Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

V skúške vlastnej morálnej kredibility sme ako sudcovia neobstáli

| Časopis Naša univerzita 10/2018/2 | NAŠI ABSOLVENTI | Karin Fedorová |

Foto: Archív E. Berthotyovej

JUDr. Elena Berthotyová, PhD., je sudkyňou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR), kde sa venuje azylovému právu. Niektoré jej rozhodnutia v tejto oblasti možno oprávnene zaradiť medzi prelomové. Minulý rok získal senát Správneho kolégia NS SR, ktorému predsedá, dokonca cenu Judikát roka 2017 za súdne rozhodnutie ochraňujúce základné práva žiadateľky o azyl z Afganistanu a jej troch maloletých detí. Úspešnej absolventky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PraF UK), ktorá je zakladajúcou členkou sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“, sme sa opýtali nielen na jej prácu, ale i na to, ako z pohľadu svojej profesie vníma situáciu ohľadom migračnej krízy či v čom vidí najväčší problém justície na Slovensku.

Aká cesta u vás viedla k štúdiu práva?

V bývalom režime sa študent mohol prihlásiť len na jednu vysokú školu, a hoci ma právo vždy lákalo, neverila som, že by ma prijali. V tom čase boli na Slovensku len dve fakulty a prijímali len malý počet študentov. Prihlášku som si dala napokon na pedagogickú fakultu do Nitry, ale pre nedostatok miesta ma neprijali. Tak som študovala ročnú učiteľskú nadstavbu v Modre a ďalší rok som pracovala ako vychovávateľka na ZŠ v mojom rodnom meste – v Trenčíne. Po celú dobu som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na právo, až to napokon vyšlo.

Ako si spomínate na svoje študentské časy na UK?

Na svoje študentské časy spomínam ako na najkrajšie obdobie v živote, hoci som taký ten bezstarostný študentský život ani nezažila. Mala som iné starosti a radosti. V prvom ročníku sa mi dva týždne pred prvou skúškou narodil syn. Celé obdobie sme s manželom (tiež študentom) a so synom bývali na manželskom internáte na Mlynoch UK. Mala som individuálny študijný plán a musím priznať, že syn nás naučil zodpovednosti. Na každú skúšku som išla pripravená tak, aby som ju urobila na prvýkrát. Za celé štúdium som žiadnu skúšku neopakovala a mala som len jednu trojku (zo sociológie). Musím priznať, že právom. Na študentské časy mám aj ďalšiu krásnu spomienku – nežnú revolúciu. Bolo to nesmierne euforické obdobie. Ako väčšina študentov na Námestí SNP som ju prežila s veľkou nádejou na zmenu. Priniesla slobodu aj na samotnú univerzitu.

Na Ústavný súd tlačí čas

| Dominik Hutko  | Pravda 26.10.2018  |

Necelé štyri mesiace má parlament na to, aby zvolil 18 kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých si potom prezident Andrej Kiska vyberie polovicu a tých vymenuje. Ak sa celý proces neuzavrie vo februári, Ústavnému súdu hrozí kolaps. V tom čase totiž končí vo funkcii 9 z 13 ústavných sudcov. S hľadaním vhodných kandidátov sa doteraz čakalo, pretože tento týždeň mali poslanci schváliť nové pravidlá pre ich voľbu cez novelu ústavy. Tá však nakoniec hlasovaním v noci z utorka na stredu neprešla.

„Čaká nás veľmi ťažké obdobie, lebo zvoliť 18 kandidátov, ktorí musia naplniť všetky kvalifikačné predpoklady, bude ťažké a tento proces bude veľmi komplikovaný,“ zhodnotil expremiér a predseda Smeru Robert Fico.

Šéfoval krajskému súdu, dnes pasie kozy na svojej farme

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 24. októbra 2018 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Jeho príbeh je aj príbehom našej justície. Posledných dvadsať rokov pri nej Ľudovít Bradáč stál. Či už ako predseda bystrického súdu alebo ako prvý prezident Združenia sudcov Slovenska. Pred piatimi rokmi si povedal, že stačilo a radšej odišiel žiť na farmu.

„Od ôsmej by som asi sedel v úrade a buď by som sa pripravoval na pojednávanie, alebo by som už pojednával. Prípadne by som študoval spisy či písal rozsudky,“ vracia sa Ľudovít Bradáč do minulosti. Je krátko po deviatej a už len háda, čo by v čase nášho stretnutia robil kedysi.

S veľkou pravdepodobnosťou by sedel vo svojej kancelárii Krajského súdu v Banskej Bystrici a v skrini by mu visel sudcovský talár. Obliekal ho od roku 1980.

Sedíme na verande Bradáčovskej usadlosti, nie v budove súdu. Pyšný majiteľ ukazuje, kam až siahajú pozemky, ktoré so synom vlastní, či má v prenájme. Je to medzi kopcami za Krupinou. Na adrese, s ktorou má problémy aj navigácia.

Všade, kam pozrieme, sú pastviny. Ak ich „neskosia“ kozy, nastupuje do práce niekdajší predseda bystrického krajského súdu a prvý prezident Združenia sudcov Slovenska.

Skúsená sudkyňa: Časť spisu sa nemôže stratiť

| aktuality.sk | streda 24. 10. | Peter Hanák |

Elena Berthotyová, Zdroj: Facebook/Elena Berthotyová   Elena Berthotyová je sudkyňa Najvyššieho súdu a členka združenia sudcov Za otvorenú justíciu. Pôsobila aj na Okresnom súde Bratislava I., kde sa stratila časť spisu z kauzy spojenej s Marianom Kočnerom.

Ako reagujete na to, že sa mala stratiť podstatná časť spisu v kauze Technopol? 

Sudkyňou som od roku 1994 a ešte som nepočula, že by sa stratila časť spisu. Stalo sa, že sa stratil spis - vtedy dochádza k jeho rekonštrukcii. To sa deje v spolupráci s účastníkmi konania, teda že všetky podania v danej veci ako žaloby, vyjadrenia, dôkazy, sa musia duplicitne do spisu doložiť. Spis sa teda môže stratiť, ale celý. Nikdy som nepočula o tom, že by sa stratila len časť.