Súd vyúčtoval dlhoročné ponižovanie zamestnanca: 66-tisíc eur

| dennikn.sk | DANIEL VRAŽDA | PIATOK 8. DECEMBRA 2017 17:12 |

Foto N – Daniel Vražda

Príbeh Júliusa Obrciana nie je o vyše 66-tisícovej nemajetkovej ujme, ale o strate zamestnania, diskriminácii a ponížení. Pätnásť rokov sa súdil a bojoval o spravodlivosť.

Keď Július Obrcian prvý raz rozprával svoj príbeh, mal päťdesiat rokov a bol na vrchole kariéry, ktorú mal v Harmaneckej jaskyni. Správca jaskyne energicky opisoval, ako sa mu zamestnávateľ pomstil výpoveďou za kritiku netransparentnosti.

V roku 2017 odchádzal zo súdnej siene dôchodca. Mierne zhrbený unavený víťaz s podlomeným zdravím rozprával, ako veril po celý čas, ale trvalo to veľmi dlho. Dnes má takmer 65.

Sudcovia teraz rozhodli, že jeho výpoveď bola neplatná a môže sa vrátiť do zamestnania. Zamestnávateľ mu musí vyplatiť ušlú mzdu, úroky aj trovy konania. Navyše nemajetkovú ujmu vyše 66-tisíc eur. Dôchodca hovorí, že z toho splatí pôžičky a dlhy. Náhrady sa domáhal ešte v časoch, keď sa u nás platilo v korunách.

 

„Je to zadosťučinenie. Veril som, vždy som veril, ale ľudia ma už považovali za poloblázna. Hovorili, že v tomto štáte nič nevysúdim. Po pätnástich rokoch je to zvláštny pocit,“ povedal po prečítaní právoplatného rozsudku.

Za pätnásť rokov súdnych sporov o neplatnosť výpovede a diskrimináciu plynule prešiel z úradu práce na dôchodok, ale chce sa vrátiť do práce.

Súd zobral do úvahy Obrcianovo odstrihnutie od odmien a osobného ohodnotenia, preukázateľné a liečené zhoršenie zdravotného stavu zo stresu, antidepresíva, zníženie pracovnej aj spoločenskej vážnosti.

„Diskriminačné konanie spôsobilo, že pracovné prostredie sa stalo pre Júliusa Obrciana neznesiteľným... Nemajetková ujma nemá mať len kompenzačný, ale aj sankčný, odradzujúci charakter,“ konštatoval v odôvodnení.

V budove chodil len so sprievodom

Obrcian sa súdil so Správou slovenských jaskýň, po reorganizácii so Štátnou ochranou prírody, od roku 2002. Niekoľko ráz ho museli prijať po rozhodnutí súdov naspäť, ale vždy ho znovu vyhodili. Podmienky, v ktorých striedavo pracoval, neboli len diskriminačné, ale aj ponižujúce.

Od prepustenia bol nezamestnaný. Žil s pomocou manželky, priateľov a úverov. Bývalého správcu tri razy prepustili a dvakrát prijali na základe rozhodnutia sudcov naspäť. Vždy len na chvíľu. V čase medzi výpoveďami nepracoval. Zamestnávateľ mu dokazoval jeho nepotrebnosť tým, že bral plat, ale nemohol pracovať a čakal doma na ďalšie prepustenie.

Prvý raz ho prepustili pre údajné zrušenie časti zamestnávateľa. Obrcian tvrdí, že to bola pomsta za to, že upozorňoval na nehospodárnosť vo firme. Súdny spor vyhral. Osem a pol mesiaca bral plat, ale na príkaz riaditeľa nechodil do práce.

V roku 2005 sa zbavili Obrciana znovu. Zmenili organizačný poriadok. Spor prehrali, ale tentoraz ho už ani nepožiadali, aby nastúpil do práce. Päť mesiacov ho platili a bol doma.

Správcu vyhodili po roku znovu. Súd označil výpoveď za neplatnú, navyše vyhodnotil správanie zamestnávateľa ako diskriminačné.

Zamestnávateľ tvrdil, že bývalého správcu prepustili v súlade so zákonom, nešikanovali ho. Popieral diskrimináciu a všetko z obžaloby, okrem toho, že bývalý správca u neho pracoval.

Na súde v roku 2012. Foto – archív J. O.

 

Obrcian ako jediný z dvanástich správcov jaskýň nemohol chodiť na zahraničné služobné cesty. Jediný z 83 zamestnancov nedostával osobné ohodnotenie a ako jeden z mála ani odmeny. Ako jediný správca musel chodiť ponižujúco po budove Správy slovenských jaskýň s jedným a niekedy až s dvomi strážcami. S vysvetlením, že sa v budove kradne.

Bývalý správca Harmaneckej jaskyne žiadal o pomoc štrnástich ministrov životného prostredia (vrátane poverených), pôvodný zamestnávateľ, ktorého žaloval, už neexistuje.

Podobných prípadov je viac

Bývalá kontrolórka Národného lesníckeho centra Ľubica Lapinová povedala po piatich rokoch súdov, že „je to ponižujúce, ale stále žijem“. Nezamestnaná bola roky odkázaná na pomoc priateľov a známych.

Vedeckú pracovníčku Vieru Petrášovú prepustila tá istá inštitúcia a ponúkli jej miesto upratovačky. Prácu si našla až vo vyše sto kilometrov vzdialenom meste a žila na ubytovni s dvojplatničkou.

Tri príbehy, tri podobné osudy. Súdia sa roky. Obrciana, Lapinovú aj Petrášovú prepustili na vrchole kariéry, pretože kritizovali pomery u zamestnávateľa. Z produktívnych ľudí sa stali ponížení a nezamestnaní. Bývalí zamestnávatelia tvrdia, že všetko bolo v súlade so zákonom.

 

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Súd vyúčtoval dlhoročné ponižovanie zamestnanca: 66-tisíc eur

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri