Dubovcová: Po prepojení talianskej mafie na úrad vlády bolo jasné, že Fico môže ísť už len na Ústavný súd

Jana Dubovcová. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 10. januára 2019 11:24 | Veronika Prušová |

Prezident Andrej Kiska jej udelil štátne vyznamenanie. Bývalá sudkyňa a ombudsmanka Jana Dubovcová hovorí aj o tom, že po udalostiach, ktoré vyvolala vražda Jána Kuciaka, mali nasledovať predčasné voľby.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako prežívala Jana Dubovcová vraždu Jána Kuciaka;
  • čo si myslí o voľbe ústavných sudcov;
  • že sa vďaka vodnému slalomu dostala na vysokú školu;
  • že vzdať sa sudcovské talára bolo najťažšie rozhodnutie v jej živote;
  • čo si myslí o prezidentskej kandidatúre Štefana Harabina.

Keď ste sa pred dvomi rokmi lúčili s funkciou ombudsmanky, skonštatovali ste, že Slovensko má ešte čo robiť, aby bolo demokratickou krajinou. Platí to stále?

Možnože to platí ešte viac ako vtedy, lebo v tom období som to videla ja a asi niekto z právnických kruhov alebo tretí sektor. Ale po tom, čo sa stalo minulý rok, veľa ľudí pochopilo, že vývoj v krajine ide smerom, ktorý si tu nikto nepraje. O to viac nás čaká práca a o to dôležitejšie je pohnúť sa správnym smerom.

Ako ste sa dozvedeli o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Presne si na to už nespomeniem, ale bolo to pre mňa ako ľadová sprcha. Ako ombudsmanka som sa stretla aj s Jánom Kuciakom. A keď ste toho človeka poznali, rozprávali ste sa s ním, tak je to oveľa väčší úder ako nejaké neznáme meno. Mala som, samozrejme, podozrenie, že aj keď to nikto nepovie, bolo to pre jeho prácu.

Ako si naňho spomínate?

Z jeho otázok bolo vždy jasné, že chápe podstatu. Aj z mojich správ, ktoré som zverejňovala ako verejná ochrankyňa práv. Okamžite pochopil, čo je dôležité, a začal sa okolo toho „motať“. Mal jednoducho ten dar.

Ako jeho vražda zmenila Slovensko?

V prvých mesiacoch sme videli, ako tisíce ľudí chodievali na námestia. Najskôr to bolo len o tomto hroznom čine, ale neskôr si ľudia začali uvedomovať súvislosti. Už to bolo aj o demokracii, právnom štáte, slobode. O tom, aké chceme mať Slovensko. Len sa obávam, že ako plynie čas, tak tieto pocity ľudí upadajú do zabudnutia.

Môžu ľudia aj tak ostať apatickí?

Je tu  bežný pracovný život a po druhé sa tu urobila „bábková“ vláda. To unavilo ľudí. Môže byť v tom aj istá apatia. Verím však, že sa to prejaví pri voľbách.

Mali všetky tieto udalosti vyústiť do predčasných volieb?

Bola som presvedčená o tom, že takáto situácia sa v právnom štáte rieši predčasnými voľbami. Nehľadajú sa žiadne únikové cesty a taktiky.

Hovorili ste o tom aj s Luciou Žitňanskou, vtedy ministerkou spravodlivosti? Je známe, že ste priateľky, a ona sa práve prikláňala k názoru, že predčasné voľby nie sú riešením.

Debatovali sme o tom. Bol to všeobecný názor politikov zainteresovaných vo vláde. Na prvé miesto, podľa mňa falošne, postavili stabilitu.

Prečo falošne?

Predčasné voľby sú predsa súčasťou demokracie. Nie je to žiaden mimoriadny inštitút. Je to niečo, s čím demokracia počíta. Ak sa stane v krajine niečo závažné alebo vznikne taká politická situácia, ide sa do predčasných volieb. Je to jeden, možno aj z bezpečnostných mechanizmov v demokracii, aby mohla fungovať. Aby volič mohol znovu rozdať karty. Nie je to žiadna panika ani destabilizácia prostredia. Nie sme predsa v krajine, kde by sme mali predčasné voľby ako na bežiacom páse.

Argumentom boli obavy, že posilnia kotlebovci.

Obavy z extrémistickej strany tu môžu byť vždy. Boli aj pred riadnymi voľbami, po nich a mohli byť aj pred predčasnými voľbami. Jednoducho je tu skupina ľudí, ktorí majú takú politickú stranu a uplatňujú si tieto názory. Treba s tým počítať. Iné strany majú fungovať tak, aby k sebe prilákali voličov. To je cesta v demokracii.

Prezident Andrej Kiska udelil Jane Dubovcovej štátne vyznamenanie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Po tej vražde vznikol postupne aj tlak na vyšetrovanie „našich ľudí“. Či už Ladislava Bašternáka, alebo Mariana Kočnera. Ako čítate to, že zrazu sa „išlo po nich“?

Dlhé roky vidíme, že náš justičný systém nefunguje, tak ako by mal. V ľuďoch to podporovalo myšlienku, že ak je niekto vo vysokom postavení alebo má konexie, tak môže všetko. Justičný systém vo všetkých zložkách zlyhával a zlyháva. A to vo všetkých tých najrozhodujúcejších veciach. Lenže po tejto strašnej vražde sme sa dostali aj do hľadáčika iných inštitúcií zo zahraničia. Odfláknuť vyšetrovanie v prvých mesiacoch či týždňoch sa jednoducho pod takýmto dohľadom nedalo. Nebrala som to teda tak, že zrazu sa tí ľudia zobudili a začali rozmýšľať inak, ale skôr som to vnímala tak, že teraz, keď nás sleduje zahraničie, tak sa muselo vyšetrovať tak, ako je obvyklé.

Čiže vďaka tomu, že sme členom Európskej únie, sa začala táto vražda riadne vyšetrovať?

Áno, som o tom presvedčená. Jednoducho to vyšetrovali tak, ako by sa mala vyšetrovať každá jedna vražda.

Hovoríte o nedôvere v justičný systém. Pomôže ju vrátiť vyšetrovanie jedného Kočnera či Bašternáka?

Ak ide o mňa, určite nie. Pokiaľ ide o ostatných, netuším. Opakujem, že to vyšetrovanie prebiehalo tak len vďaka dohľadu zvonka. A okrem toho aj tie masy na námestiach ukazovali, že ak sa niečo nezmení, nebude to dobré. Aj to malo určite vplyv. Uvidíme, čo bude ďalej. Nikto neverí, že traja ľudia, ktorí sú vo väzbe, sú tí jediní páchatelia. Stále sa čaká na to, či sa podarí nájsť tie nitky a odhalí sa aj meno skutočného objednávateľa.

Pod vplyvom tohto vyšetrovania prenikajú na verejnosť informácie o tom, ako bola mafia prepojená na riadenie štátu. Prekvapilo vás to?

Sama som zažila tlak na to, aby sa v justícii nič nemenilo. A aj keď sa niečo podarilo, po nástupe vlády Fico, Mečiar, Slota to bolo za štyri mesiace zničené. Nemali absolútne záujem na tom, aby sa niečo v justícii zmenilo. Pretože ak meníte súdnictvo, meníte všetko. A bolo mi jasné, že ak tu ten záujem nie je, musí v tom byť nejaký cieľ – nech ten systém pre našich ľudí stále funguje. Bola som pritom presvedčená, že to takto nefunguje len v justícii, ale aj v iných zložkách, čo sa vlastne len potvrdzuje.

Spomenuli ste, že vďaka tlaku z námestí sa vymenila vláda. Z Roberta Fica sa stal poslanec a aktuálne sa chce stať ústavným sudcom. Čo si o jeho kandidatúre myslíte?

Keď vyplávalo na povrch prepojenie talianskej mafie na úrad vlády, a to cez slečnu Troškovú či pána Jasaňa, tak si myslím, že bez ohľadu na to, ako dlho by sa udržal vo funkcii premiér, ktorý toto dovolil, tak pokiaľ ide o iné funkcie, mimo Slovenska by si ani „neškrtol“. Táto informácia ho nasleduje všade, kam ide. Môže sa teda uplatniť len vnútri tohto štátu.

Hľadá únik na Ústavnom súde?

Ak si zoberiete, že bol v najvyšších ústavných funkciách, logicky mi vyšlo už vlani, že sa bude uchádzať o funkciu predsedu Ústavného súdu. Vo výhľade už pre neho iná funkcia neexistuje.

Aká vizitka tejto krajiny by to bola, ak by sa predsedom Ústavného súdu stal Robert Fico?

Medzi základné ľudské práva patrí právo uchádzať sa o verejné funkcie. Nie je podstatné to, či sa uchádza, ale kto a ako urobí výber. Či poslanci, ktorí zastupujú ľud, poznajúc všetky okolnosti okolo Fica, mu dajú hlas.

Aký signál vyšlú voličom, ak by ho napriek všetkým informáciám zvolili?

Bolo by to veľa signálov. Napríklad aj to, že sú to poslušní členovia strany, ktorí keď dostanú príkaz, tak hlasujú podľa straníckych záujmov a nie podľa záujmov voličov. V normálnych prípadoch je to bežné, ale v mimoriadnych, čo je aj táto voľba, by sa naozaj mali od straníckych kritérií oslobodiť a začať počúvať hlas ľudu. Nemyslím si, že každý, kto sa uchádza o funkciu, sa aj musí ústavným sudcom stať.

Čo si myslíte o argumente, že ak by sa Fico dostal na Ústavný súd, tak by sa tým oslabil Smer.

To je podružné. V tomto prípade to nemá žiadnu váhu. Predsa hovoríme o demokracii a právnom štáte. Hovoríme o kritériách na najvyššie ústavné funkcie. Ústavný súd predsa rozhoduje o tých najkrízovejších veciach. Je to on, kto dáva noty, ako ďalej. Preto je také prísne kritérium toho, aký človek sa má stať ústavným sudcom.

Ešte v decembri Robert Fico tvrdil, že chce Smer priviesť k víťazstvu v parlamentných voľbách. Chce však kandidovať na Ústavný súd. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aký by to mal byť človek?

Určite by to mal byť človek, ktorý dokázal vo svojom živote, že dokáže byť nestranný a nezávislý. Že pre neho je verejné blaho na prvom mieste a že si verejný záujem nadovšetko ctí. Takýchto kandidátov by mali poslanci vyberať, ak chceme, aby fungovala demokracia. Ústavný súd je toho garantom. Bude preto dôležité sledovať, ako sa k tomu postavia poslanci.

Keď vidíte ten zoznam kandidátov, vedeli by ste z neho vybrať vhodných ústavných sudcov?

Sú tam naozaj slušní kandidáti, a to po odbornej aj morálnej stránke.

Koho z nich by ste rada videli na Ústavnom súde?

Nateraz tie mená nebudem hovoriť. Je však veľa ľudí, ktorí by mohli, ale nekandidujú.

Mali by sme sa obávať, ako sa tá voľba skončí?

Ja sa obávam, pretože ten ťah bývalého premiéra za tou funkciou, ale aj iných ľudí, ktorí ak by si ctili funkciu ústavného sudcu, tak by nikdy nekandidovali, je veľký. Neviem, či sa Národná rada zhostí svojej úlohy tak, ako by sa mala. Naozaj sú možné obštrukcie a nič sa s nimi nebude dať robiť.

Čo sa stane, ak nebudeme mať funkčný Ústavný súd?

V prvom rade považujem za nezodpovedné to, že sa kandidáti volia až teraz, o to viac, že vieme dvanásť rokov, kedy končí deväť z trinástich ústavných sudcov. Ostane jeden senát, čiže plénum nebude fungovať. Dokonca ani ten senát, pretože pre dodržanie náhodného výberu by mali byť aspoň dva, aby sa im prideľovali spisy. Hrozí teda úplná nefunkčnosť. V takejto situácii je potom prezident republiky povinný vo verejnom záujme vymenovať sudcov, aj keď bude zvolený menší počet kandidátov. Mal by tak urobiť, aby zabezpečil funkčnosť tohto ústavného orgánu.

Ale obštrukciám v parlamente nemôže zabrániť.

Ak budú obštrukcie, tak nebudeme mať funkčný Ústavný súd. Pri štyridsiatich kandidátoch by sa však Národná rada mala zhostiť svojej úlohy zodpovedne a zvoliť potrebný počet kandidátov.

Ako je možné, že tak dlho vieme, kedy skončí deväť ústavných sudcov, no voľba nových je načasovaná tak, že nám hrozí ústavná kríza?

V tom vidím absolútnu nezodpovednosť Národnej rady, pretože voľby vyhlasuje jej predseda. No vidím absolútnu nezodpovednosť aj vlády, pretože sa na to pozerala a nič nerobila. Bolo to tak zrežírované, naplánované.

Bol to zámer Smeru, dotiahnuť to do takejto krajnosti?

Nehovorím, že zámer Smeru, ale určitý zámer to bol. Niekoľkokrát som zachytila vyjadrenia o tom, že niekto si nepraje, aby súčasný prezident vyberal ústavných sudcov. Podľa ústavy je to pritom jeho kompetencia. My sa tu teda hráme o nejaké mesiace bez ohľadu na to, ako bude fungovať právny štát a aký to bude mať dosah na verejnosť. Pretože stačí počkať na koniec funkčného obdobia tohto prezidenta. Takto to čítam. A čo sa rozprávam s ľuďmi, tak to rovnako čítajú aj oni. A to len preto, lebo je absurdné, aby sa nevolilo, keď dvanásť rokov vopred vieme, kedy sa ústavným sudcom končí funkčné obdobie. Mohli sme mať aj tri, štyri voľby už za sebou.

Argumentom vládnej koalície bolo, že sa zmení spôsob voľby ústavných sudcov.

To bola hra. Bolo to vidieť podľa toho, ako sa o tom rokovalo v Národnej rade, kde na poslednú chvíľu vládny poslanec predloží takú zásadnú zmenu. Ak som raz vládny poslanec a vláda predkladá návrh zákona, tak ho na poslednú chvíľu nemením. Je to vrcholne nezodpovedné, a preto si myslím, že to nebola náhoda.

Z vašich odpovedí je zrejmé, že sa aktívne zaujímate o dianie. Ale čo vlastne robíte po odchode z funkcie ombudsmanky?

Na toto sa ma pýtajú všetci a ja sa čudujem, že prečo. Normálne si žijem.

Ešte ako ombudsmanka Jana Dubovcová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo si máme pod tým predstaviť?

Mám rodinu, ktorej sa venujem. Čítam si vtedy, keď sa mi chce. Mám však určitý režim.

Nemali ste problém zrazu ostať na dôchodku?

Nie, tešila som sa na to, že keď skončím vo funkcii, tak prejdem do takéhoto voľného režimu. Nikdy som to totiž doposiaľ nezažila. Celý život som veľmi veľa pracovala a dopredu som vždy predvídala. Už po dvoch rokoch vo funkcii som povedala, že nebudem opäť kandidovať. Bolo to preto, aby sa našiel môj vhodný nástupca, ale aj preto, aby som si všetko vopred naplánovala.

Takže konečne máte čas pre seba?

Presne. Konečne si užívam voľno. Mám dva roky prázdnin.

Namiesto vás nastúpila do úradu ombudsmanky Mária Patakyová. Je dobrou nástupkyňou?

Mária Patakyová sa doposiaľ celý život venovala obchodnému právu. Je profesorka s otvorenou hlavou, má cit k právu. Ale samozrejme, keď som oznámila, že už nebudem kandidovať, tak som si predstavovala, že ma vystrieda niekto so skúsenosťami s ľudskými právami. Nestalo sa, ale musím povedať, že Máriu Patakyovú sledujem a že si počína dobre. Snaží sa uchopiť ten úrad tak, ako má fungovať. Držím jej palce, nech sa jej podarí potlačiť mnohé veci ďalej.

Po policajnej razii v Moldave nad Bodvou ste sa verejne zastali zbitých Rómov. Čo si myslíte o tom, že sú teraz obžalovaní z krivých výpovedí?

Ak by ste išli v tomto prípade po právnej stránke, či už pri postupe vyšetrovateľa, inšpekcie, prokuratúry, tak zistíte, že sa neriadili právom, aj keď sa zakryli paragrafmi.

Ako je to možné?

Lebo sa to jednoducho dá. Paragrafy sú také, aké sú. Stačí si nejaký vytiahnuť a ísť len po formálnej stránke. Takto dokážete odôvodniť asi každé rozhodnutie. To však neznamená, že to je správne rozhodnutie, pretože by sa dalo odôvodniť aj inak. Je to veľká krivda, čo sa deje, a je to v rozpore s podstatou práva, že toto sa nemôže stať.

Nezastal sa ich ani Ústavný súd.

Som presvedčená, že Európsky súd pre ľudské práva nezaváha. Slovenská republika tento spor prehrá. Jedine, ak by to zlyhalo na nejakých formalitách. Ak by išlo o podstatu, tak sme prehrali. Musíme to prehrať. V demokracii nemôžete použiť vojenskú či akúkoľvek inú silu proti civilom bez akéhokoľvek dôvodu. V tej osade sa vtedy nič nedialo, oni normálne spali.

Môže si to štát dovoliť aj preto, že ide o menšinu a vie, že tej majorite to nebude prekážať?

Spomeňte si, ako reagoval po tej akcii vtedajší policajný prezident. Povedal, že ten zásah bol úspešný, lebo polícia si zdvihla autoritu. To vysvetľuje všetko. Ak si nejaká demokratická polícia myslí, že takýmto spôsobom sa zdvíha autorita polície, tak to nie je demokracia. Je to nepochopenie a ja nepomenujem, kde sú korene toho. Kancelária verejného ochranu práv po tejto akcii zistila, že v minulosti sa urobilo asi 260 takýchto akcií, a to len v rómskych osadách. Ale to je ďalší argument, ktorý bude zvažovať Európsky súd pre ľudské práva.

Opäť sa však pýtam, či by si to polícia dovolila voči väčšine?

Odpoveďou je, že takéto akcie sa robili len v rómskych osadách.

Verejnosť to tolerovala, lebo išlo o Rómov?

Môže to byť. Spomeniem niečo iné. Keď som bola verejnou ochrankyňou práv, tak sme robili prieskum prístupu k vode a ku hygiene. Jednoducho títo ľudia to nemajú. Predstavte si, ako sa majú potom integrovať do spoločnosti. Čiže samozrejme, že väčšinová spoločnosť sa už len pre ten vzhľad od nich izoluje. Štát by to mal meniť a mal by sa nájsť taký hrdinský politik, ktorý bez ohľadu na to, že teraz nebude mať plusové body u voličov, začne ich myslenie meniť. Nikto však zatiaľ takúto zodpovednosť na seba neprevzal.

Neplatí to isté aj pri vzdelávaní?

To je ďalšia oblasť, kde sa nič nemení. Stále vychovávame deti, ktoré sa nemôžu zaradiť do riadneho života. Vlastne ich okrádame o život. Nič sa však nedeje. Samozrejme, že ľahostajnosť verejnosti je zlá. Ale verejné reakcie politikov, napríklad aj v Moldave, boli aj o tom, že všetko bolo v poriadku a vlastne dobre im tak. Verejná mienka sa teda nastavuje presne opačne, ako by sa to v civilizovanej spoločnosti malo diať.

Opäť dokazujete to, čo zaznievalo aj počas odovzdávania štátnych vyznamenaní – že ste bojovníčka za práva slabších. Mali ste ten pocit už na škole?

Čo si pamätám, tak to bolo vždy. Už aj na škole som bránila spolužiakov. Dokonca niekedy to išlo tak ďaleko, že sme sa ako deti aj pobili. Mám to teda v sebe.

Mávali ste preto problémy?

Vždy, ale inak sa to nedá. Ak vidíte nejakú neprávosť, tak sa musíte ozvať.

Preto ste išli študovať aj právo?

Na právo som išla preto, lebo môj starý otec bol odsúdený ako buržoázny nacionalista. Išiel do väzenia. Narodila som sa v roku 1952, čiže ako malé dieťa som to vnímala. Jednoducho bol zatvorený môj najbližší človek. Asi vtedy som si povedala, že takéto nespravodlivosti sa nemôžu stávať. Tak vzniklo, že už v štvrtej triede som napísala do slohu, že chcem byť „súdničkou“. Vtedy som si totiž myslela, že tak sa to volá.

Nemali ste problém dostať sa na vysokú školu?

Mala, a preto som sa dostala až po dvoch rokoch. A priznám sa, že som sa dostala ako športovkyňa.

Ako?

Robila som vodný slalom, a keďže som sa umiestňovala na Slovensku do tretieho, štvrtého miesta, tak mi športovci pomohli dostať sa na školu. Vždy sa nechávalo zopár miest pre úspešných športovcov. Lenže ako som začala chodiť do školy, tak už som šport veľmi nestíhala a po dvoch rokoch som sa mu prestala venovať. S vodným slalomom som prežila krásnych pätnásť rokov života.

A zvyknete sledovať preteky vodného slalomu v televízii?

Vždy si ich rada pozriem. Okrem toho, môj manžel je športový redaktor, takže to stále sledujem.

Keď ste boli už od štvrtej triedy presvedčená, že sa chcete stať sudkyňou, nechýba vám ten talár?

Bolo to najťažšie rozhodnutie v mojom živote, keď som sa vzdávala sudcovskej funkcie. Bolo to preto, že som skutočne narazila na akýsi mantinel. Pochopila som, že zvnútra sa nedá v tej justícii nič zmeniť. Myslenie sudcov bolo jednoducho zabetónované. Pochopila som, že jedinou cestou je dostať sa do výkonu, kde sa tie zmeny robiť dajú, čiže politika. Lucia Žitňanská bola vtedy v SDKÚ určená na túto tému. Pracovne, ale aj súkromne sme sa poznali. Vedela som, že má „ťah na bránu“,  že ak sa im podarí získať ministerstvo spravodlivosti, tak tie zmeny správnym smerom sa udejú.

Lenže veľa toho vtedy za tie dva roky nestihla urobiť.

Nikdy to vopred nemôžete vedieť.

Nebolo o to väčšie vaše sklamanie, že ste sa vzdali talára a vlastne nič z toho?

Naozaj to bolo najťažšie rozhodnutie v živote. Robila som prácu, ktorú som milovala. Okrem toho, každý sudca má životnú istotu. Nemôžu ho len tak vyhodiť z práce. Ale tie zmeny bolo nevyhnutné robiť. Neviem, či si to ľudia uvedomujú, že je to životne dôležité. Veď za prvej Ficovej vlády išiel celý vývoj späť. Rútili sme sa ideologicky pomaly kamsi do päťdesiatych rokov.

Ako predsedníčka súdu v Banskej Bystrici ste nechali urobiť prieskum o vnímaní korupcie. Preukázal, že ľudia ju na súdoch vnímajú veľmi. Myslíte si, že ak by sa urobil dnes, skončil by sa rovnako?

Vtedy som si myslela, že po takom výsledku sa urobí aj na iných súdoch.

Prečo sa neurobil?

To neviem. Vôbec mi to nepripadalo ako niečo výnimočné, hoci sa ukazuje, že bolo. Stále som totiž počúvala a čítala v médiách o korupcii na súdoch. Ale nechcela som tomu veriť.

To ste nevideli ani ako predsedníčka súdu? Napríklad v rozhodnutiach?

V rozhodnutiach to neuvidíte. Je to o používaní paragrafov. Už som kedysi vysvetľovala, že sudca môže rozhodnúť úplne správne a napriek tomu to môže byť dohodnuté rozhodnutie. Ja som jednoducho neverila, že tá korupcia na súdoch je. Myslela som si, že len verejnosť má nesprávne nastavené vnímanie. Preto som chcela vedieť, ako vnímajú Okresný súd v Banskej Bystrici ľudia, ktorí naň chodia. Naozaj som verila, že ten prieskum sa skončí inak.

Ale neskončil sa.

Veď to. Ukázalo sa, že pochybnosti tam sú a v tých anonymných odpovediach boli aj vyznačkované cesty, cez ktoré by mohla tá korupcia pretekať. A preto aj vznikla tá reforma. Bola to jasná správa, aby sa to minimálne obmedzilo. Napríklad aj presadenie náhodného prideľovania spisov.

Reakciou vašich kolegov nebol dopyt po prieskumoch na iných súdoch, ale naopak, kritizovali vás a takmer vás vyzliekli z talára.

Až neskôr som pochopila, že to asi bola prirodzená reakcia. Keď niekoho postavíte pred zrkadlo a nepáči sa mu vlastný obraz, tak možno je potom zlý. Mňa naozaj najviac prekvapilo to, že ten prieskum nikto nikdy nezopakoval. Myslela som si, že aj iní kolegovia budú zvedaví na to, ako sú vnímaní okolím.

Na minulosť Štefana Harabina sa zabúda. On si užíva priazeň fanúšikov. Foto N – Ján Krošlák

Ako jedna z mála sudkýň ste verejne kritizovali Štefana Harabina a vyzvali ste ho, aby ako minister spravodlivosti odstúpil. Ako vnímate jeho prezidentskú kandidatúru?

Taký je život. Kandiduje a platí to, čo som povedala. Je ústavným právom každého uchádzať sa o verejnú funkciu, tak sa uchádza.

Neprekvapuje vás, že má napriek svojej minulosti šancu dostať sa až do druhého kola volieb?

Nie, pretože sa často zviditeľňuje. Má prejavy, ktoré sa niekomu síce nepáčia, ale časti verejnosti sa určite páčia. Takže aj on má sympatizantov. Skôr ma zaujíma, prečo sudcovia v minulosti nereagovali a nezvolávali si sudcovské rady a nekonfrontovali tohto svojho kolegu či iných s vyjadreniami alebo vystupovaním. Mohli to riešiť.

Prečo ho sudcovia tolerujú?

Neviem. Asi im to nevadí, ako vystupuje. Ale ak ho kolegovia neriešili, tak potom aj on si môže myslieť, že vystupuje správne alebo že iní kolegovia to považujú za niečo, čo nie je hodné ich pozornosti.

 

Jana Dubovcová (66)

Až do roku 2010 bola sudkyňou na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Šesť rokov bola aj jeho predsedníčkou. Patrila k sudcom, ktorí pomáhali pri zavádzaní reformy justície, napríklad náhodného prideľovania spisov či súdneho manažmentu. Ako jediná zaviedla na svojom súde anketu o korupcii, za čo získala najvyššie ocenenie Transparency International. Napokon sa sudcovskej funkcie vzdala a v roku 2010 kandidovala do parlamentu za SDKÚ. Do úradu verejnej ochrankyne práv nastúpila 28. marca 2012. Vo funkcii vystriedala Pavla Kandráča. Po piatich rokoch ju vystriedala Mária Patakyová. Prezident Andrej Kiska jej v roku 2019 udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a spravodlivosti. 

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Dubovcová: Po prepojení talianskej mafie na úrad vlády bolo jasné, že Fico môže ísť už len na Ústavný súd

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri