Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/components/com_xmap/controllers/press.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/components/com_xmap/controllers/press.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 2

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/components/com_xmap/controllers/press.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 2
Harabin potvrdil, že chce kandidovať na prezidenta

Harabin potvrdil, že chce kandidovať na prezidenta

VERONIKA PRUŠOVÁ | STREDA 18. APRÍLA 2018 14:36 |

Štefan Harabin. Foto – TASR

Situácia si vyžaduje, aby sme mali dôstojného reprezentanta, ktorý pozná právo a právo nikdy nekrivil. Takto vysvetľuje Harabin kandidatúru v čase, keď polícia opätovne prešetruje oprávnenosť odmien 113-tisíc eur, ktoré získal ako predseda Najvyššieho súdu.

Sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin (60) potvrdil, že ak vyzbiera dostatok podpisov, tak bude kandidovať na prezidenta. „Situácia v Slovenskej republike si vyžaduje, aby bol v jej čele človek, ktorý pozná právo a právo nikdy nekrivil. Ktorý sa nespráva ako lokaj Bruselu, či Washingtonu,“ vysvetlil pre Denník N svoje rozhodnutie.

O tom, že sa exminister spravodlivosti za HZDS a bývalý šéf Najvyššieho súdu chystá do súboja o Prezidentský palác, sa hovorilo a špekulovalo už rok. Sudca je už dlhodobo hlasným a expresívnym kritikom súčasného prezidenta Andreja Kisku.

O petícii na podporu Harabina písal denník SME pred tromi mesiacmi, no vtedy sudca tvrdil, že s ňou nemá nič spoločné. Ako je na tom s podpismi teraz? Koľko ich už vyzbieral? Harabin hovorí, že odpoveď pozná bývalý predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, ktorý zber podpisov organizuje. Denníku N sa s ním dnes nepodarilo skontaktovať. Občiansky kandidát musí na kandidatúru vyzbierať najmenej 15-tisíc podpisov. Voľby sú naplánované na jar budúceho roka.

To, že je sudca, Harabina v kandidatúre neobmedzuje. Nemusí sa vzdať talára. V deň, keď sa zaregistruje ako kandidát, sa mu preruší výkon funkcie a tento stav potrvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak nebude zvolený.

Chodí za občanmi, lebo ho pozývajú

Bývalý minister spravodlivosti, ktorý plynulo prešiel do pozície predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, opakovane pri otázkach, či bude kandidovať na prezidenta doteraz odpovedal, že jeho ambíciou je robiť právo. Chcel sa stať ústavným sudcom, na čo by však musel získať podporu v parlamente, čo by bolo problematické.

V priebehu posledného roka sa Harabin aktivizoval – veľa píše na svoj facebookový profil, nahráva videá a začal chodiť na stretnutia s občanmi. Práve v týchto dňoch tiež vydáva knihu Súdnosť, ktorá sa práve dostáva do kníhkupectiev. Na prebale knihy sedí na kresle v polohe, ktorá je štylizovaná podľa známej sochy amerického prezidenta Abrahama Lincolna.

„Chodím tam, kam ma pozývajú,“ odpovedá na otázku, či už začal robiť kampaň medzi ľuďmi. Pred týždňom bol na debate v Plaveckom Štvrtku, cez víkend na veteránskej jazde v Šenkviciach a koncom tohto týždňa sa chystá do Košíc na Univerzitu bezpečnostného manažmentu. Chce tam hovoriť o policajnej inšpekcii, trestnom aj medzinárodnom práve.

Štefan Harabin a jeho podporovatelia pred disciplinárnym pojednávaním. foto N – Veronika Prušová

Harabin už roky opakuje, že postavenie policajnej inšpekcie je nezákonné a prepúšťa preto na slobodu už odsúdených policajtov. Čelil preto aj disciplinárnemu konaniu. Celkovo je voči nemu vedených šesť disicplinárnych konaní. Ani jedno zatiaľ neprehral.

Disciplinárkam čelí napríklad aj pre vyjadrenia nehodné sudcu. Na Facebooku aj v alternatívnych médiách totiž aktívne komentuje a kritizuje aktuálne dianie.

„Sledujem situáciu v štáte,“ hovorí aj teraz a kritizuje, že expremiér Robert Fico (Smer) stále býva v „byte daňového kriminálnika.“ S Ficom sedel od roku 2006 vo vláde a bol známy aj tým, že sa s ním pri stretnutiach na verejnosti objímal a priložením líc si dávali bozk. Tento zvyk si udržiaval, aj potom, čo bol od roku 2009 až do roku 2014 predsedom Najvyššieho súdu.

Harabinov vzťah k Smeru potom, čo nebol opäť zvolený za predsedu Najvyššieho súdu, ochladol. Veľmi často následne začal ostro kritizovať najmä ministra vnútra Roberta Kaliňáka, o novom premiérovi Petrovi Pellegrinim vyhlasuje, že sa správa ako lokaj.

Prezident Kiska je zasa podľa Harabina daňový kriminálnik, pravidelne v súvislosti s ním používa označenie úžerník. V medzinárodnoprávnych vzťahoch podľa neho vystupuje ako „vojnový štváč“,  povedal o ňom už tiež, že sa správa ako riaditeľ Guantánama, čo je americká základňa, kde držia teroristov.

Harabin a Fico v roku 2013, prizerá sa vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec. foto – TASR

Pri oznamovaní svojej kandidatúry však bývalý predseda Najvyššieho súdu zdôrazňuje, že zákon nikdy neporušil a právo nekriví.

Policajti prešetrujú odmeny

Polícia ho len nedávno predvolala na výsluch, aby vysvetlil zákonnosť odmien, ktoré dostal ako predseda Najvyššieho súdu v roku 2009 a 2010. Prilepšil si o 113-tisíc eur. O odmenách rozhodla ministerka spravodlivosti Viera Petríková (HZDS), ktorá ho vo funkcii striedala v júni 2009.

Polícia sa vyplatením odmien začala zaoberať na podnet súčasnej predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej. Urobila tak po tom, ako Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) skonštatoval, že v rokoch 2009 a 2010 sa na súde plytvalo peniazmi. Úrad sa zaoberal odmenami pre Harabina aj tými, ktoré dával sudcom. Pri ich prideľovaní podľa NKÚ sudcov diskriminoval. Niektorí totiž dostali aj 30-tisíc eur, iní po 50.

Problém odmien pre Harabina spočíva v tom, že ich síce schválila ministerka, ale vyplatil ich Najvyšší súd zo svojho rozpočtu. Je otázne, či ministerka mohla o odmenách pre predsedu Najvyššieho súdu rozhodnúť a či mali byť vyplatené z rozpočtu súdu. Sporné je aj to, či Harabin mohol odobriť vyplatenie odmien sám pre seba.

Petríková udelenie odmeny zdôvodnila len všeobecne. Harabin ich dostal za „mimoriadne výsledky dosiahnuté pri riadnom a včasnom plnení povinností.“ V roku 2009 bol vo funkcii len zhruba polroka. Ani vtedy ani teraz Petríková, ktorá je už sudkyňou Najvyššieho súdu, nevysvetlila, prečo Harabin odmeny dostal. Nereagovala ani na otázku, či sa jej zdá byť adekvátne vyplatiť postupne na odmenách predsedovi súdu 113-tisíc eur.

Namiesto výpovede trestné oznámenie

Harabin potvrdil, že ho predvolali na výsluch. „Nevedeli mi ale povedať, v akom procesnom postavení som, tak som podal trestné oznámenie ja za to, že si ma dovolili otravovať.“ Teraz by mala byť podľa neho stíhaná Švecová, ale aj šéf NKÚ Karol Mitrík a generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Ten už dávnejšie povedal, že Harabin by nemal byť nielen sudcom Najvyššieho súdu, ale sudcom vôbec.

Voči prokurátorovi Harabin podal trestné oznámenie preto, lebo vyšetrovateľka Národnej protikorupčnej jednotky pôvodne odmietla začať na základe podnetu Švecovej trestné stíhanie. Predsedníčka Najvyššieho súdu voči tomu rozhodnutiu podala sťažnosť a prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave potvrdil, že vo veci treba konať.

Viera Petríková striedala vo funkcii Štefana Harabina, ktorý išiel priamo z čela ministerstva spravodlivosti do čela Najvyššieho súdu. Foto – TASR

Zákon v tom čase nevyžadoval bližšie zdôvodnenie odmien, no to neznamená, že takéto rozhodnutie by mohlo byť svojvoľné, napísal v rozhodnutí prokurátor. Zaoberal sa aj tým, aký bol časový odstup medzi odmenami. Ministerka o nich rozhodla v decembri 2009, v máji 2010 a júni 2010. Vyšetrovateľ by mal teda prešetriť, či nešlo o porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Práve na príkaz prourátora mala vyšetrovateľka predvolať na výsluch Harabina aj Petríkovú. Oboch sa mali okrem iného pýtať aj na to, aké mimoriadne výsledky bývalý predseda Najvyššieho súdu dosiahol.

Švecová: Odmeny boli nezákonné

Švecová hovorí, že rozhodnutie prokuratúry považuje za adekvátne. „Za podstatný považujem fakt, že sa tak polícia bude zaoberať mojím podnetom pre možné podozrenie zo spáchania trestného činu pri udeľovaní odmien na Najvyššom súde v rokoch 2009 a 2010,“ hovorí s tým, že odmeny považuje naďalej za nezákonné.

Predsedníčka Najvyššieho súdu je presvedčená, že Petríková nemala právomoc priznať odmeny z rozpočtu súdu a bývalý predseda Najvyššieho súdu nebol oprávnený toto sporné vyplatenie odmien vykonať. Tento jej názor podľa nej potvrdilo aj ministerstvo spravodlivosti v júni 2017.

Harabinove odmeny prešetruje polícia vďaka podnetu šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej. Foto N – Vladimír Šimíček

Harabin sa bráni, že rovnako ako on dostala odmeny aj Švecová. V minulosti bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu a v októbri 2008 až do zvolenia Harabina v júni 2009 viedla súd, pretože predchádzajúcemu predsedovi Milanovi Karabínovi sa skončilo funkčné obdobie.

Z Najvyššieho súdu potvrdili, že Švecová v tomto období dostala odmenu. V decembri 2008 to bolo zhruba 185 eur (niečo vyše 5500 korún) a za prvý polrok 2009 dostala 2944 eur. O odmene rozhodla sudcovská rada Najvyššieho súdu. Za riadenie súdu ako podpredsedníčka nemala žiaden príplatok ani paušálnu náhradu.

Harabin mal problém s odmenami, už keď viedol súd v rokoch 1998 až 2003. Aj vtedy ich prešetrovala polícia, trestné stíhanie však zastavila. V roku 2001 mali odmeny pre vybraných sudcov na Najvyššom súde dosahovať šesťmiestne sumy v korunách. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť zase zverejnil, že Harabin si sám udeľoval odmeny. V roku 2001 to bolo 14-tisíc eur (420-­tisíc korún) a o rok neskôr vyše 22 800 eur (685-­tisíc korún).

Práve Harabinom vyplácané odmeny boli dôvodom, prečo exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) takéto odmeny krátko po nástupe do funkcie v roku 2010 zrušila. Považovala ho za nástroj vnútornej korupcie v justícii. Platilo to až do roku 2015, kedy odmeny minister spravodlivosti Tomáš Borec (za Smer) sudcom vrátil.

Prilepšoval si aj žalobami

Harabin si príjem finančne nevylepšoval len odmenami, ktoré sú opakovane spochybňované. Rovnako vyhrával aj súdne spory s novinármi  na ochranu osobnosti. Odhad je, že takto mohol vysúdiť takmer 200-tisíc eur. Rovnako vysokú sumu teraz žiada aj za to, že ho disciplinárne súdili, no uznali nevinným. Cíti sa ako poškodený.

Najnovšie mu sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Zuzana Hlistová priznala odškodnenie 150-tisíc eur v spore s Generálnou prokuratúrou. Harabin zažaloval prokuratúru za  to, že bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil existenciu prepisu niekdajšieho prvého muža justície s narkobarónom Bakim Sadikim, ktorý žil vo Vysokých Tatrách.

O spore rozhodovala sudkyňa po tom, ako rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorej senát Valérie Kleinovej povedal, že „primeranosť nemajetkovej ujmy treba vždy posudzovať aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi podobnú problematiku.“ Napríklad obete násilných trestných činov majú zo zákona nárok na odškodnenie päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, čo je 24-tisíc eur.

Hlistová nechcela pre Denník N stručne vysvetliť svoje rozhodnutie s vysvetlením, že „rozsudok bol po jeho vyhlásení riadne a stručne odôvodnený. Úplné odôvodnenie rozsudku sa bude nachádzať v jeho písomnom vyhotovení.“ Na vyhlásení rozhodnutia však žiadne médiá neboli. Upozornil naň samotný Harabin.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Harabin potvrdil, že chce kandidovať na prezidenta

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri