povedala. Harabinovo vystúpenie v škole označila za neprimerané.

Študenti sa na Harabinovom prejave zabávali, na konci mu tlieskali. Nepríjemné otázky nedostal. „Myslel som, že sa budete pýtať na Bakiho Sadikiho,“ vyzýval ich.

Harabin tvrdí, že keď dostane od nejakej školy pozvánku prednášať, snaží sa vyhovieť. „Väčšinou je to diskusia pred plnou sálou. Je to určite pozitívne, že študenti sa zaujímajú o dianie v spoločnosti.“

Na otázku, ako často má podobné akcie, neodpovedal.

piatok 6. 12. 2013  | Lukáš Fila
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

 

 

Prokuratúra podala dovolanie, aby nemusela platiť Harabinovi 150-tisíc eur

(streda 4. 12. 2013 11:43 | sita, tasr)

Odškodné má prokuratúra zaplatiť šéfovi Najvyššieho súdu za potvrdenie prepisu jeho telefonátu s Bakim Sadikim.

BRATISLAVA. Generálna prokuratúra sa snaží zabrániť tomu, aby musela predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi zaplatiť odškodné 150-tisíc eur, ktoré Harabin vysúdil už právoplatne na dvoch stupňoch súdov.

Odškodné má zaplatiť Harabinovi za potvrdenie prepisu jeho telefonátu s Bakim Sadikim z roku 1994.

V prehratom spore podala prokuratúra dovolanie a aj mimoriadne dovolanie.

Borec sa nevyjadruje

„Generálna prokuratúra vo veci náhrady škody za nesprávny úradný postup, v ktorej bola zaviazaná právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave na vyplatenie 150-tisíc eur, podala ako účastník konania dovolanie a zároveň i mimoriadne dovolanie, v ktorom tiež navrhla odklad vykonateľnosti predmetného rozsudku," oznámila hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

Ako dodala, týmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sa snaží zvrátiť "nepriaznivý výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave, s ktorým sa nestotožňuje".

Šéf rezortu spravodlivosti Tomáš Borec sa k prebiehajúcemu sporu odmietol vyjadriť.

"Nemám žiadny záujem vstupovať do otvoreného sporu, ktorý momentálne prebieha. Počkám si na výsledok," reagoval na správu o dovolaní.

Harabin spochybňuje

"Mimoriadne dovolanie podľa môjho názoru nie je prípustné, pretože tu je Generálna prokuratúra procesnou stranou," reagoval Harabin.

Ak by podľa neho Generálna prokuratúra dovolanie podala v kauze, v ktorej je účastníkom, išlo by o diskrimináciu voči druhému účastníkovi kauzy.

Ako dodal, aj on dával generálnemu prokurátorovi návrh, aby v tomto prípade podal mimoriadne dovolanie. Žiadal ho o to preto, lebo krajský súd mu nepriznal na rozdiel od okresného súdu úroky.

„Ako ja k tomu prídem, že vo svoj prospech podá a v môj nepodá? Som ja menej rovný ako druhý procesný účastník? Veď to je úplný nezmysel,“ povedal

Zopakoval, že žiadna nahrávka ani prepis jeho rozhovoru s Bakim Sadikim neexistuje a tvrdí, že ide "výrobok pána Lipšica a pána Trnku, ktorí aktívne spolupracovali".

K prepisu hovoru Harabina s Bakim Sadikim, teda či bol súčasťou spisu, sa prokuratúra nevyjadruje.

"Vzhľadom na to, že boli podané mimoriadne opravné prostriedky, o ktorých bude rozhodovať Najvyšší súd, nepovažuje Generálna prokuratúra za vhodné komentovať obsah spisov súvisiacich s uvedenou vecou," dodala dnes Predajňová.


 

Sadiki Harabinovi volal, prokuratúra to opäť potvrdila pred súdom

(Utorok  2. 12. 2013 20:15 | Monika Tódová
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME)

Predseda Najvyššieho súdu hovorí, že kauza je spravodajskou hrou Daniela Lipšica a Dobroslava Trnku.

BRATISLAVA. Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin si 5. augusta 1994 telefonoval s mafiánom Bakim Sadikim, ich rozhovor sa týkal „len osobných vecí“.

Generálna prokuratúra to opätovne potvrdila pred Krajským súdom v Bratislave.

Vyplýva to z právoplatného rozsudku, ktorý teraz súd sprístupnil.

Harabin podľa prepisu so Sadikim telefonoval v roku 1994, 

prepisom prokuratúra v roku 1995 podporila žiadosť o vylúčenie Harabina z procesu so Sadikim,

v roku 2008 prepis zverejnil denník SME, jeho pravosť potvrdil aj Dobroslav Trnka.

Keď bratislavský krajský súd rozhodoval o odškodnom pre Štefana Harabina, pravosť jeho rozhovoru s Bakim Sadikim ho vôbec nezaujímala.

Šéf Najvyššieho súdu vysúdil od štátu 150-­tisíc eur za to, že bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil autenticitu prepisu.

Sudkyne Valéria Kleinová, Michaela Frimmelová a Ingrid Degmová Pospíšilová si myslia, že Trnka nemal vôbec pravosť telefonátu potvrdzovať, lebo je viazaný mlčanlivosťou.

Tým, že ju nedodržal, vraj spôsobil Harabinovi ujmu hodnú finančnej náhrady. 

„Nielen porušil povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej verejnej funkcie, pričom tejto povinnosti zbavený nebol“, ale porušil aj „povinnosť zdržania sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípad neprávoplatne skončený“.

Prokuratúra Harabinovi platiť nechce. Podľa hovorkyne Andrey Predajňovej „preskúmava všetky vecné, dozorové, vyšetrovacie spisy, ktoré sa týkajú veci Bakiho Sadikiho“ a „zvažuje využiť všetky zákonné prostriedky na zmenu právoplatného rozhodnutia“.

Právnik: Môžu uspieť

Právnik Via Iuris Peter Wilfling si myslí, že prokuratúra môže uspieť. „Krajský súd sa vôbec nezaoberal dôležitým ustanovením paragrafu 6 Trestného poriadku.“

Na základe neho môže prokurátor informovať o trestnom konaní. Podľa právnika je to výnimka z povinnosti mlčať, na ktorú sa odvoláva súd.

„Prokurátor pri informovaní síce musí chrániť informácie o súkromí, ale keďže Štefan Harabin bol v tom čase ministrom spravodlivosti, a teda verejne činnou osobou, nešlo by ani o porušenie ochrany osobných alebo súkromných údajov. Verejní činitelia musia strpieť väčšiu pozornosť verejnosti a je vo verejnom záujme, aby sa mohli občania dozvedieť informáciu, ktorá by mohla spochybniť ich dôveryhodnosť.“

Európsky súd pre ľudské práva podľa Wilflinga v minulosti už rozhodol, že záujem, ktorý verejnosť môže mať o konkrétnu informáciu, môže byť niekedy taký silný, že preváži aj nad zákonom uloženou povinnosťou zachovávať dôvernosť.

Právnik považuje rozsudok za nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý, čo môže byť dôvodom, prečo prokuratúra uspeje na Ústavnom súde, ak by neuspela s dovolaním na Najvyššom.

Prokuratúra prepis má

Podľa novozverejneného rozsudku sa prokuratúra bránila aj tým, že rozhovor existuje a je súčasťou dohľadového spisu.

Napísala presné číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Rozhovor uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti, keď mal o Sadikim v minulosti rozhodovať.

Harabin sa nakoniec namietol sám, lebo poznal Sadikiho manželku. Rozhovor sa nachádza v dohľadovom spise, ktorý si prokurátori vedú a ktorý nie je totožný s trestným spisom.

Prokuratúra súdu vysvetľovala, že to bolo v súlade so zákonom „a nie z dôvodu diskreditácie, keďže bol rok 1995 a v tom čase prokuratúra ani nemala možnosť predpokladať ďalšiu politickú a profesionálnu kariéru Harabina“.

Šéf Najvyššieho súdu tvrdí, že odpočúvanie si vymysleli Daniel Lipšic a Trnka. „Nech obaja páni, ktorí sa veľmi dobre poznajú, tykajú si a aktívne spolupracovali, konečne povedia pravdu o celej tejto spravodajskej hre.“

Harabin tiež dúfa, že nový generálny prokurátor začne trestné stíhanie proti tým, čo podľa neho zneužívali právomoc verejného činiteľa. „Vrátane pána Trnku.“

Rozhodnutie

Krajský súd zverejnil rozsudok v anonymizovanej podobe.

 

Najviac príbuzných na súdoch je v Košiciach

(utorok 3. 12. 2013 | Roman Rokytka,KORZÁR )

Na košickom krajskom súde má až 22 zo 67 sudcov blízku rodinu na súdoch na východe Slovenska.

KOŠICE. Každý piaty slovenský sudca je rodina s iným sudcom alebo zamestnancom súdu.

Z  1383 majetkových priznaní, ktoré minulý rok podali sudcovia, to zistila nezisková mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS).

Presný rozsah príbuzenských vzťahov mohla určiť vďaka zmenám, ktoré pred troma rokmi zaviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ).

Jednou z nich bola aj povinnosť sudcov nahlásiť v každoročných majetkových priznaniach  blízke osoby na súdoch, ministerstve a jeho organizáciách.

Výnimočný východ

Porovnanie údajov ukázalo, že najviac rodinných prepojení je na východe Slovenska.

„Nenájdete tam jediný súd, ktorý by nemal aspoň jedného zamestnanca s ďalším blízkym v súdnictve. Rekordérom je košický krajský súd,“ konštatuje analýza TIS.

Na košickom krajskom súde má totiž zo 67 sudcov blízku rodinu na súdoch na východe Slovenska 22 sudcov. Trinásť z nich má príbuzných priamo na svojom pracovisku.

Ako príklad analýza TIS uvádza predsedu tohto súdu Imricha Volkaia. Na svojom súde má manželku, ktorá pracuje na personálnom oddelení, i nevestu na pozícii vyššieho súdneho úradníka.

Jeho dcéra a jej manžel sú zasa sudcami na košických okresných súdoch.

Rodina spája vyšší a nižší súd

Mimovládka si v tejto súvislosti všíma, že viacero sudcov Krajského súdu  v Košiciach má príbuzných na jemu podriadených súdoch, a to na všetkých troch košických okresných súdoch aj okresnom súde v Michalovciach.

Môže tak nastať situácia, že okresný sudca vydá rozhodnutie a v odvolacom konaní na krajskom súde vec pripadne jeho príbuznému.

„Rodinkárstvo na súdoch sa vytvára práve to, že môže byť jednoduchšie predlžovať konania namietaním zaujatosti z dôvodu rodinných väzieb medzi sudcami a môže to viesť k znižovaniu dôvery v nezávislé rozhodovanie súdov,“ povedal projektový koordinátor Transparency Samuel Spáč.

 

Śéfovia súdu: Žiaden problém

Vedenie košického krajského súdu  takéto starosti nemá. „Pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch nemôže vzniknúť žiaden problém so zaujatosťou a nestrannosťou sudcov z dôvodu príbuzenských väzieb medzi sudcami krajského súdu a okresných súdov, keďže zákon vylučuje rozhodovanie príbuzným sudcom v odvolacom konaní,“ odpísala hovorkyňa Marcela Gálová.

Podľa TIS môže byť príbuzenstiev v slovenskej justícii viac ako vyplýva z oficiálnych údajov. Niektorí sudcovia totiž svojich blízkych zrejme zatajili.

Ukazujú to rozpory medzi priznaniami. Napríklad košická krajská sudkyňa Slávka Maruščáková nahlásila Iva Maruščáka zo svidníckeho súdu, on ju ale nie.

U nových je to rovnako

Ani posledná skupina sudcov, ktorých vymenoval prezident Ivan Gašparovič v októbri, sa nevymyká z priemeru príbuzenstiev.

Z čestných vyhlásení, ktoré musia predkladať vo výberových konaniach, vyplýva, že z osemnástich každý tretí má blízkeho na súde alebo ministerstve spravodlivosti.

Nechýbajú medzi nimi východniari. Čerstvý sudca prešovského okresného súdu Marek Bujňák má otca sudcu na súde vo Svidníku.

Nová vranovská sudkyňa Anna Monoková priznala manžela – sudcu Krajského súd v Prešove.

 

Z ďalšej úradníčky od Boreca by mala byť sudkyňa

(Pondelok 2. 12. 2013 20:28 | Veronika Prušová
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME)

Minister spravodlivosti Tomáš Borec zatiaľ nehovorí, či bude za šéfku sekcie trestného práva hľadať náhradu. Ako novej sudkyni jej môže u seba povoliť stáž.

BRATISLAVA. Ďalšia úradníčka ministerstva spravodlivosti uspela v konkurze na sudkyňu.

Šéfka sekcie trestného práva Gabriela Repková vyhrala výberové konanie na Okresnom súde v Považskej Bystrici.

O tom, či sa stane sudkyňou, ešte rozhodne Súdna rada a konečné slovo patrí prezidentovi.

Ak ju aj vymenuje, nemusí to znamenať, že minister spravodlivosti Tomáš Borec bude hľadať za Repkovú náhradu. Môže jej povoliť stáž na ministerstve, čo už spravil v prípade jej kolegýň.

Talár ako bonus

Počty

Stáže sudcov
na ministerstve

október 2002 ­ február 2006 (minister Daniel Lipšic)  23

február 2006 - júl 2006 (Lucia Žitňanská ) 1

júl 2006  ­ jún 2009 (Štefan Harabin)  16

jún 2009 ­ júl 2010 (Viera Petríková) 5

júl 2010 ­ apríl 2012 (Lucia Žitňanská) 2

apríl 2012 ­ november 2013 (Tomáš Borec) 7

Otázku, či Repkovú ponechá na ministerstve, označil Borec za predčasnú.

Považuje ju za rešpektovanú odborníčku na trestné právo a „kdekoľvek bude pôsobiť, bude predstavovať významný odborný prínos“.

Tým, že zostali u Boreca, majú ako sudkyne isté 13. a 14. plat, získali imunitu a sociálne výhody, napríklad v prípade práceneschopnosti.

Repková odpovedala, že jej „zámerom je v konečnom dôsledku pôsobiť ako sudkyňa“.

Do výberového konania, ktoré prebehlo minulý týždeň, sa hlásilo 21 uchádzačov. Nakoniec prišli desiati. Repková vyhrala so 189 bodmi.

Podobne ako ona v minulosti uspeli vo výberovom konaní aj šéfka sekcie právnych služieb Denisa Cviková a šéfka kancelárie štátnej tajomníčky Zuzana Maruniaková.

Obom hneď po vymenovaní za sudkyne povolil minister dvojročnú stáž na ministerstve.

Rovnako rozhodol aj pri novovymenovaných sudkyniach Miriam Oswaldovej, ktorá šéfuje jeho kancelárii, a Kataríne Bartalskej, ktorej sa stáž už skončila.

Súd nemá problémy

Minister nevysvetlil, prečo určil voľné miesto pre nového sudcu na považskobystrickom súde. Tvrdí, že vychádzal z vyhlášky, v ktorej sa hovorí najmä o štatistických ukazovateľoch.

Súd podľa nich patrí k tým lepším a výberové konanie tam už v auguste bolo. Na otázku, či je na súde potrebný civilný, alebo trestný sudca, predsedníčka Helena Loduhová v minulosti odpovedala, že privíta posilu na oboch úsekoch.

Podobne ako za Boreca aj za bývalého ministra Daniela Lipšica zostali dvaja novovymenovaní sudcovia pracovať na ministerstve.

 

Kandidátkou do Štrasburgu je aj Pirošíková, ktorú už raz odmietli

(Utorok 3. 12. 2013 17:31 | tasr)

Rada Európy nepovažovala Maricu Pirošíkovú za vhodnú na miesto sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Súdna rada ju zvolila opäť.

BRATISLAVA. Za kandidátov na miesto sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva zvolili v pondelok Ondreja Laciaka, Maricu Pirošíkovú a Andreu Kriškovú.

Rozhodli o tom členovia Súdnej rady.

O kandidátoch hlasovalo sedemnásť členov rady, pričom prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Laciak získal najviac (dvanásť) hlasov.

Zástupkyňa Slovenska v Štrasburgu Pirošíková a sudkyňa Krišková získali zhodne po jedenásť hlasov.

Náhradníka nezvolili

V pláne bolo zvoliť aj náhradníka, no žiadny z ostatných kandidátov nezískal dostatočný počet hlasov.

Do volieb bolo pôvodne prihlásených sedem uchádzačov, dvaja však svoj súhlas s kandidatúrou dnes stiahli.

"Minule bola lepšia kandidátka. Mali sme lepšiu kandidátku ako Česi, ale v dôsledku zlyhania nášho diplomata v Štrasburgu naša kandidátka neprešla," povedal po hlasovaní predseda Súdnej rady a šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin.

Dodal, že výsledky volieb rešpektuje. Vo voľbách kandidovali aj traja sudcovia Najvyššieho súdu.

Len tesne pred začiatkom volieb bolo uchádzačom oznámené, že členovia rady si overia ich jazykové znalosti, čo niektorých prekvapilo.

Sudca Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec stiahol súhlas s kandidatúrou hneď po svojej prezentácii, jeho kolegyňa Jana Zemková tiež stiahla svoj súhlas.

Nedostatočne kvalifikovaní

Voľby sa v Súdnej rade museli zopakovať po tom, ako Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vrátilo predložený zoznam kandidátov zo Slovenska s oficiálnym zdôvodnením, že kandidáti nie sú dostatočne dobre kvalifikovaní.

Išlo o Pirošíkovú, prokurátora Mareka Tomašoviča a bývalého sudcu Ústavného súdu Jána Drgonca.

Nový zoznam kandidátov bude predložia na schválenie vláde a až potom Rade Európy.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri