Sudcovia by mali mať na povýšenie presné kritériá

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt paragraf| 26.06.2019; Hospodárske noviny; PRÁVO A JUSTÍCIA; s. 17; Juraj Medvec |

ZÁKONY

Návrh na stanovenie podmienok dočasného prideľovania sudcov rozdelil prax. Podľa predkladateľov sú pridelení sudcovia zaviazaní šéfom súdov.

Juraj Medvec

Ak sa sudca chce dostať na pozíciu na vyššom súde, najlepšou cestou je takzvané dočasné pridelenie. Arbiter, ktorý vykonáva funkciu na presne stanovené obdobie, má omnoho vyššiu šancu dostať miesto natrvalo. Takýchto sudcov navrhujú predsedovia súdov. Ľuďom, ktorí ich do funkcie nominovali, sa tak sudcovia môžu cítiť zaviazaní. Na tento problém upozorňujú aj samotní sudcovia. „Sudcovia, ktorí majú za sebou dočasné pridelenie na vyšší súd, majú vo výberovom konaní šancu uspieť až štyriapolkrát vyššiu než uchádzači, ktorí takúto skúsenosť nemajú,“ vysvetľuje odborník na súdnictvo Samuel Spáč, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „V praxi to znamená, že ak bol sudca dočasne pridelený na vyšší súd a prihlási sa do výberového konania, má takmer istotu, že bude úspešný a kariérne postúpi,“ dodáva Spáč. Súdna rada o návrhu momentálne interne rokuje. Potrebu zmeny zatiaľ necíti.

Presné kritériá

Podstatou návrhu, ktorý predložili sudcovia Elena Berthotyová a Dušan Čimo, je stanovenie presných kritérií prideľovania sudcov. Úspešnosť zmeny dočasného pridelenia sudcu na trvalé je taká vysoká, že o trvalom obsadení postu sa rozhoduje prakticky pri rozhodovaní o dočasnom pridelení. „Napriek tomu v súčasnosti neexistujú žiadne kritériá na dočasné pridelenie sudcov na vyšší stupeň,“ vysvetľuje predkladateľka návrhu Berthotyová. Návrh na dočasné pridelenie sudcov podáva predseda vyššieho stupňa, na ktorý sa má sudca dočasne prideliť. O jeho schválení v konečnom dôsledku rozhoduje Súdna rada. Tá však podľa Berthotyovej nemá presne stanovené kritériá, na základe ktorých o výbere sudcu rozhoduje. Koncentrácia rozhodovacej právomoci o prideľovaní sudcov je podľa predkladateľov v rukách predsedov vyšších súdov. To vytvára miesto na potenciálnu potrebu odvďačiť sa. „Súčasný systém práve pre neexistenciu kritérií ohrozuje nezávislosť sudcov od predsedov súdov, ktorí ich do funkcie nominovali,“ myslí si predkladateľka.

Sporný mechanizmus

S týmito tvrdeniami Súdna rada nesúhlasí. „O dočasnom pridelení nerozhoduje predseda súdu, ten ani nevie dočasne pridelenému sudcovi poskytnúť žiadne výhody. Keďže nejde o spôsob trvalého získania miesta na súde vyššieho stupňa, sú tvrdenia, že tento spôsob prideľovania sudcov vytvára priestor na korupciu, neopodstatnené,“ tvrdí hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller. Sudcom môže návrh presných kritérií v príprave na kariérny postup pomôcť. Na ich základe sa budú vedieť orientovať v požiadavkách, keď sa uchádzajú o pozíciu dočasného pridelenca. „Inšpirovali sme sa existujúcimi modelmi kritérií, ktoré sa rešpektujú vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ako aj medzinárodnými dokumentmi. Chceme dosiahnuť, aby Súdna rada mohla vďaka vopred stanoveným kritériám rozhodovať transparentne s maximálnou elimináciou podozrenia z kabinetného rozhodovania,“ vysvetľuje podstatu svojho návrhu Berthotyová.

Rokovania o návrhu

Podľa predsedníčky Súdnej rady Lenky Praženkovej je doterajší postup pri výbere sudcov transparentný. „Zákon o sudcoch presne vymedzuje podmienky, ktoré sudca musí splniť, aby ho mohli preložiť na súd vyššieho stupňa. Preložený na súd vyššieho stupňa môže byť iba na základe výberového konania,“ vysvetľuje hovorkyňa Müller. Napriek tomu však Súdna rada začala o návrhu interne rokovať. „Predsedníčka listom oslovila kolégiá predsedov sudcovských rád pri krajských súdoch, Sudcovskú radu Najvyššieho súdu a kolégiá a grémiá všetkých súdov s požiadavkou o zaujatie stanoviska,“ dodáva Müller. Podľa jej slov odborné a osobnostné predpoklady uchádzača posudzuje výberová komisia zložená zo zástupcov ministra spravodlivosti, Súdnej rady, Sudcovskej rady a kolégia konkrétneho súdu. Predsedníčka Súdnej rady Praženková prisľúbila, že po ukončení vnútornej diskusie zaradí návrh na jeho prerokovanie na program schôdze. Súdna rada navrhovateľom vyčíta najmä neaktuálnosť analýzy. Tú pre predkladateľov pripravoval expert na súdnictvo Spáč. „Analýza je staršieho dáta. Členka Súdnej rady na zasadnutí informovala, že v rokoch 2014 až 2019 z celkového počtu 138 preložených sudcov na súd vyššieho stupňa bolo dočasne pridelených 66,“ informuje Müller. „Nemožno tak potvrdiť úvahy, že dočasné pridelenie je automatickým predpokladom na úspešnosť vo výberovom konaní na súd vyššieho stupňa,“ dodáva hovorkyňa. O návrhu sudcov Berthotyovej a Čima sa bude na úrovni Súdnej rady rozhodovať v najbližšom čase.

Aké kritériá sa majú posudzovať

Expert na súdnictvo Samuel Spáč vo svojej analýze navrhol posudzovať mieru potvrdených rozhodnutí sudcu zo strany odvolacieho súdu, ako aj produktivitu sudcu, ktorá zohľadňuje nielen počet vydaných rozhodnutí, ale aj ich náročnosť. Pri povýšení by sa mala zohľadniť aj efektivita, dodržiavanie časových rámcov, schopnosť manažovať či prednášková a publikačná činnosť.

Foto:

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková prisľúbila, že budú o návrhu rokovať.

Kľúčovú úlohu pri kariérnom postupe má predseda súdu

[26.06.2019; Hospodárske noviny; PRÁVO A JUSTÍCIA; s. 17; JME]

ROZHOVOR

Výber dočasne prideleného sudcu za šéfa súdu vyššej inštancie je veľmi netransparentný a nezrozumiteľný. V rozhovore to tvrdí autor analýzy skúmajúcej úspešnosť trvalého povýšenia sudcov Samuel Spáč. Pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave aj na Masarykovej univerzite v Brne.

Aké sú nevýhody súčasného prístupu?

Hlavným negatívom je, že nie je jasné, na základe akých kritérií sú niektorí sudcovia dočasne pridelení na súd vyššieho stupňa. Zvonku to potom vyzerá tak, že predseda krajského súdu si vyberie a osloví sudcu z okresného súdu, dá návrh na jeho dočasné pridelenie na vyšší súd a Súdna rada to vo väčšine prípadov schváli. K procesu sa vyjadruje aj predseda nižšieho súdu a sudcovské rady oboch súdov. Kľúčovú úlohu zohráva predseda vyššieho súdu. A práve ten moment, keď si predseda vyberá sudcu, je veľmi netransparentný a nezrozumiteľný.

Funguje to v praxi?

V ideálnom systéme by predseda vyberal tých najlepších adeptov z nižších súdov, no v skutočnom živote je to náročnejšie. Prvým obmedzením je, že nie všetci sudcovia nižších súdov majú záujem pracovať na súde vyššieho stupňa. Druhým problémom je, ako identifikovať tých najlepších. A to, ako sa to deje, nie vždy vzbudzuje dôveru verejnosti. Najmä pokiaľ sú na takéto dočasné pridelenia navrhnutí sudcovia, ktorí majú za sebou kontroverzné rozhodnutia, ktoré verejnosť nevnímala najpozitívnejšie. To samotné síce nie je dôvodom, aby takíto sudcovia nemohli byť dočasne pridelení na vyšší súd, ale je to potrebné pre budovanie dôvery v súdny systém. Preto, aby sa s takýmito výhradami vyrovnal už predseda súdu, ktorý návrh na dočasné pridelenie podáva, a taktiež Súdna rada.

Čo priniesla vaša analýza?

Analýza ukázala, že sudcovia, ktorí majú za sebou dočasné pridelenie na vyšší súd, majú vo výberovom konaní až štyriapolkrát vyššiu šancu uspieť než uchádzači bez tejto skúsenosti. V praxi to neznamená, že sa na vyššie súdy dostanú len sudcovia, ktorí boli v minulosti dočasne pridelení. Znamená to však, že ak bol niekto dočasne pridelený na vyšší súd a prihlási sa do výberového konania, má takmer istotu, že bude úspešný a kariérne postúpi na vyšší súd. Súdna rada teda svojím rozhodovaním o dočasnom pridelení do značnej miery rozhoduje, či sudcu preložia na súd vyššieho stupňa natrvalo.

Ako by sa dalo prideľovanie sudcov zlepšiť?

Dôveryhodnosti by pomohlo, keby Súdna rada definovala, akí sudcovia majú postupovať na vyšší súd. Čiže aké majú mať vlastnosti a predpoklady. A potom – keby tieto očakávania premietla do čo najmerateľnejších kritérií týkajúcich sa produktivity, efektivity a kvality práce sudcov. A hlavne keby svojimi rozhodnutiami umožňovala verejnosti pochopiť, prečo sa vybral ten-ktorý sudca a nie iný.

Ohrozuje súčasný systém nezávislosť sudcov od nadriadených, ktorí ich do funkcie nominovali?

Súčasný model, v ktorom hrajú kľúčovú rolu predsedovia vyšších súdov a v ktorom sa skutočné rozhodovanie deje neformálne, umožňuje predsedom súdov formovať, ako bude ich súd vyzerať. Sudca, ktorý sa po dočasnom pridelení stane sudcom vyššieho súdu, za svoj kariérny postup vďačí práve predsedovi súdu. To, či to je problém, potom závisí od samotného predsedu súdu a jeho vôle využívať tento vzťah, ako aj od prístupnosti sudcu takémuto vzťahu sa podvoliť. Výber sudcov v rukách predsedu súdu nie je problém sám osebe. Napríklad vČesku majú s niečím takýmto relatívne dobrú skúsenosť na Najvyššom správnom súde v období predsedu Josefa Baxu. Problematické je to však v kombinácii s nízkou dôverou v súdnictvo a v sudcov samotných.

Boli nejaké zaujímavé prípady, ktoré v tejto súvislosti riešil Európsky súd pre ľudské práva?

Európsky súd za posledných desať rokov rozoznáva, že nezávislosť súdnictva môže byť ohrozovaná aj zvnútra. Napríklad z pozície predsedov súdov. Prípady sa doposiaľ týkali len postkomunistických krajín. Jedným z prvých prípadov, kde sa ohrozenie sudcovskej nezávislosti zvnútra explicitne spomenulo, bol ParlovTkalčić verzus Chorvátsko z roku 2009. Celkovo je približne 15 prípadov, z ktorých sa dá vyvodiť, že európsky súd berie do úvahy možné hrozby zvnútra súdnictva. Aj v akademickej literatúre sa v posledných rokoch venuje pozornosť existencii neformálnych vzťahov v súdnych systémoch a špecificky úlohe predsedov súdov vo vytváraní a udržiavaní takýchto sietí. (JME)

Dôveryhodnosti by pomohlo, keby Súdna rada definovala, akí sudcovia majú postupovať na vyšší súd. Čiže aké majú mať vlastnosti a predpoklady.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Sudcovia by mali mať na povýšenie presné kritériá

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri