Postup Ústavného súdu páchne svojvôľou

Ján Drgonec| Ján Drgonec | pondelok 11. decembra 2017 13:30 |

Postup Ústavného súdu páchne svojvôľou

Ústavný súd zašiel názormi na právny účinok svojho rozhodnutia príliš ďaleko.

Autor je emeritný sudca Ústavného súdu SR.

Ústavný súd o odmietnutých uchádzačoch o miesta na Ústavnom súde rozhodol výrokom so šiestimi bodmi. V bode 1 až 3 vyhlásil porušenie základného práva Miroslava Ďuriša, Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu, Jany Laššákovej a Jána Bernáta na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

K osobám, ktoré presne identifikoval vo výroku, Ústavný súd pridal v odôvodnení ďalších dvoch poškodených – Mojmíra Mamojku a Imricha Volkaia.

Túto právnu kuriozitu odôvodnil senát Ústavného súdu takto: „Ak by Ústavný súd vyhovel len podaným ústavným sťažnostiam, počet kandidátov na troch sudcov by bol päť.“ Nato pokračoval: „To by mohlo vyvolať následnú reakciu zo strany prezidenta, ktorý by žiadal od Národnej rady doplnenie dodatočného kandidáta odkazom na čl. 134 ods. 2 ústavy.“

Tým by sa nielen strácal čas a znižoval efektívny výkon kontroly ústavnosti v medziobdobí, ale postup Národnej rady nie je vôbec istý, zatiaľ skôr opačný, čo by znovu mohlo viesť ku kríze medzi prezidentom a Národnou radou, ktorá by sa opäť prejavila v subjektívnej sfére sťažovateľov, ale aj v objektívnej rovine a najmä vo funkčnosti Ústavného súdu.

Preto sa senát Ústavného súdu rozhodol vyriešiť túto výnimočnú situáciu tak, že vráti situáciu menovania na úplný začiatok; t. j. všetci kandidáti navrhnutí prezidentovi Národnou radou od roku 2014 zostávajú kandidátmi na sudcovskú funkciu (ide o Jána Bernáta, Miroslava Ďuriša, Evu Fulcovú, Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku, Juraja Sopoligu a Imricha Volkaia).

Ústavný súd zašiel týmito názormi na právny účinok svojho rozhodnutia príliš ďaleko. Ústavný súd môže rozhodovať výlučne v medziach svojej právomoci. Či už výslovne priznanej, alebo vyvodenej, ale nikdy nie nad jej rámec. Imrich Volkai vzal svoju sťažnosť späť v júni 2015. Ústavný súd vtedy konanie o nej zastavil.

Mojmír Mamojka nijakú sťažnosť Ústavnému súdu vo veci svojho menovania nikdy nepodal. A predsa musel strpieť, že Ústavný súd ho ustanovil za poškodenú osobu. Z neznámeho dôvodu ho však nepribral za účastníka konania. A tak vo výrokovej časti nálezu sa jeho právneho postavenia nedotkol. Tento postup prvého senátu Ústavného súdu páchne svojvôľou pre dve príčiny. Jednak diskriminoval Mojmíra Mamojku a Imricha Volkaia, lebo ich „vtiahol do konania“, no práva účastníkov konania im nepriznal. A jednak im „vyčaroval“ status obetí postupu prezidenta, no mimo výroku svojho rozhodnutia. Zmienkou v odôvodnení. To je čudné a právne nezáväzné. Obaja menovaní nemajú zákonné právo na výkon rozhodnutia Ústavného súdu.

Nech sa právomoc Ústavného súdu vymedzí akokoľvek extenzívne, neexistuje ústavný základ, ktorý by umožnil Ústavnému súdu nadeľovať práva a povinnosti mimo výroku rozhodnutia. Taká možnosť nie je v súlade s ústavou, a preto ju nemožno založiť ani výkladom ústavy.

Ústavný súd má právomoc na základe svojho výroku uznať za kandidátov na sudcov Ústavného súdu päť zo siedmich kandidátov. Zvyšných dvoch označil Ústavný súd za kandidátov na sudcov Ústavného súdu svojvoľne. A bez účinku daného právnym poriadkom Slovenskej republiky

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Postup Ústavného súdu páchne svojvôľou

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri