Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

My nič, my sme len sudcovia

| dennikn.sk | Marek Káčer | 1. apríla 2020 |

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sudcovia a sudkyne tvoria osobitnú spoločenskú skupinu. Ústava im garantuje exkluzívne kariérne a materiálne podmienky, a preto je legitímne od nich požadovať, aby plnili povinnosti, ktorým iné kategórie osôb nepodliehajú. Jednou z takýchto povinností môže byť aj povinnosť prejsť vhodne nastavenou previerkou. Previerky predsa nie sú trestom, ale nástrojom kontroly určitej spôsobilosti.

Autor je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva
na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
a vedecký pracovník na Ústave štátu a práva SAV

Slovenské súdnictvo má dlhodobo kriticky nízku dôveryhodnosť. Nová vláda pravdepodobne bude tento problém riešiť zavedením sudcovských previerok. Prednedávnom sa proti tomuto návrhu postavil trnavský sudca Martin Smolko, ktorého kritické vyhlásenie podpísalo niekoľko desiatok jeho kolegov a kolegýň.

Pán doktor Smolko proti previerkam v zásade namieta dve veci: previerky neriešia reálny problém, pretože za nízku dôveryhodnosť slovenského súdnictva nesú zodpovednosť médiá a politici. Navyše sudcovské previerky by boli nesystémovým opatrením, pretože by sa vzťahovali iba na súdnictvo, hoci problém nízkej dôveryhodnosti sa týka aj parlamentu a vlády. Ich zavedením by teda došlo k narušeniu deľby moci. Obidva tieto argumenty sú slabé.

Sudca Smolko vidí príčinu nízkej dôveryhodnosti súdnictva v médiách a politikoch. Médiá sú vinné, pretože ojedinelé zlyhania jednotlivých sudcov prezentujú ako všeobecnú charakteristiku celého sudcovského stavu. Politici sú vinní preto, že túto mediálnu manipuláciu zneužívajú ako marketingovú stratégiu na získavanie lacných politických bodov.

Malo by ich byť 18, je ich 12, možno zostanú traja. Súdnej rade hrozí kolaps

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 31. marca 2020 |

Členka súdnej rady Marcela Kosová. Foto – TASR

Deväť členov súdnej rady diskutuje o tom či sa všetci spoločne vzdajú svojho členstva v najvyššom orgáne súdnictva.

Mali by byť osemnásti, no momentálne sú v súdnej rade len dvanásti členovia. Ak sa rozhodnú narýchlo odísť aj ďalší deviati nominanti sudcov, zostane vrcholný orgán súdnictva na Slovensku úplne nefunkčný. Stačí, že nominanti sudcov kladne zareagujú na výzvu, ktorú im v utorok adresovala členka Marcela Kosová.

Táto sudkyňa Krajského súdu v Bratislave tvrdí, že v rámci očisty justície je vzdanie sa členstva správnym gestom. O svojom návrhu chce teraz diskutovať. Vopred avizuje, že toto gesto má podľa nej zmysel, len ak tak urobia všetci deviati členovia zvolení sudcami.

Gesto k očiste?

Kosová, ktorá v súdnej rade zastupuje sudcov, si uvedomuje, že ak s kolegami z rady odíde, ostane nefunkčná. Príde o predsedníčku Lenku Praženkovú, no hlavne prestane byť uznášaniaschopná. Na rozhodnutie totiž potrebuje aspoň desať hlasov.

A tie teraz v súdnej rade ani zďaleka k dispozícii nie sú. Potom, ako sa po telefonáte s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) minulý týždeň vzdali traja nominanti vlády a dvaja parlamentní nominanti, sú v rade okrem členov volených sudcami ešte traja nominanti prezidentky Zuzany Čaputovej.

Koniec jednej éry? Sopoliga a Združenie sudcov Slovenska

| dennikn.sk | 29. marca 2020 | Rastislav Fiťma |

Juraj Sopoliga. Foto – tasr

27. marec 2020 bol na udalosti v justícii nepochybne bohatým dňom. Každá z nich sa priamo dotýkala najväčšej stavovskej organizácie sudcov – Združenia sudcov Slovenska (ZSS). Jednou z týchto udalostí bolo, že funkcie sudcu sa vzdal jeho predseda Juraj Sopoliga.

ZSS poskytlo prvýkrát od vznesenia obvinenia voči 13 sudcom v rámci akcie Búrka vyjadrenie pre médiá a pozastavilo obvineným sudcom členstvo v združení. Vedúce postavy bratislavskej sekcie ZSS podporili vyhlásenie sudcu Okresného súdu Trnava Martina Smolka, podľa ktorého za nízku dôveryhodnosť súdnictva môžu najmä politici a médiá. A napokon bola vo večerných hodinách zverejnená informácia, že funkcie sudcu sa vzdal prezident ZSS a sudca Krajského súdu v Košiciach Juraj Sopoliga.

O Združení sudcov Slovenska sa v posledných mesiacoch písalo často. Rezonovalo najmä vyhlásenie Celorepublikovej rady ZSS, kde požiadavku, aby Monika Jankovská až do odstránenia pochybností nemohla vykonávať funkciu sudcu, rada označila za „vzorové protiústavné konanie“. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák označil ZSS za ničiteľa a hrobára dobrej povesti a dôveryhodnosti slovenskej justície. Mnohých by preto určite prekvapilo, že Združenie sudcov Slovenska kedysi patrilo medzi najotvorenejších a najintenzívnejších kritikov pomerov v slovenskej justícii. Čo sa teda zmenilo?

Z justície odchádzajú známe tváre Sopoliga a Volkai

| domov.sme.sk | 27. mar 2020 | Peter Kováč |

Juraj Sopoliga. (Zdroj: TASR)

Funkcia im zanikne ku koncu mesiaca.

BRATISLAVA. V justícii končia ďalšie známe tváre. Oznámenie o vzdaní sa funkcie sudcu zaslali v piatok do prezidentskej kancelárie dlhoročný šéf Krajského súdu Košice Imrich Volkai a tiež prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Sopoliga.

Ide o dve známe a vplyvné postavy súdnictva, ktoré sa spájajú s érou Štefana Harabina.

Okrem nich sa rozhodli vzdať talára aj ďalší sudcovia z východného Slovenska - Vladimír Kotus z Okresného súdu Košice II, Diana Chlebovič Solčányová a Marianna Hrabovecká z Krajského súdu Košice a tiež Andrej Kubinský z Okresného súdu Kežmarok.

"Funkcia sudcu im zanikne ku koncu mesiaca marec," informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Dôvody rozhodnutia sudcov zatiaľ nie sú známe. Sopoliga aj Volkai však už sú v dôchodkovom veku.

S odchodom Sopoligu zrejme príde o svojho šéfa aj najväčšia stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska. To v súčasnosti čelí kritike najmä za mlčanie pri korupčných podozreniach v radoch sudcov.

Až dnes, teda po vyše dvoch týždňoch od policajnej akcie Búrka, vydalo zdržanlivé stanovisko o tom, že pozastavilo členstvo sudcom spájaným s mafiánom Marianom Kočnerom.