Polícia vyšetruje, či na Najvyššom súde obchádzali náhodné prideľovanie spisov

Ilustrácia – Hedviga Gutierrez| dennikn.sk | Veronika Prušová | 11. apríla 2019 |

Ilustrácia – Hedviga Gutierrez

Elektronickú podateľňu zaviedli na súdoch preto, aby bola istota, že spisy sa prideľujú náhodne a nie vopred určeným senátom. Na Najvyššom súde ju aj tak mohli obchádzať.

 

Na Najvyššom súde obchádzali náhodné prideľovanie spisov. Znamená to, že kauzy neriešili náhodne vybraní sudcovia, ale vopred určené senáty. O podozrení písal bloger Radovan Bránik, no konkrétny podnet dala vlani v lete aj Aliancia Fair-play.

Aj preto prípad vyšetrujú Národná kriminálna agentúra a bratislavská polícia súbežne. Podozrenie je z trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu.

Informácie, ktoré získala v minulosti Zuzana Wienk, v tom čase ako šéfka Aliancie Fair-play, sa týkali vyše dvadsiatky spisov z rokov 2008 až 2011. Ani ona ich nechce vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie konkretizovať.

Nešlo pritom len o vybranú agendu, ale o obchodné, občianskoprávne spory či aj agendu správneho kolégia. Denník N má informáciu, že polícia preveruje aj trestné spisy, a to z neskoršieho obdobia, ako je rok 2011.

To, že koná NAKA aj policajný útvar na okresnom riaditeľstve Bratislava I, potvrdili hovorcovia polície. Nič bližšie neuviedli, keďže vyšetrovanie stále prebieha. „Orgány činné v trestnom konaní postupujú neverejným spôsobom preto, aby náležite objasnili skutok a zistili jeho páchateľa či páchateľov,“ povedal hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

„Obvinenie voči konkrétnej osobe doposiaľ vznesené nebolo, vyšetrovanie v súčasnosti pokračuje, pričom sú vo veci vykonávané úkony potrebné k meritórnemu rozhodnutiu,“ odpovedal bratislavský policajný hovorca Michal Szeiff.

Návrat k Harabinovi

Elektronickú podateľňu, teda systém, ktorým cez počítač náhodne prideľujú spisy rôznym sudcom a senátom, zaviedli na súdoch pred zhruba dvadsiatimi rokmi, aby nvznikali podozrenia, že predsedovia rozdeľujú kauzy vopred určeným sudcom.

Bolo to jedno z najdôležitejších opatrení v rámci súdneho manažmentu v boji proti korupcii, ktoré zavádzala prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Ministrom spravodlivosti bol vtedy Ján Čarnogurský, neskôr ho po štyroch rokoch striedal Daniel Lipšic, predtým jeho vedúci úradu.

Na Najvyššom súde bol v tom čase predsedom Štefan Harabin a zavedeniu podateľne sa bránil. Napokon ju zriadili aj na jeho súde. No bolo to práve v čase ďalšieho pôsobenia Harabina v čele Najvyššieho súdu, keď vzniklo podozrenie, že sa obchádza náhodné prideľovanie spisov.

 

Štefan Harabin. Foto – TASR

 

„Pred desiatimi rokmi som získala konkrétne informácie o tom, že niektoré spisové značky mali byť v tom čase pridelené vybraným senátom. Z týchto informácií sa však nedalo vyčítať, či sa tak stalo zákonne alebo nezákonne,“ hovorí Zuzana Wienk, ktorá v minulosti šéfovala Aliancii Fair-play.

Harabin bol opakovane predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 2009 až 2014. V tom čase Wienk nevedela, ako informácie preveriť bez toho, aby neohrozila dôkazy. „Nepodarilo sa mi nájsť spôsob, ako ich overiť zvonka alebo zverejniť tak, aby som ochránila svoje zdroje,“ vysvetľuje bývalá riaditeľka aliancie. Preto prípad „odložila“.

Návrat k prípadu

Ďalšie informácie sa jej podarilo získať koncom roka 2017, a preto sa k preverovaniu podozrení vrátila. V tom čase sa už na súde vymenilo vedenie. Namiesto Harabina bola na čele Najvyššieho súdu Daniela Švecová, súčasná predsedníčka a v súčasnosti aj kandidátka na ústavnú sudkyňu.

Švecová bola vo vedení súdu už aj v minulosti. V rokoch 2005 až 2010 bola jeho podpredsedníčkou.

Wienk však hovorí, že sa jej nepodarilo získať aktuálne údaje zo súčasnosti, ktoré by boli dostatočne konkrétne. Keď teda po minuloročnej vražde Jána Kuciaka spájal bloger Radovan Bránik smrť novinára s obchádzaním podateľne na Najvyššom súde, vedela, že to navzájom nesúvisí. Bolo to len účelové, hovorí.

Lenže aj vďaka Bránikovmu textu začala prípad riešiť NAKA. V tom čase už aj Wienk s ľuďmi z aliancie sumarizovali a vyhodnocovali informácie.

„Trvalo nám mesiace, kým sme zrekonštruovali staré informácie, preverili pôvodné podozrenia, opakovane hovorili so zdrojmi, s expertmi a porovnávali s rozsudkami a rozvrhmi práce. Výsledkom bol podnet na ministerstvo spravodlivosti,“ dodáva Wienk.

Aliancia Fair-play sa obrátila na ministerstvo v auguste minulého roka. Podozrenie z obchádzania podateľne sa týkalo vyše dvadsiatky spisov.

„Ministerstvo na základe informácií v podnete vykonalo na Najvyššom súde previerku za účelom preverenia zákonnosti pridelenia vecí špecifikovaných v podnete, pričom jej výsledky boli odstúpené generálnemu prokurátorovi,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva Zuzana Drobová.

Ministerstvo sa obrátilo na prokuratúru v januári tohto roka.

Muselo to byť vážne

Podnet od aliancie zastihol na ministerstve ešte bývalú štátnu tajomníčku Máriu Kolíkovú. Pod ňu spadala sekcia dohľadu, na ktorú sa Wienk obrátila.

Kolíková vysvetľuje, že ak išlo o vážnejšie podozrenia, tak o podnetoch ju bezprostredne informovali a tak pozná aj tento prípad. Štandardný postup pri podozreniach z obchádzania náhodného prideľovania na akomkoľvek súde bol taký, že najskôr ho posúdili ministerskí úradníci od stola.

Existujú totiž výnimky, keď je možné podateľňu obísť. „Sú prípady, keď sú zásahy do náhodného výberu sudcu predvídateľné z rozvrhu práce na danom súde,“ hovorí Kolíková.

Ide o situáciu, keď napríklad odchádza sudca do predčasného dôchodku. Znamená to, že ak jeden sudca vypadne v rámci danej agendy, tak sa musí nastaviť prideľovanie spisov tak, aby boli zvyšní sudcovia primerane zaťažení.

Ak boli podozrenia o obchádzaní podateľne dôvodné, tak ministerstvo komunikovalo so súdom a kontrola prebiehala priamo tam. „Podľa mojich vedomostí by však mala existovať aj na ministerstve záloha a v prípade nutnosti je možné overiť nezákonné zásahy aj tam,“ dodala Kolíková.

„Predpokladám na základe mojich skúseností, je to len moja domnienka, že zamestnanci ministerstva zistili porušenie náhodného výberu na základe preverenia modulu náhodného výberu na Najvyššom súde a nenašli k tomu odôvodnenie v príslušnom rozvrhu práce súdu,“ odpovedá na otázku, či to, že sa minister obrátil na prokuratúru, naznačuje, že k obchádzaniu podateľne naozaj dochádzalo.

V čase, keď sa minister Gábor Gál (Most-Híd) obrátil na generálnu prokuratúru, už Kolíková na ministerstve nebola. V septembri 2018 ju striedala Edita Pfundtner.

No bývalá štátna tajomníčka vysvetľuje, že počas jej pôsobenia na ministerstve platilo, že „či už podnet na disciplinárne stíhanie, alebo na podnety na trestné oznámenie sa podávali v prípadoch, keď sme prišli k presvedčeniu, že bol spáchaný daný protiprávny čin. V tom prípade trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu,“ hovorí bývalá štátna tajomníčka.

Vyšetrovanie už dávno prebiehalo

V čase, keď minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) vyhodnocoval podanie od Aliancie Fair-play, NAKA sa už obchádzaním podateľne zaoberalaa. Vyplýva to z odpovedí z Najvyššieho súdu na otázky k prešetrovaniu podozrení.

Hovorkyňa súdu Alexandra Važanová hovorí o maximálnej súčinnosti vedenia súdu s vyšetrovateľmi. Má sa tak diať už od januára 2018.

„Môžeme potvrdiť, že v tejto veci dlhodobo komunikujeme s NAKA, ale kým nie je vyšetrovanie ukončené, nemôžeme sa k veci vyjadrovať, ani komentovať a bližšie špecifikovať úkony, ktoré vedenie súdu realizovalo,“ dodala hovorkyňa.

Na to, ako vyšetrovanie napreduje a ako s políciou spolupracuje vedenie súdu, sa pýtala aj Wienk cez infožiadosť. Vďaka odpovedi sa dozvedela, že NAKA požiadala súd o informácie a podklady koncom októbra 2018. Odpovede dostali za päť mesiacov, koncom marca tohto roka.

Päť mesiacov ako primeraná lehota

Prečo súd potreboval na odpovede policajtom päť mesiacov? Važanová hovorí, že je to primeraná lehota na množstvo úkonov, ktoré museli vykonať. „Tieto úkony, ako aj obsah odpovede nemôžeme však v tejto chvíli bližšie špecifikovať,“ dodala.

Policajné prezídium na otázku, ako hodnotí súčinnosť s Najvyšším súdom, neodpovedalo.

Wienk hovorí o „absolútne neprimeranom“ čase.  Vysvetľuje, že na prípade pracovala, čítala namietané rozsudky, aj rozvrhy práce či zákony. Okrem toho v minulosti pripravovala inštruktážne videá pre sudcov a justičných čakateľov o podateľni, čiže má vedomosť o jej fungovaní.

„Poznám zostavenie súdneho manažmentu na súdoch, a preto si dovolím tvrdiť, že tento časový rozsah je nepochopiteľný a neprimeraný. Najmä, ak máte prístup do systému,“ dodáva.

 

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová Foto – TASR

 

Na priamu otázku, či Švecová mala alebo má z minulosti podozrenie z obchádzania podateľne, jej hovorkyňa povedala, že „predsedníčka Najvyššieho súdu momentálne nedisponuje žiadnymi informáciami, ktoré by potvrdzovali manipuláciu pri prideľovaní spisov“.

„Žiaden spis pod mojím vedením nešiel mimo náhodného prideľovania,“ tvrdí Harabin. Zodpovednosť prehadzuje na Švecovú. Ak sa niečo nezákonné dialo, tak len v čase, keď ho súčasná predsedníčka, v tom čase podpredsedníčka súdu, zastupovala, vysvetľuje Harabin, ktorý tvrdí, že na polícii v tomto prípade ešte nevypovedal.

Ani Wienk nevie povedať s určitosťou, že podateľna bola na Najvyššom súde obídená nezákonne. „Zvonka som však nevedela identifikovať žiaden zákonný dôvod na to, prečo nemali byť tie konkrétne spisy pridelené náhodne. Keďže nemám prístup k všetkým podstatným informáciám, môžem sa mýliť,“ hovorí.

Nezákonnosť môže skonštatovať ministerstvo v rámci dohľadu, predsedníčka súdu vrámci kontrolnej právomoci. Trestnosť môžu potvrdiť len orgány činné v trestnom konaní.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Polícia vyšetruje, či na Najvyššom súde obchádzali náhodné prideľovanie spisov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri