Ďalšie zmeny ústavy urobia zo Slovenska unikát

| 4. sep 2017 o 19:58  |

Predseda parlamentu Andrej Danko a premiér Robert Fico.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Právo nosiť zbrane, ktoré navrhuje SNS, má len šesť krajín sveta. Právnici poukazujú na to, že do ústavy sa dostávajú nepotrebné detaily.

BRATISLAVA. Minimálna mzda, právo na nosenie zbraní či úpravy, ktoré majú pomôcť udržať Slovensko v jadre Európskej únie. Zmeny v ústave začali politici spomínať len od minulého týždňa.

Už dlhšie sa hovorí aj o takej úprave základného zákona štátu, ktorá by zrušila imunitu poslancov na výroky v parlamente či ktorá by zmenila spôsob, akým sa vyberajú sudcovia Ústavného súdu.

Slovensko pritom už doteraz menilo ústavu tempom, ktoré je v zahraničí neobvyklé, upozorňujú odborníci.

Za viacerými zmenami by tak hľadali skôr politiku ako potrebu, ktorú priniesla prax.

„Američania majú ústavu už vyše dvesto rokov a medzitým ju menili 27-krát. My ju máme dvadsaťpäť rokov a menili sme ju sedemnásťkrát. To o niečom hovorí,“ hovorí Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV.

 

Svoje ústavy takmer vôbec nemenia napríklad ani severské krajiny, čo zabezpečuje aj extrémne komplikovaný mechanizmus zmien, pridáva sa Kamil Baránik z Právnickej fakulty UK. „Napríklad v Dánsku sa od prijatia v roku 1953 nemenila ústava vôbec."

Kým iné krajiny sa snažia držať svoje ústavy na úrovni všeobecných a abstraktných predpisov, slovenská ústava sa stáva čoraz konkrétnejšou. Politická agenda jednotlivých strán, ktorá sa do ústavy v posledných rokoch dostáva, pritom nie je šťastná, zhodujú sa odborníci.

„Najmä ochrana manželstva vyzerala ako vyslovené politikum jednej strany, čím myslím KDH,“ mieni Vozár. Pripomína tak situáciu, keď sa opozičné hnutie dva týždne pred prezidentskými voľbami v roku 2014 spojilo s vládnym Smerom a podporilo bezpečnostné previerky sudcov. Smer za to podporil ústavnú ochranu manželstva, čo v reálnom živote neznamenalo žiadnu zmenu.

 

 

Tesne pred parlamentnými voľbami menil Smer ústavu aj v o rok neskôr, keď pretláčal protiteroristický balíček.

 

Príležitosťou na zmeny v ústave by však podľa Vozára nemali byť voľby, ale situácie, keď sa nakopí viac dlhodobejších problémov z praxe. Ideálne podľa neho je, keď sa ústava mení čo najmenej.

Slovensko ako unikát

S agendou presadiť do ústavy právo na nosenie zbraní vyšiel na verejnosť cez víkend šéf SNS Andrej Danko. Okamžite sa objavili diskusie, či by zmena krajine vôbec prešla, keďže by mohla byť v rozpore s európskymi smernicami.

Bežní občania dnes právo nosiť zbraň nemajú. Môžu ich používať len na nutnú obranu a v krajnej núdzi na ochranu života, zdravia alebo majetku.

Ak by SNS požiadavku predsa len presadila, Slovensko by bolo unikátom nielen v Európe, ale aj na svete. Právo na zbrane má v ústave len šesť krajín - Guatemala, Haiti, Mexiko, Irán, USA a Veľká Británia.

 

„Je to právo, ktoré v Spojených štátoch zakotvili v 18. storočí a v Británii ešte v 17. storočí. V USA to ani nebolo priamo,“ vraví Baránik. „Je to teda skôr unikát mať v ústave právo na zbraň najmä v krajinách, ako je naša, ktorá nemá nejaké problémy."

Podobné názory vyvoláva aj návrh zakotviť v ústave minimálnu mzdu, s ktorým prišiel šéf Smeru Robert Fico. Podľa odborníkov ide o príliš konkrétnu zmenu, ktorá parlamentu v budúcnosti zviaže ruky.

Rovnaké reakcie vyvolali tieto snahy aj v opozícii, ktorá upozornila, že vládni lídri si robia z ústavy nástroj lacného politického marketingu či reklamný leták.

„Tento postup je prejavom vrcholného politického cynizmu a neúcty k našej ústave,“ povedal nezradený poslanec Miroslav Beblavý. Ostatných poslancov vyzval, aby zmeny nepodporili.

Len s podporou opozície

Diskusie o úpravách ústavy, ktoré sú podľa odborníkov absurdné či zbytočné, sa opakujú. Viacerí právnici za také označili nielen ústavnú ochranu manželstva, ale aj vody či nedávno zavedenú ochranu pôdy.

„Sú to čiastkové zmeny, ktoré sa momentálne zdajú dôležité, ale z dlhodobého pohľadu nič neznamenajú alebo znamenajú veľmi málo,“ vraví Baránik. Poukazuje na to, že už pred zmenami na ochranu vody či pôdy bola v ústave zmienka o ochrane nerastného bohatstva.

Za ideálnu úpravu ústavy považuje veľkú novelu z roku 2001, ktorej predchádzala široká odborná diskusia. Prijala ju koalícia pod vedením SDKÚ za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Súčasťou úprav nutných na vstup do NATO a Európskej únie boli aj zmeny ako zriadenie úradu ombudsmana, rozširovanie právomocí NKÚ či Ústavného súdu.

Proti zmenám v ústave, ktoré prijal parlament v posledných mesiacoch, boli aj niektorí poslanci vládnych strán. Napríklad s možnosťou rušiť udelené amnestie nesúhlasia Miroslav Číž zo Smeru či Anton Hrnko z SNS, ktorý sa kedysi podieľal na písaní ústavy.

Fico sa k téme nosenia zbraní odmietol vyjadriť. Jeho zámery s minimálnou mzdou či smerovaním Slovenska do jadra Únie zas nie sú zatiaľ presné. Koalícia by na zmenu ústavy potrebovala získať aj čiastočnú podporu opozície, keďže nemá potrebných 90 hlasov poslancov.


 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Ďalšie zmeny ústavy urobia zo Slovenska unikát

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri