Najskôr o Jankovskej mlčali, potom zahmlievali, teraz robia zúfalé pokusy

Monika Jankovská oznamuje odchod z funkcie štátnej tajomníčky. Foto N - Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Jana Dubovcová | 18. októbra 2019 |

Monika Jankovská oznamuje odchod z funkcie štátnej tajomníčky. Foto N – Vladimír Šimíček

Niekedy vyráža dych, ako dokážu niektorí právnici s kamennou tvárou prekrúcať zmysel a podstatu práva.

Autorka je bývalá ombudsmanka

Verejnosť nadobudla pochybnosti o čestnosti sudcov, ktorým polícia odobrala mobily pre podozrenie z možného páchania trestnej činnosti. Od predstaviteľov súdnych a správnych orgánov, ktoré majú zákonné oprávnenie uplatňovať voči sudcom zodpovednosť za porušenie povinností sudcu, sa ani po uplynutí niekoľkých týždňov od odobratia mobilov verejnosť nedočkala zodpovedného stanoviska k morálke a integrite týchto sudcov.

Pritom podľa zákona o sudcoch a prísediacich sú morálny štandard a integrita sudcu predpokladmi sudcovskej spôsobilosti na vykonávanie sudcovskej funkcie. Porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu je, ak sa preukáže v disciplinárnom konaní, závažné disciplinárne previnenie. Zákon o sudcoch a prísediacich v § 116 ods.3 písm. d s ním spája nezlučiteľnosť s funkciou sudcu.

A verejnosť sa namiesto jasného stanoviska súdnych a správnych orgánov najprv dočkala ich mlčania. Potom zahmlievania. A napokon, podľa mňa, zúfalých pokusov vysvetliť svoje váhavé konanie-nekonanie tak, aby to aspoň na prvý pohľad vyzeralo, že sa v tejto situácii správajú seriózne, uvážlivo a zodpovedne. Lenže v skutočnosti sa tak podľa mňa nesprávajú, ani tak nekonajú.

V zisťovaní okolností a toho, či niekto zo sudcov, sudkýň, ktorým polícia odobrala mobily, porušil povinnosti sudcu ustanovené v zákone o sudcoch a prísediacich, a či niektorý z dvoch predsedov súdov porušil v zákone o súdoch ustanovené povinnosti pri organizácii práce súdu a prideľovaní spisov, im vraj bránila zásada trestného konania, prezumpcia neviny. Až do vznesenia obvinenia orgánmi činnými v trestnom konaní sa nedá nič robiť.

Novo oznámenou prekážkou využitia ich kompetencie už nie na zisťovanie previnení, ale priamo na uplatnenie zodpovednosti sudcu za previnenie je zásada trestného konania nebyť dvakrát potrestaný za ten istý skutok. A preto je vraj v tomto prípade na mieste opatrnosť pri využití oprávnenia podať disciplinárny návrh voči sudcom, aby sa nestalo, že po právoplatnom rozhodnutí disciplinárneho súdu by už za ten istý skutok títo sudcovia nemohli byť súdení a odsúdení v neskoršom trestnom konaní.

V návrhu na začatie disciplinárneho konania musí byť uvedené, ktorú konkrétnu povinnosť ustanovenú v § 30 zákona o súdoch a sudcoch sudca porušil, akým svojím konaním, ktorého disciplinárneho previnenia z uvedených v § 116 toho istého zákona sa tým dopustil, a aký trest sa mu za to navrhuje. Tvrdím, že aj keď je disciplinárne konanie voči sudcovi vedené podľa trestného procesného práva, je v tomto prípade takmer nulová pravdepodobnosť, že ten istý skutok, ktorý by bol uznaný disciplinárnym súdom za disciplinárne previnenie sudcu z dôvodu, že ním sudca porušil základnú povinnosť sudcu ustanovenú v § 30 zákona o sudcoch a prísediacich, by zároveň naplnil skutkovú podstatu niektorého trestného činu ustanovenú v trestnom zákone tak, aby sa mohlo v neskoršom trestnom konaní konštatovať, že ide o ten istý trestný čin, a preto by bolo zastavené.

Veď v tomto konkrétnom prípade po tom ako polícia sudcom odobrala mobily, bolo potrebné urýchlene preskúmať najmä správanie sa týchto sudcov v občianskom živote a pri výkone funkcie sudcu z hľadiska, či sa zdržali všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Prípadne, či boli v situácii, že na nich bol vyvíjaný nátlak v súvislosti s výkonom funkcie sudcu a či splnili povinnosť sudcu, ktorý podľa zákona musí odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva.

Súdna rada, sudcovské rady dotknutých súdov a orgány správy dotknutých súdov, teda ich predsedovia a minister spravodlivosti to asi neurobili, lebo o prekážkach, prečo nekonajú, sme sa dozvedeli, ale o výsledku toho, čo urobili, nevieme.

Preto mi niekedy vyráža dych, ako dokážu niektorí právnici, aj tí vo významných verejných funkciách, s kamennou tvárou prekrúcať zmysel a podstatu práva.

Iný kraj, iný mrav. Ak by sudca alebo úradník takto v prospech niektorej sporovej strany prekrúcal právo v konkrétnej kauze, podľa nemeckého práva by mohlo ísť o trestný čin – prekrúcanie práva. V našom trestnom zákone nemáme trestný čin prekrúcania práva v konaní. Ale, a to je podstatné, my v tomto konkrétnom sudcovskom prípade nemáme ani žiadne konanie. Máme iba kauzu. Megakauzu.

Zatiaľ sa neviem rozhodnúť, čo viac v ostatných týždňoch uškodilo dôveryhodnosti súdnej moci v očiach verejnosti. Či to boli informácie o podozrivom správaní konkrétnych sudcov, možno čiernych oviec v radoch sudcov, alebo či sú to tie pštrosie hlavy v piesku reprezentované orgánmi, ktoré majú uplatňovať voči nehodným sudcom zodpovednosť. Prikláňam sa k tomu, že skôr tie pštrosie hlavy v piesku.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento