Harabina ukazujú konšpirátori ako bojovníka proti systému, Kotleba už je mainstream

| Vladimír Šnídl | dennikn.sk | 19. novembra 2018 17:40 |

Harabin a Fico v roku 2013, prizerá sa vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec. Pre prokremeľské média je dnes Harabin najväčší bojovník proti systému. foto – TASR

Ako vyzerala cesta Harabina z pozície prominentného sudcu a dôležitého člena prvej Ficovej vlády po najväčšieho hrdinu prokremeľských médií.

V polovici júla vyšiel na webe Hlavné správy článok, ktorý vyznieval pomerne prekvapujúco. Kritizoval Mariana Kotlebu za to, že chce v prezidentských voľbách súperiť so Štefanom Harabinom.

Sudcu Najvyššieho súdu a exministra za HZDS vykresľoval ako vhodného kandidáta „pronárodných síl“, a Kotlebu ako pochybnú figúru, ktorá tieto sily triešti. „Kotleba buď uveril svojmu mesiášskemu komplexu, alebo si urobil zlú analýzu,“ vysvetľoval v článku autor, ktorý sa podpísal ako Ľuboš Macko.

Hlavné správy sú najvplyvnejším prokremeľským webom na Slovensku, jeho články vďaka zdieľaniam na Facebooku čítajú desiatky tisíc ľudí. Ešte pred voľbami 2016 nekriticky podporovali Kotlebovu ĽSNS, pred niekoľkými mesiacmi si však našli nového favorita.

„Aj Kotlebovi musí byť úplne jasné, že pre drvivú väčšinu voličov nie je kvôli svojej fakľovo-uniformovanej minulosti, šekom vo výške 1488 a svojim kumpánom typu Mizík – Mazurek priechodný,“ dodával článok.

 

Tento posun neunikol ani Kotlebovmu poslancovi a hovorcovi strany Milanovi Uhríkovi. Okamžite napísal reakciu, v ktorej kritizoval Hlavné správy za to, že publikovali takýto článok, navyše pod vymysleným menom, a ešte ho aj držali na titulnej stránke.

V texte sa Uhrík pozastavil aj nad tým, ako Hlavné správy odrazu pretláčajú sudcu Harabina. „JUDr. Harabin je na Hlavných správach propagovaný takmer každý deň. Viac ako Mistrík v tendenčne zameranom Denníku N. Naozaj, všímajte si to,“ poznamenal Uhrík.

Kotleba je mainstream

Táto výmena favoritov len potvrdila trend, ktorý je zrejmý minimálne od prvej polovice roka 2018. Harabin sa stal väčším obľúbencom slovenskej „alternatívy“ než Marian Kotleba.

„Dezinformačné médiá z prezidentských kandidátov zjavne najviac preferujú Štefana Harabina,“ poznamenáva aktivista a stredoškolský učiteľ Juraj Smatana, ktorý dezinformačnú scénu sleduje niekoľko rokov.

Hlavné správy síce ďalej informujú aj o Kotlebových aktivitách, na rozdiel od minulosti ho však spochybňujú ako najvhodnejšieho kandidáta. „Hlavné správy, ktoré robili Kotlebovi veľkú reklamu, dnes v titulkoch zdôrazňujú, že si prezidentskou kandidatúrou „kope hrob“. Naopak pri Harabinovi sú všetky titulky pozitívne ladené,“ dodáva Smatana.

Na tento trend naskočili aj ďalšie názorovo spriaznené médiá. Názorne to vyjadrila októbrová obálka konšpiračného časopisu Extra Plus, ktorý v minulosti podporoval najprv HZDS a potom SNS. Kotlebu zobrazila v jednom šíku s politikmi ako Pellegrini, Danko, Bugár a Mistrík. A Harabin predstavuje guľu, ktorá ich rozostavenie rozrazí.

Na stránkach časopisu sudcu predstavujú ako kandidáta, ktorého hlavný problém spočíva len v tom, že má „veľmi zlý obraz v médiách mainstreamu“. „Z hľadiska výsledku je úplne jedno, či je tento obraz pravdivý alebo klamný, pretože to ľudia nemajú ako zistiť,“ píše autor Ivan Lehotský.

Do tohto čísla časopisu Extra plus aj Harabin úvahou o migrantoch. Čitateľom v nej vysvetľuje, že migrácia má spojitosť s aktivitami Georgea Sorosa.

„Je dobré známe, že ide o kriminálnu organizovanú hromadnú migráciu, do ktorej sú na počudovanie zapojené aj tie údajne najmorálnejšie mimovládne organizácie Georgea Sorosa,“ píše sudca.

Ústup z výslnia

Cestu k médiám tohto typu si Harabin budoval postupne, priamo súvisela s tým, ako strácal podporu v politike i v justícii. V roku 2014 ho na čele Najvyššieho súdu vystriedala Daniela Švecová, následne neuspel vo voľbách do Súdnej rady, ktorá je najvyšším orgánom súdnictva.

Štandardné médiá o ňom v tom čase informovali prevažne negatívne. Pripomínali, že pôsobil ako minister spravodlivosti, kedy miesta justičných čakateľov získavali deti Harabinových spojencov, rozoberalo sa, ako sudca po troch rokoch ministrovania za Mečiarovu stranu prešiel späť do súdnictva a hneď na kľúčový post šéfa Najvyššieho súdu.

Novinári s obľubou ukazovali známe video, na ktorom si vymieňa bozky s Robertom Ficom, pretriasali sa jeho niekdajšie kontakty s Bakim Sadikim odsúdeným za pašovanie drog. Keď neskôr prišiel s oznámením, že na neho chceli spáchať atentát uvoľnením lampy v súdnej miestnosti, len málokto ho už bral vážne.

Jedným z nemnohých zástancov Harabina bol v tom čase aktivista Martin Daňo, ktorý ho dlhodobo sprevádza na súdy.

 

Harabinovi už niekoľko rokov poskytuje priestor na šírenie svojich myšlienok aktivista Martin Daňo. Foto N – Monika Tódová

Daňo začal na jeseň 2015 natáčať s Harabinom videá, v ktorých sa sudca mohol štylizovať do pozície bojovníka proti systému. V tom čase už zjavne vedel, že v Smere podporu nenájde, preto nemá dôvod Ficovu vládu šetriť.

„U nás všetci kradnú, žijeme v policajnom štáte. Ako sa radový občan môže dovolať práva, keď sa ho nemôžem dovolať ja?“ rozprával Daňovi v novembri 2015 v upútavke na prvé z videí.

Samotného Daňa chválil ako profesionála, ktorý je vždy dobre pripravený a nenechá sa korumpovať. Daňo neskôr začal poskytovať nekritický priestor aj Marianovi Kočnerovi, ktorému pomáhal podobne ako Harabinovi.

Začínajúci youtuber

Daňove rozhovory s Harabinom majú na Youtube desiatky tisíc pozretí. Zrejme aj to sudcu Najvyššieho súdu motivovalo, aby sociálne siete začal využívať aktívnejšie.

V júni 2016 si na Youtube založil svoj vlastný profil, na ktorý začal umiestňovať vlastné videá. Spočiatku si v nich hlavne vybavoval účty s tými, ktorých považoval za protivníkov: ministerkou spravodlivosťou Žitňanskou, ministrom vnútra Kaliňákom, generálnym prokurátorom Čižnárom či predsedníčkou Najvyššieho súdu Švecovou.

Keď ho napríklad Švecová vyzvala, aby vrátil odmeny vo výške 113-tisíc eur, ktoré si nechal vyplatiť počas svojho pôsobenia v čele Najvyššieho súdu, Harabin reagoval videom, v ktorom ju na oplátku vyzval, aby vrátila univerzitný diplom i občiansky preukaz.

„Pani Švecová by mala byť stíhaná za ohováranie. Pani Švecová je juristútka pána Kaliňáka. Aby odpútala pozornosť od jeho káuz, tak podsúva takéto lži a nepravdy o Harabinovi,“ hovoril o svojej nadriadenej.

Informáciu, že Harabin si vyplácal veľkorysé odmeny, neskôr potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad.

Všetko, čo má na srdci

Postupne sa začal vyjadrovať aj k ďalším témam, ktoré už nemali nič spoločné s justíciou. Najčastejším terčom sa sal prezident Andrej Kiska. Označuje ho ako „úžerníka“, „kriminálnika“, „najväčšieho volebného korupčníka“ či „politika, ktorý ženie Slovensko do občianskej vojny“.

Ďalšie, čo mu prekážalo, bola slovenská pomoc Ukrajine a spustenie reverzného toku plynu v roku 2014. Fanúšikom prezentoval Ukrajinu ako štát, kde vládnu „banderovskí fašisti“.

Pravidelne sa vracal aj k svojej obľúbenej téme, ktorou je bombardovanie Juhoslávie lietadlami NATO v roku 1999. Väčšinu ministrov prvej Dzurindovej vlády, ktorí povolili ich prelet, označil za vojnových zločincov. „Členovia vlády, ktorí za toto hlasovali, majú krvavé paprče. Pomáhali zavraždiť minimálne dvetisíc civilistov, žien, detí a starcov,“ rozprával Harabin v marci 2017.

Opomenúť nemohol ani migráciu. Migrantov smerujúcich do Európy označoval za existenčné ohrozenie suverénneho štátu. „Chcú mať naše rodiny znásilnené deti, chceme mať rozbité výklady a zóny, kam sa polícia neodváži vkročiť?“ rozprával tento rok v máji.

Šíriteľ hoaxov

S dôveryhodnosťou ním podávaných informácií to už je zložitejšie. Nehodiace sa fakty ignoruje, pomáha si domnienkami, špekuláciami, na Facebooku opakovane šíril výmysly

Pred rokom zdieľal status, že na bratislavských čerpacích staniciach objavili ihly infikované vírusom HIV, ktoré boli zapichnuté do tankovacích pištolí. Išlo o notoricky známy hoax, ktorý sa v rôznych podobách šíri od roku 2000, sudca ho však zjavne nepoznal.

Tento rok tvrdil, že pre Marrakéšsku deklaráciu má Slovensko od prvého júla prijať 11-tisíc Afričanov. „Každý má dostať 800 eur mesačne, dostať ubytovanie a ďalšie výhody,“ písal Harabin odvolávajúc sa na „neoverené informácie“.

 

K Marakéšskej deklarácii natočil aj video, v ktorej túto nezáväznú politickú deklaráciu označil za smrteľné ohrozenie Slovenska. „Chcú mať naše rodiny znásilnené deti, chceme mať rozbité výklady a zóny, kam sa polícia neodváži vkročiť?“ pýtal sa sudca na videu.

Jeho facebookový status zdieľali stovky ľudí, súvisiace video na Youtube malo 50-tisíc pozretí. Aká bola realita? Tisíce Afričanov na Slovensko nedorazili. Ani v júli a ani neskôr.

Video o Marakéšskej deklarácii pred niekoľkými dňami zo sociálnych sietí zmizlo, Harabin to označil za porušenie jeho ľudských práv a typický prejav „liberálneho fašizmu“.

„Tu vidíte totálnu aroganciu moci peňazí, ktorá nedovolí šíriť pravdu, hoci je to zjavne v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,“ reagoval Harabin minulý týždeň.

Obhájca Rostasa

Pre tieto svoje názory sa stále viac zbližoval so slovenskou dezinformačnou scénou, pre ktorú sú témy ako migrácia kľúčové pri ich kampani proti prozápadnému smerovaniu Slovenska. Na jeseň 2016 sa Harabin dohodol na spolupráci s konšpiračným časopisom Zem a vek, pre ktorý mal písať články.

Čitateľom sľúbil, že im bude odhaľovať prípady, v ktorých „najvyšší ústavní činitelia hrubo porušujú ústavu a zákony“. Ako prvého si podal prezidenta Kisku, ktorého obvinil, že sa snaží rozoštvávať Slovanov. „Kiska, žiaľbohu, zatiaľ vždy rozmýšľa iba v rovine úžerníckych úrokov a správa sa ako riaditeľ Guantanáma,“ písal Harabin.

Hlavnou postavou a šéfredaktorom časopisu Zem a vek je Tibor Eliot Rostas, ktorý sa pre štyrmi rokmi nechal prichytiť, ako si pýtal peniaze na ruskej ambasáde. Rostasa vo februári tohto roku obvinila polícia pre článok, v ktorom priživoval nenávisť voči Židom. Zároveň u neho urobili domovú prehliadku, pri ktorej asistovali aj kukláči.

Harabin okamžite vystúpil na Rostasovu obranu. Nahral video, v ktorom rozprával o „myšlienkovom gestape“, útočil na súdnu znalkyňu Janu Plichtovú, ktorá vypracovala posudok k článku šéfredaktora jeho obľúbeného časopisu. O uznávanej profesorke Harabin hovoril ako neúspešnej herečke, ktorá má byť zavretá do psychiatrického ústavu.

„Pokiaľ táto osoba nebude mať znalecký posudok, že je nepríčetná, tak musí byť hnaná na trestnoprávnu zodpovednosť minimálne za krivé obvinenie alebo ohováranie,“ rozprával sudca o znalkyni.

Podobným spôsobom volal po stíhaní vyšetrovateľa Martina Sivka. „Príde doba, keď aj ten Sivko či Pivko bude raz trestne zodpovedný za túto nezákonnú domovku. Pretože tu už teraz, ako trestný sudca vám môžem povedať, že tu nebol ani jeden relevantný procesný trestnoprávny dôvod na to, aby o pol siedmej ráno pred maloletými deťmi s kukláčmi bola domovka. To je typická svojvôľa a zneužívanie právomocí verejného činiteľa.“

Harabin tak komentoval takzvanú živú vec, čo je pre sudcu neprípustné. Harabin by teoreticky mohol dostať prípad na stôl ako sudca, pokiaľ by bol Rostas odsúdený a podal by dovolanie na Najvyšší súd. Navyše komentoval kauzy bez toho, aby poznal spis a ďalšie okolnosti. Napríklad asistencia kukláčov bola podľa polície potrebná, pretože Rostas mal doma arzenál pištolí a brokovníc.

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik neskôr požiadal Sudcovskú radu Najvyššieho súdu, aby zvážila podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Harabin podľa Kováčika klamal, keď hovoril, ako orgány činné v trestnom konaní Rostasa šikanujú.

Čitatelia časopisu Zem a vek však Harabinov postoj ocenili. V máji mu udelili cenu Prometheus, ktorú si sudca prevzal na slávnostnom podujatí v Bratislave. Ako informoval web Napalete, ktorý vedie bývalý mečiarovský novinár Pavel Kapusta, Harabin v ďakovnej reči varoval pred moslimami a povedal, že ocenenie od čitateľov je pre neho „mimoriadne zaväzujúce.“

 

Šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a vek so sudcom Najvyššieho súdu. Foto – Dezinformácie, hoaxy. propaganda

S Harabinom o práve

Ďalším médiom, kde Harabin získal platformu pre šírenie svojich názorov, sa stal Slobodný vysielač. Internetové rádio odštartovalo vo februári 2017 novú reláciu s názvom S Harabinom o práve, dodnes nahral už viac než 60 dielov.

Ako tieto relácie vyzerajú? Harabin aj na tomto fóre môže prakticky bez prerušenia rozprávať o tom, kto všetko mu ublížil a čo všetko považuje za dôležité spomenúť.

V prvom dieli poslucháčom vysvetlil, že za jeho negatívny obraz v médiách môžu Američania, ktorí sa mu mstia za jeho nesúhlas s bombardovaním Juhoslávie.

V inom dieli, ktorý sa vysielal začiatkom októbra, sa zase vyjadroval k rozhodnutiu niektorých obchodných reťazcov nepredávať na pultoch časopis Zem a vek. Do štúdia mu volal poslucháč, ktorý sa pochválil, že v Bille a Tescu odmietol zaplatiť za nákup, pretože nepredávajú Zem a vek. Harabin mu vyjadril uznanie, že bojuje proti „diktatúre sovietskeho Bruselu“ a poradil mu, nech sa nabudúce sťažuje aj písomne.

Vzápätí začal analyzovať súdny spor, ktorý viedol prezident Kiska so zubárom Jánom Francom o pozemok vo Veľkom Slavkove. Hoci súd v tom čase ešte neskončil, Harabin o Kiskovi už dopredu povedal, že na pozemok nemá nárok, označil ho za „náčelníka pozemkovej mafie v Tatrách“ a „daňového kriminálnika“.

Hlavnou postavou Slobodného vysielača je Boris Koróni a v úlohe moderátora a nahrávača otázok v relácii vystupuje Juraj Poláček. Obaja sa v máji zúčastnili aj na spomínanom odovzdávaní ceny Prometheus.

 

Favorit Hlavných správ

Na Harabinovu stranu sa napokon pridali aj Hlavné správy, ktoré riadi košický podnikateľ Robert Sopko. Najvplyvnejší slovenský dezinformačný web začal v uplynulých mesiacoch presviedčať čitateľov, že Harabin je silný kandidát, ktorý má šancu postúpiť do druhého kola.

Odvolával sa napríklad na ankety, ktoré robili so svojimi čitateľmi týždenník Plus 7 dní a denník Plus 1 deň. Keď z nich vyšiel Harabin ako víťaz, Hlavné správy to prezentovali akoby šlo o skutočný prieskum verejnej mienky. „Šok zažili predstavitelia mainstreamových médii, keď napriek ich sústavnej očierňovacej kampani 77 % čitateľov Plus 7 dní vyslovilo názor,  že Harabin by bol dobrý prezident,“ napísali Hlavné správy v januári.

To isté zopakovali aj o niekoľko týždňov neskôr. „Harabin znovu šokoval svojich neprajníkov na ich vlastnej pôde. V ankete Plus jeden deň prevalcoval všetkých protikandidátov, za prezidenta by ho volilo 52 percent čitateľov,“ písali Hlavné správy v máji.

Opomenuli fakt, že takéto ankety nevyjadrujú názor reprezentatívnej vzorky populácie, ale len názor čitateľov daného média, ktorí mali chuť hlasovať.

Keď neskôr v septembri zverejnil denník SME už skutočný prieskum preferencií od agentúry AKO, Harabin v ňom skončil štvrtý s podporou ôsmich percent opýtaných. Pre Hlavné správy bolo najdôležitejšie to, že sa umiestnil lepšie ako Kotleba. „Prieskum podľa SME ukázal, že Harabin je s podporou voličov ĽSNS na tom dnes lepšie ako predseda strany Kotleba,“ napísali v septembri.

 

Sudca stratil posledné zábrany

S takouto podporou Harabin oficiálne ohlásil kandidatúru za prezidenta. Na Youtube sa fanúšikom vykreslil v duchu, v akom ho dlhodobo predstavujú dezinformačné média – ako kandidáta, ktorý je „pronárodný, slovanský a kresťansky cítiaci“.

Zároveň už stratil aj posledné zábrany a začal naplno nadbiehať antisystémovým voličom, ktorí odmietajú prozápadné smerovanie Slovenska a sympatizujú s Putinovým Ruskom.

Najprv v máji na Slavíne vítal ruskú motorkársku skupinu Noční vlci, ktorú Putinov režim využíva ako nástroj propagandy, a ktorej členovia pomáhali ruskej armáde pri vojenských akciách na Ukrajine.

O niekoľko týždňov neskôr sa vyfotografoval s „hlavným veliteľom“ Slovenských brancov Petrom Švrčekom, ktorého polovojenskú organizáciu označilo ministerstvo obrany za možnú bezpečnostnú hrozbu.

 

A vôbec najväčšiu pozornosť si užil koncom augusta. Americká ambasáda vtedy organizovala cestu karavanom po Slovensku, ktorou sa snažila propagovať slovensko-americké vzťahy. Počas poslednej zastávky v Banskej Bystrici prišiel Harabin pracovníkov ambasády provokovať.

Nechal sa nakrútiť, ako jednému zo zamestnancov dáva otázky o bombardovaní slovenských miest počas druhej svetovej vojny. „Tak mi aspoň povedzte, prečo Američania bombardovali Petrochem Dubová, Apollo, prečo bombardovali Nitru, Nové Zámky – viete, koľko tam bolo mŕtvych?“ pýtal sa.

Video s Harabinom videli na sociálnych sieťach desiatky tisíc užívateľov. Propagovali ho dezinformačné médiá na čele s Hlavnými správami či Slobodným vysielačom, ľudia v komentároch chválili sudcu, ako to Američanom vytmavil.

 

Harabinove otázky pracovníkovi ambasády boli v skutočnosti zavádzajúce. Nitru nebombarovali americké ale sovietske lietadlá, Nové Zámky vtedy patrili horthyovskému Maďarsku, rafinérie Dubová a Apollo boli zbombardované, pretože vyrábali pohonné hmoty pre Tretiu ríšu. Harabin zamlčal aj to, že Slovenský štát urobil zo seba cieľ tým, že v roku 1941 vyhlásil vojnu USA.

Na voličov však táto taktika pravdepodobne zaberá. Najnovší prieskum agentúry Focus z novembra ukázal, že Harabin sa stáva relevantným uchádzačom o druhé miesto prezidentského súboja – so ziskom 10 percent skončil na tretej pozícii a len tesne zaostáva za nezávislým Robertom Mistríkom (11,7 percenta).

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Harabina ukazujú konšpirátori ako bojovníka proti systému, Kotleba už je mainstream

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri