V kampani útočil a vyjadroval súdy nad súpermi, Harabin sa aj tak pokojne môže vrátiť do talára

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 19. marca 2019 14:49 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Zákon dnes umožňuje, aby sa sudcovia po neúspešnej kandidatúre do politiky vrátili na súd. Platí to aj pre Štefana Harabina.

„Naozaj to bolo najťažšie rozhodnutie v živote. Robila som prácu, ktorú som milovala,“ priznala Jana Dubovcová nedávno. Bolo to osem rokov po tom, ako sa vzdala sudcovského talára. Rozhodla sa tak pred parlamentnými voľbami v roku 2010, kedy kandidovala za poslankyňu na kandidátke SDKÚ.

Žiaden iný sudca pred ňou ani po nej, hoci kandidoval, podobné rozhodnutie neurobil.

Aj neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin musel teraz odpovedať na otázky, či je správne, aby sa „len tak“ vrátil sudca po kampani na súd.

Tieto otázky vyvolala aj Harabinova kampaň. No on sa na nich len smeje a odpovedá, že je sudcom Najvyššieho súdu a to stále platí.

Hneď v úvode treba pripomenúť, že zákon hovorí v jeho prospech. Ak sa totiž sudca rozhodne kandidovať, a je jedno, či za poslanca alebo prezidenta, tak sa mu len dňom kandidatúry preruší výkon funkcie. Tri mesiace po voľbách, ak neuspeje, sa môže vrátiť do talára. Koncom júna by už mal teda aj Harabin pojednávať.

Hoaxy, klamstvá a obvinenia bez dôkazov

Harabin urobil v kampani niekoľko prešľapov.

Napríklad protikandidátovi Marošovi Šefčovičovi spochybňoval titul JUDr. a vyvolal tým pochybnosti, ako vie čítať znenie zákonov.

Šefčovič Harabinove podozrenia o titule JUDr. vyvrátil. „Pán Harabin klesol tak nízko, ako sa len dá, pretože sa uchýlil vyslovene ku klamstvu. Toto je neprijateľné z úst sudcu, nieto ešte kandidáta na prezidenta,“ reagoval Šefčovič.

Údiv nad Harabinovými slovami vyjadrila aj Zuzana Čaputová, ktorú zase bez dôkazov obvinil z korupcie. Označil ju za hlavnú podozrivú, pretože sa v jej prospech vzdal Robert Mistrík. Harabin hovoril, že pol milióna na kampaň Mistrík „hodil do vody“.

„Miešal sa vo mne úsmev so zhrozením, že trestný sudca verejne, bez dôkazu, povie, že niekto niekoho korumpoval. To je skutková podstata trestného činu a je možné to konštatovať len po právoplatnom rozsudku,“ vysvetlila Čaputová, prečo ju protikandidát zaskočil. „Chápem, že sa to nezmestí do jeho mentálneho sveta, ale ľudia niekedy urobia gesto v prospech krajiny,“ dodala.

Harabin tiež šíril hoaxy o migrantoch, a keď sa ho pýtali na dôkazy, bránil sa formulkou, že to tvrdil podľa „neoverených informácií“. Potom zasa hovoril, že veď migranta stretol v električke, tak tu sú.

Harabin sa pri otázkach k návratu rozosmial

Na Čaputovú zaútočil Harabin vo volebnú noc. Viacerí novinári sa ho pýtali, ako môže ako sudca takto bez dôkazov niekoho obviniť z korupcie. On to označoval za fakty. Práve Čaputová spochybnila jeho návrat na súd, argumentovala sudcovskou etikou.

On sa však pri otázke na túto tému len zchuti zasmial. Na otázke sa bavila aj jeho rodina, ktorá za ním počas kampane aj volebnej noci stála. Usmieval sa aj jeho syn Branislav, ktorý je tiež sudcom.

„Som sudca Najvyššieho súdu. Mám len prerušený výkon funkcie,“ hovoril Harabin senior.

Otázky, ktoré by spochybňovali jeho tvrdenia, odmietal. Bez vysvetlení. „Nemám sa za čo ospravedlňovať. Nikdy som sa neospravedlňoval.“

Keďže súčasný zákon nezabráni Harabinovmu návratu na Najvyšší súd, vzdanie sa talára je len na ňom.

Americký profesor James Moliterno nedávno vysvetlil v rozhovore pre Denník N, v čom je problém nášho zákona. Ak sudca kandiduje, tak sa verejne vyjadruje k rôznym témam, ktoré sa v nejakej podobe môžu dostať na súd. Keď bude neskôr o tej téme rozhodovať, tak mu „nemôžeme už dôverovať, že bude skutočne nestranný“. V tom vidí Moliterno problém pre justíciu a pre spravodlivosť ako takú. V USA sa musí sudca rozhodnúť medzi talárom a kandidatúrou.

Šéfka Súdnej rady: Tri mesiace na obnovu nezávislosti stačia

Nie je príklad Harabinovej kampane dôkazom, že aj u nás by sa mal zákon zmeniť?

Zaoberať sa tým môže Súdna rada ako najvyšší orgán sudcovskej samosprávy. Prijala aj etický kódex sudcov a môže iniciovať zmenu zákona.

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková hovorí, že profesor Moliterno vychádza z amerického, teda angloamerického právneho systému. Ten je v mnohom odlišný od kontinentálneho.

Šéfka rady hovorí, že slovenské pravidlá nemali vyriešiť pochybnosti o možnej zaujatosti sudcu pri jeho rozhodovaní po ukončení predvolebnej kampane, ale zamedziť prelínaniu súdnej a výkonnej moci. Preto zákon hovorí o tom, aké funkcie nemôže sudca vykonávať, či ak v nich chce pôsobiť, musí mať prerušený výkon sudcovskej funkcie.

Príkladom je aj štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, ktorá v parlamentných voľbách 2016 kandidovala na kandidátke Smeru, štátnou tajomníčkou je od roku 2012. Odvtedy nepojednáva. Podobne aj Kajetán Kičura, ktorý šéfuje Správe štátnych hmotných rezerv.

Praženková zároveň pripomenula, že kandidujúci sudca má ešte tri mesiace po voľbách prerušený výkon funkcie. Tým sa podľa nej sledovalo „vytvorenie potrebného časového priestoru pre zánik tých väzieb, ktoré sprevádzali kandidatúru vo voľbách“.

„Pri príprave takéhoto znenia zákona sa vychádzalo z toho, že táto lehota je dostatočná pre obnovenie nezávislého postavenia sudcu aj vo vedomí verejnosti,“ vraví Praženková.

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister Gál: Kandidatúra vytvára politických súperov

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) vníma problém kandidujúcich sudcov inak. To, že sudcom zákon umožňuje uchádzať sa o politické funkcie, je síce podľa neho fakt, no osobne sa prikláňa k názoru značnej časti verejnosti, ktorá s tým má problém.

„Sudca má rozhodovať podľa zákonov a ak má ambíciu ísť do politiky, je zjavné, že nastolené pravidlá chce meniť,“ vysvetľuje svoj postoj minister. „Ťažko potom od neho očakávať, aby nezaujato aplikoval zákony, ktoré prijali napríklad jeho politickí súperi,“ dodal.

Praženková sa vyhla odpovedi na otázku, či sa Súdna rada bude zaoberať zmenou zákona.

Člen rady Branislav Jablonka takúto diskusiu pripustil. „Súhlasím s tým, že z hľadiska filozofického, respektíve spoločenského záujmu, môže byť tématika, či platná právna úprava je správna alebo je potrebné ju vylepšiť, na diskusiu aj na pôde Súdnej rady,“ reagoval s tým, že však musí ísť o komplexnejší pohľad.

Jablonka zdôrazňuje, že túto problematiku treba vnímať komplexnejšie, a to nielen z pohľadu sudcu kandidujúceho na prezidenta, ale aj o inú politickú funkciu, najmä poslanca, či člena vlády.

Aj ďalší člen Súdnej rady Pavol Žilinčík hovorí, že nielen politická kandidatúra je témou pre radu. „Mali by sme sa začať zaoberať hlbšou, nie len povrchnou a formálnou diskusiou o dilemách, v akých sa sudcovia ocitajú,“ hovorí. „Takáto diskusia nám chýba a sudcovia tak nemajú k dispozícii ani základné rámce na riešenie zložitejších profesijných dilem. Tvrdenie, že správne riešenie má každý v sebe, je blud,“ vraví Žilinčík.

Sám sa prikláňa k názoru, že sudcovská funkcia by sa od politickej kandidatúry mala jasne oddeliť. „Aj keď opomenieme excesy doktora Harabina, je zvládnutie oboch rolí extrémne náročné z hľadiska vnímania sudcovej nestrannosti, a niekedy aj nezávislosti,“ vysvetlil člen rady.

Možno bude Súdna rada diskutovať aj o kandidujúcich sudcoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

S politikou koketovali už viacerí

Aj príklad Jany Dubovcovej z úvodu dokazuje, že Harabin nie je jediným sudcom, ktorý skúsil vstúpiť do politiky. Téma kandidujúcich sudcov sa teda rieši opakovane už od 90. rokov minulého storočia.

Bolo to tak aj v prípade bývalého sudcu Najvyššieho súdu Jozefa Štefanka, ktorý v roku 1994 kandidoval do parlamentu za Kresťanskú sociálnu úniu. Už vtedy sa ozvala časť sudcov ale aj politikov, aby sa vzdal talára. To, že tak neurobil, vnímali mnohí ako zásah do trojdelenia moci v právnom štáte. Proti tejto kandidatúre vystúpil aj Milan Hanzel, vtedajší minister spravodlivosti v dočasnej vláde Jozefa Moravčíka.

Hanzel bol pritom pôvodne vojenským sudcom, do tejto funkcie sa z ministerstva vrátil, neskôr sa stal generálnym prokurátorom. Ministrom bol deväť mesiacov. Hanzel povedal, že presadzuje jednoznačnú nezávislosť súdnictva a z tohto pohľadu nepripúšťa „politické ambície sudcov“. Štátnym tajomníkom Hanzela bol v tom čase iný sudca Najvyššieho súdu, Sergej Kohut, ktorý sa potom vrátil späť na súd a v roku 2007 sa stal ústavným sudcom.

„Ak si si raz zvolil kariéru sudcu, tak prečo poškuľuješ po kariére v politike,“ pýta sa všeobecne vtedajší prezident Združenia sudcov Slovenska Ľudovít Bradáč a myslel si to aj v roku 1994. Argumenty o tom, že sudcovia sa snažili dostať do parlamentu, aby priamo z poslaneckých lavíc pomáhali justícii, uňho neobstoja. „Išlo len o naplnenie vlastného ega,“ konštatuje Bradáč.

Keď sa v roku 2010 Dubovcová lúčila s justíciou, tak to vysvetľovala: „Keď som skonštatovala, že politika je zrejme jediný priestor na ovplyvnenie vecí, a že veci ovplyvňovať chcem, tak som si povedala, že kompromis pre mňa neprichádza do úvahy. Nemôžem byť súčasne sudkyňou aj flirtovať s politikou.“

Ako môže sudca hovoriť svoje názory

Bývalý šéf sudcovského združenia Bradáč zdôrazňuje, že vtedy aj teraz by mala platiť zásada absolútnej apolitickosti sudcu. „Sudca by nikdy nemal prekračovať istú únosnú mieru prezentácie svojich názorov,“ povedal. Je pritom predpoklad, že tie názory budú v súlade s demokratickými a právnymi princípmi.

A čo na výroky v kampani hovorí Praženková? Je vhodné, aby sa Harabin po vyššie citovaných útokoch na protikandidátov vrátil späť do talára? Predsedníčka Súdnej rady neodpovedala.Vysvetlila to tým, že nechce zasahovať, či už pozitívne alebo negatívne, do ešte prebiehajúcej kampane.

Rovnako reagoval aj člen rady Jablonka.

Žilinčík zdôrazňuje aj to, že ide o prezidentské voľby, v ktorých, na rozdiel od parlamentných, sa nedá kandidovať „potichu“. „Ak ešte sudca napáda celé skupiny osôb, stráca nestrannosť. Viem, že pre sudcu je vzdanie sa funkcie veľmi ťažké, ale javí sa mi to ako vhodnejšie,“ hovorí.

Pokiaľ ide o Harabinove problematické výroky, Žilinčík pripomína, že tento sudca ich „produkuje“ už dlhodobo aj mimo kampane. „Mnohé vyjadrenia tohto sudcu sú podľa mňa absolútne neprijateľné a poukazuje to tiež na nefunkčnosť disciplinárneho konania vo vzťahu k verbálnym excesom sudcov.“

Harabin ako sudca čelí siedmim disciplinárnym návrhom. Jeden z nich sa týkal aj jeho výrokov na adresu predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, ktorú nazval chuderou. Ani to nepovažoval disciplinárny senát za problém a Harabina nepotrestal.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé V kampani útočil a vyjadroval súdy nad súpermi, Harabin sa aj tak pokojne môže vrátiť do talára

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri