Aktívni politici by sa mali súdu vyhnúť

Andrej Kiska mal voči kandidátom na ústavných sudcov výhrady. Napokon ich však vymenoval.| zdroj: https://slovensko.hnonline.sk/1662081-aktivni-politici-by-sa-mali-sudu-vyhnut |

Autor: Daniel Arbet

Ilustračné foto: TASR

Nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov stačí, aby bol kandidát navrhnutý na ústavného sudcu. Odborníci v tom vidia problém.

Bratislava - Prezident SR vymenoval zvyšných sudcov Ústavného súdu, ktorý je tak kompletný. Tri roky trvajúci spor, na počiatku ktorého bolo presvedčenie Andreja Kisku, že navrhovaní kandidáti nespĺňajú kritériá spojené s touto funkciou, je tak za nami. V roku 2019, keď sa končí mandát ďalším deviatim sudcom, by sme sa tak nemali obávať, že činnosť orgánu, ktorý má chrániť ústavnosť, bude paralyzovaná. Aktuálny spor však otvoril širokú diskusiu nielen o ideálnom osobnostnom a odbornom profile kandidátov na ústavných sudcov, ale aj o zefektívnení fungovania inštitúcie ako takej. Ministerstvo spravodlivosti v tejto súvislosti informovalo, že pripravuje nový zákon o Ústavnom súde SR.

Riziko politizácie

Jednou z kľúčových otázok, ktorými sa bude musieť rezort spravodlivosti zaoberať, je zmena mechanizmu výberu kandidátov na ústavných sudcov. Podľa Ústavy sudcov vymenúva prezident na návrh Národnej rady SR. Tá mu dáva k dispozícii dvojnásobný počet kandidátov. Ak je teda potrebné obsadiť štyri miesta, parlament navrhne prezidentovi osem osôb. V tomto smere je ešte dôležitejší zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR, podľa ktorého na to, aby bol kandidát navrhnutý, v zásade stačí nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov. Podľa advokátky Barbory Ficekovej sa tým umožňuje koaličnej väčšine „vylúčiť opozíciu z výberu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, čo je pri exponovanom politickom boji zdrojom napätia a konfliktov.“

Ficeková vidí problém aj v tom, že personálne otázky vo vzťahu k obsadeniu Ústavného súdu sú v súčasnosti fakticky v kompetencii parlamentu. Má ísť pritom o nezávislý súdny orgán. Vzniká tak riziko politického ovládnutia inštitúcie.

Prerušenie väzieb

Diskutabilný je aj fakt, že aktuálne sa kandidátom na ústavného sudcu môžu stať aj čelní predstavitelia najsilnejších politických strán. Túto situáciu rieši ústava tak, že vymenovaný sudca Ústavného súdu, ktorý je členom politickej strany, má povinnosť vzdať sa členstva v nej ešte pred zložením sľubu. Otázkou zostáva či je tento spôsob prerušenia politických väzieb nových sudcov „zo dňa na deň“ postačujúci na to, aby nevyvolal pochybnosti o ich nezávislosti. Podľa sudkyne Najvyššieho súdu SR a hovorkyne sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ Eleny Berthotyovej by aktívni politici mali byť vylúčení z kandidatúry na ústavných sudcov.

Zvýšenie kvóra

Možností ako zlepšiť aktuálny systém výberu ústavných sudcov je niekoľko. Do úvahy prichádza aj zvýšenie ich počtu na pätnásť. S tým počíta tiež jeden z modelov, o ktorých hovorí sudkyňa Elena Berthotyová. V tejto situácii by piatich sudcov volil parlament, piatich Súdna rada a päť z nich by menoval prezident. „Takýto model do budúcna nevylučujem, ale je skôr vhodný do dobrého počasia, a to v justícii ešte nenastalo“, myslí si Berthotyová. Upozorňuje pritom, že v tomto prípade by bolo potrebné otvoriť ústavu, a tiež počkať na dozretie Súdnej rady, ktorá by podľa jej názoru nebola v súčasnom zložení schopná zvoliť za sudcov rešpektované autority.

Jednou z alternatív je aj súčasný model, ktorý by však musel prejsť výraznými zmenami, k čomu sa prikláňa aj Berthotyová. Tie by sa týkali zvýšenia kvóra v parlamente pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov na dve tretiny alebo tri pätiny. Ak by Národná rada nebola schopná zvoliť kandidátov takouto väčšinou, bolo by možné ju rozpustiť.

Súčasné kritériá nepostačujú

Ďalšou z otázok je, kto by vlastne mal byť ústavným sudcom. Ústava nám dnes hovorí, že za sudcu Ústavného súdu môže byť vymenovaný občan SR, ktorý je voliteľný do parlamentu, dosiahol vek štyridsať rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej pätnásť rokov činný v právnickom povolaní. Takto formulované kritériá ale nie sú postačujúce. Nepochybne musí ísť o ľudí s vysokým morálnym charakterom, a zároveň o uznávaných odborníkov. Podľa advokátky Ficekovej by bolo ideálne, keby bol Ústavný súd zložený vo vyváženom pomere „zo zástupcov pochádzajúcich z akademického prostredia, justičného prostredia a z prostredia iných právnických povolaní, napríklad z radov advokátov.“

Sudkyňa Berthotyová je presvedčená, že „rešpekt k Ústavnému súdu sa dá dosiahnuť len cez rešpekt k ústavným sudcom.“ Pri ich výbere by preto mali byť nastavené prísne kritériá. Navrhuje napríklad vytvoriť poradný výbor, ktorý by dôkladne posudzoval a vypočúval kandidátov, a to verejne. Jeho stanovisko by mal parlament rešpektovať. „Ak sa nám podarí zvoliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorí takýmto testom kritérií spoľahlivo prejdú, verím, že na Slovensku sa stane ústavný súd rešpektovanou autoritou“, uviedla Berthotyová.

Aktuálny zákon je neprehľadný

V súčasnosti platný zákon o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov bol 26 krát novelizovaný. Tieto zmeny boli významné a obsiahle , čoho dôsledkom je, že normatívny text je menej prehľadný, čo následne vedie k interpretačnej náročnosti.

Cieľom novej právnej úpravy bude komplexná úprava organizácie a rozhodovania Ústavného súdu, úprava otázok spojených s funkciou sudcov či detailná úprava jednotlivých typov konaní vedených pred Ústavným súdom.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Aktívni politici by sa mali súdu vyhnúť

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri