Ústavný súd: Jánošíková odkázala Dankovi, že Maroko vyberá sudcov lepšie ako Slovensko

| domov.sme.sk | Martina Jánošiková | 21. jan 2019 o 17:02 |

Profil spracovala Transparency International Slovensko.

Profil Martiny Jánošíkovej je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd

 

Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.

Zoznam 40 kandidátov na ústavných sudcov by bol o poznanie chudobnejší, ak by ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi (Most-Híd) vyšiel jeho zámer zvýšiť vekový cenzus na 45 rokov.

Keďže sa ním pripravené zmeny napokon z veľkej časti neudiali, mohla sa do aktuálnej veľkej obmeny Ústavného súdu zapojiť aj tzv. ponovembrová generácia právnikov. Jedným z takýchto kandidátov je aj 44-ročná uznávaná expertka na únijné právo Martina Jánošíková.

V súčasnosti riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nie je iba do počtu.

 

Spomedzi štyroch desiatok kandidátov je len zopár takých, ktorí sa môžu popýšiť významnou zahraničnou odbornou praxou. Jánošíková pôsobila necelých päť rokov (2008 – 2012) ako právna poradkyňa v kabinete v generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Jána Mazáka, ktorý je v súčasnosti poradcom prezidenta Andreja Kisku.

Úlohou generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ je vypracovanie právnych stanovísk vo veciach, ktoré im boli predložené a ktoré následné predkladajú sudcom rozhodujúcim o danej veci.

Jánošíková sa ako právna poradkyňa podieľala na príprave takýchto stanovísk. K desiatkam rozhodnutí Súdneho dvora EÚ publikovala odborné komentáre v právnych časopisoch.

Získať túto pozíciu sa Jánošíkovej podarilo vďaka tomu, že Mazákovi nebola neznáma. V rokoch 2004 – 2006 bola jeho súdnou poradkyňou na Ústavnom súde, ktorému Mazák predsedal.

 

Ako vysvetlila, Mazák si ju vybral do Luxemburgu až neskôr, po rozšírení tímu jeho súdnych poradcov na štyroch, a to pre jej špecializáciu na právo Európskej únie a výbornú znalosť francúzštiny. Mala za úlohu pripravovať návrhy práve v tomto jazyku.

Na Ústavnom súde pripravovala Jánošíkova kľúčové podklady

V prípade zvolenia za ústavnú sudkyňu by tak prostredie košického súdu nebolo Jánošíkovej neznáme. Počas pôsobenia na Ústavnom súde mala na starosti aj prípad nesúladu s ústavou, ktorý vyslovil Ústavný súd v súvislosti s antidiskrimačným zákonom.

V tomto konaní pripravovala k podklady na rozhodnutie súdu k transpozícii smernice EÚ do slovenského antidiskriminačného zákona.

Akademická kariéra Jánošíkovej je spätá s jej almou mater, Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach, ktorá ju aj navrhla ako kandidátku na ústavnú sudkyňu.

 

V Košiciach ukončila aj magisterské konanie, získala titul JUDr., doktorandské štúdium však absolvovala na pražskej Karlovej univerzite. Na domácej UPJŠ získala v roku 2014 titul docent.

V publikačnej činnosti sa venuje prevažne oblasti práva Európskej únie, skúsenosti z Ústavného súdu pretavila aj do prác o ústavnom súdnictve, ale nevynecháva ani oblasť ochrany spotrebiteľa či správne alebo daňové právo. Výsledkom jej práce je 162 odborných publikácií.

Publikuje v cudzích jazykoch

Jánošíková ovláda anglický, francúzsky či ruský jazyk. Vo francúzštine aj publikovala dve vedecké práce v zahraničných časopisoch.

Napriek tomu, že popri ostatných kritériách na budúcich ústavných sudcoch sa ovládanie cudzieho jazyka tak výrazne neakcentuje, práve znalosť najmenej jedného z nich je pre budúcu prácu sudcu kľúčová.

Ústavný sudca sa musí pravidelne oboznamovať s rozhodovacou praxou európskych súdnych inštancií, ale aj rozhodnutí zahraničných ústavných súdov, aby bol schopný sledovať súčasné trendy európskeho ústavného súdnictva a ochrany ľudských práv a tieto reflektovať v slovenských podmienkach.

Jánošíková je jednou z niekoľko desiatok vhodných kandidátov na ústavného sudcu, ktorých vytipovalo vlani pre týždenník Trend päťdesiat odborníkov z akademickej sféry, vedy, práva a legislatívy.

Jánošíková žiadala zrušenie amnestií

Už niekoľkokrát verejne vyjadrila svoj názor na spoločensky pálčivé témy. V januári 2017 sa podpísala pod vyhlásenie právnikov k možnosti zrušenia Mečiarových amnestií ústavným zákonom a vo februári 2017 pridala svoj podpis aj pod výzvu 80 osobností spoločenského a kultúrneho života, ktorí žiadali poslancov Národnej rady SR o podporu návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií.

Bolo to v čase, keď premiér a súčasný kandidát na ústavného sudcu Robert Fico ešte odmietal postup, ktorý sa o pár mesiacov v parlamente zrealizoval.

Patrí tiež k odborníkom, ktorých niekedy oslovujú médiá. Publikuje i vlastné texty. Začiatkom roka napríklad 2017 neváhala polemizovať s predsedom Národnej rady SR Andrejom Dankom, ktorý na žiadosť prezidenta Andreja Kisku zaslanú Benátskej komisii v súvislosti s procesom vymenovania ústavných sudcov položil otázku, že či sme v Maroku, aby sme potrebovali stanovisko tejto komisie.

Jánošíková mu odkázala, že Marocké kráľovstvo je na tom v otázke výberu ústavných sudcov lepšie ako Slovensko, keďže má podmienky výberu precíznejšie definované.

Kritizovala aj medzinárodné nominácie

Potom ako poradný výbor odmietol našu prvú kandidátku na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ Máriu Patakyovú, Jánošíková nemala problém napísať, že Súdna rada pracuje v prípade týchto personálnych nominácií na významné medzinárodné posty s rezervami a nepriamo poukázala na nedostatky slovenskej kandidátky.

Vtedy ešte nemohla tušiť, že sa Slovensko nepoučí a po Patakyovej pošle do Bruselu ďalšieho nevhodného kandidáta, ktorý neuspeje, Radoslava Procházku.

Hneď v úvode kariéry sa Jánošíková nakrátko stretla aj s politikou. V rokoch 2002 a 2003 robila asistentku poslankyni Národnej rady SR za stranu SDKÚ-DS Jarmile Tkáčovej.

Toto pôsobenie nám Jánošíková vysvetlila tým, že to bolo v čase vstupu Slovenska do Európskej únie a ona sa už vtedy venovala tejto problematike. Spoluprácu s Tkáčovou ukončila po vzájomnej dohode.

 

Prokurátor Marek Tomašovič sa skúša dostať na prestížne súdy

Slovenské právo má čo ponúknuť, tvrdí Tomašovič.

21. jan 2019 o 17:03 Profil pripravil Projekt Biela vrana

Profil Mareka Tomašoviča je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd

Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.

Mareka Tomašoviča by na Ústavnom súde rada videla Právnická fakulta Univerzity Komenského a Slovenská komora exekútorov.

V roku 1997 skončil právo na bratislavskej Univerzite Komenského. O tri roky neskôr zložil rigoróznu skúšku, v práci písal o dedení na základe testamentu.

Pokračoval doktorandským štúdiom, v roku 2007 obhájil dizertačnú prácu, v ktorej sa venoval exekúcii majetku a cenných papierov. Získal tak titul PhD. Má tiež advokátsku skúšku a skúšku súdneho exekútora.

Skočil rovno na Generálnu prokuratúru

Tomašovič je vyše desať rokov prokurátorom Generálnej prokuratúry. Je zaradený na netrestnom odbore.

Na hierarchicky najvyšší orgán prokuratúry neprišiel z nižších stupňov, predtým bol takmer osem rokov súdnym exekútorom. Právnickú kariéru začínal ako notársky a advokátsky koncipient, bol tiež krátko podnikovým právnikom.

Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných študijných pobytoch. Týždeň strávil na mníchovských súdoch či na prokuratúre v Paríži. Absolvoval tiež mesačný kurz Cambridgeskej univerzity zameraný na porovnávanie právnych systémov.

On sám opakovane oceňuje najmä trojmesačnú stáž na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Tomašovič je členom rekodifikačnej komisie pre Občiansky zákonník, pomáhal aj pri navrhovaní zmien Občianskeho súdneho poriadku. Spolupracoval tiež s expertnou skupinou Rady Európy, ktorá sa venovala postaveniu prokurátora v netrestnej oblasti.

Ako spoluautor figuruje pri deviatich publikáciách, okrem iných aj pri Civilnom sporovom poriadku či Exekučnom poriadku, na ktoré sudcovia často odkazujú vo svojich rozhodnutiach. Na konte má tiež dve monografie a šesť článkov, prevažne k téme exekúcií.

Plusy: Tomašovič chce byť v kontakte s európskymi súdmi

Tomašovič v motivačnom liste píše, že má „hodnotové nastavenie, ktoré vychádza zo súčasnej európskej koncepcie ľudských práv.“

Považuje za žiaduce, aby bol Ústavný súd v kontakte s Radou Európy a súdmi Európskej únie.

Ponúka preto svoje znalosti angličtiny a francúzštiny, ktoré sú pracovnými jazykmi týchto súdov. Tvrdí, že okrem toho hovorí aj nemecky, španielsky a taliansky.

Mínus: Rada Európy ho nepovažovala za dostatočne kvalifikovaného

Tomašovič sa už raz o prestížnu sudcovskú funkciu uchádzal. V roku 2013 chcel byť sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhla ho vtedajšia členka Súdnej rady Jana Bajánková.

Bajánková bola ako členka Súdnej rady v roku 2009 pri zvolení Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu.

Tomašovič hlasovaním v Súdnej rade prešiel, vláda jeho meno spolu s ďalšími dvoma kandidátmi poslala do Štrasburgu. Rada Európy však trojicu odmietla, za sudcu nevybrala nikoho. Vraj neboli dostatočne kvalifikovaní.

Stojí za povšimnutie

Keď sa Tomašovič Súdnej rade predstavoval, poznamenal, že slovenské právo nemusí trpieť komplexom menejcennosti. Myslí si, že jeho generácia právnikov, ktorá študovala v deväťdesiatych rokoch, takýto „neoprávnený pocit“ niekedy má.

Dôvodom podľa neho je, že „súčasne so štúdiom práva sme počúvali kritiku diskontinuity z obdobia socializmu (...) sústavne sme počúvali, že potrebujeme reformy.“

Študijné pobyty a porovnávanie rôznych systémov Tomašoviča vraj presvedčili o tom, že aj slovenské právo má čo ponúknuť ostatným.

Okrem kandidatúry na ESĽP sa Tomašovičovo meno objavilo v médiách len raz – v roku 2011. Najvyšší súd vtedy potvrdil verdikt, podľa ktorého mal košický obvodný úrad platiť firme Školstrav státisíce eur.

Prípad siaha ešte do roku 1998. Krátko po prehratých voľbách dostal Školstrav zákazku na potraviny pre školy v Košickom kraji. Podpisovali ju ešte nominanti končiacej mečiarovskej koalície. Novým šéfom úradov sa zmluva nepozdávala, školy si tak potraviny kupovali sami.

Školstrav štát zažaloval, vyhral na okresnom aj krajskom súde, rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd. Tomašovič mohol ako prokurátor Generálnej prokuratúry, ktorý mal prípad na starosti, podať mimoriadne dovolanie, no neurobil to.

„Rozhodujúce pri podaní mimoriadneho dovolania je to, či bol porušený zákon,“ odkázala vtedy prokuratúra. Štát sa s firmou nakoniec dohodol na niekoľkomiliónovom vyrovnaní.
 

Ústavný súd: Pavol Malich inkasuje státisíce od Vodohospodárskej výstavby

Sudcu s antidiskriminačnou žalobou by zastupoval

21. jan 2019 o 16:57 Profil spracoval Projekt Biela vrana

 

Pavol Malich. (Zdroj: SITA)

Profil Pavla Malicha je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd

Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.

Pod kandidatúru Pavla Malicha sa podpísala Právnická fakulta Univerzity Komenského, Slovenská advokátska komora a šéfka Súdnej rady Lenka Praženková.

Malich skončil právo v roku 1986 na bratislavskej Univerzite Komenského. O rok neskôr zložil rigoróznu skúšku a získal titul JUDr.

Od roku 1997 je Malich advokátom a správcom konkurznej podstaty. Predtým bol sedem rokov sudcom na bratislavskom obvodnom a neskôr na niekdajšom mestskom súde.

Medzi skúsenosťami v životopise uvádza právne poradenstvo v občianskom, obchodnom a správnom práve a tiež v práve duševného vlastníctva.

 

V rokoch 2013 až 2015 bol členom rekodifikačnej komisie pre Civilný sporový a mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Predtým sa tiež podieľal na príprave zmien Občianskeho zákonníka a zákona o konkurzoch.

Zakladal Združenie sudcov Slovenska

V deväťdesiatych rokoch stážoval na rakúskych a nemeckých súdoch, praxoval aj na Ministerstve spravodlivosti v Bonne.

Malich patrí medzi zakladajúcich členov Združenia sudcov Slovenska, najväčšej stavovskej organizácie, ktorá združuje sudcov a presadzuje v justícii ich záujmy. Na webe Slovenského futbalového zväzu je uvedený ako člen odvolacej komisie.

Skúsenosti s ústavným právom Malich v životopise neuvádza. Z nálezov a uznesení Ústavného súdu však vyplýva, že svojich klientov viackrát zastupoval aj v Košiciach.

Rovnako Malich nespomína žiadnu publikačnú činnosť. Figuruje však ako lektor v pláne odbornej prípravy pre uchádzačov, ktorí chcú zložiť správcovské skúšky.

Dekan právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda o ňom napísal, že ho považujú za „všeobecne rešpektovanú osobnosť v odbore právo“.

Mínusy: Malich sa o post ústavného sudcu už pokúšal

Malich sa už raz o funkciu sudcu Ústavného súdu pokúšal. V roku 2014 ho do Košíc navrhol predseda KDH Ján Figeľ. Poslanci parlamentu ho však prezidentovi neposunuli, dostal 12 zo 113 hlasov. Za kandidáta zvolili sudcu Juraja Sopoligu.

Pred samotnou voľbou odpovedal Malich na otázky poslancov ústavnoprávneho výboru. Zaujímalo ich, aké predpoklady by mal podľa neho ústavný sudca spĺňať. „Mal by byť schopný právnik, vedieť čítať zákony, byť pevný v postojoch,“ zachytila Malicha zápisnica.

Poslanci sa tiež pýtali na jeho názor na tzv. antidiskriminačné žaloby. Svojho času stovky sudcov žalovali štát, pretože sa cítili dotknutí vysokými príplatkami špeciálnych sudcov, ktorí pojednávali najzávažnejšie trestné činy.

Malich uviedol, že ako advokát by neodmietol sudcu, ktorý by si chcel takúto žalobu podať a našiel by k tomu argumenty. Sudcovia majú podľa neho právo podať žalobu rovnako ako iní občania. To však nemusí znamenať, že s obsahom žaloby súhlasí aj on ako súkromná osoba.

Stojí za povšimnutie

Medzi Malichových klientov patrí aj štátna Vodohospodárska výstavba. Podľa zverejnených opisov faktúr zaplatila jeho advokátskej kancelárii minulý rok vyše 300-tisíc eur.

Predmetom rámcových zmlúv je bežné právne poradenstvo, ale aj analýzy, riešenie zložitých právnych úloh či účasť na rokovaniach.

Pred niekoľkými rokmi zastupoval firmu Tatra Real Trade v známom spore s mestom Trenčín. Investor chcel postaviť podzemné garáže, no robotníci pri zemných prácach našli vzácne opevnenie zo 17. storočia. Miesto bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Firma žalovala mesto, na ktorého pozemkoch mala stavať, o náhradu škody za vynaložené náklady a ušlý zisk. Sudcovia museli okrem iného riešiť, kto mohol a mal predpokladať, že pozemky môžu byť archeologicky cenné.

Trenčín uspel na prvostupňovom aj krajskom súde. Na Ústavnom súde však vyhral Tatra Real Trade zastúpený Malichom, prípad sa vrátil späť na okres. Okresný súd v novembri 2016 nariadil firmu odškodniť. 
 

Ústavný súd: Robert Šorl poukázal na zaťažovanie súdnictva

Elektronizácia súdnictva podľa neho nefunguje

21. jan 2019 o 16:53 Profil vypracoval Projekt Biela Vrana

 

Robert Šorl.(Zdroj: zadobruvolbu.sk)

 

Profil Roberta Šorla je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd

Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.

Pod kandidatúru Roberta Šorla sa podpísali piati členovia Súdnej rady, Právnická fakulta Trnavskej univerzity a Slovenská advokátska komora.

Diplom z práva získal Šorl v roku 1999 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Popritom študoval aj históriu a nemčinu, kde však skončil po troch semestroch.

Rok po skončení magisterského štúdia zložil v Bratislave rigoróznu skúšku, v práci písal o prameňoch občianskeho práva počas prvej Československej republiky.


Neskôr bol Šorl päť rokov doktorandom, v roku 2005 obhájil dizertačnú prácu o vývoji súkromného práva na Slovensku v rokoch 1848 –1950 a získal titul PhD. Takmer osem rokov pôsobil aj ako odborný asistent na práve bratislavskej Univerzity Komenského.

Pripravoval Občiansky zákonník

Od roku 2007 je Šorl sudcom. Len päť rokov po oblečení si talára sa stal tiež predsedom Okresného súdu Prievidza. Stoličku obhájil aj v roku 2015, súdu tak šéfuje dodnes.

Právnickú kariéru však začínal v advokácii. Popri doktorandskom štúdiu bol advokátskym koncipientom. Najdlhšie sedel u Ľubomíra Fogaša – exposlanca SDĽ, ktorý je považovaný za jedného z tvorcov Ústavy SR. V roku 2006 sa sám stál advokátom.

Ako sudca je Šorl odborníkom na občianske právo, v prípravnom konaní však rozhodoval aj trestné veci. Bol v 30-člennej rekodifikačnej komisii, ktorá pripravovala zmeny Občianskeho súdneho poriadku.

Od minulého roka je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie, kde často prednáša. Má na konte vyše dvadsiatky publikácií, medzi najvýznamnejšie patria jeho spoluautorstvá komentárov k Obchodnému zákonníku či Civilnému sporovému poriadku.

Rozhodnutia odôvodňuje presvedčivo

Šorl má ako sudca dobrú povesť. Pri poslednom pravidelnom hodnotení, keď komisia skúmala jeho prácu v rokoch 2012 až 2016, dostal plný počet bodov a známku „výborný“.


Hodnotitelia ocenili jeho „efektívny prístup k vybavovaniu agendy“ a skonštatovali, že „v kruhu spoločného grémia požíva hlbokú úctu a vážnosť“.Kolegyňa z nadriadeného súdu uviedla, že na pojednávania sa pripravuje, vedie ich „na dobrej úrovni“ a jeho rozhodnutia sú „odôvodňované presvedčivo a so znalosťou problematiky“.

Šorl má dobré čísla aj za rok 2017. Podľa výkazov ministerstva spravodlivosti vybavil ako sudca viac vecí, než dostal na stôl. Vďaka tomu sa mu nekopia staré prípady. Počet vecí, ktoré u neho ležia viac ako pol roka alebo rok, sa mu podarilo medziročne znížiť.

Z výkazov tiež vyplýva, že v rokoch 2014 až 2017 nekonštatoval Ústavný súd pri žiadnom zo Šorlových prípadov, že spôsobil prieťahy alebo porušil iné práva účastníkov konania.

V motivačnom liste Šorl píše, že „zásluhou výraznej pomoci kolegov“ sa im takéto prípady darí obmedziť aj na prievidzskom súde ako takom.

Spochybnil zverejňovanie súdnych rozhodnutí

Keď sa Šorl v roku 2015 opätovne uchádzal o stoličku šéfa prievidzského súdu, v motivačnom liste označil za problém, že „pod ľúbivými, no prázdnymi heslami“ sa prijímajú zákony a pravidlá, ktoré sťažujú výkon súdnictva. Medzi také zaradil aj zverejňovanie súdnych rozhodnutí či nahrávanie pojednávaní.

Podľa Šorla to má na súdy negatívny dosah v situácii, keď musia s tým istým počtom ľudí riešiť čoraz viac prípadov.

V liste k svojej terajšej kandidatúre na sudcu Ústavného súdu Šorl uviedol, že je správne, keď sa poukazuje na problémy v súdnictve, „hoci aj mediálne, no bez zbytočnej snahy o škandalizáciu“.

V jednom zo svojich odborných článkov spred troch rokov Šorl uvažuje, či elektronický spis zefektívni súdnictvo tak, ako „sa to nekriticky podsúva verejnosti“. Novinke sa podľa neho asi viac bránili občania než súdy. So súdmi vraj vtedy cez zaručený e-podpis komunikoval málokto, ani IT firmy nie.

Podľa Šorla ostávalo dúfať, že e-žaloby budú trvať kratšie ako tie papierové. „Obavu však s ohľadom na úspechy IT v našom verejnom sektore, v súdnictve osobitne, vyjadriť treba,“ komentoval.

 

Ústavný súd: Dagmar Fillová pôsobí u prezidenta

Gál stiahol návrh, ktorý Fillová pripravovala u Žitňanskej.

21. jan 2019 o 16:29 Profil spracoval Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť

 

Dagmar Fillová.(Zdroj: zadobruvolbu.sk)

Profil Dagmar Fillovej je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd

Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.

Dagmar Fillovú nominovala Univerzita Komenského v Bratislave s odôvodnením, že dlhodobo pôsobila vo verejnej správe a prednášala o medzinárodnej spolupráci v trestných veciach a trestnom práve.

Magisterský titul získala v roku 2002 na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Po ukončení štúdia pár mesiacov pôsobila na Okresnom úrade Banská Bystrica a následne menej ako osem mesiacov na Colnom riaditeľstve SR.

Jej ďalším zamestnávateľom na viac ako 14 rokov bolo Ministerstvo spravodlivosti SR, kde sa venovala najmä trestnému právu.

 

Pôsobí u prezidenta

Zastupovala Slovenskú republiku napríklad v Rade EÚ, kde podľa vlastných slov musela posudzovať, či je predložený legislatívny návrh EÚ alebo návrh medzinárodnej zmluvy v súlade s Ústavou SR či judikatúrou Ústavného súdu.

Minulý rok v januári začala pôsobiť v Kancelárii prezidenta SR na odbore legislatívy a milostí, kde sa zaoberá aj posudzovaním zákonov schválených Národnou radou SR z hľadiska ich súladu s Ústavou SR a prípravou podaní prezidenta SR na Ústavný súd SR.

Od roku 2004 sa venuje prednáškovej činnosti, ktorá sa odohrávala napríklad na pôde Justičnej akadémie Slovenskej republiky, Krajského súdu v Bratislave či Slovenskej advokátskej komory. Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského prednášala v anglickom jazyku o európskom trestnom práve.

V rokoch 2003 až 2011 poskytovala právne poradenstvo obetiam trestných činov v poradni občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia v Bratislave.

Jej zákon stiahol Gál

Vo svojom životopise uvádza aktívnu znalosť anglického a nemeckého jazyka. Dlhoročné zastupovanie Slovenska na medzinárodnej pôde, ako aj prednášanie v angličtine potvrdzujú jazykovú vybavenosť.

 

Má slabšiu publikačnú činnosť, ktorej chýba zameranie na ústavné právo. Vo svojom životopise uvádza iba spoluautorstvo pri jednej publikácii – komentár z roku 2011 o európskom zatýkacom rozkaze.

Počas svojho pôsobenia na rezorte spravodlivosti za ministerky Žitňanskej pracovala na návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý aj mediálne obhajovala.

V septembri 2018 súčasný minister spravodlivosti Gábor Gál tento návrh stiahol z rokovania parlamentu, a to napriek tomu, že už bol v druhom čítaní. Zdôvodnil to tým, že boli k nemu výhrady a nemal dostatočnú podporu.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť (Dalibor Kotacka)

    Tolkych neuveritelne vzdelanych odbornikov na pravo by som sa rad opytal na takuto jednoduchu vec :

    Je rozsudok Najvyssieho sudu SR ( ktorym sa zamieta dovolanie ) PLATNY , ak je podpisany len predsedom senatu a nie su uvedene mena clenov senatu ???
    Som si isty , ze na moje upozornenie resp. staznost dostanem vysvetlenie , ze sa jedna "iba" o pisarsku chybu !!! Tak , co s princípmi ?? Ak dovolanie (ktore podal riadny pravnik ) podla rozsudku neobsahovalo dovolací dôvod , mohlo by sa to tiez brat tak tolerantne , nie ???

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Ústavný súd: Jánošíková odkázala Dankovi, že Maroko vyberá sudcov lepšie ako Slovensko

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri