Čo nebolo v monitoringu Súdnej rady

Fico s Harabinom sú dvaja kandidáti v jednom

| SME | utorok 7. 1. 2014 18:21 | Lukáš Fila | 

V prezidentských voľbách sa bude rozhodovať aj o predsedovi Najvyššiehosúdu.

Robert Fico by si mal ujasniť, prečo vlastne prestal SME odpovedať. Cez predĺžený víkend uvádzal ako dôvod "priznanie zástupcu šéfredaktora, že si ho redakcia neželá za prezidenta", včera to už boli "preukázateľne nepravdivé informácie o tom, že podporil Janukovyčov režim na Ukrajine a že sa vraj v kaštieli v Rusovciach pripravuje služobný prezidentský byt".

Tak ako? Človek by sa pomaly začal báť, že sú to všetko iba výhovorky. Pritom napríklad odpoveď na otázku, či by ako prezident bol ochotný znova vymenovať za šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina, by okrem novinárov mohla zaujímať aj jeho potenciálnych voličov.

 

Ale zas na druhej strane - nie je rozumný dôvod myslieť si, že by mu funkciu nedal. O jeho stykoch so Sadikim nielenže vie, ale v roku 2008 ich aj obhajoval v parlamente, kde sa opozícia snažila Harabina odvolať z postu ministra spravodlivosti. Vtedy vyhlásil, že prepis rozhovoru nie je v žiadnom trestnom spise a Harabin dostal previerku NBÚ, čiže proti nemu stoja len "irelevantné, nepodložené a vykonštruované obvinenia". Oba argumenty platia stále.

Prvýkrát bol Harabin zvolený aj s politickou podporou Smeru, to napriek "nestrannosti" Súdnej rady potvrdil Mojmír Mamojka už dávno, takže predstavy o smerovaní justície zrejme majú zhodné. Na súdnych sporoch s médiami zarábal aj Fico, čiže prekážka sa nenájde ani tu. Napriek celkovému súzvuku duší Fico zrejme tuší, že dostať z rozpočtu 150-tisíc eur za telefonát o Sadikim či organizovať antidiskriminačné žaloby sudcov nie je práve recept na popularitu. Preto sa k Harabinovi netúži prihlásiť otvorene.

O to viac treba opakovať, že kým Fico nepovie opak, voľby prezidenta treba považovať aj za voľbu šéfa Najvyššieho súdu. A kandidátka sa volá Fico - Harabin.

Najvyšší súd zháňal asistenta, k Harabinovi prišiel syn šéfa polície

| SME | pondelok 13. 1. 2014 20:59 | Matúš Burčík | foto: TASR |

Policajný prezident Tibor Gašpar hovorí, že synovi ide o justičnú skúšku. Odmieta, že by u predsedu súdu niečo vybavoval.

BRATISLAVA. Syn policajného prezidenta Pavol Gašpar po roku práce vyšetrovateľa odišiel zo zboru a prestúpil na Najvyšší súd.

Od januára je asistentom sudcu, čo je podobná funkcia ako vyšší súdny úradník. Funkciu nezískal vo výberovom konaní.

Miesto asistenta nie je zaujímavé pre plat, zarábajú okolo 500 eur.

Výhodou je, že po dvoch rokoch praxe a dovŕšení tridsiatky bude mať nárok na justičnú skúšku a možnosť uplatniť sa v niektorej z právnických profesií. Môže byť sudcom, prokurátorom, exekútorom či advokátom.

 

Príbuzných neskúmajú

Cesta na súd

  • po štúdiu práv sa Pavol Gašpar rozhodol, že bude policajtom,
  • v júli 2012 zložil vyšetrovateľské skúšky,
  • v auguste 2013 sa hlásil za úradníka Súdnej rady a uspel,
  • po dvoch mesiacoch ho preložili na Najvyšší súd,
  • o mesiac sa stal asistentom sudcu, aby mohol vykonať justičnú skúšku,
  • výberové konanie tak obišli.

Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin odmieta, že by syna šéfa polície Tibora Gašpara pri prijímaní nejako zvýhodnil.

„Nemôžeme skúmať príbuzných zamestnancov. Vo všeobecnosti však môžeme uviesť, že nemá žiadne výhody. Oproti bývalej profesii si výrazne platovo pohoršil,“ odpovedala Harabinova kancelária.

Pavol Gašpar sa v auguste minulého roka prihlásil do konkurzu na miesto štátneho radcu v legislatívnom odbore Súdnej rady, ktorej tiež predsedá Harabin. Uspel a od októbra nastúpil.

„Zo štyroch pozvaných uchádzačov na výber prišli iba dvaja. Obaja boli úspešní a boli prijatí,“ odpovedala za kanceláriu Súdnej rady Lucia Hučková.

Na mieste Gašpar zotrval len dva mesiace. Od decembra ho preložili na Najvyšší súd, asistentom je od januára.

Najrýchlejší spôsob

Preložiť uchádzača je jednoduchšie ako vypisovať výberové konanie. Zákon o štátnej službe to umožňuje.

Najvyšší súd priznáva, že „tento spôsob je najrýchlejší možný zákonný spôsob“. Využili ho v čase, keď „je súd enormne zaťažený hromadnými podaniami“.

Pavol Gašpar pracuje ako asistent občianskoprávneho senátu. Podľa rozvrhu prác má na starosti odborné práce na základe pokynov nadriadeného a anonymizáciu rozhodnutí.

Na otázky poslané e­mailom od minulého týždňa neodpovedal.

Otec: Nepomáhal som

Gašpar starší poskytol vyjadrenie pod podmienkou, že bude zverejnené v plnom znení. Hovorí, že jeho syn pracoval v polícii dva roky, pričom na každú pozíciu postupoval v súlade s internými predpismi. Dvakrát bol na psychologickom vyšetrení, bol aj na detektore lži.

„Vždy mal ambície pracovať na prokuratúre alebo v súdnictve. Vzhľadom na to sa aj za cenu zníženia platu asi o 30 percent rozhodol odísť z polície a pripravovať sa na justičnú skúšku,“ vysvetľuje jeho otec.

Odmieta, že by sa niekedy osobne angažoval za synovo zamestnanie, či už v polícii, alebo teraz na súde. „Zastávam názor, že môj syn nemôže byť diskriminovaný v pracovnom živote pre môj výkon funkcie policajného prezidenta.“

Gašparov syn ukončil štúdium na právnickej fakulte v roku 2011.

Denník Nový Čas vlani informoval, že v júli 2012 absolvoval vyšetrovateľské skúšky a potom ho ako 25-ročného na vlastnú žiadosť preložili z Nitry na Úrad boja proti organizovanej kriminalite, čo je elitný útvar.

Tibor Gašpar vtedy tvrdil, že pre náročnú prácu policajta sa jeho syn rozhodol sám.

Zuzana Wienk: Premiér justíciu nezachráni

| TV SME | včera | Juraj Hrabko, Tomáš Rybár

http://tv.sme.sk/v/28992/zuzana-wienk-premier-justiciu-nezachrani.html?utm_source=vylist&utm_medium=titulka&utm_campaign=tv-sme

VIA IURIS vyzvala na začatie disciplinárneho stíhania voči Harabinovi

| SME | utorok 14. 1. 2014 8:40 | sita | Foto: VLADIMÍR ŠIMÍČEK |

Združenie VIA IURIS je presvedčené, že predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin porušuje zákon a medzinárodné zásady správania sa sudcov.

BRATISLAVA. Združenie VIA IURIS vyzvalo ministra spravodlivosti SR a verejnú ochrankyňu práv, aby podali podnet na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi. Minister Tomáš Borec ako aj ombudsmanka Jana Dubovcová majú zákonnú možnosť začať disciplinárne stíhanie, pripomína združenie.

"Sme presvedčení, že predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin porušuje zákon a medzinárodné zásady správania sa sudcov. Zlyhal v povinnosti zachovávať zdržanlivosť pri svojich verejných vystúpeniach, prejavovať zdvorilosť, upevňovať vieru ľudí v bezúhonnosť justície a chrániť dôstojnosť sudcovského stavu,” vyhlásil štatutár VIA IURIS Milan Šagát, podľa ktorého „takéto správanie je neakceptovateľné zo strany ústavného činiteľa, osobitne predsedu najvyššieho súdu a zároveň aj predsedu vrcholného samosprávneho orgánu justície, ktorým je súdna rada.”

Združenie VIA IURIS poukazuje predovšetkým na výroky Štefana Harabina, ktoré odzneli na jeho prednáške, spojenej s diskusiou so študentmi Paneurópskej vysokej školy v decembri 2013.

Podľa VIA IURIS Harabin počas svojho vystúpenia používal urážky a invektívy, adresované viacerým jednotlivcom a skupinám osôb. Okrem iného napríklad novinárov a médiá označil za „najväčšiu lúzu“, narkomanov a alkoholikov. Tvrdil o nich, že “tým dáte 50-tisíc na drevo, tak napíšu, že aj matka je prostitútka”.

O sudcoch Špecializovaného trestného súdu sa podľa združenia Harabin vyjadril: "Títo ľudia by nemohli robiť ani čakateľov vo Svidníku či vo Veľkom Krtíši, ale išli tam preto, lebo mali šesťnásobné platy."

Na adresu tretieho sektora uviedol, že "tretí sektor platia za to, aby vyvolávali chaos a destabilizovali situáciu." Dehonestujúco sa vyjadril aj na adresu viacerých jednotlivcov z rezortu justície.

Združenie dodáva, že podobné vyjadrenia predsedu Najvyššieho súdu nie sú ojedinelé, opakovane sa s nimi možno stretnúť napr. aj počas zasadnutí Súdnej rady, ktorej Štefan Harabin predsedá.

Združenie VIA IURIS je presvedčené, že tento spôsob vyjadrovania sa predsedu Najvyššieho súdu je nezákonný a možno ho klasifikovať ako disciplinárne previnenie.

Podľa zákona sa sudca dopustí disciplinárneho previnenia aj tým, že poruší zásady sudcovskej etiky a nesplní alebo poruší svoju zákonnú povinnosť sudcu zdržať sa takého správania a vystupovania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, a to v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu ako aj po jej skončení.

Kňažko: Harabina by som za šéfa Najvyššieho súdu nevymenoval

| SME | utorok 14. 1. 2014 19:30 | Dušan Mikušovič a tasr

Milano Kňažko hodnotil stav republiky, počúvali ho aj Martin Bútora, Tomáš Galbavý či Jozef Kollár z Novy.

Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME

BRATISLAVA. „Už v tejto chvíli môžem vyhlásiť, že v žiadnom prípade nevymenujem do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina,“ oznámil v utorok Milan Kňažko, ktorý v bratislavskom Primaciálnom paláci predniesol vlastnú správu o stave republiky.

Do Zrkadlovej sály si ju prišlo vypočuť niekoľko desiatok ľudí, ktorých privítal Milan Lasica.

„Ak sa pán Kňažko chce uchádzať o prezidentský post, iste nečakáte, že budem proti,“ povedal.

„Myslím si, že keby sa Milan stal prezidentom, vedúcu úlohu strany by tak ako pred dvadsiatimi rokmi opäť zrušil alebo aspoň rozrušil, lebo je to treba,“ dodala herečka Emília Vášáryová.

V sále sedeli aj odídenci z SaS okolo Jozefa Kollára (dnes Nova), bývalý prezidentský kandidát Martin Bútora či neúspešný uchádzač o župana Tomáš Galbavý.

Ako Gašparovič

Kňažko sa pri postoji k Harabinovi oprel o stanovisko Ústavného súdu, ktorý Ivanovi Gašparovičovi umožnil nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.

Toto právo by chcel využívať ako prezident aj on, a to aj pri vymenovaní ďalších vysokých funkcionárov, rektorov či profesorov.

„Nevymenujem za profesora v odbore elektroenergetiky docenta, ktorý sa zaoberal iba makromolekulárnou chémiou, len preto, lebo je to člen vlády,“ povedal v narážke na profesúru Ľubomíra Jahnátka zo Smeru.

Rukojemníci

Kňažko ocenil slovenskú diplomaciu, z ktorej úspechov si však podľa neho premiér Robert Fico robí lacný marketing.

„Ak diplomacia zabezpečí prepustenie slovenských občanov z iránskej väznice, tak to určite nebolo zadarmo. O to viac je odpudzujúce, keď to využije predseda vlády na svoju dramatickú sebaprezentáciu.“

V prejave sa zastal ombudsmanky Jany Dubovcovej v jej spore s premiérom.

Viackrát pochválil vládu Ivetu Radičovej, napríklad za projekt otvoreného vládnutia či budovanie hrádzok proti povodniam.

Povedal, že by ako prezident nepodpísal žiadny zákon, ktorý by zvyšoval dane.

 

Lživé vyhlásenia (o úmysloch)

| Trend | 15.01.2014 | Marián Leško |

Názor | Res publica | Prvá tlačovka prezidentského kandidáta Roberta Fica, ktorá sa konala v mimopracovnom čase premiéra, pobavila viac, ako mal jej hlavný aktér v úmysle.

Voči jeho prísľubu, že Smer-SD sa ani po jeho prípadnom zvolení nepokúsi posilňovať právomoci prezidenta, by sa nedalo nič namietať, keby to R. Fico nepovedal slovami: „Nikdy sme nemali úmysel a nemáme úmysel ani záujem zaoberať sa právomocami prezidenta, to znamená predkladať akékoľvek zmeny Ústavy SR.“ Ako sa dá veriť tomu, že Smer nemá v úmysle posilňovať právomoci prezidenta, keď premiér v zjavnom rozpore s realitou tvrdí, že taký úmysel ani nikdy nemali?

Krátko po opätovnom zvolení Ivana Gašparoviča – povedané jeho slovami – do funkcie „prezidenta hlavy štátu“ premiér R. Fico spomenul, že by bolo dobré uvažovať o posilnení prezidentských právomocí, lebo „máme priamu voľbu, čo by teda malo prezidenta robiť podstatne silnejším“. Od komisie Národnej rady SR, ktorá pripravovala zmeny v ústave, očakával, že „by mohla túto tému otvoriť“. Ak predseda Smeru mal v úmysle posilňovať právomoci prezidenta v roku 2009, jeho podpredseda Pavol Paška sa týmto úmyslom netajil v roku 2012. Pri dvadsiatom výročí prijatia ústavy vyhlásil, že právomoci prezidenta by sa mali posilniť. Z faktu, že dostal mandát od voličov, by mal podľa P. Pašku „vyplývať aj rozsah jeho kompetencií“. Toľko k dôveryhodnosti vyhlásení prominentov Smeru o ich úmysloch.

Všetky ilustrácie Danglára

Prezidentský kandidát R. Fico tiež oznámil, že vláda stráca trpezlivosť so súčasným stavom justície. Preto dáva dohromady špeciálny tím, ktorý sa bude situáciou v justícii urýchlene zaoberať. Ale pokiaľ ide o Štefana Harabina, premiér poznamenal, že ak ho Súdna rada zvolí opäť za predsedu Najvyššieho súdu, tak to bude rešpektovať. Záhadou zostáva, ako je možné stratiť trpezlivosť s justíciou, ale stále mať trpezlivosť so Š. Harabinom. Veď za posledných 16 rokov len necelé tri roky nebol jej vrcholným predstaviteľom – buď predsedom Najvyššieho súdu a šéfom Súdnej rady, alebo ministrom spravodlivosti. Stav justície, s ktorým prezidentský kandidát stratil trpezlivosť, nie je premenná veličina nezávislá od Š. Harabina, ale je priamym dôsledkom toho, ako justícii šéfuje.

Tvrdenie, že nebude vstupovať Súdnej rade do rozhodnutia, je zo strany prezidentského kandidáta čistým pokrytectvom, lebo ako premiér a predseda vládnej strany rozhodujúcim spôsobom „vstúpil“ do jej zloženia. Vláda, parlament a prezident poslali do Súdnej rady deviatich členov, ktorí v nej vytvorili základ spoľahlivej väčšiny pre Š. Harabina. Zvolenie nového predsedu Najvyššieho súdu „nezávisí“ od premiéra a prezidentského kandidáta asi tak, ako katastrofálny stav justície „nezávisí“ od Š. Harabina.

 

Problém 65-ročných sudcov

| www.sudcovia.sk |

To, že sudcovia sú menovaní doživotne, je jednou zo záruk ich nezávislosti. Samozrejme to neznamená, že každý sudca musí súdiť až do smrti. Kedykoľvek v priebehu výkonu funkcie sa sudca  môže funkcie vzdať. Môže – ale ako každý iný občan tiež nemusí – tak urobiť aj  pri splnení podmienok na starobný dôchodok, ale vtedy okrem vzdania sa funkcie môže využiť aj možnosť prerušenia výkonu funkcie. To mu okrem zachovania určitého statusu a pocitu  spolupatričnosti k sudcovskému stavu napr. umožní aj to, aby sa  za určitých okolností na určitý čas  ešte ujal výkonu funkcie sudcu.

     Dokedy teda môže sudca súdiť?

     V zásade by malo platiť, že sudca môže súdiť dovtedy, kým mu to jeho zdravotný stav dovolí, kým je schopný spracovať všetko, čo výkon sudcovskej funkcie vyžaduje – jednoducho: kým je plnohodnotným sudcom. V každom kolektíve sudcov sú významným  prínosom starších sudcov ich skúsenosti, ktoré sa dopĺňajú so schopnosťou mladých   pružnejšie spracovať  požiadavky dnešnej doby. Každý človek je iný a to, dokedy je vo svojej profesii schopný podávať plnohodnotný výkon, je veľmi individuálne. Ideálne by bolo, keby to každý  dokázal sám rozpoznať a objektívne posúdiť. Aj u sudcov sa tak prirodzene deje. Zákon však musí počítať aj s riešením toho, keď tomu tak nie je a keď je nutné sudcu odvolať.

     Právo odvolať sudcu ústava zverila prezidentovi. V čl. 147 ústava rozlišuje, kedy tak prezident urobiť musí (taxatívny výpočet prípadov v ods. 1 – okrem iného aj z dôvodu, že sudca  bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin) a kedy tak urobiť môže (podľa ods. 2 písm. b/ aj vtedy, keď dosiahol vek 65 rokov). V oboch prípadoch tak robí na návrh Súdnej rady, ktorá postupuje podľa § 18 ods. 3  zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich.

     Pôvodne Súdna rada v tejto záležitosti  rozhodovala tak, že len konštatovala, ktorí sudcovia dosiahli vek 65 rokov a že  boli splnené podmienky ustanovenia §-u 18 ods. 2  zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich (napr. uznesenie č. 89 zo 4.12.2007); od roku 2008 rozhoduje tak, že „predkladá prezidentovi v zmysle č. 141a ods. 4 ústavy a § 18 ods. 3 zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich návrh týkajúci sa sudcov, ktorí dosiahli 65 rokov „ (napr. uznesenie č. 134 z 18.7. 2013).

     Výkladom toho, či  Súdna rada v prípadoch podľa čl. 142 ods. 2 ústavy  t.j. aj vo vzťahu k 65-ročným sudcom, musí prezidentovi podať návrh na odvolanie, sa zaoberal Ústavný súd SR v náleze  č.  PL. ÚS 10/2005, kde  ohľadne dôvodov pre odvolanie sudcu podľa čl. 147 ods. 2 ústavy  okrem iného. povedal, že „ ...ide o skutočnosti, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu môžu, ale tiež nemusia predstavovať prekážku riadneho výkonu sudcovskej funkcie“ a že  „ ... v spojení s čl. 145 ods. 1 ústavy je namieste taký výklad, podľa ktorého súdna rada  má v prípadoch podľa čl. 147 ods. 2 písm. a/ a b/ ústavy právo posúdiť a rozhodnúť, či návrh na odvolanie konkrétneho sudcu prezidentovi podá, pričom prezident nepochybne má právo posúdiť a rozhodnúť, či návrhu súdnej rady vyhovie“. Práve vzhľadom na možnosť ústavne konformného výkladu, ktorý v tomto náleze popísal ústavný súd vo vzťahu k ustanoveniu § 18 ods. 3 zákona o sudcoch (kde sa ohľadne  tejto kompetencie Súdnej rady uvádza  „musí“) nevyslovil, že nie je v súlade s ústavou.

  Na tento výklad bolo poukázané aj na 68. zasadnutí Súdnej rade, ktoré sa konalo dňa 24.4.2012, kde po predložení zoznamu sudcov, ktorí v r. 2010 a 2011 dosiahli vek 65 rokov zo strany ministerstva spravodlivosti bolo na programe „prerokovanie personálnych otázok sudcov podľa § 18 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich“. O tých 65-ročných sudcoch, ktorí boli na tomto zasadnutí vypočutí, súdna rada vtedy nerozhodla, ale ani neprijala záver, ako bude postupovať. Sám predseda Súdnej rady to posunul na ďalšie rokovanie s tým, že „skôr, než súdna rada zaujme konečné stanovisko k tejto otázke, vypočuje (ostatných) dotknutých sudcov“.

  Na 1. zasadnutí Súdnej rady, ktoré sa konalo dňa 16.10.2012 už  v novom zložení, sa pokračovalo v tomto bode (čas zvukového záznamu od 2.48.00 do 3.12.00), však predseda súdnej rady pri prerokúvaní tohto bodu už jednoznačne dával najavo svoje stanovisko  („ ... my zabezpečujeme len podklady pre prezidenta, lebo tam je jeho ústavné právo ...“, „... ide o obligatórnu povinnosť súdnej rady predložiť prezidentovi návrh na odvolanie ...“) a napriek pokusom dvoch členov súdnej rady  (Čirč, Maruščák)  výklad tejto kompetencie súdnej rady v intenciách nálezu ústavného súdu odmietol („ ... nemôžeme zasiahnuť do právomoci prezidenta ...“, „ ...nemienim o tom ďalej diskutovať ...“) a súdna rada prijala uznesenie č. 9, ktorým v zmysle § 18 ods. 3 zák. o sudcoch predložila prezidentovi 15 sudcov, ktorí dosiahli vek 65. rokov.

  65-ročnými sudcami sa potom Súdna rada zaoberala ešte  aj na svojom 9. zasadnutí dňa 18.7.2013, kde prijala rovnaké uznesenie ohľadne ďalších 5 sudkýň (uznesenie č. 134). K tomuto uzneseniu pripojili odlišné stanovisko dvaja členovia súdnej rady (Čirč, Čimo), v ktorom poukázali na to, že „súdna rada má povinnosť buď ustanovenie § 18 ods. 3 vety prvej  zákona o sudcoch v spojení s ods. 2 písm. b/ rovnakého paragrafu, interpretovať ústavne konformným spôsobom (t.j. tak, že súdna rada má len možnosť – nie aj povinnosť predložiť prezidentovi návrh na odvolanie sudcu z  funkcie pre dosiahnutie zákonom určeného veku), alebo ho neaplikovať vôbec“. Zároveň poukázali na to, že „keď prezident nemá povinnosť sudcu odvolať a nemá ani stanovenú lehotu na rozhodnutie o návrhu súdnej rady (čo potvrdzuje aj faktický stav nakladania s takýmito návrhmi), už predloženie návrhu má za následok, že sudca navrhnutý na odvolanie z funkcie stráca garanciu svojej nezávislosti, pretože jeho ďalšie zotrvanie vo funkcii sa stáva závislým na rozhodnutí prezidenta – reprezentanta výkonnej moci“.

  S týmto názorom sa plne stotožňujem a dovolím si dodať:

  Súdna rada takmer každý rok predkladala prezidentovi návrh na odvolanie sudcov po dosiahnutí veku 65 rokov, ale tieto návrhy u prezidenta vlastne len „spočívali“ – väčšina z nich sa plynutím času stala neaktuálnymi, pretože títo sudcovia postupne odchádzali sami. K odvolaniu z funkcie sudcu pre vek podľa čl. 147 ods. 2 písm. b/ ústavy došlo doposiaľ len dvakrát :

- 10.7.2012, kedy bol odvolaný JUDr. Štefanko z NS SR (ktorý bol prezidentovi predložený ešte v r. 2005),

 - a v januári 2014, kedy bolo odvolaných naraz 7 (!) sudcov: JUDr. Štifel z NS SR (predložený prezidentovi v r. 2007), JUDr. Toman z NS SR, JUDr. Némešová z KS Košice  a JUDr. Bundzel z OS Trnava  (predložení v r. 2008), JUDr. Karmelita Horváthová  z OS Trnava (predložená v r. 2009), JUDr. Hanzelová z NS a JUDr. Alžbeta Horváthová z KS Bratislava (predložené v r. 2012).

     Prečo sa tak v týchto prípadoch stalo, možno sa len dohadovať, pretože prezident svoje rozhodnutie  neodôvodňuje. Odvolania z funkcie  nadobudli účinnosť okamžite dňom ich doručenia (kuriérom? cez podateľňu súdu?).

  Po dlhotrvajúcom nevyužívaní tejto kompetencie prezidentom  bolo takéto odvolanie z funkcie sudcu nielen neočakávané, ale aj nespravodlivé. Takýto spôsob odvolania pre dosiahnutie veku je vo vzťahu k funkcii sudcu nedôstojný  a voči týmto sudcom aj  neúctivý až ponižujúci.

Takto boli odvolaní  dlhoroční sudcovia - väčšina z nich prežila celý svoj profesionálny život v justícii, niektorí na najvyššom poste až doposiaľ pracovali v rôznych odborných funkciách, odovzdávali svoje skúsenosti mladším, boli považovaní za autority a boli vážení sudcovským stavom  – ale talár museli vyzliecť v plnom pracovnom nasadení  ihneď okamihom doručenia odvolania z funkcie tak, ako tí nehodní sudcovia, ktorí museli byť odvolaní pre spáchanie trestného činu...

 Súdna rada nebola ani v posledných rokoch schopná zmeniť svoju prax v súlade s názorom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu SR  – ale vzhľadom na to, že doposiaľ  nebola schopná stanoviť objektívne a predvídateľné kritériá ani pre rozhodovanie v iných personálnych veciach sudcov, ťažko možno očakávať, že by dokázala nastaviť objektívne kritériá  pre rozhodovanie v tejto oblasti.

   V danej situácii by teda bolo vhodnejšie  zákonom stanoviť  maximálny vekový limit, dokedy môže sudca  vykonávať funkciu sudcu – či  to bude vek 65 rokov (s ktorým sa uvažovalo pri súčasnej úprave), alebo 67 rokov (ako sa nedávno prijalo u notárov), či 70 rokov (ako je to u sudcov ESĽP) alebo viac, je na úvahe zákonodarcu resp. ústavodarcu. Každopádne by to spravodlivejšie, ako dnešná úprava, pretože  každý sudca by  bol  vopred uzrozumený s tým, kedy už musí skončiť. A bolo by to aj principiálnejšie – neohrozovalo by to nezávislosť sudcov.

 

Ľudmila Babjaková,

sudkyňa s prerušeným výkonom funkcie

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Čo nebolo v monitoringu Súdnej rady SR Čo nebolo v monitoringu Súdnej rady

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri