Zvolili šesť kandidátov na ústavných sudcov, prezident môže vybrať troch (profily úspešných)

Koalícia sa tentoraz dohodla. Foto N - Vladimír Å imíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | Miro Kern | 3. apríla 2019 18:21 |

Koalícia sa tentoraz dohodla. Foto N – Vladimír Šimíček

Niekoľko hodín pred hlasovaním nebolo vôbec jasné, na čom a či vôbec je koalícia dohodnutá.

 

Poslanci na druhý pokus zvolili šesť kandidátov na ústavných sudcov a prezident Andrej Kiska troch z nich môže poslať na Ústavný súd. Voľba sa však nekončí, parlament bude pokračovať aj vo štvrtok.

Poslanci vybrali predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú, šéfa Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana, advokáta Ivana Fiačana. Do prvej šestky sa dostal aj pedagóg a advokát Rastislav Kaššák, ktorý bol v minulosti asistentom poslanca Alojza Hlinu, či predseda Okresného súdu v Galante Ľuboš Szigeti. Je medzi nimi aj pedagóg a exekútor Peter Molnár.

Na rozdiel od februára sa rozhodovalo v tajnej voľbe a pred hlasovaním zasadla koaličná rada, po ktorej bolo zrejmé, že medzi vládnymi stranami prišlo k dohode. Pri tajnej voľbe však nie je zrejmé, kto za koho hlasoval a ukázalo sa, že dohoda úplne neplatila.

Najviac hlasov získal Fiačan – 112 zo 148 hlasujúcich. Zvyšných piatich kandidátov zvolili poslanci len tesne, potrebných bolo aspoň 75 hlasov. Peter Molnár ich dostal 77, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti a Daniela Švecová získali hlasov 76. Za Michala Trubana bolo 75 poslancov.

Miroslav Beblavý upozorňuje, že traja zo 6 kandidátov prešli len vďaka hlasom poslancov PS/Spolu, a dohoda v koalícii tak nefungovala. Ide o Molnára, Kaššáka aj Szigetiho, ktorí uspeli len tesne.

Kaššák hovorí, že ho zvolenie prekvapilo a potešilo. Tvrdí tiež, že nemá žiadnu informáciu o tom, že by sa na jeho mene dohodla koalícia. Spätne hodnotí verejné vypočutie „veľmi pozitívne“ a postavil sa aj za tajnú voľbu.

Tentoraz sa volilo tajne. Foto N – Vladimír Šimíček

 

Ak nie vo štvrtok, zase o dva mesiace

OĽaNO už krátko po hlasovaní oznámilo, že nehlasovalo ani za jedného z týchto kandidátov. SaS zverejnila mená tých, ktorých podporili, a bol medzi nimi aj Fiačan. Okrem neho aj Katarína Čechová, Eva Kováčechová, Zuzana Pitoňáková, Peter Straka, Robert Šorl a Martin Vernarský.

Klub Smeru má 48 poslancov, SNS 15 a Most-Híd 13. Celkovo má teda koalícia 76 hlasov. Bežne jej pri hlasovaní pomáhajú traja odídenci zo Sme rodina. Minulý týždeň mala koalícia pri hlasovaní o Istanbulskom dohovore aj podporu kotlebovcov, ktorých je 13, a pridala sa aj Sme rodina s 8 poslancami.

Opozičná SaS má 20 poslancov, v klube OĽaNO je 16 poslancov. Medzi nezaradenými sú aj 7 poslanci koalície Spolu a Progresívneho Slovenska. Ešte ostávajú šiesti nezaradení poslanci.

Voľbu kandidátov na ústavných sudcov si zopakujú poslanci aj vo štvrtok o piatej. Navoliť totiž majú dovedna osemnástich kandidátov, z ktorých prezident vyberie deväť ústavných sudcov. Toľko ich na Ústavnom súde chýba od polovice februára v Košiciach.

Ak sa im to nepodarí, opäť bude nová voľba, zrejme o dva mesiace.

Chvíle pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov – Andrej Danko a Martin Glváč. Foto N – Vladimír Šimíček

 

Na ťahu je prezident

Nedá sa vylúčiť, že vo štvrtok nájdu poslanci ešte zhodu na dvoch ďalších menách. Pôvodne sa pred hlasovaním hovorilo o dohode na ôsmich kandidátoch. Len čo zoznam kandidátov dostane prezident, mal by z predložených mien polovicu vybrať za ústavných sudcov.

K práci a funkčnosti Ústavného súdu to pomôže, no jeho krízovú situáciu to ani zďaleka úplne nerieši.

Po aktuálnej voľbe reagoval Andrej Kiska kritikou a v krátkom čase chce priblížiť svoj ďalší postup. „Poslanci Národnej rady si opäť nesplnili svoju povinnosť zvoliť osemnásť kandidátov,“ uviedol.

Minister spravodlivosti Gábor Gál hovorí, že medzi zvolenými kandidátmi na ústavných sudcov sú kvalitní ľudia a prezident Kiska si môže vybrať. „Na tretí pokus dobrý začiatok. Dúfam, že koalícia dokáže zhodu nájsť aj na ďalších menách,“ komentoval s tým, že mohli byť zvolení aj ďalší, keďže viacerí neúspešní kandidáti získali vyšší počet hlasov. „Vyzeralo to nádejne.“

Jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská však hovorí o premárnenej šanci, no vie si predstaviť, koho zo šestice by mohol prezident vymenovať. „No ak sa pozerám na voľbu komplexne a vidím, koľko skvelých a na verejnom vypočutí presvedčivých kandidátov získalo len hlasy opozície, tak to neviem hodnotiť inak ako premárnenú príležitosť,“ dodala.

Organizácia Via Iuris pripomína, že šesť kandidátov nestačí, pretože iba v kompletnom obsadení môže Ústavný súd naplno a efektívne rozhodovať a účinne chrániť práva ľudí.

„Povinnosťou poslancov voči občanom je zabezpečiť, aby jedna z najvplyvnejších štátnych inštitúcií bola plne obsadená. Dnes zvolených 6 kandidátov na ústavných sudcov by posunulo status Ústavného súdu zo ‚skoro nefunkčný‘ na ‚funguje veľmi ťažko‘.“

OĽaNO stále varuje pred Ficom

Šéf OĽaNO Igor Matovič po voľbe povedal, že koalícia robí z Ústavného súdu stranícky orgán a chce si zabetónovať beztrestnosť. „Béla Bugár po prezidentských voľbách zabudol na charakter a odobril Robertovi Ficovi tajnú voľbu,“ povedal.

Rovnako varuje, že koalícia môže ešte skúsiť pretlačiť na súd Roberta Fica, podľa Matoviča napríklad aj tak, že v jednom z kôl zvolí dvojicu Fico – Kaliňák, aby si nová prezidentka Zuzana Čaputová musela z nich jedného vybrať.

 

Koho poslanci vybrali

Ivan Fiačan (49) 

Začínal v justícii, potom prešiel do advokácie. Kandidát bol v rokoch 1995 až 1998 sudcom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši. Po roku od vymenovania za sudcu sa stal aj podpredsedom súdu. V roku 1998 prešiel do advokácie. V minulosti bol aj členom predsedníctva advokátskej komory.

Ako advokát zastupoval aj firmu Armagedon v spore s Geodetickým a kartografickým ústavom pre platnosť nájomnej zmluvy. Išlo o pre štát nevýhodnú zmluvu, pričom kauza je spojená s expredsedom SNS Jánom Slotom. „Je to profesionálna výzva, robím si len svoju prácu,“ vysvetľoval kandidát pred ústavnoprávnym výborom.

Jeho publikačná činnosť je skromnejšia, v motivačnom liste píše, že chce prispieť k tomu, „aby právnická, ale aj laická verejnosť mali pocit, že žijeme v dobrej krajine, kde sa právo tvorí a aplikuje v súlade s ústavou“.

Aj on už kandidoval vo februári, keď získal 48 a neskôr 44 hlasov.

Navrhovatelia: Slovenská advokátska komora, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda

Rastislav Kaššák (42)

Vysokoškolský pedagóg a advokát. Bývalý asistent poslanca Alojza Hlinu (2013 až 2016). Od roku 2008 pôsobí na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Venuje sa správnemu právu a európskemu správnemu právu, čomu zodpovedá aj jeho publikačná činnosť.

Spolupracuje aj s Centrom právnej pomoci pri podávaní ústavných sťažností a zastupuje klientov v konaní pred Ústavným súdom. Je tiež členom legislatívnej rady vlády. V zozname advokátov je zapísaný od roku 2005.

Kaššák verí, že jeho doterajšie pracovné skúsenosti ako advokáta, tak aj vysokoškolského pedagóga z neho robia kandidáta schopného naplniť požiadavky kladené na ústavného sudcu. „A to ako z hľadiska mojich dostatočných skúseností, odborných znalostí, ale aj z hľadiska morálnych a charakterových vlastností.“

Navrhla ho: Notárska komora

Peter Molnár (44) 

Docent a dlhoročný vysokoškolský pedagóg na katedre občianskeho práva košickej Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Od roku 2001 je aj súdnym exekútorom. Bol prezidentom komory exekútorov, dlhodobo je členom jej prezídia. Ako člen rekodifikačných komisií či komisií ministerstva spravodlivosti sa podieľal na príprave nových zákonov, či už to bol Exekučný poriadok, Notársky poriadok, zákon o dobrovoľných dražbách, či zákon o rozhodcovskom konaní. Bohatá je aj jeho publikačná činnosť.

Molnár zanechal na vypočutí dojem. Poslancom vysvetľoval, že počet exekučných konaní by sa dal znížiť, ak by sa ľudia správali zodpovednejšie. „Ak by sa rádovo zvýšila ich ekonomická gramotnosť a disciplína.“ Na otázku k registrovaným partnerstvám odpovedal, že pri priznaní väčších práv určitým skupinám by bolo potrebné sa pozrieť na to, či by takéto „väčšie“ práva nezasahovali do práv iných osôb. A to by sa podľa neho nestalo.

Vo februári za neho hlasovalo najskôr 47 poslancov a v opakovanej voľbe 52 poslancov.

Navrhovatelia: Slovenská komora exekútorov, dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriela Dobrovičová

Ľuboš Szigeti (59) 

Predseda Okresného súdu v Galante. Podpísal výzvu Päť viet, v ktorej sudcovia otvorene pomenovali problém pôsobenia Štefana Harabina v čele súdnictva. Výhradou voči nemu môže byť účasť na plese primátora Galanty, s ktorým sedel za jedným stolom, hoci bol obžalovaný. Prípad primátora súdil práve Szigetiho galantský súd.

V rokoch 2002 až 2007 bol členom súdnej rady. Absolvoval stáže na krajskom aj na Najvyššom súde (2008). Zanechal tam veľmi dobrý dojem, a hoci by mohol kariérne rásť, jeho postoj k Harabinovi tomu zamedzil. Publikoval minimálne a jeho motivačný list nie je veľmi presvedčivý.

Poslanci ústavnoprávneho výboru sa ho pýtali na postavenie menšín a úpravu ich práv. Szigeti nespomenul žiadne výhrady. Priznal, že mu v mladosti ponúkali členstvo v komunistickej strane, nikdy do nej nevstúpil. Jeho vystúpenie nepatrilo k najpresvedčivejším.

Vo februári dostal najskôr 36 a v opakovanej voľbe 19 hlasov.

Navrhla ho: Slovenská komora exekútorov

Daniela Švecová (67) 

Predsedníčka Najvyššieho súdu, ktorá bola aj jeho podpredsedníčkou, a to aj v čase šéfovania Štefana Harabina. Bola aj členkou súdnej rady. V tomto období sa na mnohých Harabinových šikanóznych opatreniach spolupodieľala. Od niekdajšieho šéfa sa začala verejne odkláňať, keď ju súdna rada, pod vedením Harabina, v roku 2010 opätovne nezvolila do funkcie podpredsedníčky súdu. V roku 2014 ho práve ona v čele Najvyššieho súdu vystriedala. Podala na neho šesť disciplinárnych návrhov a neustále čelí jeho verbálnym útokom. Disciplinárny senát ho za to nepotrestal.

Sudkyňou je od roku 1975, prešla okresným, krajským súdom a od roku 1990 je na Najvyššom súde. Špecializuje sa na občianske právo. Na Najvyššom súde prispieva k zjednocovaniu rozhodovacej činnosti, čo je jedna z jeho najdôležitejších úloh.

Počas vypočutia pred ústavnoprávnym výborom sa musela vyjadrovať aj k Harabinovi, ktorého meno sa snažila nespomenúť. Musela vysvetľovať aj to, prečo navrhla stáž pre krajského sudcu Branislava Krála, ktorý má za sebou aj kontroverzné rozhodnutia. Povedala, že ho predtým nepoznala a že rešpektovala názor šéfa Krajského súdu v Bratislave. Poslanci sa jej pýtali, či sa ju niekto niekedy snažil ovplyvniť. „45 rokov som vo funkcii, ale nikdy sa na mňa neobrátili ľudia, ktorí by niečo žiadali,“ dodala.

Pri voľbe vo februári dostala 14 a neskôr 8 hlasov.

Navrhovatelia: rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský, predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková, dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská, Notárska komora, Slovenská advokátska komora, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda

Michal Truban (54) 

Predseda Špecializovaného trestného súdu, ktorý vedie od roku 2015. Začínal ako prokurátor v roku 1992, v roku 1996 sa stal sudcom, najskôr na okresnom, neskôr Krajskom súde v Banskej Bystrici. Od roku 2006 prešiel na Špeciálny súd a v rokoch 2007 až 2009 mu predsedal. Zažil teda útoky ministra spravodlivosti Harabina a jeho snahy zrušiť Špeciálny súd, čo sa podarilo nálezom Ústavného súdu v roku 2009. Namiesto Špeciálneho súdu je dnes Špecializovaný trestný súd.

Prednáša na Justičnej akadémii, uvádza si spoluautorstvo k jednej publikácii. Známy je jeho spor s denníkom SME, ktorý napísal o jeho poľovníckej záľube. Strelil si vraj trofeje zadarmo. Za článok sa denník musel trikrát ospravedlniť na titulnej strane, čo však napokon Ústavný súd označil za protiústavné. Truban musel spor vysvetľovať aj pred poslancami ústavnoprávneho výboru. Povedal, že s rozhodnutím ústavných sudcov nesúhlasí, a podal sťažnosť na súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

V motivačnom liste upozorňuje, že na schvaľovanie odpočúvania, o čom rozhodujú sudcovia, neexistuje jednotný názor na nižších súdoch ani na Ústavnom súde. Preto by rád prispel k zjednoteniu tejto praxe. Rovnako by chcel prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva a k stabilite súdnej moci. O funkciu ústavného sudcu sa uchádzal už v roku 2015, keď v parlamente získal 3 zo 104 hlasov.

Vo voľbe vo februári získal 8 hlasov a 26 hlasov.

Navrhli ho: predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, Slovenská advokátska komora

Ak prezident vyberie troch sudcov, na Ústavnom súde budú nateraz siedmi sudcovia. Môže tak zasadnúť plénum, a teda napríklad rozhodovať o návrhu Štefana Harabina, ktorým napadol prezidentské voľby.

Sedem sudcov neznamená plne funkčný Ústavný súd. Ten dôležité, plenárne rozhodnutia prijíma nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Na rozhodnutie je teda potrebná zhoda aspoň siedmich. Ak budeme mať sedem ústavných sudcov a jeden z nich bude mať iný názor ako väčšina, Ústavný súd sa k rozhodnutiu nedopracuje. Z procesných dôvodov návrh odmietne.

Zároveň by mal prezident rozhodnúť aj o tom, kto sa stane predsedom Ústavného súdu. Bez predsedu by sa totiž skomplikovala napríklad inaugurácia Zuzany Čaputovej za prezidentku. Ústava určuje, že nový prezident skladá sľub do rúk predsedu Ústavného súdu.

Ako keby ich voľba vôbec nezaujímala

Koalícia sa dohovárala na kandidátoch do poslednej chvíle. Ešte ráno nebolo zrejmé, ako to podvečer pri hlasovaní dopadne. Rokovanie koaličných lídrov sa presúvalo z utorka na stredu ráno, až nakoniec na stredajší obed.

Ústavný súd je paralyzovaný už od polovice februára. Chýbajú deviati z trinástich sudcov. Predlžuje sa na ňom dĺžka konania a štyria sudcovia nestíhajú rozhodovať tak rýchlo, ako keby bol súd plne obsadený.

Keď v stredu ráno začali poslanci o voľbe ústavných sudcov rokovať, vôbec to nevyzeralo, že je to téma dňa. V pléne pri rozprave sedela asi len dvadsiatka poslancov. Do diskusie sa zapojili len zástupcovia opozície. Koalícia mlčala.

 

Robert Fico s poslancami Vážnym a Valockým a knihou statusov Ľuboša Blahu. Foto N – Vladimír Šimíček

 

Poslanci Smeru, SNS a Mosta-Híd čakali na stretnutie svojich lídrov. Za Most-Híd na ňom Bélu Bugára, ktorý je po operácii, nahrádzal predseda poslaneckého klubu Tibor Bastrnák. „Vyzerá to nádejne,“ skonštatoval po rokovaní. Neskôr spresnil, že je dohoda na menách a na tajnom hlasovaní. Predseda Smeru Robert Fico či premiér Peter Pellegrini pred novinárov nevystúpili.

Nie je to strategická téma

Predseda SNS Andrej Danko sa pri novinároch pristavil pred rokovaním. Otvorene povedal, že voľba ústavných sudcov nie je pre neho „strategickou témou“. Za takú skôr považuje meno nového ministra financií a znižovanie daní pre ľudí.

„Ak budem ústretový pri ústavných sudcoch, tak mi Robert Fico musí sľúbiť, že nový minister financií zníži dane,“ povedal pred novinármi. Odmietol, že by podmieňoval voľbu sudcov splnením svojich požiadaviek. „Je to len jedna z tém,“ vysvetľoval Danko s tým, že chce, aby bol Ústavný súd funkčný. „Ale toto nie je pre mňa strategická téma,“ skonštatoval.

Potom však vyhlásil, že najradšej by bol, ak by poslanci zvolili hneď všetkých osemnástich kandidátov, a to vo verejnej voľbe. Vedel, že to je nereálne.

Tajná alebo verejná voľba

Na tajnej voľbe od začiatku trval Smer. Práve to, že vo februári sa volili kandidáti verejne, bolo dôvodom, prečo voľbu poslanci Smeru zmarili.

Za obštrukciou bola aj kandidatúra predsedu Smeru Roberta Fica, ktorému sa nepodarilo presvedčiť ani koaličný Most-Híd, aby za neho hlasoval. Neskôr z voľby odstúpil, no akúkoľvek dohodu na iných menách zmaril.

Vo februári mal pôvodne Smer pri tajnej voľbe spojenca aj v Moste-Híd. Lenže Béla Bugár názor zmenil, keď jeho koaličný partner rokoval o podpore kandidátov s kotlebovcami. Vtedy na poslednú chvíľu zahlasoval za verejnú voľbu. Most-Híd aj teraz vyhlasoval, že ak by sa také rokovania opäť potvrdili, tak opäť podporí verejnú voľbu.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Zvolili šesť kandidátov na ústavných sudcov, prezident môže vybrať troch (profily úspešných)

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri