Právnik: Fico má väčšiu šancu, ak ho nezvolia dnes

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady SR nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom| aktuality.sk | 12. 2. 2019 | Peter Hanák |

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady SR nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom, Zdroj: Pavol Žilinčík

Právnik Pavol Žilinčík je nominantom prezidenta Andreja Kisku v Súdnej rade SR. Prebrali sme s ním možnosti, aké môžu nastať po dnešnej voľbe ústavných sudcov v parlamente.

Čo sa stane, ak v parlamente nikoho nezvolia? 

Potom by mala v najbližších dňoch prebehnúť opakovaná voľba s tými istými kandidátmi a poslanci by sa mali pokúsiť plniť svoju ústavnú povinnosť a zvoliť kandidátov v druhom termíne. Pokiaľ mám dobré informácie, tak by to malo byť vo štvrtok.

Ak by vo štvrtok opäť nikoho nezvolili a pri nikom by sa nenašla taká zhoda, že by za neho hlasovala väčšina poslancov, to znamená, že by Andrejovi Kiskovi neodišli z parlamentu žiadni kandidáti, čo by to znamenalo? Musel by parlament vypísať novú voľbu?

Znamenalo by to tri veci. Prvá je, že by si parlament nesplnil svoju ústavnú povinnosť a zlyhal by.

Druhá, že ústava nemá pre parlament stanovené sankcie pre toto konanie a jedinou sankciou by mala byť reakcia voličov na to, že si parlament neplní svoje povinnosti.

Tretia je, že by sa mala vypísať nová voľba na to, aby sa tá povinnosť splnila v ďalšom termíne.

A boli by tam úplne noví kandidáti?

Pokiaľ viem, tak sú názory, že by mohli kandidovať tí istí kandidáti, ale priznám sa, že som túto otázku neštudoval.

Ale museli by sa znova prihlásiť, znova absolvovať vypočúvanie a znova doložiť doklady?

Áno, v tomto prípade by musel celý proces prebehnúť od začiatku tak, ako to bolo prvýkrát.

Poďme teraz k možnosti, že niekoho zvolia. Potom záleží na tom, koľkých a či to bude plných 18. V takom prípade by to parlament postúpil prezidentovi na vymenovanie a predpokladám, že by vymenoval polovicu. Ale ak by zvolili menej ako 18, aký je potom postup?

V prípade, že by parlament zvolil menej kandidátov, než sa vyžaduje, tak opäť platí to prvé, teda že si nesplnil svoju ústavnú úlohu, lebo jeho povinnosťou bolo zvoliť ten počet, ktorý zákon a ústava predpokladajú.

Potom by sa loptička dostala na stranu stola u prezdienta Kisku, ktorý by mal tri možnosti. Prvá možnosť je, že by vyzval parlament, aby navolil dostatočný počet kandidátov a nevyberal by nikoho.

Druhá možnosť je, že by sa prezident rozhodol postupovať tak, že by uprednostnil princíp v ústave, ktorý od neho vyžaduje zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov a v tom prípade by týmto princípom mohol odôvodniť to, že vyberá aj z menšieho počtu uchádzačov.

Sú aj názory, a to je to tretie riešenie, že keby napríklad parlament zvolil malý počet kandidátov, mohol by vybrať nie polovicu z nich, ale napríklad aj väčší počet, ale podľa mňa by sa tým rozhodnutia súdu dostávali na tenký ľad z hľadiska ich prípadného napadnutia v budúcnosti.

Ak má parlament zvoliť dvojnásobný počet kandidátov, ako má byť vymenovaný, tak by to mal byť párny počet. Čo ak by zvolil nepárny počet? Čo ak sa poslanci zhodnú na piatich menách a nie na šiestich? Ako bude môcť postupovať prezident pri vymenovaní?

Aj v takomto prípade by si parlament nesplnil svoju povinnosť, pretože ústava prepokladá, že to číslo bude párne, keďže je to dvojnásobok počtu uvoľnených miest. 

Prezident by sa dostal do dilemy, pretože by mohol buď vyzvať parlament na to, aby si svoju povinnosť splnil alebo by mohol vybrať s odvolaním sa na princíp riadneho chodu ústavných orgánov taký počet, vďaka ktorému by bol na bezpečnej pôde, napríklad dvoch.

Poďme k Robertovi Ficovi. Ak ho zvolia, tak prezident Kiska naznačuje, aj keď to zatiaľ verejne nepovedal, že Roberta Fica nevymenuje. Môže sa to zastaviť aj na tom, že Robert Fico ako zvolený kandidát, nebude do prezidentského paláca zatiaľ posunutý? Teda, že by ho Andrej Danko ako predseda parlamentu jednoducho len neposunul Andrejovi Kiskovi na vymenovanie, ale čakal by až na nejakého iného prezidenta?

To si neviem predstaviť. Myslím, že ústava takýto postup nepredpokladá. Skôr si myslím, že by sa výberového kola u prezidenta zúčastnil. Ak by v ňom neuspel, tak by odpoveď na vašu otázku závisela od toho, či by boli navolení všetci chýbajúci kandidáti alebo menší počet. Lebo ak by bol navolený menší počet, v tom prípade by sa konala opakovaná voľba a kandidátov by opäť pribudlo a prezident by vyberal z nich.

Takže nový prezident by mohol vyberať aj z tých, ktorých už Andrej Kiska nevymenoval?

To je zaujímavá otázka. Dajme tomu, že počas funkčného obdobia prezidenta Andreja Kisku sa nepodarí zvoliť dostatočný počet kandidátov, pričom z časti kandidátov by už prezident Kiska vybral a z časti ešte nevybral.

Vaša otázka pravdepodobne smerovala k tomu variantu, že by sa Robert Fico ocitol v koši kandidátov, ktorí boli posunutí Andrejovi Kiskovi, ale nebol vybratý. V prípade, že by už raz bol odmietnutý prezidentom Kiskom, tak si myslím, že by sa do ďalšej voľby u nového prezidenta posúvať nemal.

Druhá varianta by bola, že máme chýbajúcich kanditátov a Robert Fico by sa dostal do výberového koša až vo vzťahu k novému prezidentovi. V prípade druhého variantu by bola situácia jednoduchá, teda nový prezident by vyberal aj z kandidátov, ktorí sú v tej istej skupine ako je Robert Fico, a tak by bol v hre aj on.

Takže Robert Fico má v podstate väčšiu šancu stať sa ústavným sudcom ak ho nezvolia dnes, ale až niekedy inokedy?

Vyzerá to tak.

Viete si predstaviť, že by to skončilo ešte nejako inak? Existuje ešte nejaká iná možnosť, ktorú sme nespomenuli?

Myslím si, že by už teoreticky do úvahy nemala prichádzať žiadna možnosť, ale pri kreativite tejto koalície nedám ruku do ohňa za to, že neprekvapia nejakou treťou vecou.

Môže sa stať, že Andrej Danko prezidentovi neposunie niektorých kandidátov a zastaví sa to na jeho stole? Napríklad dnes prebehne voľba, zvolia niekoľkých kandidátov, tých Danko posunie prezidentovi. Druhé kolo prebehne vo štvrtok, zvolia nejakých iných, napríklad aj Roberta Fica a Danko ich neposunie, ale počká na ďalšieho prezidenta. Je to možné?  

Ako v tomto procese vnímam rolu parlamentu, prezidenta a predsedu národnej rady, tak si myslím, že týmto prvkom by sa dostal predseda NR SR na veľmý tenký ľad, ak nie aj za čiaru.

Úloha jednotlivých aktérov v reťazi inštitúcií, ktoré rozhodujú o ústavných sudcoch, je daná parlamentu. Predseda NR SR nie je tým činiteľom, ktorý by mal vnášať svoju vôľu do toho, koho kedy a kam prenesie. Parlament volí kandidátov, posunie ich prezidentovi a predseda parlamentu by v tejto pozícii mal byť len tým, kto prenesie papiere z jednej kôpky na druhú, ale nemal by mať možnosť zvažovať a prípadne sa rozhodovať, koho a kedy posunie. Neviem si to predstaviť.

Ale môže to zdržovať bez ústavného zdôvodnenia?

Áno, to je riešenie, o ktorom som si myslel, že nemôže nastať. Keby sa to stalo, tak nehrozia nejaké veľké sankcie, ale nebol by to výkon právomoci v súlade s tým, čo predpokladá ústava.  

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Právnik: Fico má väčšiu šancu, ak ho nezvolia dnes

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri