E. Berthotyová: Sloboda

Dňa 16.11.2009

Každý z nás vstupoval do služieb justície v určitom čase, s určitými  ideálmi.  
Ideály mravnosti, pravdy a spravodlivosti si priniesli so sebou do justície  práve tí, ktorí revolúciu 1989 prežili na námestiach. S pocitom strachu, ale aj výnimočnosti doby, ktorú sme na námestiach prežívali, sme si bez boja  vybojovali slobodu.


Naivne sme sa domnievali, že hodnoty, ktoré sme slobodou získali,  stačí chrániť  spravodlivými rozsudkami “v  mene republiky“.
Žiaľ nestačí. Pretože tí, ktorí pred  dvadsiatimi  rokmi na námestiach chýbali,   pretože im  sloboda  ani vtedy nechýbala, nás  dnes chcú o slobodu a   nielen tú ducha pripraviť. Dokonca nás  obviňujú z toho, že keď   nemlčíme, keď sa odmietame zbabelo  pozerať  na  odchádzanie,  ale aj obchádzanie hodnôt  novembra 1989,  politikárčime.

Väčšina sudcov sa v tomto čase schováva za taláre pomyselnej spravodlivosti s vierou, že keď budú mlčať, trest ich minie.         

Nielen  väčšina sudcov, ale aj spoločnosti mlčky toleruje čoraz absurdnejšie tresty uložené sudcom za nemlčanie, za to, že im nie sú cudzie hodnoty ako je pravda a spravodlivosť.

Po dvadsiatich rokoch od novembrových udalostí, s pocitom strachu, ale aj výnimočnosti doby, ktorú opäť prežívame, pokúšame  sa  samých seba, ale aj spoločnosť presvedčiť o tom, že  sloboda nie  je hodnota trvalá. Treba ju neustále chrániť a  občas aj utŕžiť  absurdné tresty, ktoré by však spoločnosťou nemali ostať nepovšimnuté.

 

Elena Berthotyová

sudkyňa Najvyššieho súdu SR

Komentujte

0
s podmienkami použitia.

Komentáre (21)

Načítať predchádzajúci komentár
  • Hosť

    Vaše názory sú zaujímavé a pozoruhodné. Je chvályhodné, že máte odvahu ich verejne prezentovať, a dokonca sa pod ne aj podpísať.Aj ja mám dlhoročné problémy so sudcami a súdmi. Nechcem ich tu rozoberať. Nedalo by sa to na pár riadkoch vysvetliť.Vy máte strach z koncentrácie moci a z trestania za vaše názory. Asi veľmi dobre viete, čo to znamená,však?. A čo keď súdy trestajú človeka za názor a myšlienky, koré pochádzajú od niekoho iného? Rozumiem vám, verte mi. Prežil som toho dosť. Ak to ale chcete zmeniť, zmente seba. Nechcite meniť toho druhého. Nedá sa to a je to rovnaké násilie, ako teraz práve pociťujete voči svojej osobe vy. Neznepokojujte sa tým, že druhí budú pokračovať v násilnostiach a dehonestovať vašu snahu. Ak budete skutočne úprimne sledovať svoj cieľ spravodlivosti a vzdáte sa nabubralosti a nadradenosti nad ostatnými, tak určite dosiahnete to, čo tu túžite získať.(na Ministerstve spravodlivosti mi povedal zamestnenec, že nemusí nič vedieť, ani ničomu rozumieť, lebo on vyštudoval právnicku fakultu.)To som tu uviedol len na okraj. Takže ak vy nebudete robiť to, čo nechcete aby druhí robili vám, tak je tu šanca, že to bude všetko fungovať tak, ako má.

  • Hosť

    a ešte raz súhlas

  • Hosť

    Som zmätený z tejto diskusie, ale som jej aj rád. Tiež nemám rád, keď sudcovia vyplakávajú, akí sú neslobodní, vrchnosťou prenasledovaní, a ja neviem čo ešte. Sudcovia vidia, že justíciu treba zmeniť, ale "vrchnosť" ju nepočúva, odkazuje im, aby si poriadky spravili sami. Zmeniť nepriaznivé javy v justícii zvnútra ale nie je možné! Sudcovia môžu poukázať na to, že veci treba zmeniť, sami ich ale zmeniť nemôžu. Nemajú zákonodarnú moc. Dá sa dosiahnuť zamedzenie zneužívania moci a sprivatizovanie justície bez zmeny zákonov, ktoré by to zamedzili? Diskusiou medzi sudcami?

  • Hosť

    Ak je morálonou autoritou "podliak" a sudcovia sú schopní si robiť maschvály,tak ako to môže vnímať občan? Trestajú ho za to, aby urobili protiveň niekomu inému. Že sú súdy v rukách "mocných" a rozhodujú na objednávku, je fakt známy celé tisícročia. Cesta zmeny ale existuje. A to je cesta každého jedného sudcu. Ak sudca chce, tak to spraví, ak ale neche, tak je úpne zbytočné akékoľvek presviedčanie, či vyhrážanie. Jediná možna zmena je v rukách každého jedného sudcu. Ak sa zmenia pravidla v danom systéme a budú aj niesť zodpovednosť za svoje rozhodovanie, tak budú opúšťať daný systém tí, ktorí na ňom doslova parazitujú. Ostanú tam len tí, ktorí túto prácu vnímajú ako svoje poslanie a neboja sa niesť zodpovednosť za svoje rozhodovanie. Ako to je teraz, vidíte všetci.

  • Hosť

    V úvode by som sa chcel ospravedlniť, že aj keď ťažná téma diskusie je odlišná od nižšie písaných riadkov a nerád využívam priestor, ktorý by mal patriť tejto nosnej téme, pokladal som za potrebné reagovať na príspevok S.Repku. Z príspevku tohto pisateľa je evidentné, ako ťažké je vytvárať dobré meno justície medzi bežnými občanmi, účastníkmi konania, širokou verejnosťou. Chcete príklad : pred nedávnom som zvyšoval výživné otcovi na dospelú dcéru, čo je pre otca, ktorý podmieňuje plnenie si svojej vyživovacej povinnosti stykom s dcérou nepochopiteľné, byrokratické, úradnícke rozhodnutie súdu. Otec poznamenáva, že práva nemá žiadne, ale povinností má habadej. Nemienim sa vyjadrovať k predmetnému sporu po právnej stránke, ale chcem uviesť len toľko, že som konal, vystupoval pred účastníkmi a rozhodol po vykonanom dokazovaní tak, ako mi to ukladá nielen zákon, ale aj moje najlepšie vedomie, česť a zmysel pre spravodlivosť. A myslím to úprimne, nie pokrytecky a frázovito. Pripúšťam, že sudca a účastník, najmä neúspešný, môžu mať úplne odlišný pohľad na danú právnu vec, avšak nemalo by to vyústiť v dehonestovanie, urážanie, znevažovanie osoby sudcu, ako tomu je u uvedeného pisateľa, účastníka súdnych sporov, sporov zjavne neprebiehajúcich a nekončiacich podľa jeho predstáv. Pripúšťam taktiež, že S.R. môže mať nepríjemné skúsenosti s fungovaním justície, je roztrpčený nevymožiteľnosťou svojho rodičovského práva. Neprislúcha mi hodnotiť jeho doterajšie skúsenosti so sudcami a súdmi, hodnotiť prípadné zavinenie samotného účastníka na vzniknutom stave, hodnotiť zodpovednosť sudcov, iných úradníkov konajúcich v jeho sporoch, ale netreba zabúdať, že aj sudcovia rozhodujú len v rámci určitých právnych možností, inštitútov a mnohokrát za vniknutú situáciu nenesie zodpovednosť sudca (aj keď sa to účastníkovi tak javiť môže), ale právny systém a jeho nie vždy správne nastavenie (stotožňujem sa s tým, že právo otca na realizácie styku je veľmi ťažko vymožiteľné, proces a postup právnej ochrany zdĺhavý a pokiaľ sa matka rozhodne brániť mu v styku s dieťaťom, tak otec ťahá za kratší koniec). Prislúcha mi ale slobodne vysloviť názor a hodnotiť postoj S.R. ako účastníka konkrétneho konania, ktorého som sa ako sudca zúčastnil. Budem konkrétny. Po vyhlásení rozhodnutia a jeho právnom zdôvodnení, som nielen ako sudca (pre mnohých len byrokrat, úradník), ale ako človek, pokladal za potrebné v závere uviesť a zdôrazniť účastníkom nasledovné: „…napriek tomu, že súd v predmetnom konaní rozhodoval o zvýšení výživného, vyživovacej povinnosti otca a práve dcéry, teda o vzájomných vzťahoch účastníkov, nie je už úlohou súdu robiť závery v tomto konkrétnom spore o osobných vzťahoch účastníkov, o dôvodoch ich narušenia, o etickom správaní, morálke, toho ktorého účastníka a nie je úlohou súdu ani hodnotiť postoj plnoletej dcéry nestretávať sa s otcom, aj napriek jeho želaniu a tvrdenému záujmu o dcéru, nakoľko ide o osobnú vec účastníkov, ktorú sudca a teda súd si nedovolí posudzovať a zaujímať stanovisko o tom, kto sa správa v súlade so spoločenskou morálkou, etikou a kto nie. Pripomenul som dcére, že otec prezentuje záujem o stretávanie sa s ňou a aby vzhľadom nato zvážila svoj doterajší odmietavý postoj“ Predmetné moje vyjadrenie k účastníkom hodnotí S.R. ako „kvákanie“. Dovolím si povedať, že množstvo mojich kolegov, by možno takto ľudsky, neformálne neprehovorila, nepokladali by to za potrebné a uspokojili by sa iba s formálnym právnym zdôvodnením veci samej. Nakoľko ale z vyjadrení otca v priebehu konania som postrehol, že spor prežíva až príliš citovo, emotívne, tak som mu chcel ústretovo naznačiť, že nie je úlohou súdu, ani žiadnej štátnej inštitúcie vstupovať do osobnej, intímnej, súkromnej sféry oboch blízkych príbuzných a prikláňať sa na jednu alebo druhú stranu. Z vyjadrenia S.R. je evidentné, že nechápe úlohu súdu v riešení spoločenských javov, spočívajúcu predovšetkým v riešení právnych problémov. Tým nechcem ale povedať, že súdy nemajú pôsobiť na účastníkov aj mravne, eticky, čo som sa snažil v danom prípade premietnuť do obsahu pár viet v závere pojednávania. V tomto konkrétnom spore však bolo nosné a zásadné hodnotenie iných kritérií (právnych), ako kritérií (etických, morálnych), ktoré subjektívne vyzdvihuje a nadraďuje S.R. Dokážem sa vcítiť do role otca, s ktorým sa jeho dcéra nestretáva, ale nie je úlohou súdu hodnotiť a prijímať závery z akého dôvodu sa tak plnoletá dcéra rozhodla, iste sama najlepšie vedomá, prečo sa s otcom odmieta stretať, s čím sa otec musí len zmieriť, prijať, rešpektovať slobodné rozhodnutie dcéry a ak má záujem o dcéru, musí sám hľadať vhodný spôsob, ako sa s dcérou zblížiť. pokračovanie ďalej...

  • Hosť

    Nechcem znižovať intelekt S.R., ale upriamovať riešenie svojich osobných problémov na súdne konanie (prípadne webové diskusie) a očakávať, že súd (a nie on sám!) na jednom krátkom pojednávaní vyrieši jeho dlhoročné narušené osobné vzťahy, sa mi zdá nenáležité, naivné, ako aj jeho naivné očakávanie, že súd sa stotožní bez ďalšieho so subjektívnym názorom S.R. a v tomto duchu bude „kárať“ jeho dospelú dcéru, že je iba vypočítavá a neskromná (názor S.R., nie súdu), keď poberá výživné, žiada jeho zvýšenie a na druhej strane odmieta styk s otcom, prípadne bude súd poúčať dcéru o cti k otcovi. Z iných článkov S.R. na webe mám pocit, že otec prenáša zodpovednosť za svoje osobné životné zlyhania na iné osoby, prípadne inštitúcie ako sú súdy, prokuratúra a ďalšie a v prípade ak nerozhodnú, nepostupujú v súlade s jeho predstavami, tak je k nim neobjektívne kritický. Som rád, že som mal profesne možnosť aspoň trocha spoznať právne a osobné problémy S.R., blogera tak často sa vyjadrujúceho na rôznych internetových fórach k morálke, slušnosti, erudovanosti sudcovského stavu, k postojom sudcov, ich odvahe a preto ako iba jeden z mála účastníkov verejnej diskusie môžem hodnotiť jeho postoje, úvahy a názory z iného pohľadu ako väčšina. Len a len na základe podobných vyjadrení ako ponúka S.R. si uvedomujem, že sa môžem snažiť rozhodovať čo najlepšie podľa svojho svedomia a vedomia a správať sa k účastníkom vskutku ľudsky, citlivo, ústretovo, chápavo, určite nie nadradene, povrchne, úradnícky, byrokraticky, lajdácky, ale aj tak subjektívne účastník ako S.R. nadobudne pocit opačný. Podobné postoje ma však neodradia, aby som zostal sám sebou a aj naďalej vykonával funkciu sudcu nielen čo najodbornejšie, ale aj čo najzodpovednejšie, čestne, ľudsky, tak ako mi to káže morálny princíp vo mne. Veď nie je krajší pocit, ak k Vám po pojednávaní pristúpi účastník a podá Vám ruku s tým, že pozitívne ocení Vaše úsilie, prácu, vystupovanie. Verím, že každý sudca to občas zažije. Na vyššie opísanom príklade som len chcel uviesť, že je naozaj aj pri najlepšej vôli, ťažké samým sudcom vytvárať o sebe dobrú mienku, budovať vážnosť a rešpekt v spoločnosti, najmä v dobe ohromného masmediálneho vplyvu, obrovského masmediálneho, internetového priestoru často zneužívaného na vytváranie svojského, negatívneho obrazu o justícií (napr. obdobnými vševetkovými blogermi). Ale to už je téma iná. Ešte raz sa chcem ospravedlniť mojim kolegom sudcom, že som využil uvedenú stránku a túto diskusiu na inú tému, ale nedalo mi byť naďalej “mlčiacim sudcom“, nečinne sa prizerajúcim, ako ktosi zdanlivo úprimne podávajúci pomocnú ruku, ako ktosi pôsobiaci, že mu záleží na dobrom mene justície, jej obrode, z môjho pohľadu neoprávnene, nedôvodne a predovšetkým nevhodne ( urážlivo, dehonestujúco, dokonca na stránke samotných sudcov) útočí na moju česť sudcu, dobré meno, česť mojich kolegov, súdu, na ktorom pracujem a vytvára negatívny obraz o fungovaní justície, sudcoch, súdoch, osobne poznajúc, že ide len a len o subjektívny názor zatrpknutého účastníka (a nedovolím si hodnotiť, či zatrpknutého, nespokojného práve doterajšou činnosťou súdov, ako on sám ospravedlňujúc tvrdí, alebo zatrpknutého postojom a životnými krokmi jeho samého). Prispievateľ S.R. kde kade na webe vyhlasuje, ako rešpektuje súdne rozhodnutia bezprostredne sa ho dotýkajúce (a preto predpokladám, že aj sudcov ich vydávajúcich) a káže o slušnosti. O úprimnosti jeho slov si z vyjadrení o „ kázaní a kvákaní „ sudcu urobí každý z vás vlastný názor. Nepopieram právo S.R. vyjadriť svoj názor, rešpektujem ho, ale ja tiež ako sudca, človek so cťou nielen profesionálnou, mám právo vysloviť svoj názor (veď aj nato má slúžiť táto stránka), iste názor opäť subjektívny, ale umožňujúci objektívnejšie si vytvoriť názor Vám čitateľom a nevychádzajúc len z jednostranne prezentovaných názorov S.R., podľa mojej skúsenosti značne zaujatých, prezentovaných nevhodným spôsobom. Na rozdiel od neurčitého, dehonestujúceho vyjadrenia o mojom postupe ponúkaného S.R., ja som Vám ponúkol konkrétne fakty z pojednávania. Či už tieto S.R. bude spochybňovať alebo popierať, je jeho vec. Kolegovia, ktorí ma osobne poznajú, sami vedia najlepšie posúdiť, ako vystupujem, konám ako sudca, človek, čo mi je blízke (či len úradnícka formálnosť, strohosť, nadradenosť alebo iný prístup) a urobia si aj názor na prispievateľa S.R. a jeho úprimné snahy. Nerád som bol možno až príliš konkrétny, osobný, úprimný a otvorený (veď potom sa predsa volá) ale nedalo sa inak, ak niekto útočí na vašu osobnú česť.

  • Hosť

    Záverom by som chcel dodať ešte jeden môj postreh. Pobavil som sa na vyjadrení S.R. o jeho pocitoch o sudcovskej nadradenosti plynúcej z niektorých príspevkov na tejto stránke. Vôbec mu tento názor neuberám, nevylučujem, že tomu tak v niektorých príspevkoch môže byť, ale ja sám sa z vyjadrení S.R. v rôznych webových diskusiach nemôžem ubrániť dojmu o ním samým prezentovanej nadradenosti práve jeho názorov, pred názorom iných diskutujúcich, pred názorom blízkych príbuzných, pred názorom inštitúcií ako súdy, prokuratúra, polícia a obdobne. Preto sú mi uvedené výčitky smiešne. V príspevku S.R. ponúka pomocnú ruku sudcom a ja mu ďakujem, že vyslovenými názormi mi pomohol v rozhodnutí vstúpiť do diskusie, vstúpiť do diskusie nie z ješitnosti, urazenosti (veď aj za čo?), ale výlučne len z dôvodu pocitu chrániť svoje dobré meno, česť, na čom by malo záležať každému a o to viac, ak je táto česť poškodzovaná ešte naviac v súvislosti s postavením, funkciou, pri ktorej sa predpokladá a nevyhnutne s ňou spája.
    PS: Spomenul som si ešte na jednu vec : Pri odchode z pojednávacej miestnosti mi prispievateľ S.R. so spokojnosťou a uznaním uviedol „ …Pán doktor, som rád, že predmetný spor ste viedli a rozhodovali práve vy a škoda, že práve vy ste nerozhodovali aj moje predošlé niekoľkoročné súdne spory„ táto reakcia mi vzhľadom na okolnosti prípadu utkvela v pamäti a o to viac som zostal udivený vyjadreniami prispievateľa, ktorým som sa venoval vyššie.

    Martin Smolko

  • Hosť

    Odpoveď na:

    ..ste sa tak rozpisali p.Smolko co si myslite o sucastnom stave celej justicie? Aky je Vas postoj napr. k vyhlaseniu 5 viet?

  • Hosť

    Váš príspevok je dlhý a obšírny, pričom nebudem tu na neho reagovať Vašou formou, iba pár slov.
    Váš citát:"V príspevku S.R. ponúka pomocnú ruku sudcom a ja mu ďakujem, že vyslovenými názormi mi pomohol v rozhodnutí vstúpiť do diskusie, vstúpiť do diskusie nie z ješitnosti, urazenosti (veď aj za čo?), ale výlučne len z dôvodu pocitu chrániť svoje dobré meno, česť, na čom by malo záležať každému a o to viac, ak je táto česť poškodzovaná ešte naviac v súvislosti s postavením, funkciou, pri ktorej sa predpokladá a nevyhnutne s ňou spája."
    1. Som rád, že ja som prispel k tomu, že ste vystúpili z radu mlčiacej väčšiny.
    2. Mali ste pocit chrániť svoje dobré meno. Ja som Vaše meno nespomenul nie náhodou, ale úmyselne, lebo ako som povedal na záver pojednávania (vy to opisujete) a na tom trvám a myslím si, že ste jeden z tých lepších sudcov v TT (aj napriek tomuto Vášmu príspevku). (Tu vidím ješitnosť a pocit nadradennosti)
    3. Pán sudca, ako ste zobrali v úvahu, že od mája tohto roku som bez akéhokoľvek príjmu a moje finančné pomery Vám sú známe???
    4. Mohli ste použiť (neviem jeho presné číslo) paragraf o "dobrých mravoch"???
    5. "Nechcem znižovať intelekt S.R." - toto ja osobne beriem presne tak ako ste Vy zobrali moje "expresívne" vyjadrenie na sudcu čo ma súdil, ale Vy ste použili moje iniciály, pričom ja som nepoužil žiaden identifikátor osoby...
    Čo k tomu dodať. Nič. Čitatelia tejto stránky si obraz urobia sami a ja sa tejto téme povenujem na blogu.
    6. Možno som svojrázny, "expresívne" sa vyjadrujúci a s problémami (za chrbtom), ale som človek rovný a nemám problém pochváliť, ale aj povedať svoj názor.
    Mohol by som spokojne na internete vystupovať anonymne ako 85% ľudí, ale ja idem pod svojou fotkou a plným menom. Za svojimi postojmi si stojím aj ohľadom toho, že som presvedčený, že existujú aj dobrí sudcovia. Ani Vaše ani iné rozhodnutia súdov mi nezoberú vieru v dobro.
    Ale aj Vy sudcovia, by ste mohli zvažovať, že ak niekto smerom k Vám niečo napíše, tak to môže byť iba Vaša spätná väzba (z ktorej sa môžte poučiť do budúcnosti)a nie útok na Vás. Vás devastujú vlastní.

  • Hosť

    Osobne sa trochu bojím diskusií na tomto fóre o konkrétnych prípadoch (asi nemusím písať prečo), ale pomerne dlhý kolegov komentár poukazuje minimálne na jednu vec - o veci premýšľa má názor a je zrejmé, že vie prečo rozhodol ako rozhodol.
    Ale o inom. Kolega Smolko píše "Na vyššie opísanom príklade som len chcel uviesť, že je naozaj aj pri najlepšej vôli, ťažké samým sudcom vytvárať o sebe dobrú mienku, budovať vážnosť a rešpekt v spoločnosti, najmä v dobe ohromného masmediálneho vplyvu, obrovského masmediálneho, internetového priestoru často zneužívaného na vytváranie svojského, negatívneho obrazu o justícií". Je v tom veľký kus pravdy (my nemáme dôvod robiť tlačové konferencie ku každému prípadu), ale už tým, že to napísal, "otvoril dvere" a prispel k tomu, aby verejnosť chápala zložitosť všetkých myšlienkových pochodov, na ktoré sa dobrý sudca musí vydať. Na tej ceste sa môže aj potknúť, ale hlavne - z princípu rozhodovania vyplýva, že pri nedostatku vôle k zmieru jedna strana odíde z pojednávacej siene s pocitom krivdy...

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé E. Berthotyová: Sloboda

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri