Konkurz na ústavných sudcov naruby, bodovali aj tristné či komické figúrky

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Ján Drgonec | 22. februára 2019 9:09 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je právnik, bývalý sudca Ústavného sudcu a nezvolený kandidát na ústavného sudcu

Ochrana ústavnosti má zmysel, slúži svojmu účelu, ak je reálna, nepredstieraná a efektívna. Na to, aby si zachovala tieto vlastnosti, je nevyhnutné vybrať na Ústavný súd jednotlivcov spôsobilých dôslednej a pohotovej ochrany ústavnosti v jej najnáročnejších otázkach.

Na celom svete právnici na sebe tvrdo pracujú, vzdelávajú sa desiatky rokov, aby dosiahli úroveň poznania, ktorá ich urobí dostatočne pripravených pre prácu na Ústavnom súde. Či takú úroveň dosiahli, sa overuje v dlhých, mnohohodinových dialógoch s ľuďmi v orgánoch, ktoré sudcov uvádzajú do funkcie. Vymoženosť dorazila na Slovensko.

Kvalita záujemcov veľkého rozsahu

Záujemcov o kreslo na Ústavnom súde sa zišlo štyridsať. Od okamihu zverejnenia mien záujemcov o funkciu až do voľby v Národnej rade SR sa masmédiá predbiehali v opakovaní o kvalite, ktorá sa zišla, a z ktorej nebude problém vybrať osemnásť kandidátov. Pravda iba čiastočná, lebo popri kvalite sa zišla aj značne dubiózna kvalita silne pripomínajúca odpad.

V závislosti od uplatnených kritérií výberu mohlo dôjsť aj na výber osemnástich celkom nespôsobilých kandidátov. A mohlo sa udiať aj čosi ďalšie, čo masmédiám úplne uniklo. V radoch záujemcov sa nikdy dosiaľ nezišlo toľko uchádzačov odhodlaných získať funkciu predsedu Ústavného súdu. Iba jediný z nich našiel silu vysloviť to nahlas, aj to až na tlačovke, kde zvestoval svoje odstúpenie z konkurzu, no nádejných predsedov bolo viac.

Pri vernosti poslancov Národnej rady svojim sľubom mohol z hlasovania vzísť Ústavný súd, v ktorom by nemal kto vykonávať sudcovskú prácu. Každý by chcel byť iba predsedom sadajúcim do služobného mercedesu, aby sa zaviezol na letisko za účelom výmeny skúseností v aspoň trochu exotickom zahraničí.

Právo splniť podmienky prístupu

Výber sudcov na všeobecných súdoch je udalosťou, ktorej sa nemožno vyhnúť pri zachovaní účasti vo výberovom konaní. To isté by v súlade so zdravým rozumom malo platiť aj pre výber sudcov Ústavného súdu, no nestalo sa tak.

Predseda Ústavnoprávneho výboru rozhodol, že účasť na diskusii s členmi jeho výboru je právom účastníka, ktoré sa účastník môže rozhodnúť neuplatniť. Bez dôsledku, bez straty možnosti uchádzať sa o funkciu. Poslanci tak pre funkciu zásadného významu v právnom štáte budú „kupovať mačku vo vreci“, ostatní kandidáti, ktorí prejdú „peklom výsluchu“, vo výbore budú diskriminovaní. No a čo? Nikto z provládnych ani z opozičných poslancov mu neodporoval.

Fraška výsluchu

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR predurčený na pohovor s uchádzačmi si vyčlenil tri pracovné dni na pohovory. Toľký čas! Lenže – aké pohovory? Medzi členmi ústavnoprávneho výboru sú aj neprávnici. Na lístky, ktoré žmolili v rukách, si od neznámych pôvodcov nechali napísať otázky, ktoré kládli uchádzačom.

Odpovede mohli vyhodnocovať podľa záhadných kritérií. Tie vyšli najavo až na záver podujatia, pri hlasovaní pléna. Verejnosť upadla do omylu. Pohovorom sa nezisťovali najkvalifikovanejší uchádzači. Pri výsluchu vo výbore išlo o to zistiť, kto sa vyzná v ústavnom práve natoľko, že sa za nijakých okolností nesmie stať sudcom. Kvôli tomu sa zaviedli hodnotiace kritériá neurčitého obsahu – „konzistentnosť kandidáta“ a jeho „morálna vyspelosť“.

Zdá sa, že nedostatky v konzistencii má ten, kto uprednostňuje ústavu pred jej straníckym výkladom. „Nekonzistentne“ tvrdí, že ústavu raz porušuje vládny tábor, inokedy opozičný tábor, ako keby nebolo všeobecne známe, že to vždy robí iba jeden tábor!

Zložitejšie je to s morálkou kandidáta. Zdalo by sa, že „morálne zlyhávajúci kandidát“ po nociach chodí kradnúť. Lenže, kedy dosiaľ slovenským politikom prekážalo, že ktosi kradne? Čoho sa vlastne dopúšťa „nemorálny uchádzač”? Klame? Nadmerne pije? Chodí za prostitútkami? Sám je prostitútkou? Nie je to jedno? Hlavne, že sa podarilo voličom zavesiť na nos, že poslanci na odborníka niečo našli, a tak ho spravodlivo nezvolia. Cieľ pohovorov sa podarilo dosiahnuť, odbornosť bola po zásluhe potrestaná.

Vo výsledkovej listine opakovanej voľby: Drgonec – 24 hlasov. Kresák – 9 hlasov. Procházka – 14 hlasov. Sudkyňa Najvyššieho súdu Mesiarkinová – 1 hlas. V prvom hlasovaní o dva dni skôr výsledky v podstate rovnaké. Prejavenými vedomosťami tristné či komické figúrky bodovali výrazne vyššie. Štyri, päť, takmer šesť desiatok poslancov opozície hlasovaním vyjadrilo presvedčenie, že „toto je ten pravý záujemca o post na Ústavnom súde“.

Poslední budú prvými

Vyznávač politiky zapredávania kompromismi Béla Bugár uzavrel dohodu s predsedom SNS o šiestich záujemcoch, ktorým mala vládna väčšina dať svoj hlas a posunúť prezidentovi na vymenovanie za sudcov. Robert Fico dohodu odmietol, a tak krátkodobo zachránil Slovensko pred niekoľkonásobnou katastrofou.

Dankovci – bugárovci sa dohodli na menách, z ktorých podaktoré mohli chcieť na Ústavný súd iba oni. No a predovšetkým, dankovsko-bugárovská myšlienka obsadiť Ústavný súd aspoň toľkými novými sudcami, aby plénum dosiahlo minimálny počet – sedem sudcov – potrebný na zasadnutie pléna, predstavuje závažnejšie ohrozenie ústavnosti ako stav, v ktorom sa plénum vôbec nemôže zísť.

Domnienka ústavnosti a návrhy zamietané zo zákona

Kto tvrdí, že zákon porušuje ústavu, musí svoje tvrdenie dokázať. Dokiaľ tak neurobí, platí, že zákon je v súlade s ústavou. Neústavný je teda iba zákon, o ktorom Ústavný súd rozhodne, že porušuje ústavu. Také rozhodnutie musí svojím hlasom prijať aspoň sedem sudcov pléna. Ak za protiústavnosť zákona nehlasuje aspoň sedem sudcov, zo zákona o Ústavnom súde sa konanie zastavuje. Res iudicata, comedia finita. Rozhodnutie platí navždy. O tej istej otázke Ústavný súd nesmie hlasovať okrem prípadu, ak sa zmení ústava alebo ak sa prijme nový zákon.

Téza o doplnení Ústavného súdu na počet, v ktorom sa plénum stane schopným rozhodovať, je najväčším podrazom v manévroch okolo Ústavného súdu. Ak sa Ústavný súd SR nedoplní do plného počtu, ale bude rozhodovať „v oslabení“ za prítomnosti siedmich sudcov, jediný z nich môže zmariť uznanie zákona za neústavný.

A jeho hlas zachráni protiústavný zákon v právnom poriadku SR navždy. Čím dlhšie potrvá zvyšovanie počtu sudcov zo sedem na trinásť, tým dlhšie bude trvať stav, v ktorom bude existovať Ústavný súd bez reálnej možnosti zbaviť právny poriadok protiústavných zákonov. A naopak, tým dlhšie bude môcť parlamentná väčšina prijímať zákony, ktoré budú očividne protiústavné, ale ktoré nebude právne možné vylúčiť z právneho poriadku. V totožnom režime bude možné porušovať medzinárodné právo s jeho nepríjemnými ľudskými právami aj úniové právo.

P. S.

Zastávam názor, že trestných právnikov potrebuje ochrana ústavnosti vtedy, keď sa poskytuje podľa predstáv Josifa Visarionoviča Stalina za asistencie súdruhov Beriju, Jagodu a Višinského. Prípadne ich pohrobkov. Ústavnosti, v ktorej každý má jediné základné právo – právo odvisnúť. Nedal som si námahu spočítať špecializáciu záujemcov o Ústavný súd SR, no obávam sa, že trestných právnikov bolo na zvolenie navrhnutých viac ako ústavných. Žeby slovenská cesta nesmerovala iba k servisovaniu MiGov-29?

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento