Prvé dôležité voľby roka môže vyhrať žena

| postoj.sk | 23. 01. 2020 | Pavol Rábara |

Zľava Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová v Bratislave 9. septembra 2019. FOTO TASR – Pavol Zachar

Prečo by bolo dobrou správou, keby Súdna rada ani v pondelok opäť nezvolila šéfa Najvyššieho súdu.

 

Tento rok čakajú Slovensko troje dôležitých volieb. Po parlamentných voľbách a voľbe nového generálneho prokurátora to bude aj voľba predsedu Najvyššieho súdu. Tá sa koná už najbližší pondelok 27. januára, čím sa môže obsadiť šéfovská stolička na Najvyššom súde – uvoľnená od októbra minulého roka. Ale aj nemusí. 

Favoritka Bajánková 

Post predsedu Najvyššieho súdu sa uvoľnil vlani v októbri po odchode Daniely Švecovej. Jej nástupcu volila 18-členná Súdna rada 9. septembra, spomedzi troch kandidátok – Ivetty Macejkovej, Jany Bajánkovej a Sone Mesiarkinovej – si nevybrala nikoho.

Bajánkovej chýbal v septembri na zvolenie len jeden jediný hlas, keď ju podporilo deväť členov Súdnej rady (potrebných je najmenej desať). 

Ďalšia voľba sa konala na konci novembra, keď sa o post šéfa Najvyššieho súdu uchádzali Ján Šikuta a Alena Šišková. 

Šikutovi chýbali na zvolenie dva hlasy. Podľa informácií Postoja dostal Šikuta hlasy aj od kritikov súčasného vedenia Najvyššieho súdu, takže väčšina členov Súdnej rady si v novembri neželala zvolenie nikoho.

To otvorilo dvere pre opätovnú kandidatúru neúspešnej trojice zo septembrovej voľby. 

Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová to teda skúšajú opäť. Logicky, favoritkou je Bajánková, vyzerá to tak, že väčšina členov Súdnej rady v novembri kalkulovala práve s týmto scenárom a nezvolili nikoho, aby mala ďalší raz šancu Bajánková. 

Ale ani jej to napokon nemusí v pondelok vyjsť. V Súdnej rade nastali medzičasom drobné zmeny, ktoré komplikujú prehľad v možných predpovediach.

Namiesto kritika súčasných pomerov na Najvyššom súde Dušana Čimu prišla do Súdnej rady Petra Príbelská. Tá sa v rozhovore pre Postoj dištancovala od tvrdení, ktoré ju zaraďovali k sudcovským klikám Smeru, ktoré si očistu súdnictva neželajú. „Začínam v Súdnej rade, budem sa snažiť, je tam istá platforma, ktorá sa mojím vstupom rozrastie, je tam zopár veľmi rozumných aj múdrych ľudí,“ povedala Príbelská pre Postoj. 

Na druhej strane, spomedzi členov Súdnej rady vypadol nominant parlamentu Michal Mišík. V novembri sa vzdal členstva v Súdnej po tom, čo sa prevalilo, že ako advokát zastupoval sudkyňu Zuzanu Maruniakovú, ktorú riešila Súdna rada pre podozrenia z kontaktov na Mariana Kočnera. Maruniaková rozhodla v prospech Kočnera v kauze zmenky, keď ešte išlo o civilný spor.  

Hoci výsledok budúcotýždňového hlasovania ťažko predvídať, o to ľahšie to bude s následnými analýzami – samotné hlasovanie bude tento raz verejné.

Jana Bajánková ako predsedníčka Súdnej rady prednáša príhovor pri otvorení nových priestorov Súdnej rady v pondelok 30. mája 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Prvá voľba Smeru? 

Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová nie sú neznáme tváre. Najmä prvú spomínanú dámu si už verejnosť pamätá. 

Po tom, čo vládny Smer v roku 2014 ústavnou novelou oddelil funkcie šéfa Najvyššieho súdu od predsedníckej stoličky v Súdnej rade, bolo treba nájsť náhradu za dovtedajšieho „kráľa justície“ Štefana Harabina. 

Za šéfku Najvyššieho súdu zvolili Danielu Švecovú, na čelo Súdnej rady Janu Bajánkovú. O oboch ženách sa hovorilo ako o kompromisných postavách v zmysle, že neboli súčasťou Harabinovho krídla, ale ani otvorenými kritikmi pomerov na súde a v justícii. Inými slovami, sudkyňa Bajánková bola súčasťou sudcovského establišmentu, ktorý profitoval z Harabinovho systému, no keď zistila (spolu so Švecovou), že Smer sa rozhodol Harabina zbaviť, obrátili sa mu aj ony chrbtom.

Bajánková teda nastúpila na post predsedníčky Súdnej rady a Smer s ňou bol zrejme spokojný. Podľa informácií Postoja dostali na septembrovej voľbe niektorí členovia Súdnej rady (troch nominuje vláda, ďalších troch parlament) signál z vládnej koalície, aby dali hlas práve Bajánkovej. 

 

Do hry totiž vstupuje ďalší dôležitý rozmer – zvoleného kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu musí ešte potvrdiť vymenovaním prezidentka Zuzana Čaputová. Či by stála Bajánková prezidentke za konflikt so Súdnou radou, je otázne. 

Jana Bajánková, ktorá je predsedníčkou občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, nemá za sebou výrazné excesy, ale zároveň sa pri súčasnej atmosfére v justícii nejaví ako vhodná osoba do jej čela. Stačí si pripomenúť pár momentov. 

Koncom roka 2009 udeľoval predseda Najvyššieho súdu Harabin extrémne štedré odmeny, a to v rozsahu, aké justícia dovtedy nepamätala. NKÚ neskôr konštatovalo, že Najvyšší súd za Harabina hospodáril „rozšafne a diskriminačne“. 

Podľa informácií Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií za rok 2009 bola Jana Bajánková vďaka odmenám čerstvého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina štvrtou najvyššie odmenenou ústavnou činiteľkou s príjmom 75 523 eur, uvádza text Mariána Leška v Trende. 

Na prvom mieste bola vtedy Daniela Švecová, nasledoval samotný Harabin, tretí bol Harabinov bývalý štátny tajomník Daniel Hudák. Aj to ilustruje, ako Harabin Bajánkovú oceňoval a že bola voči nemu poslušná aj v období, ktoré bolo tým najhorším v ponovembrových dejinách našej justície. 

Bajánková na otázku Postoja, ako si vysvetľuje odmeny, ktoré jej udelil Harabin, odpovedala, že dôvod vidí vo výkone funkcie predsedníčky občianskoprávneho kolégia a funkcie členky Súdnej rady SR. „Tieto funkcie som vykonávala popri riadnom výkone rozhodovacej činnosti v rámci kolégia, ktoré podľa môjho názoru malo dobré výsledky. Môj príjem za rok 2009 však bol tvorený aj honorármi za publikačnú, pedagogickú a vedeckú činnosť,“ skonštatovala. 

Meno Jany Bajánkovej figuruje nielen v rešeršiach o hospodárení Harabina, ale aj v rozsudkoch. Za pozornosť stojí ten z augusta 2010, keď Bajánkovej senát na Najvyššom súde rozhodol, že trojica sudcov krajského súdu (Murgaš, Praženková a Mateja) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania o žalobe jedného trenčianskeho sudcu v prípade tzv. platovej diskriminácie, hoci sami podali obdobnú žalobu. Išlo o jeden z množstva prípadov, keď sudcovia (pôvodne viac ako 800), namietali údajnú platovú diskrimináciu, lebo sudcovia na Špecializovanom trestnom súde dostávali výrazný príplatok. 

Podľa Bajánkovej bolo rozhodnutie jej senátu prijaté po zodpovednom zvážení. „Išlo o tému, ktorá v tom čase rezonovala medzi všetkými sudcami s často pomerne vyhranenými názormi. To logicky viedlo k situácii, že v zásade nebolo možné nájsť sudcov, ktorých by sa táto téma nijako netýkala,“ dôvodí Bajánková. Podľa nej išlo o komplikovanú situáciu, za ktorú mohli v prvom rade zákonodarcovia. „Súhlasím však s tým, že celá táto téma dôveryhodnosti súdnictva nepomohla,“ priznáva. 

Soňa Mesiarkinová ako kandidátka na post ústavného sudcu počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave vo štvrtok  24. januára 2019. FOTO TASR – Jakub Kotian

Odškodné pre Harabina

Soňa Mesiarkinová je predsedníčkou senátu v občianskoprávnom kolégiu. V septembrovej voľbe dostala podporu od siedmich členov Súdnej rady (proti dvaja a zdržali sa ôsmi). 

Na septembrovom vypočutí pôsobila sviežo, neobmedzovala sa len na formálne vyjadrenia. Tvrdila napríklad, že chce Najvyšší súd otvoriť verejnosti, aby sudcovia nekomunikovali len prostredníctvom hovorcu.

So sudkyňou Mesiarkinovou sa však spája potvrdzujúci rozsudok, ktorým dostal Štefan Harabin 100-tisíc eur ako odškodné za články v denníku Pravda. 

Denník Pravda v roku 2002 napísal sériu článkov o Harabinovi, napríklad, že nariadil zastavenie činnosti disciplinárnych senátov, zrušil kárne opatrenie voči sudcom alebo že obchádza elektronické prideľovanie spisov. Podľa súdu išlo o nepravdivé tvrdenia a noviny sa museli Harabinovi ospravedlniť. 

„Ťažké negatívne následky nastali v rodinnej sfére, a preto veľmi nepriaznivo psychicky znášal sériu neoprávnených a nepravdivých zásahov. Články vyvolali nervozitu, napätie a hádky s manželkou a synom, plačlivú depresiu manželky, čo bolo nepochybne preukázané ich výpoveďami,“ uvádza sa v pôvodnom rozsudku. 

Vtedajší šéf Najvyššieho súdu sa domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy 10 miliónov korún, súd mu schválil tri milióny. Senát krajského súdu, ktorého predsedníčkou bola Soňa Mesiarkinová, to v decembri 2005 potvrdil.

Na otázku Postoja k rozsudku z roku 2005 sa Mesiarkinová nechcela vracať a odkázala na svoje vyjadrenie, ktoré mala k tomuto verdiktu, naposledy na septembrovom vypočutí pred Súdnou radou. Mesiarkinová vtedy hovorila, že v tom bola aj jej naivita a priveľká úcta k inštitúcii predsedu Najvyššieho súdu.

Faktom však je, že Mesiarkinovej rozsudok Harabina veľmi povzbudil k sérii ďalších žalôb proti médiám. 

Threema bude téma  

V pondelok sa budú môcť členovia Súdnej rady opäť pýtať kandidátok na predsedu Najvyššieho súdu. Od začiatku septembra sa toho udialo viac než dosť, najmä pri pohľade na pozastavenie funkcie viacerým sudcom či disciplinárne návrhy v súvislosti s Kočnerovou Threemou. 

Bajánková pre Postoj hovorí, že na sudcov sú právom kladené vyššie nároky a povinnosti, vrátane dodržiavania pravidiel sudcovskej etiky. „Ak dôjde k porušeniu týchto pravidiel a protizákonnému konaniu, jediným možným riešením je dôsledný postup podľa platnej právnej úpravy,“ povedala. 

Jej protikandidátka Mesiarkinová sa k otázke Postoja, ako by riešila túto situáciu, vyjadrí na svojom vypočutí v pondelok pred Súdnou radou SR. Táto téma bude podľa jej slov určite rezonovať.

Aj keby obe kandidátky odpovedali na spomínanú tému presvedčivo a rázne, už ich minulosť a pôsobenie v Harabinovej ére vyvoláva oprávnené pochybnosti, či sú práve ony dve najvhodnejšie na obsadenie top pozície v našej justícii.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť (Dalibor Kotacka)

    Ja by som za sudcu NS SR navrhol sudcu Branislava Krála .
    Je to férový sudca , ktorý v prípade Kotacka vs. štát vec posúdil napriek tomu , že som zle označil žalovaného . Namiesto Slov. republiky som žaloval MZVSR . Žalobu o finančné odškodnenie síce zamietol z dôvodu premlčania , ale dopodrobna opísal skutočnosti , ktoré som hodnovernými dokumentmi dokazoval v môj prospech . Skonštatoval , že klamal štát a ja hovorím pravdu . Je mi to síce prt platné , ale páčilo sa mi , že okrem toho , že bol sudca , bol aj človek a veľmi sympatický . V časoch , keď sa tento štát tak servilne správa voči USA a kašle na svojho občana , bolo odvážne dať na papier , že USA a imigračný úrad KLAMALI vo veci slov. občana a na diplomatickej úrovni oklamali aj štát !!! Štátu je to však jedno !!
    Klobúk dolu , JUDr. Král , vy ste ten správny kandidát na šéfa Najvyššieho súdu !!!

  • Hosť (Dalibor Kotacka)

    Odpoveď na: Dalibor Kotacka

    Opravujem prvú vetu na--ja by som za predsedu NS SR.....

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Prvé dôležité voľby roka môže vyhrať žena

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri