Sudca na ich strane

| postoj.sk | Pavol Rábara | Martin Hanus | 7.3.2019 |

Štefan Harabin. FOTO TASR – Tomáš Halász

V Postoji sme sa podrobnejšie venovali sudcovskej činnosti Štefana Harabina ešte predtým, než ohlásil prezidentskú kandidatúru.

 

Kýbel a Mišenka

V lete 2017 sme zmapovali spôsob, ktorým Harabin doslova maril proces proti nebezpečnému mafiánskemu bosovi Lališovi, ktorému v podsvetí nepovedia inak ako Kýbel.

Podstata jeho rozhodovania bola v tom, že preberal argumenty Lališových advokátov a rušil rozsudky Špecializovaného trestného súdu s odôvodnením, že jeho sudcovia sú zaujatí. Keďže Harabin svojimi rozsudkami ohrozoval bezpečnosť viacerých svedkov, zasiahla väčšina trestných sudcov Najvyššieho súdu a v rámci svojho trestnoprávneho kolégia prijala stanovisko, z ktorého vyplývalo, že Harabinove námietky voči zaujatosti boli neodôvodnené.

Harabin to však ignoroval a keď mu zase prípad pristál na súde, opäť zopakoval to isté, čo tvrdili Lališovi advokáti. Našťastie, neskôr sa zmenilo zloženie senátov a Harabin sa zrazu ocitol v menšine.

Kým sa tak nestalo, on a jeho senáty stihli miestami celkom svojvoľne zrušiť viaceré rozsudky, na radosť páchateľov menej vážnych aj obzvlášť závažných zločinov.

Približne pred rokom sme písali o prípade podnikateľa Viliama Mišenku, ktorý bol v tom čase právoplatne odsúdený na 23 rokov za výbuch v topoľčianskej firme Euromont, jeden človek zomrel, viacerí boli vážne zranení. Lenže Mišenka do väzenia neputoval, pretože v momente rozsudku nesedel vo väzbe, ale bol na slobode. 

On a jeho senáty stihli miestami celkom svojvoľne zrušiť viaceré rozsudky, na radosť páchateľov menej vážnych aj obzvlášť závažných zločinov.

Pritom Mišenka na úteku už raz bol. Polícia topoľčianskeho podnikateľa s veľkou pompou v roku 2013 dopravila z Venezuely, v tom čase ho stíhali za ďalších šesť trestných činov vrátane vrážd. Postupne sa mu však podarilo z jednotlivých prípadov vyvliecť, zostal len spomínaný Euromont.

Lenže Harabinov senát v júli 2015 pustil Mišenku z väzby na slobodu, takže keď v tomto prípade Najvyšší súd potvrdil Mišenkovi vysoký trest, ten už bol možno zase niekde na pláži.

Dovolali ste sa k sudcovi Harabinovi

Štefan Harabin zasadal v dovolacom senáte, kde mal roky rozhodujúci vplyv na viaceré veľké kauzy. V rámci dovolania ide o prípady, kde už boli obžalovaní právoplatne odsúdení, nastúpili aj do výkonu trestu, využili však ešte poslednú možnosť a podali dovolanie na Najvyšší súd. 

Kvôli Harabinovmu dovolacieho senátu sa viaceré závažné prípady vrátili na prvostupňové súdy, kde odsúdení dostali nižšie tresty než v pôvodných rozsudkoch, alebo doteraz nebolo rozhodnuté. 

Vybrali sme dva rozsudky, ktoré dobre ilustrujú spôsob, akým Harabinov senát rozhodoval o vážnych zločinoch. V prvom ide o Daniela Maukša, bývalého advokáta mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka, v tom druhom ide o daňové podvody ešte z 90. rokov.  

 Na snímke Štefan Harabin a sudkyňa Gabriela Šimonová.  FOTO TASR – František Iván

Advokát černákovcov

Ako napísal týždenník Plus 7 dní, Daniel Maukš bol považovaný za dvorného advokáta černákovcov. Najprv zastupoval brata Mikuláša Černáka a vraj sa osvedčil, hoci nemal renomé odborne zdatného právnika. Hovorili mu Vybavovač. 

Vybrali sme dva rozsudky, ktoré dobre ilustrujú spôsob, akým Harabinov senát rozhodoval o vážnych zločinoch.
 Zdieľať

Pre náš príbeh je dôležité, že Daniel Maukš mal na Krajskom súde v Banskej Bystrici príbuzného, sudcu Miroslava Maukša. Tento sudca bol podozrivý z toho, že inicioval útok na jednu svoju kolegyňu, preto ho začali odpočúvať.

Podľa Plus 7 dní volal v novembri 2004 sudca Maukš do inej kancelárie súdu, pričom kolegovi mal hovoriť: „Jožko, takto. Ide o nejakého Scherera. Takto. Keby si pustil Scherera, bude na pivo. Si myslím, že by to bolo zaujímavé… Keby sa to dalo, tak zruš. No, Jožko môj, tak už skús nejako zapracovať.“ 

Krátko nato zrušil banskobystrický krajský súd rozhodnutie okresného súdu o vzatí černákovca Petra Scherera do väzby a prepustil ho na slobodu. 

A tu sa dostávame k našej zápletke. 

„Na pivo“ znamenalo podľa polície a súdu 200-tisíc slovenských korún, ktoré údajne od Schererovho brata vypýtal a prevzal advokát Daniel Maukš a cez sudcu Maukša vybavili jeho prepustenie. 

Daniela Maukša neskôr stíhali až v piatich prípadoch vyberania úplatku za to, že vybaví cez sudcu Maukša prepustenie z väzby obvineným. Išlo o státisícové sumy (od 200- do 400-tisíc korún). O úplatky sa mali deliť. Sudca Miroslav Maukš napokon súdený nebol, pretože zomrel v novembri 2005.

Advokáta Maukša poslali súdy v roku 2010 na osem rokov do väzenia. Po dvoch rokoch sa však poberal na slobodu, keďže dovolací senát Štefana Harabina právoplatný rozsudok zrušil a prípad vrátil do Banskej Bystrice – navyše bez toho, aby Maukša vzal do väzby.

Dôsledky trvajú až doteraz, Maukšova kauza stále nie je ukončená. „Od roku 2012 bolo vytýčených 18 pojednávacích dní, z toho šesťkrát bolo hlavné pojednávanie zrušené,“ uviedla pre Postoj hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková. 

Najbližšie by sa malo v kauze pojednávať budúci týždeň 13. marca.

Utajený svedok nemal byť tajný? 

Samozrejme, ak dovolací súd zruší rozsudok a vráti ho späť na nižšie súdy, môže mať na to pádne dôvody. Lenže v rozhodovaní Harabinovho senátu platili trochu iné pravidlá. Tento senát konštatoval „porušenie práva na obhajobu“ z dôvodu, že výpovede dvojice svedkov sa konali v neprítomnosti obhajcov, ktorí o tom neboli vyrozumení písomne. 

Porušenie práva na obhajobu je však podľa Trestného poriadku dovolacím dôvodom iba v prípade, ak ide o porušenie „zásadným spôsobom“. To sa však v danom prípade nestalo.

Ďalej Harabin spochybnil, či mal byť utajený svedok, ktorý vystupoval v úplatkárskej kauze, naozaj utajený. „Dovolací súd nie je presvedčený o tom, či konajúci súd vynaložil dostatočnú snahu na odhadnutie hrozby odvety voči utajenému svedkovi č. 2 a jeho rodine,“ uviedol v rozsudku senát Štefana Harabina. 

To pôsobí ako pomerne cynický argument. Harabinovi muselo byť známe, že po vyhlásení rozsudku nad mafiánom Mikulášom Černákom bol zavraždený jeden z kľúčových svedkov Marián Karcel. Prokuratúra vychádzala z toho, že do tejto vraždy bol zapletený i samotný Daniel Maukš.

Obrali štát o milióny

Druhý prípad by sa dal stručne charakterizovať ako „dovolať sa sudcovi Harabinovi sa oplatí“. Aktéri kauzy z konca 90. rokov, známej ako White Lady Levoča, si totiž vďaka rozhodnutiu dovolacieho senátu Štefana Harabina výrazne vylepšili životnú situáciu. 

Súdy im vymerali tresty na tri až šesť rokov natvrdo, to bolo ešte v júli 2011. Vo výkone trestu boli len niekoľko mesiacov. Harabin vo februári 2014 rozsudok zrušil a prípad vrátil Špecializovanému trestnému súdu, kde dostali vo februári 2015 len podmienečné tresty, čo neskôr Najvyšší súd potvrdil.

Aktéri kauzy z konca 90. rokov, známej ako White Lady Levoča, si vďaka rozhodnutiu dovolacieho senátu Harabina výrazne vylepšili životnú situáciu. 
 Zdieľať

Pritom títo ľudia obrali štát podľa súdov o viac ako 200 miliónov slovenských korún. Hlavnou postavou bol konateľ spoločnosti Liehofruct White Lady Levoča Miroslav Gardoš. 

Spolu s ďalšími osobami robil podvody na daniach pri fiktívnych obchodoch s alkoholom. 

V jednom prípade fingovali odpredaj budovy istej firmy, kde sa údajne nachádzalo 350 000 litrov alkoholu. Tento lieh následne odkúpila White Lady Levoča, ale už so spotrebnou daňou z liehu a DPH.

Výsledkom bolo uplatnenie daňovej vratky v sume 84 miliónov korún (2,8 mil. eur).  K tomu treba pripočítať 21 miliónov korún, čo bola hodnota DPH-čky, ktorú si White Lady Levoča neoprávnene započítala do účtovníctva. Celkovo spôsobili podľa rozsudku štátu škodu vo výške 105 miliónov korún (3,5 mil. eur).  

V ďalšom podvode liehovar White Lady Levoča vylákal zo štátu peniaze tým, že predal svoj vlastný alkohol sebe samému cez dve nastrčené firmy. Hoci na dokladoch lieh putoval cez dve miesta, v skutočnosti nikdy neopustil sklady White Lady Levoča. Vo výsledku tak nezákonne a na úkor štátneho rozpočtu obžalovaní obohatili nastrčenú firmu Spišský liehoškrob sumou 98 miliónov korún (3,26 mil eur).

Súčasťou prípadu boli aj ďalšie podvody, ale už s výrazne nižšími sumami. Machinácie s liehom sa diali v roku 1997.  

Miroslav Gardoš bol právoplatne odsúdený na šesť rokov nepodmienečne a peňažný trest 40-tisíc eur. Ďalší obžalovaní dostali tresty tri, respektíve štyri roky a k tomu peňažné tresty. 

Štefan Harabin čaká na pojednávanie vo veci svojej žaloby na RTVS a psychiatričku Renátu Papšovú. FOTO TASR – Martin Baumann

Legálny daňový únik 

Koncom roka 2013 dostal Najvyšší súd na stôl dovolania obžalovaných. Vo februári 2014 Harabinov senát rozhodol, že v procese s „liehovarníkmi“ bol porušený zákon. 

Odôvodnil to právnymi závermi, z ktorých viaceré vyvolali medzi trestnými sudcami veľké pochybnosti. 

Harabin v rozsudku napríklad spochybňuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu. Pritom obžalovaní okradli štát o spomínanú sumu viac než 200 miliónov korún, pričom boli súdení podľa najprísnejšieho odseku daného paragrafu.  

Štefan Harabin použil v tomto dovolacom konaní zásadu beneficium coahesionis. Ak sa podľa tejto zásady zruší nejaký rozsudok pre jedného obžalovaného v jeho prospech, vzťahuje sa zrušenie aj na ďalšiu osobu, ktorá v prípade figurovala, napriek tomu, že odvolanie nepodala.

Táto zásada sa však uplatňuje iba v odvolacom konaní, čo Harabin aj sám napísal – lenže ako predseda nie odvolacieho, ale dovolacieho senátu. 

Za zmienku stoja i dva ďalšie právne závery sudcu Harabina. 

V dôvodoch zrušenia rozsudku Harabin pomerne krkolomne píše, že „nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za ,uvádzanie do omylu‘ v zmysle skutkovej podstaty podvodu“. Dovolací súd tým akoby naznačoval, že ak poškodený nebol dostatočne opatrný, znižuje to nebezpečnosť konania páchateľa. 

Táto zásada sa uplatňuje iba v odvolacom konaní, čo Harabin aj sám napísal – lenže ako predseda nie odvolacieho, ale dovolacieho senátu. 

A napokon, svojich kolegov na Najvyššom súde Harabin prekvapil aj dôvodením, že daňový únik môže byť nielen nelegálny, ale aj legálny.

„V tomto smere dovolací súd nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že ,... akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych úkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda faktického deficitu štátu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty príslušného druhu dane,‘ keďže daňový únik môže byť nielen nelegálny (taký, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi), ale aj legálny, ktorý len využíva určitý priestor poskytnutý právnymi predpismi.“ 

Harabin sa tiež odvolal na judikatúru ESĽP, z ktorej vyplýva, že ak sa trestné konania naťahujú, je možné zastaviť trestné stíhanie alebo obžalovaného dokonca oslobodiť. 

Problém je, že Harabin tu opäť špekuloval v prospech páchateľov. Na túto jeho argumentáciu reagoval iný senát Najvyššieho súdu, keď sudca Libor Duľa napísal, že ak sa trestné konanie neprimerane predĺži, je možné trest znížiť, čo sa v tomto prípade aj stalo. Ale u nás nie je možné v takomto prípade zastaviť trestné stíhanie.

Raz tak, raz inak

Trestný senát Štefana Harabina sa vydal do dosiaľ netušeného (bez)právneho terénu aj pri rozhodnutiach, keď v roku 2015 oslobodzoval policajtov, ktorí boli obžalovaní pre prijímanie úplatku.

Samo osebe išlo o pomerne banálne skutky, no Štefan Harabin viedol svoju súkromnú vojnu s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, a preto si povedal, že bude robiť Kaliňákovi a systému všetko natruc.

Ešte v októbri 2014 rozhodoval v policajných kauzách podľa právnych štandardov, čo bolo vidieť na prípade obvineného policajta Marcela M.

V jednom košickom Kauflande zadržali esbeeskári dvoch mladíkov, ktorý sa dopustili priestupku. Oboch mužov si prišli prevziať dvaja policajti, spomínaný Marcel M. a Ladislav H., ktorí sa so zadržanými dohodli, že zničia listinné dôkazy o ich skutku výmenou za to, že každý z nich im dá po 40 eur. Tak sa aj stalo, no policajná korupcia sa odhalila.

Harabin viedol svoju súkromnú vojnu s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, a preto si povedal, že bude robiť Kaliňákovi a systému všetko natruc.
 Zdieľať

Inšpekcia na ministerstve vnútra začala trestné stíhanie, Špecializovaný trestný súd uložil tresty, Marcel M. sa odvolal, Najvyšší súd to zamietol, obvinený podal dovolanie. Prípad tak pristál v dovolacom senáte Štefana Harabina a ten opätovne potvrdil dovtedajšie rozsudky a dovolanie Marcela M. zamietol.

Nestálo by to ani za reč, no o pár mesiacov Harabinove senáty v dvoch podobných prípadoch rozhodovali zrazu celkom inak.

Zákon som ja

Opäť išlo o policajné priestupky či trestné činy. Prvý príbeh sa odohral v Šali, policajt Jaroslav S. odoslal esemesku kolegovi Marošovi P., v ktorej mu sľúbil úplatok 50 eur, ak mu poskytne informácie, ktoré súviseli so zadržaním jednej osoby. Maroš P. mu vyhovel, ale obom sa na to prišlo.

Obaja obvinení policajti sa v trestnom stíhaní správali trochu inak: Jaroslav S. s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú neskôr schválil Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Odsúdený Jaroslav S. už preto nemal v trestnej veci svojho kolegu Maroša P. postavenie spoluobžalovaného, ale svedka.

Naopak, Maroš P. sa bránil, odvolal sa proti rozsudku súdu v Pezinku. Prípad tak skončil v odvolacom senáte Štefana Harabina, kde spolu s ním sedeli aj Gabriela Šimonová (známa aj jedným oslobodzujúcim verdiktom v prospech Ivana Lexu) a Viliam Dohňanský.

A začali sa diať veci, aké slovenské trestné právo dosiaľ nepoznalo: Harabinov odvolací senát nielenže oslobodil Maroša P., ktorého odvolanie posudzoval, ale jeho odvolanie spojil aj s prípadom právoplatne odsúdeného Jaroslava S., voči ktorému zastavil trestné stíhanie.

Na Najvyššom súde to vyvolalo zdesenie. Predtým nikomu nenapadlo, že by nejaký odvolací senát mohol spojiť živú vec, o ktorej pojednáva, s iným už uzavretým spisom a takto rozhodol súčasne o oboch veciach.

To nebolo ešte všetko.

Harabinov senát označil proces proti obom policajtom za nezákonný, pretože žiadosť o ich odpočúvanie podala inšpekcia ministerstva vnútra. Podľa senátu na to inšpekcia nemala právomoc, pretože o použitie takzvaných informačno-technických prostriedkov môže žiadať len Policajný zbor. Harabin tak prvýkrát vytiahol argument, že inšpekcia je mimo štruktúr tohto zboru.

Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin na zasadnutí pléna 6. septembra 2010. FOTO TASR – Tomáš Halász

Právo, aké tu ešte nebolo

Podobne postupoval Harabinov senát v tom čase aj v ďalšej policajnej kauze. Išlo o policajta Juraja V., ktorý zastavil istého nemeckého vodiča, pohrozil mu vyššou pokutou a zákazom šoférovania na jeden rok. Súčasne mu ponúkol, že ak mu zaplatí 50 eur do vrecka, pustí ho ďalej.

Nemec dal teda úplatok, policajt ho nezaevidoval a nechal odísť. Jurajovi V. však tých 50 eur za toľkú hanbu nestálo, napokon bol obvinený pre zločin prijímania úplatku.

Prípad sa podarilo zadokumentovať aj svedeckými výpoveďami, Špecializovaný trestný súd policajta odsúdil. Ten využil všetky opravné prostriedky a nevzdal sa ani po tom, čo rozsudky potvrdil aj odvolací senát Najvyššieho súdu. Juraj V. podal ešte dovolanie a to pristálo v povestnom senáte Štefana Harabina.

V rámci dovolania je možné existujúci rozsudok potvrdiť alebo zrušiť a poslať späť na nižšiu inštanciu. No Harabinov dovolací senát nielen zrušil aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ale Juraja V. oslobodil rovno spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

To je však v rozpore so zákonom aj doterajšou judikatúrou, ešte nikdy žiaden dovolací senát Najvyššieho súdu neoslobodil obžalovaného.

Harabinov dovolací senát nielen zrušil aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ale Juraja V. oslobodil rovno spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

Harabinov senát oslobodenie Juraja V. opäť zdôvodnil tým, že inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá spustila trestné stíhanie, je neoprávnený orgán, lebo je mimo útvarov Policajného zboru. Takže pre Harabina tým boli všetky zabezpečené dôkazy nezákonné, a preto nepoužiteľné.

Harabin mal pri tomto verdikte trochu problém. Na svojej strane mal síce v päťčlennom senáte zjavne svojich verných, Gabrielu Šimonovú a Viliama Dohňanského, no pod takýto rozsudok sa nechceli podpísať dvaja členovia senátu, Jana Serbová a Pavol Farkaš.

Tí od Harabina ešte pred neverejným zasadnutím žiadali, aby ho odročil, pretože nepoznajú doplnenie dovolania obvineného. Rovnako žiadali, aby sa zišli všetci trestní sudcovia Najvyššieho súdu a prijali zjednocujúce stanovisko, či inšpekcia ministerstva vnútra je alebo nie je oprávnený orgán.

Predseda senátu Harabin však ich výhrady ignoroval a na radosť obvineného policajta Juraja V. presadil svoj právny pohľad.

To už väčšinu trestných sudcov na Najvyššom súde vyprovokovalo k reakcii. Krátko nato zasadlo ich kolégium a prijali stanovisko, v ktorom sa zhodli, že inšpekcia ministerstva vnútra je v zmysle našich zákonov súčasťou policajného zboru. A teda môže vo vymedzených prípadoch začať a viesť trestné stíhanie či žiadať o súhlas s použitím odposluchov.

(Poznámka redakcie: Štefanovi Harabinovi sme dali priestor na reakciu. V súvislosti s uvedenými prípadmi Maukša, White Lady Levoča a jeho rozsudkami v policajných kauzách sme Š. Harabinovi poslali šesť otázok, na ktoré nám však do uzávierky textu neprišla odpoveď.) 

Nemám ťa rád, zruším ti rozsudok

Trestní sudcovia Najvyššieho súdu museli na tomto kolégiu prijať kvôli absurdným rozhodnutiam Harabinových senátov ešte jedno spoločné stanovisko.

Začiatkom roka 2015 totiž Harabinov dovolací senát (Harabin, Šimonová, Dohňanský) zrušil rozsudok nad Michalom M., ktorého predtým súdy odsúdili za sexuálne násilie. Harabinov senát okrem toho prikázal, aby sa odsúdený Michal M. nebral do väzby.

Michal M. mal opakovane zneužívať svoju maloletú sestru a hroziť jej, aby o tom nikomu nehovorila, inak jej ublíži.

Advokát obvineného namietal, že na okresnom súde rozhodoval sudca Milan Varga, ktorý mal byť ako sudca vylúčený z rozhodovania, lebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Začiatkom roka 2015 totiž Harabinov dovolací senát (Harabin, Šimonová, Dohňanský) zrušil rozsudok nad Michalom M., ktorého predtým súdy odsúdili za sexuálne násilie.
 Zdieľať

Sudca Varga bol naozaj v Česku odsúdený za to, že riadil auto vo Frýdku-Místku po rodinnej oslave a keď ho zastavili policajti, zistili mu v krvi zostatkový alkohol. Vymerali mu peňažný trest a zákaz šoférovania v trvaní 18 mesiacov.

Harabin tak dôvodil, že Varga bol v čase rozhodovania o Michalovi M. nezákonným sudcom, pretože ho v Česku odsúdili za trestný čin, a preto sa mal vzdať funkcie sudcu.

No Štefan Harabin opäť vytvoril právnu fikciu – konanie sudcu Vargu totiž v tom čase nebolo na území Slovenska trestným činom, ale len priestupkom, preto uvedené argumenty neplatili.

Harabinovi nešlo pri rozsudku v prospech násilníka Michala M. ani tak o právo, ako skôr o osobnú pomstu. Sudca Varga totiž pôsobil na okresnom súde vo Veľkom Krtíši, kde ležal v žalúdku sudcovi Slavomírovi Cimermanovi, Harabinovmu obľúbencovi. Bol to Cimerman, ktorý žiadal, aby bol Varga odvolaný.

Zo spätného pohľadu je zaujímavé, že prezidentský kandidát, ktorý vystupuje ako rozhodný zástanca suverenity a odporca voči cudzím zásahom do našej štátnosti, ešte ako sudca presadzoval, aby rozsudky cudzích súdov slúžili na odvolávanie slovenských sudcov, hoci aj v rozpore so slovenským právom.

Lenže takto funguje temný svet sudcu Štefana Harabina. Nie podľa zásady „padni komu padni“, ale podľa zásady „rozhodujem tak, ako sa mi to práve hodí“.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento