Žilinčík zo Súdnej rady: Najhoršie veci robili sudcom práve sudcovia

| sme.sk | 7. júl 2017 o 21:54   |

Člen Súdnej rady Pavol Žilinčík.(Zdroj: TASR)

Novým šéfom najdôležitejšieho orgánu justície by vôbec nemusel byť sudca, hoci taký názor dnes prevláda, hovorí člen rady, ktorý sudcom nie je.

Do Súdnej rady pribudol v novembri ako nominant prezidenta Andreja Kisku a ako jeden z mála nesudcov, ktorí v 18-člennom zbore sedia. S väčšinovým názorom, že radu by mal viesť sudca, PAVOL ŽILINČÍK nesúhlasí. Vyberať by sa malo najmä podľa etických kritérií, prízvukuje právnik, ktorý pôsobil v organizácii Via Iuris, ako poradca na americkej ambasáde a dnes pracuje v kancelárii ombudsmanky.

Vidíte v čerstvo obmenenej Súdnej rade vhodného kandidáta na jej šéfa?

„Pri voľbe predsedu by mali zohrať rolu dve okolnosti - či kandidát preukázal v minulosti dostatok integrity a tiež schopnosti zvládať ťažké situácie. Myslím si, že na prvom mieste mala byť práve otázka etiky a hodnotového zamerania. Na Slovensku to však zatiaľ nehrá prvé husle.“

V Súdnej rade prevláda názor, že by ju mal viesť sudca, a to taký, ktorého do rady zvolili sudcovia. Stotožňujete sa s tým?

„Nemyslím si, že to je nevyhnutná podmienka. Viem o krajinách, kde Súdne rady vedú nesudcovia, napríklad v Slovinsku. Zdá sa mi, že na Slovensku vznikol zvláštny jav, k čomu možno prispela masívna a z veľkej časti legitímna kritika súdnictva. Viedla k ešte väčšiemu zomknutiu sudcov. Aj viacerí z úspešných kandidátov do Súdnej rady mali vo svojich prezentáciách heslá ako 'Budem obhajovať nezávislosť súdnictva, aj keď sa to médiám, politikom a tretiemu sektoru nebude páčiť'. To je signál, ktorý nie je úplne v poriadku. Ak vznikol u sudcov pohľad, podľa ktorého spolu musia držať, lebo všetci sú proti nim, tak je to chyba, pretože sa potom nedá nájsť spoločné riešenie.“

Zatiaľ to ešte nepochopili?

 

„Myslím si, že na Slovensku ešte potrvá dlho, kým bude môcť byť predsedom Súdnej rady nesudca. Hoci v histórii Slovenska sa preukázalo, že najhoršie veci robili sudcom práve sudcovia, a to vrátane zásahov do nezávislosti súdnej moci. Stačí si spomenúť na pozastavenie výkonu funkcie sudcu Okresného súdu v Michalovciach za list napísaný prezidentovi (ide o sudcu Stanislava Sojku, ktorý písal Ivanovi Gašparovičovi za éry Štefana Harabina - pozn. red.). Minister spravodlivosti mu pozastavil výkon funkcie a sudca sa obrátil so sťažnosťou na Súdnu radu, teda na svojich kolegov, keďže tí mali v rade pohodlnú väčšinu, aby zrušili toto absurdné rozhodnutie. Pozastavenie výkonu je totiž najzásadnejší zásah voči sudcovi. Sudcovia v Súdnej rade však vtedy povedali, že sa na to nenašlo dosť hlasov, hoci ich bolo v rade celkovo šestnásť. Preto neprijímam argument, že ostatné moci chcú sudcom zle. A ani si nemyslím, že by predseda Súdnej rady musel byť sudca. Môže, no nemusí byť.“

 

V čom u nás tkvie problém uzavretosti Súdnej rady?

„Za problém považujem to, že iné moci nominujú do rady sudcov. Teda parlament, vláda a prezident. Tým dochádza k vychýleniu ťažiska tohto orgánu, ktorý bol pôvodne dizajnovaný ako vyrovnaný. Je dôležité si uvedomiť, že súdna moc má deficit demokratickej legitimity. Sudcov nemôžete voľbami 'odvolať', keď sa spreneveria poslaniu. A to musíme zobrať do úvahy. Preto sa pôvodne rátalo s tým, že sudcov v rade vyvážia iné moci, ktoré demokratickú legitimitu majú. Bolo by fajn, keby z osemnástich členov bolo deväť sudcov a deväť nesudcov.“

Predsedom rady sa zrejme stane niekto z ôsmich novozvolených členov, ktorých takmer nikto bližšie nepozná a nie je o nich ani dosť informácií, keďže dosiaľ verejne takmer nepôsobili. Ako to hodnotíte?

„Ak bude pri voľbe prevažovať opísaný názor, tak ho budem akceptovať. Ja však budem presadzovať, aby sme sa na kandidátov pozerali z viacerých hľadísk, nielen z toho, či ide o sudcu zvoleného sudcami. Súhlasím totiž s tým, že o niektorých členoch máme minimum informácií.“

Nie je z tohto pohľadu voľba unáhlená? Nemalo sa s ňou počkať do septembra, keď v rade skončia ďalší jej dvaja členovia?

„Na rokovaní poslednej Súdnej rady som sa nemohol zúčastniť a neviem, ako sa stalo, že sa stretávame tak rýchlo. Ak nás nič nesúri, možno by bolo dobré počkať. Neviem však, čo má rada na stole a či medzi tým nie je niečo, čo by malo voľbu urýchliť.“

Aké sú nálady v Súdnej rade po odchode Jany Bajánkovej z jej čela?

„Neviem, pretože sme sa bez nej ešte nezišli a neprebehla vôbec žiadna komunikácia. Čiže nálada sa nedá ani len hádať. Viac sa bude dať povedať, až keď sa viackrát stretneme a radou prejdú ťažšie body, ako je návrh, aby prezident odvolával sudcov po dosiahnutí 65 rokov, alebo keď sa budeme baviť o etickom kódexe sudcov. Vtedy sa bude dať povedať, či nová Súdna rada vykročila z tieňa úzkeho obhajovania záujmov sudcov a nakoľko si uvedomuje spoločenskú zodpovednosť za to, či spravodlivosť funguje, alebo nefunguje.“

Rieši sa aj prípadný príchod štátnej tajomníčky do Súdnej rady. Je to vhodné?

„Pôvodné rozmýšľanie o nastavení Súdnej rady bolo, že aktívni výkonní politici by v nej nemali byť. Z môjho pohľadu sú iné riešenia, než je príchod ľudí aktívnych v politických funkciách. Každé iné riešenie je lepšie. Navyše, pani štátna tajomníčka je zároveň sudkyňou, a ako som už povedal, iné moci by nemali do rady nominovať sudcov.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Žilinčík zo Súdnej rady: Najhoršie veci robili sudcom práve sudcovia

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri