J. Babiak: Iné svety

V Košiciach dňa 8.11.2009

slovenskej justícii existujú rozdielne smery myslenia, správania, ako aj prístupu k právu. Pokiaľ sú rozpory medzi „inými svetmi“ právne, aj ich riešenie musí byť napokon právne.

 

1. Disciplinárne konania vedené v súčasnosti proti niektorým sudcom vzbudzujú z rôznych dôvodov pozornosť verejnosti a stali sa preto otázkou verejného záujmu.

 

Viacerí z týchto sudcov majú dočasne pozastavený výkon funkcie s poukazom na § 22 ods.1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov („zákon o sudcoch“) a to buď Súdnou radou Slovenskej republiky („súdna rada“) alebo ministrom spravodlivosti - podľa toho, či sudca je alebo nie je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ak sudcom dočasne pozastavil výkon funkcie minister spravodlivosti a títo napadli  rozhodnutie ministra návrhom na jeho zrušenie na súdnej rade, neboli tam úspešní, lebo ich návrh nezískal dostatočný počet hlasov ( a rozhodnutie ministra  zostalo preto nedotknuté).

Pretože v súčasnosti majú dočasne pozastavený výkon funkcie viacerí disciplinárne stíhaní sudcovia, a to aj napriek tomu, že u nich nejde o závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa §116 ods.3 zákona o sudcoch, 13-ti sudcovia (časť autorov a signatárov prehlásenia Päť viet a Výzvy sudcov z 26.9.2009) s poukazom na čl. 147 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky („ústava“), § 18 ods. 1 písm. c/ a § 116 ods. 3 zákona o sudcoch, ako aj na ústavné princípy legality a ústavne konformného výkladu a uplatňovania práva zastávajú názor, že § 22 ods. 1 zákona o sudcoch možno interpretovať a aplikovať iba tak, že dočasne sa dá pozastaviť výkon funkcie len u takého disciplinárne stíhaného sudcu, ktorý je disciplinárne stíhaný za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 zákona o sudcoch. Preto listami z 10.októbra 2009 (oba sú uverejnené na www.tyzden.sk/kauzy/sudy resp. www.sudcovia.sk) požiadali súdnu radu a  ministerku spravodlivosti, aby využili svoju právomoc a ukončili stav, ktorý nie je v súlade s ústavou.

2. List adresovaný súdnej rade bol predmetom jej 36. zasadnutia dňa 3.novembra 2009. Prijala k nemu uznesenie č. 661, v ktorom  „konštatuje, že v uvedenej veci prijala uznesenie č. 648 zo 6.októbra 2009 a na tomto uznesení zotrváva“.

A o čom je uznesenie č. 648 zo 6.októbra 2009? Toto uznesenie znie: „Súdna rada Slovenskej republiky po prerokovaní Výzvy skupiny sudcov z 26.9.2009 s analýzou súčasných pomerov v slovenskej justícii a prehlásenie Päť viet zaslané na vedomie, na svojom 35.zasadnutí  považuje „Výzvu“ za vťahovanie justície do politiky;  jej signatármi je 5,73% sudcovského zboru. Predložená výzva nie je motivovaná snahou zlepšiť situáciu v súdnictve, ale vyjadruje neuspokojené osobné ambície niektorých autorov vrátiť sa do svojich funkcií, odvrátiť hrozbu možných sankcií zo strany disciplinárnych senátov a cez politiku zvrátiť súčasné smerovanie vedúce k posilneniu právomoci Súdnej rady Slovenskej republiky. Súdna rada SR je otvorená vecnej diskusii s ktorýmkoľvek sudcom Slovenskej republiky, vo vzťahu k otázkam smerujúcim k posilneniu sudcovskej nezávislosti.“

3. Odpoveď súdnej rady na list 13-tich sudcov z 10. októbra 2009  uznesením č. 661 z 3. novembra 2009  je podľa môjho názoru potvrdením faktu, že v justícii existujú dva svety: otvorený (justícia je vec verejná), reprezentovaný signatármi Výzvy sudcov resp. minimálne 13-timi sudcami (autormi listu) a konzervatívny ( resp. uzavretý), reprezentovaný napr. súdnou radou.

4. Odhliadnuc teraz od iných rozdielov medzi týmito inými svetmi, rozpor  v záležitosti, ktorá je predmetom listu 13-tich sudcov, je zásadný a vecný a preto ho treba riešiť vecne a nie propagandisticky, ako to robí súdna rada. Týka sa totiž ústavných otázok, vrátane základných práv a slobôd, a tiež sudcovskej nezávislosti, ako jedného z fundamentov právneho štátu (právne riešenie tohto problému súdna rada len bez akejkoľvek právnej argumentácie demonštrovala aj na spomenutom 36. zasadnutí, keď napr. opakovane nevyhovela návrhu sudcu Růžičku na zrušenie rozhodnutia ministra o dočasnom  pozastavení   výkonu funkcie).

Pretože ide o rozpor a problém právny (ústavnoprávny), musí ho vyriešiť súd. Je právom ale zároveň aj povinnosťou   dotknutých sudcov , aby využili všetky prostriedky právnej nápravy,  keďže je to nielen v ich vlastnom  záujme, ale aj preto, lebo riešenie nastoleného problému presahuje hranice ich individuálnych prípadov (ide o závažný zásah do nezávislosti sudcu a napr. aj o zásah do zásady zákonného sudcu vo veciach, z ktorých bol takto vylúčený).

Pokiaľ títo sudcovia neboli úspešní pred súdnou radou (ktorá nesie ústavnú zodpovednosť za dočasné pozastavenie výkonu ich funkcií), treba sa obrátiť s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky („ústavný súd“). Ak by sa ústavný súd odmietol zaoberať meritom ich ústavnej sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu súdnej rady (viď napr. I. ÚS 162/09 z 24.júna 2009) alebo jej nevyhovel a ide aj o namietanie porušenia základného práva alebo slobody nielen podľa ústavy, ale tiež podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. sloboda prejavu a právo na informácie podľa čl.10), je možné domáhať sa  aj medzinárodnej súdnej ochrany sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Juraj Babjak
sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici
bývalý sudca Ústavného súdu

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé J. Babiak: Iné svety

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri