TREND: Do chládku

O manažérskych postupoch na Najvyššom súde niektorí sudcovia hovoria v trestnoprávnom kontexte
Pôjdeš do basy, ty hajzeľ! Táto veta, adresovaná politickému oponentovi, smutne preslávila bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina, dnes predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR a Súdnej rady. Reagoval ňou na vystúpenie exministra Daniela Lipšica, ktorý mu pripomínal jeho dávnejší telefonát s človekom svojho času označovaným za bosa albánskej drogovej mafie.

Vyhrážanie sa väzením a podávanie trestných oznámení je na Slovensku tak trochu národný šport. Ani v spore Š. Harabina a jeho kritikov nešlo o poslednú zmienku tohto druhu. Lenže tie novšie už nemajú podobu prízemných bonmotov, ale formu rozumnejšej právnej úvahy. Ich autorom nie je šéf Najvyššieho súdu, ale jeden z jeho senátov. Jeho traja členovia začali o manažérskom štýle vedenia Najvyššieho súdu hovoriť v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu. Nemožno vylúčiť, že sa pri prípadných snahách obmeniť po voľbách šéfstvo justície nepoobzerajú po trestných paragrafoch aj iní. Či už politici, sudcovia alebo tretí sektor. No určite možno vylúčiť to, že na najvyššej súdnej inštancii v súčasnosti vládnu normálne pomery.

Na šesť rokov

K úvahám o paragrafoch Trestného zákona inšpirovalo trojicu sudcov sporné rozdeľovanie spisov bez zákonom požadovaného použitia náhodného prideľovania elektronickou podateľňou. Za podrobné písanie o obchádzaní tohto protikorupčného nástroja (TREND 10/2010) žiada NS SR od vydavateľa TRENDU 200-tisíc eur. Inak ho mieni žalovať. V skratke, ide o to, že vo viacerých prípadoch sa spisy neprideľovali jednotlivým senátom a sudcom losovaním, ale priamo opatreniami predsedu súdu. TREND v tejto súvislosti upozornil, že môže ísť o obchádzanie zákona o súdoch, respektíve práva účastníkov konania na zákonného sudcu.

Keďže nemožno vylúčiť, že takéto opatrenia sa robili s dobrou vôľou rovnomerne zaťažiť sudcov, v úvahách o prípadnom spáchaní trestného činu TREND nepokračoval. Práve v kontexte trestného činu však hovoria o jednom z opatrení predsedu NS SR traja sudcovia jeho správneho senátu Igor Belko, Elena Berthotyová a Miroslav Gavalec. Poslední dvaja menovaní sú okrem iného spoluautormi neúspešnej ústavnej sťažnosti proti zvoleniu politika Š. Harabina za predsedu Najvyššieho súdu.

Traja sudcovia podľa vyjadrenia pre TREND chceli, aby sa opatrením predsedu zaoberalo plénum Najvyššieho súdu. Žiadali to „vzhľadom na závažnosť problematiky pre jej ústavný, ako aj trestnoprávny aspekt“. V prípade ústavného rozmeru poukázali na právo nebyť odňatý zákonnému, náhodným spôsobom pridelenému sudcovi. V prípade trestnoprávneho zas na paragraf Trestného zákona s názvom „Zasahovanie do nezávislosti súdu“. Podľa tohto ustanovenia možno toho, kto koná v úmysle zmariť práva účastníkov súdneho konania na zákonného sudcu, potrestať väzením do šesť rokov. Sudcovia trestné oznámenia (zatiaľ) nepodali, ich návrhom sa plénum súdu dosiaľ nezaoberalo.

Slabinou prípadného trestného oznámenia by zrejme bolo dokazovanie, že rozhodnutie deliť spisy mimo podateľne bolo vydané s úmyslom zmariť právo na zákonného sudcu. Prokuratúra zvykne mnohé trestné oznámenia bez dokazovania zamietať práve s odôvodnením, že nemožno preukázať úmysel. No podľa advokáta Aliancie Fair- -play Vladimíra Šárnika prokuratúra neraz obchádza fakt, že úmysel môže byť aj nepriamy – teda že páchateľ priamo nechcel ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, no vedel, že jeho konanie bude takýto následok mať. To by podľa neho mohol byť aj prípad autora sporných opatrení o rozdeľovaní spisov. „Nemal dôvod domnievať sa, že dôsledkom jeho konania nebude porušenie práva na zákonného sudcu,“ poznamenal advokát s tým, že ide o otázku, ktorá by mala byť predmetom dokazovania.

Ja nič, to ona

Ďalší problém so stíhaním konkrétnej osoby je dokazovanie, kto je zodpovedný za rozhodnutie o dodatočnom delení spisov mimo podateľne. Hoci ide o opatrenie predsedu Najvyššieho súdu Š. Harabina, bolo vydané v jeho zastúpení podpredsedníčkou súdu Danielou Švecovou. Š. Harabin od najspornejšieho opatrenia, ktoré sa týka pridelenia tridsiatich spisov sudkyni E. Berthotyovej, dáva ruky preč. Zuzana Vojtelová z kancelárie Š. Harabina na otázky TRENDU o možnom trestnoprávnom rozmere opatrenia predsedu súdu reagovala, že sa treba obrátiť na podpredsedníčku súdu, ktorá opatrenia podpísala. „Pani podpredsedníčka Najvyššieho súdu má podľa zákona svoje právomoci, za ktoré nesie zodpovednosť,“ dodala Z. Vojtelová.

Š. Harabin napriek tomu postup podpredsedníčky obhajoval. Vyplýva to zo zápisnice z májového zasadnutia Súdnej rady, na ktorom sa o podozrivé manipulácie so spismi zaujímal čestný prezident Medzinárodnej asociácie sudcov Günter Woratsch. „Rozhodnutie (...) prijala podpredsedníčka Najvyššieho súdu v čase mojej neprítomnosti, ale nechcem tým povedať, že bolo nezákonné. Bolo zákonné,“ tvrdil Š. Harabin.

G. Woratsch sa na stretnutí so slovenskou Súdnou radou zaujímal o delenie spisov výnimočne podrobne popri otázkach o sporných disciplinárnych stíhaniach kritikov Š. Harabina či o prijatých i navrhovaných zmenách zákonov, ktoré koncentrujú moc v justícii v rukách jedného človeka – ministra spravodlivosti, respektíve šéfa Najvyššieho súdu. O novelách zákonov, ktoré by kompetencie z ministerstva preniesli na orgány, ktorým šéfuje Š. Harabin, parlament viackrát odmietol hlasovať. Tento mesiac takmer identické návrhy ministerstvo spravodlivosti, prekvapivo, opäť predložilo do pripomienkového konania.

G. Woratsch sa zmienil aj o fakte, že Š. Harabin sa stal predsedom Najvyššieho súdu hneď po tom, ako opustil politický post ministra spravodlivosti. „Stalo sa to v Rusku a na Ukrajine, ale určite nie v západnej Európe, že by sa bývalý minister spravodlivosti stal predsedom Najvyššieho súdu,“ poznamenal.

Pani doktorka

K prideleniu vybraných spisov sudkyni E. Berthotyovej sa na stretnutí s G. Woratschom vyjadrila aj sama podpredsedníčka, ktorá je podpísaná pod opatrením (rovnako ako je podpísaná pod mimosúdnou výzvou TRENDU). Takto znie jej vysvetlenie, prečo celú záležitosť so sporným prideľovaním spisov súd nevysvetlil novinárom: „Vysvetľovať toto médiám znamená presne to, čo by chirurg mal vysvetľovať, prečo vykonal v bruchu takú operáciu, akú v skutočnosti vykonal, pretože aj tak by to nepochopili.“

„Komunikácia s médiami o tejto otázke, to by bola voda na mlyn, aby médiá rozvŕtavali justíciu zvnútra,“ doplnil ju Š. Harabin.

Pravda je, že argumentom Š. Harabina a podpredsedníčky nie je úplne ľahké rozumieť. Presnejšie, zdá sa, že nie úplne korešpondujú s realitou, ako ju zachytávajú oficiálne záznamy súdu. Čestnému prezidentovi sudcovskej asociácie tvrdili, že E. Berthotyová sporné spisy dostala riadne cez elektronickú podateľňu a dodatočným opatrením sa len zabezpečilo, aby ich rozhodla aj po jej presunutí do iného senátu. Opatrením sa rozhodlo, že jej pôvodne pridelené spisy pôjdu za ňou. „Princíp elektronickej podateľne zostal aj naďalej zachovaný, a to, čo sa hovorí v médiách, sa v podstate nezakladá na pravde,“ uviedla podpredsedníčka D. Švecová.

Lenže toto vysvetlenie má slabiny. Spisy sa totiž spravidla prideľujú elektronickou podateľňou senátu, a nie priamo konkrétnym sudcom – tým pridelené spisy rozdeľuje až predseda senátu. Sporné opatrenie bolo vydané vlani 25. novembra s účinnosťou od 1. novembra. Podľa zoznamu nevybavených vecí bolo tridsať sporných spisov k 30. septembru aj 30. októbru vedených na sudkyňu Evu Babiakovú. Nie E. Berthotyovú. TREND mal záujem o podrobnejšie stanovisko podpredsedníčky súdu. Z jej kancelárie prišla odpoveď, podľa ktorej sa už D. Švecová vyjadrila k problému na Súdnej rade. Kde tvrdila, že novinári by to aj tak nepochopili.

Obchod aj trest

Sporné machinácie so spismi sa netýkajú len správnej agendy. K podobnému obchádzaniu elektronickej podateľne došlo aj v iných kolégiách súdu (TREND 10/2010). Jedným z prípadov bolo prehodenie nevybavených spisov po sudkyni, ktorá odišla do dôchodku, na iný obchodný senát bez losovania. Predseda Najvyššieho súdu o takomto presune rozhodol aj napriek tomu, že sudcovská rada vyslovene odporučila spisy rozdeliť náhodným výberom. Viacerí sudcovia upozorňovali na problémy aj pri delení trestných káuz. Varovali, že zmenu v rozvrhu práce môžu využiť aj obžalovaní z ťažkých zločinov.

Pavol Kubík

Vyšlo v časopise TREND dňa 26.05.2010

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť

    v súvislosti s úlohou médií ako "public watch dog" inštitúcií (ref. judikatúra ESĽP a nielen) je pračudesné tvrdenie podpredsedníčky NS SR. Ak platia nejaké zákonné pravidlá (mimochodom, rozvrh práce súdov je vyhľadateľný na internete), nemožno ich obchádzať. Neviem, prečo Trend jednoducho nekonštatoval, že bol obchádzaný zákon o súdoch, keď má v rukách jasnú evidenciu (v tejto súvislosti ma napadla otázka, či opatrenia NS SR sú ISPA?). A keď sám predseda Súdnej rady čoby predseda NS SR rozhodne o presune proti stanovisku Súdnej rady, ktorú vedie, príde mi to schizofrenické. Ak sa spisy prideľujú senátu, zostávajú senátu aj po prechode 1 jeho člena do iného senátu (ak by sa ale senát "rozpadol" alebo "výrazne zmenil", v súlade s právom na zákonného sudcu by bolo asi nutné rozdeľovať podateľňou na aktuálny zoznam znovu, či?).

Powered by Komento