Podporil Harabina na Najvyšší súd a potom ho disciplinárne súdil

Veronika Prušová | utorok

Štefan Harabin čelí siedmim disciplinárnym konaniam. Foto – TASR

Predseda disciplinárneho senátu Erik Uhlár, ktorý v dvoch prípadoch oslobodil Štefana Harabina, je aj predsedom sudcovskej rady súdu v Starej Ľubovni. Tá aj jeho hlasom podporila pred tromi rokmi kandidatúru Harabina na predsedu Najvyššieho súdu. Nie každý právnik v tom vidí problém.

Najskôr ho podporil a potom ho aj súdil. Žiadna námietka zaujatosti nezaznela. Právnici sa nezhodnú, či zaznieť mala, alebo nemala. Keby nešlo o sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorého zatiaľ disciplinárne senáty napriek siedmim návrhom na jeho osobu nepotrestali, zrejme by to toľko otázok nevzbudzovalo.

Dva prípady riešil aj sudca Erik Uhlár zo Starej Ľubovne, ktorý je zároveň aj predsedom sudcovskej rady na tamojšom súde. Tá pred tromi rokmi zahlasovala za Harabinovu kandidatúru na Najvyšší súd. Mal, či teda nemal sa sudca namietať, keď mu dva disciplinárne návrhy voči Harabinovi skončili v senáte?

Pre väčšinu laikov je odpoveď jasná – mal sa namietať. Právnici po dlhšom zamyslení už takí jednoznační nie sú. Na čom sa zhodli? Len na tom, že určiť, kedy už treba sudcu vylúčiť z konania pre možnú nestrannosť a kedy nie, je veľmi ťažké. Presné hranice neexistujú, a preto si to často aj účastníci konania vysvetľujú po svojom.

Advokát by namietal, šéfka súdu nie

Advokát Marek Benedik, ktorý zastupuje v disciplinárnych veciach predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú, hovorí, že ak by mal informácie o tom, že Uhlár predsedal sudcovskej rade, ktorá Harabina podporila, tak by námietku zaujatosti voči sudcovi vzniesol. Rozhodnúť by musel vyšší súd, ktorý by posúdil, či je, alebo nie je námietka opodstatnená.

Naopak, Švecová hovorí, že ak Uhlár ako predseda sudcovskej rady podporil Harabina, tak „táto skutočnosť sama osebe by nebola dostatočným dôvodom na vznesenie námietky zaujatosti voči menovanému sudcovi, lebo nenasvedčuje tomu, že by menovaný sudca mal pomer k sporu, k účastníkom konania, k ich zástupcom zúčastneným na konaní, na základe ktorých by bolo možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti“.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová Foto – TASR

To je príklad toho, ako sa dvaja právnici, lenže jeden advokát a druhý sudca, pozerajú na prípad rôzne. Ide o ten typ námietky, ktorú by právni zástupcovia vzniesli, hoci by si vôbec neboli istí výsledkom. Nie je to jednoznačný prípad na posúdenie, že už je prekročená hranica nestrannosti. Hoci aj Európsky súd pre ľudské práva jasne povedal, že nestačí, ak sa sudca necíti zaujatý. Musí sa tak aj javiť v očiach verejnosti.

Bola to vôľa ľubovnianskeho súdu

Sudca Uhlár nevidel dôvod upozorňovať na možnú zaujatosť. „S doktorom Harabinom nie som v žiadnom vzťahu, ktorý by zakladal akékoľvek otázky v smere pochybností o mojej nezaujatosti,“ vysvetľuje s tým, že ak by mali priateľský, príbuzenský alebo rodinný vzťah, respektíve nepriateľský vzťah, tak by na to upozornil a predložil by to príslušnému senátu na rozhodnutie. Dodáva tiež, že on sám sa ako sudca nepodpísal pod návrh na Harabinovu kandidatúru. Ako predseda sudcovskej rady však rešpektoval návrh kolegov, ktorí ho predložili na rokovanie. Zápisnica z rokovania je riadne zverejnená na internete.

Návrh obsahoval všetky náležitosti. „Nebol teda z mojej strany absolútne žiadny dôvod na to, aby som hlasoval proti uvedenému návrhu,“ konštatoval sudca Uhlár s tým, že sudcovská rada má zastupovať záujmy sudcov príslušného súdu. „Hlasovaním za uvedený návrh bol podporený názor a vôľa sudcov tunajšieho súdu,“ dodal ešte.

 

Pripomenul tiež, že návrhy na disciplinárne stíhanie Harabina boli podané po vyše roku od hlasovania sudcovskou radou. Nestalo sa teda, že by Uhlár ako predseda sudcovskej rady podporil návrh s Harabinovou kandidatúrou a vedel by pritom o jeho disciplinárnych konaniach a svojím súhlasom by ich vlastne vopred vyhodnotil ako nerelevantné či nedôvodné a potom mal o nich ešte aj sám rozhodovať v príslušnom disciplinárnom senáte.

Ak by bol disciplinárne stíhaný, nehlasoval by som za

V apríli 2014 Uhlár s návrhom na Harabinovu kandidatúru problém nemal. Dnes tvrdí, že by to bolo iné, ak by v tom čase bol predseda Najvyššieho súdu disciplinárne stíhaný. Vtedy by Uhlárovu podporu pri hlasovaní v sudcovskej rade návrh v prospech Harabina nezískal. Sudca to tvrdí napriek tomu, že aj pri disciplinárnych konaniach sa uplatňuje prezumpcia neviny. Prečo by v takom prípade teda jeho hlas Harabin nezískal?

„Zastávam názor, že i keď v rámci prezumpcie neviny obvinenie ešte neznamená vinu, je dôvodné vyžadovať, a to už len z hľadiska elementárnej slušnosti a objektívnosti, aby najprv bolo o obvinení právoplatne rozhodnuté,“ vysvetlil sudca s tým, že nikdy mu nepripadalo ako problém rozhodovať v Harabinových disciplinárnych konaniach aj preto, lebo nikdy sa k nim verejne ani v súkromí nevyjadroval. Nerozoberal skutkové okolnosti.

Štefan Harabin a jeho podporovatelia pred disciplinárnym pojednávaním. Foto N – Veronika Prušová

Sudca Uhlár sa teraz pýta, čo sa stane, ak bude v parlamentných voľbách hlasovať za nejakú politickú stranu a o tri roky sa člen strany, ktorý bol aj na kandidátke vo voľbách, postaví pred neho ako obžalovaný. „Mám to považovať za problém, aby som tú vec riadne riadne prejednal a rozhodol? Osobitne, ak nie som s tou osobou v žiadnom blízkom vzťahu?“ Sudca by si by podľa neho nemal hľadať dôvody, prečo prípad nerozhodovať.

Vo voľbách neuspel a z čela justície odišiel

Mal alebo nemal sa teda sudca namietať? Právnička spolupracujúca s Via Iuris Zuzana Čaputová dáva v tomto prípade za pravdu sudcovi. To, že ako predseda sudcovskej rady podporil Harabinovu kandidatúru, neznamená, že musel byť zaujatý. Subjektívne sa mohol teda považovať za nestranného a nenamietať svoju zaujatosť, dodala právnička.

Určenie hranice nestrannosti sa robí veľmi ťažko. Čaputová si myslí, že je to vecou konkrétneho prípadu. „Pomôže nám k tomu rozlišovať takzvanú subjektívnu stránku nestrannosti, ktorá sa týka osobného nastavenia, prejavov alebo vzťahu sudcu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,“ vysvetľuje advokátka. Potom je ešte objektívna nestrannosť, ktorá sa posudzuje podľa objektívnych symptómov. „Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti. Nestačí teda, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť,“ dodáva Čaputová.

Obava účastníka konania z nedostatku nestrannosti sudcu sa však podľa právničky musí zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že „ak by sa aj sudca necítil zaujatý, avšak sú tu závažné skutočnosti, pre ktoré sa zaujatým v očiach verejnosti javí byť, má byť z rozhodovania o veci vylúčený pre zaujatosť“. Sudca by pritom mal upozorniť na skutočnosti, pre ktoré by ho účastník mohol prípadne namietať.

Nakoniec to Harabinovi nevyšlo

Ani podpora zo Starej Ľubovne a ďalších súdov nakoniec vtedy prvému mužovi justície Harabinovi v roku 2014 nepomohla. Vo voľbách v súdnej rade nevyhral a kreslo šéfa Najvyššieho súdu neobhájil. V septembri ho potom vystriedala Daniela Švecová a od nástupu do funkcie naňho podala šesť disciplinárnych návrhov.

Uhlár posudzoval ako predseda disciplinárneho senátu dva. Jeden sa týkal rozhodnutia Harabinovho senátu, ktorý v dovolacom konaní oslobodil riaditeľa pobočky banky. Prax na Najvyššom súde je však taká, že dovolacie senáty neoslobodzujú, ale rušia rozsudky nižších súdov a vracajú im spisy na opätovné prejednanie. Harabin, ktorému za rozhodnutie hrozilo vyzlečenie z talára, vysvetľoval, že by to bola šikana pre obžalovaného.

Uhlár neodsúdil Harabina aj z toho dôvodu, že hlasovania v senáte sú tajné. Nemohol teda vedieť, kto ako z trojice senátu hlasoval. Aj to viedlo k zmene zákona a už platí, že pre účely disciplinárneho konania budú zápisnice o hlasovaní odtajňované. Dotkne sa to už aj Harabinovho prípadu, pretože ho bude posudzovať odvolací disciplinárny senát.


Druhý prípad sa týkal toho, že Harabin odmietal zvolať zasadnutie trestnoprávneho kolégia, aby zjednotil rozporné rozhodovania Najvyššieho súdu o postavení policajnej inšpekcie. Tú začal spochybňovať práve Harabin a jeho senát. Harabin ako šéf kolégia čakal na návrh zjednocujúceho stanoviska, a preto kolégium nezvolal. Švecová mu ho totiž neposlala. Napísať ho však mohol i samotný Harabin. Rovnako ako Harabin nekonal v lete 2015 ani minister spravodlivosti Tomáš Borec (za Smer), čo pripomenul v rozhodnutí aj Uhlár. Pýtal sa, prečo majú potrestať Harabina, keď nečinnosť ministra nikto neriešil.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Podporil Harabina na Najvyšší súd a potom ho disciplinárne súdil

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri