Na okraj jednej ambície nebyť radovým sudcom, len predsedom Ústavného súdu

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Ján Mazák | 13. februára 2019 10:05 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ukázalo sa, že poslanec Fico nevie, aký je skutočný vzťah medzi predsedom Ústavného súdu a jeho sudcami.

 

Ako bývalému predsedovi Ústavnému súdu mi priznanie poslanca Národnej rady Roberta Fica o tom, že mal záujem len o vedúcu pozíciu na Ústavnom súdu, vyrazilo dych. Vyslovená ambícia potvrdila, že pán poslanec nemá ani potuchy, aký je skutočný vzťah medzi sudcami a predsedom Ústavného súdu, aké sú v reálnej praxi požiadavky na predsedu a, predovšetkým, že vedúci predstaviteľ Ústavného súdu nie je pri ochrane ústavnosti  nadriadený sudcom Ústavného súdu.

Odhliadnuc od toho, že ústava neumožňuje uchádzať sa v Národnej rade o post predsedu Ústavného súdu (ide o výlučnú právomoc prezidenta republiky, ktorá nie je ničím, ako sme sa presvedčili pri vymenovaní mojej nástupkyne, obmedzená), ale len o kandidatúru o pozíciu sudcu tohto súdu, rád by som vniesol trochu reality do povedomí o postavení predsedu Ústavného súdu.

Ústavný súd sa skladá zo sudcov, predseda je jeden z nich

Ústavný súd je síce súd, ale s exkluzívnym poslaním, spôsobom jeho vytvárania, kompetenciami, ktoré na jeho rozhodovanie nedovoľujú nazerať optikou Najvyššieho súdu alebo iného všeobecného súdu. Takže ani predsedu takého súdu nemožno identifikovať s predsedom žiadneho všeobecného súdu.

Ústavný súd je súdom, pretože má sudkyne a sudcov. Neskladá sa z predsedov. Ten je iba jeden, má jeden hlas a hoci šéfuje plénu, nič nebráni tomu, aby v ňom bol prehlasovaný (vlastná skúsenosť). Iste, predseda má významné administratívne právomoci, reprezentuje súd navonok, riadi plénum, zvoláva ho, určuje jeho program. V skutočnosti však tieto oprávnenia vykonáva, ak chce, aby súd efektívne vynášal svoje rozhodnutia, v úzkej súčinnosti s ostatnými sudcami.

Aby som však nezabudol. Predseda požíva aj značný verejný honor. Štvrtý najvyšší ústavný činiteľ má zaplatené štátom bývanie, telefonovanie, autá, ochranku a tak by sa dalo pokračovať.

Predseda je rovný medzi rovnými

Robert Fico sa pri rezignácii na kandidáta verejne prezentoval aj s názorom, že nikdy nechcel byť iba radovým sudcom Ústavného súdu. Rozhodne odmietam výraz radový sudca a dodám k tomu niečo navyše.

Predseda Ústavného súdu je na prvom mieste a predovšetkým sudcom. Členom súdu, ktorý by sa mal v primeranom rozsahu podieľať na rozhodovaní prípadov, predsedať plénu, senátu. Inak povedané, popri riadiacej práci, ktorú mu napomáha zvládnuť bez zvláštnych problémov Kancelária Ústavného súdu, by sa mal sústrediť na osobný príspevok pri ochrane ústavnosti, základných práv a slobôd.

Nejde o jednoduché úlohy, ale nijako sa nelíšia od povinnosti ostatných kolegov, vrátane podpredsedu (za mojej éry podpredseda dokonca pracoval na plný výkon, bez akejkoľvek úľavy pri prideľovaní vecí).

Ak vezmeme do úvahy tieto základné požiadavky na predsedu Ústavného súdu, ktorý je povinný pôsobiť aj ako sudca, vychádza pomerne jednoznačný záver. Predseda Ústavného súdu by mal byť odborne spôsobilý ako sudca. Nie darmo sa vraví, že predseda, ktorý riadi, by mal byť šéfom, ktorý vie aj poradiť. Autorita predsedu Ústavného súdu sa vo vnútri inštitúcie rodí len prostredníctvom jeho sudcovských kvalít, významu vecí, v ktorých je spravodajcom, dôslednou prípravou prípadov na ich rozhodnutie v pléne alebo v senáte a schopnosťou spolupracovať na princípe rovný s rovným.

Pripomeniem, že nezastávam názor, podľa ktorého predseda Ústavného súdu je prvý medzi rovnými. Nie, je rovný medzi rovnými. Ako členovi senátu mi predsedali viacerí sudcovia, ktorí ma nebrali ako šéfa súdu, len ako sudcu spravodajcu. Považoval som to za samozrejmosť. V konečnom dôsledku to viedlo k tomu, že sme takýto status vyjadrili aj na webovom sídle Ústavného súdu, kde sme boli obaja funkcionári uvedení ako sudca a predseda, respektíve sudca a podpredseda Ústavného súdu.

Niekoľko pochybností o ambícii byť len predsedom Ústavného súdu

Oprávnene sa dá opýtať, či poslanec Robert. Fico, ktorý nikdy nesedel ani v talári sudcu všeobecného súdu, neriadil žiaden súd, svoju činnosť v právnickom povolaní zanechal pred takmer dvadsiatimi rokmi, by bol pripravený na riadenie a radenie na Ústavnom súde. Bez znižovania osoby a už vôbec nie s úmyslom niekoho zhadzovať sa nazdávam, že tento poslanec také kvality nemá. Ochrana ústavnosti vyžaduje úplne iné predispozície, než aké sa uplatňujú pri vládnutí v štáte, t.j. v praktickej politike. Vedomosti a skúsenosti s rozhodovaním a riadením Ústavného súdu  sa nedajú získať zo dňa na deň. Popri výkone iných funkcií. Ani predstierať podľa pravidla, ak som predseda, tak mám aj rozum.

Želanie Roberta Fica obsadiť stoličku predsedu Ústavného súdu vnímam ako silné podcenenie Ústavného súdu ako inštitúcie, v ktorej rozhodujúce slovo pri ochrane ústavy, základných práv a slobôd a pri plnení medzinárodných záväzkov našej krajiny majú jeho sudkyne a sudcovia ako celok, vrátane toho, kto ponesie v ďalších rokoch na svojom talári insígnie predsedu.

Na úplný záver dodám, že o uchádzanie sa výlučne o funkciu predsedu Ústavného súdu, podporené nezrozumiteľným stanoviskom o nejakej politickej logike, označenie ostatných sudcov za radových členov, je dnes aj v budúcnosti veľkým mínusom pri ďalších úvahách o právnickej kariére poslanca Roberta Fica na Ústavnom súde.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Na okraj jednej ambície nebyť radovým sudcom, len predsedom Ústavného súdu

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri