Harabinov útok na prvé (druhé) kolo volieb prezidenta je výstrel do tmy

undefined| dennikn.sk | Ján Mazák | 27. marca 2019 9:37 |

Autor je poradca prezidenta republiky, bývalý predseda Ústavného súdu

Podľa dostupných informácií podal neúspešný kandidát Štefan Harabin na Ústavný súd návrh na začatie konania vo volebných veciach. Poviete si, na čo taký návrh, ak Ústavný súd má štyroch sudcov, plénum nie je funkčné (a zjavne tak skoro ani nebude), pričom len ono môže rozhodovať o takom návrhu.

Okamžite sa rozhojnili diskusie o zmysle takého návrhu, čo sa ním sleduje, aký bude jeho osud, kto bude zodpovedať za neúplné plénum a za neposkytnutie súdnej ochrany ohrdnutému kandidátovi na hlavu štátu atď.

Pár informácií o konaní vo volebných veciach

Od 1. marca 2019 platí nový zákon o Ústavnom súde. Upravuje aj konanie vo volebných veciach. Na začatie takého konania je potrebný kvalifikovaný návrh obsahujúci všetky náležitosti. Bez takého „kvalitného“ návrhu sa nedá vo veci konať a rozhodovať.

Jedna z rozhodujúcich a podstatných náležitostí návrhu na začatie konania vo volebných veciach je označenie účastníka, proti ktorému návrh smeruje. A to je kandidát, ktorý bol zvolený za prezidenta (§ 160 ods. 1 písm. a/ nového zákona o Ústavnom súde). Prezident však zatiaľ nebol zvolený. Preto návrh Štefana Harabina nemôže byť v skutočnosti návrhom na začatie konania.

Nedostatok náležitosti spočívajúcej v označení osoby, ktorá bola zvolená za prezidenta, sa nedá ničím nahradiť. Ani uvedením dvoch kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola prezidentských volieb. Prečo? Lebo zákon vyžaduje meno a priezvisko zvolenej hlavy štátu.

Riešenie je v novom zákone. Je ním samosudca

Štefan Harabin určite nepodal riadny, kvalifikovaný a všetkými náležitosťami vybavený návrh. Tento odvážny záver má svoje opodstatnenie v tom, že nemáme zvoleného budúceho prezidenta republiky, čo azda nespochybní ani samotný navrhovateľ.

O návrhu sa preto vôbec nemusí konať a rozhodovať plénum Ústavného súdu. O takom nekvalifikovanom podaní by mal rozhodovať sudca spravodajca ako samosudca. Má na to jasný právny základ v § 53 nového zákona o Ústavnom súde, ktorý ustanovuje: ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.

Vec sa tým definitívne končí. Proti odloženiu podania sa nedá nijako brániť; bolo by to aj protizmyselné, lebo podanie by bolo odložené pre hrubú chybu. Neobsahovalo povinný prvok návrhu na začatie konania.

Odloženie takého podania by malo byť jedinou logickou reakciou Ústavného súdu, respektíve sudcu spravodajcu. Bez toho, aby návrh obsahoval označenie kandidáta, ktorý bol zvolený za prezidenta, sudca spravodajca nemôže vec pripraviť na predbežné prerokovanie, navrhnúť rozhodnutie vo veci samej, nemá od koho vyžiadať vyjadrenie na návrh a podobne.

Podá návrh aj po druhom kole? Rovnako nekvalifikovaný

Zachytil som zámer neúspešného kandidáta Harabina podať návrh na konanie vo volebných veciach aj po druhom kole volieb prezidenta.

Návrh na začatie takého konania môže podať kandidát na funkciu prezidenta, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň päť percent platných hlasov. Zdalo by sa, že Štefan Harabin by mohol mať právo podať taký návrh. Bol kandidát, nezvolili ho a získal viac ako päť percent platných hlasov.

Nie je tomu tak. Vysvetlenie nevyžaduje osobitný intelektuálny výkon. Štefan Harabin sa nezúčastní druhého kola; on nebude nezvolený za prezidenta, je len kandidát, ktorý nepostúpil do druhého kola, čo je diametrálne odlišná situácia. Napokon, v druhom kole nezíska päť percent platných hlasov, lebo o ňom nikto nebude hlasovať.

Iste, druhé kolo volieb prezidenta môže napadnúť, ak uvažujeme o kandidátoch na prezidenta, výlučne kandidát, ktorý postúpil do druhého kola, nebol zvolený a získal najmenší počet platných hlasov.

V návrhu avizovanom po druhom kole tak budú Štefanovi Harabinovi chýbať tri zásadné náležitosti. Dôsledkom by malo byť to isté, o čom uvažujeme po podaní jeho prvého neúplného návrhu. Odloženie podania sudcom spravodajcom. Na rozhodovania o takom  podaní nie je potrebné plénum Ústavného súdu.

Kandidát bez súdnej ochrany? Ani nie

Po prečítaní tohto príspevku by sa mohlo zdať, že kandidát, ktorý nepostúpil do druhého kola volieb hlavy štátu, nemá žiadnu reálnu možnosť brániť sa proti nezákonnostiam či neústavnostiam prvého kola.

Náš právny poriadok nie je síce ideálny súbor právnych noriem, ale napriek tomu aj kandidát, ktorý bol vyradený po prvom kole prezidentských volieb, má účinný prostriedok ochrany svojich porušených základných práv. Je ním ústavná sťažnosť, ktorou taký kandidát môže napadnúť priebeh prvého kola a jeho výsledok. Ide o všeobecný prostriedok ochrany základných práv, ktorý je uplatniteľný voči všetkým rozhodnutiam, opatreniam a zásahom, o ktorých sa nekoná v osobitných konaniach pred Ústavným súdom.

Použitie ústavnej sťažnosti však nemožno nahradiť výstrelom do tmy.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Harabinov útok na prvé (druhé) kolo volieb prezidenta je výstrel do tmy

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri