Sedemnásť súdov hľadá predsedu, odchádzajúci minister má šancu na očistu justície

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronoka Prušová | 12. februára 2020 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšina predsedov súdov končí k 1. aprílu tohto roka. O nových rozhoduje výberová komisia, no posledné slovo bude mať minister spravodlivosti Gábor Gál, ktorý oznámil odchod z politiky po voľbách.

Krátko pred parlamentnými voľbami sa odohráva obrovská výmena v slovenskom súdnictve. V nasledujúcich týždňoch sa rozhodne o predsedoch sedemnástich súdov.

Medzi nimi sú aj také, ktorých sa priamo dotkla Threema Mariana Kočnera. Z Okresného súdu Bratislava III musel odísť jeho predseda David Lindtner, na petržalskom súde Bratislava V zase pôsobila sudkyňa Zuzana Maruniaková.

Prvý sa s Kočnerom pozná, písali si aj stretávali sa. Druhá sa podľa správ z Threemy nechala Marianom Kočnerom riadiť a rozhodla kauzu zmeniek v jeho prospech.

A už o týždeň majú nového predsedu hľadať aj na Krajskom súde v Bratislave. Kandidáti sú štyria.

Po diskusiách na súdnej rade o vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti sa teraz naskytla veľká príležitosť, ako očistiť justíciu. Výberové konania vyhlasuje minister spravodlivosti, ktorý rozhoduje o zložení päťčlenných komisií a potom má aj posledné slovo pri menovaní.

Výber bude teda na ministrovi Gáborovi Gálovi (Most-Híd), ktorý už skôr ohlásil odchod z politiky. Na sklonku politickej kariéry má šancu výrazne ovplyvniť, kam sa budú niektoré súdy uberať.

Tam, kde nie sú vyzývatelia

Priebeh týchto výberových konaní je veľmi podobný. Na úvod si kandidáti vyžrebujú poradie – teda ak sa prihlási viac ako jeden uchádzač. Ak je sám, má komisia aj minister veľmi ľahkú úlohu. Ako napríklad pri súde v Prievidzi, kde opäť kandiduje súčasný predseda Robert Šorl.

Keď v parlamente vyberali kandidátov na ústavných sudcov, na zozname bol aj sudca Šorl. Politickým výberom však neprešiel, a tak chce pokračovať vo vedení prievidzského súdu. S jeho renomé nebude musieť minister s menovaním váhať.

Potom sú súdy, kde je záujem o funkciu šéfa väčší – ako napríklad v prípade „bratislavskej trojky“. Aj na príklade tohto súdu si ukážme, ako také výberové konanie vyzerá.

Okresný súd Bratislava III. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako vybrať predsedu: kto sa nudí a kto má čísla

Všetko sa začína žrebovaním poradia, v akom predstúpia kandidáti pred výberovú komisiu. V prípade Okresného súdu Bratislava III boli dvaja uchádzači.

Jednotkou sa stal Maroš Fekete – sudca, ktorý po zverejnení Kočnerových správ vyzval spolu s tromi ďalšími kolegami predsedu súdu Lindtnera na odstúpenie.

Fekete nemá skúsenosti s riadením súdu, čo priznal. Snažil sa hovoriť o konkrétnych riešeniach, o tom, že súd nie je v najlepšej kondícii.

Jeho protikandidátom bol súčasný podpredseda súdu Roman Fitt, ktorý hovoril o tom, že v najlepšej kondícii nie je kanalizácia súdu.

Fitt prezentoval jednu štatistiku za druhou, ako keby vedel, čo môže na komisiu zapôsobiť. Nie všetkých čísla zaujali, jeden z členov komisie – šéf nitrianskeho krajského súdu Roman Greguš – ho požiadal, aby povedal, čo nové by chcel na súde zaviesť. Podotkol, že mu chýba „inovatívnosť“, a dodal, že sa nudí.

Pri otázke o najväčšom probléme väčšiny okresných súdov – starých exekúciách – Fekete povedal, že toto oddelenie zďaleka nefunguje tak, ako by malo. Spisy by prerozdelil medzi viacerých sudcov.

A čo by urobil Fitt, aby sa súd zbavil týchto starých spisov? „To je desiatka tisícok spisov. Nie je šanca, aby to jeden sudca zvládol,“ odpovedal s tým, že ak súd nedostane ďalšieho človeka, neporadia si.

Jedno miesto pritom už od jesene blokuje odídený predseda súdu Lindtner. Sudcovskej funkcie sa totiž stále nevzdal, aj keď už je zapísaný medzi advokátmi. Funkciu na súde si len prerušil, a tak tam zaňho náhradu nedostanú. Upozornil na to Fekete.

Aj Fitta sa preto komisia pýtala, či bolo dobré riešenie, že si Lindtner len prerušil funkciu a talára sa úplne nevzdal. Podpredseda súdu hovoril, že má pre bývalého predsedu pochopenie. „Je to otec dvoch maloletých detí,“ vysvetľoval, prečo chápe, že si kolega nechal otvorené zadné dvierka. Dodal však, že ak by ho vybrali za predsedu súdu, snažil by sa so svojím niekdajším kolegom rozprávať, aby sa sudcovskej funkcie vzdal.

A keď už bola reč o Lindtnerovi, tak treba pripomenúť aj dôvod, pre ktorý sa Fitt vlastne rozhodol kandidovať – aby pokračoval v tom, čo predchádzajúci predseda začal. Boli tandem a ich práca sa skončila niekde na polceste.

Dojmy bokom, rozhoduje komisia

Po týchto prezentáciách prišlo rýchle rozhodnutie. Po desaťminútovej prestávke už kandidátov volali späť do miestnosti, aby im oznámili výsledky.

Obaja kandidáti výberovým konaním prešli, sú teda spôsobilí pôsobiť vo funkcii predsedu súdu. Za prvého v poradí komisia určila Fitta, za druhého Feketeho. Hlasovanie sa skončilo pomerom hlasov 3:2 v prospech Fitta. Kto ako hlasoval, nie je v zápisnici zverejnené.

Takýto výsledok vlastne znamená, že predsedom súdu sa ešte stále môžu stať obaja kandidáti. Predsedu napokon vyberie minister spravodlivosti. Gábor Gál pritom nie je viazaný poradím určeným komisiou. Ak je kandidátov, ktorí výberom prešli, viac, môže si minister vybrať z prvých troch. Má aj možnosť nevymenovať nikoho z vybraných a v takom prípade sa konkurz opakuje.

Nitra a vyzývateľ, ktorý sa už pre konkurz aj súdil

Podobnú situáciu ako v Bratislave zažili aj v Nitre. Aj tam za okresného predsedu kandidovali dvaja – súčasná predsedníčka Viera Koscelanská a sudca Peter Heinrich. Zhodou okolností Koscelanská prevzala vedenie súdu po otcovi protikandidáta Eduardovi Heinrichovi.

Koscelanská bola považovaná za favoritku. V súčasnosti nitriansky okresný súd nepovažujú za problémový, predsedníčka má za sebou výsledky, čo znamená, že sudcovia stíhajú riešiť spisy a zaoberajú sa aj starými.

Pri jej vyzývateľovi Petrovi Heinrichovi je zaujímavé, že len za posledných šesť rokov sa štyrikrát snažil dostať na krajský súd a ani raz vo výberovom konaní neuspel. Pred tromi rokmi neprešiel ani písomnou skúškou. Za to, že nepostúpil k ústnej časti a komisia ho z konkurzu vyradila, sa dokonca aj súdil. Žalobu podal na Krajský súd v Nitre, teda na súd, kam chcel postúpiť.

Výberové konanie spochybňoval Heinrich z dôvodu, že mu komisia neumožnila používať pri preklade elektronický prekladový slovník v tablete. Zákon takýto slovník nezakazuje, no komisia vysvetľovala, že chcela zachovať rovnosť šancí. Kandidát sa tak musel spoľahnúť na malý slovník s ťažko čitateľným písmom. V žalobe uviedol, že komisia „porušila jeho zákonné a ústavné práva“. Krajský súd jeho žalobu odmietol ako neprípustnú.

Zo zápisnice z výberového konania vyplýva, že pri výbere na post predsedu nitrianskeho okresného súdu sa Heinricha na spor o slovník a písomnú skúšku nepýtali.

Výsledok výberu: zatiaľ čo pri konkurze na krajský súd Heinrich ani raz neuspel, pri výbere na post predsedu okresného súdu ho vybrali na prvé miesto hneď na prvý pokus. Dostal tri hlasy členov komisie a preskočil favoritku Koscelanskú.

Opäť platí, že posledné slovo má minister.

Gál a sudca Heinrich sa v minulosti stretli na vysokej škole, kandidujúci sudca končil o tri roky skôr a s jeho bratom bol minister v rovnakom ročníku. Minister hovorí, že preto nie je v konflikte záujmov. Otázku označil Gál za účelové podsúvanie nepravdivých informácií a intrigy. „Kategoricky odmietam predmetné tvrdenie a intrigy takéhoto typu, keďže brata daného kandidáta, ktorý bol mojím spolužiakom, som nevidel viac ako 20 rokov a nie sme v žiadnom kontakte,“ dodal minister.

Minister spravodlivosti Gábor Gál. Foto – TASR

Na súde, kde rozhodovali o Kočnerovej zmenke

Dobrú povesť mala aj „bratislavská päťka“, teda súd, ktorý sídli v Petržalke. A potom prišlo rozhodovanie o Kočnerových zmenkách.

Aj v tomto prípade sa o post predsedu uchádzali dvaja kandidáti. Šéfka sudcovskej rady Anna Križáková a dlhoročný trestný sudca René Štěpánik.

Štěpánik komisiu prekvapil. Počas prezentácie hovoril najmä o tom, čo by urobil ako minister spravodlivosti. Z reakcií komisie bolo cítiť, že si tým veľmi nepomáha.

Križáková bola presvedčivejšia. Hovorila o tom, ako chce nadviazať na to dobré bývalého predsedu Dušana Srogončíka, ktorý petržalský súd viedol 33 rokov.

Prípad zmeniek priniesol na petržalský súd aj kritiku. Sudca Michal Sobolovský vyzval Srogončíka na sklonku jeho funkcionárskej kariéry na odchod. Upozornil, že Srogončík nesie zodpovednosť za prideľovanie spisov na súde, a tvrdil, že pridelenie Kočnerovej zmenky sudkyni Maruniakovej, bývalej podriadenej Moniky Jankovskej, podľa neho nebola náhoda.

Výzva prišla od sudcu, ktorý sám čelí dvom disciplinárnym konaniam za nenapísanie rozsudkov, starší prípad je ešte z roku 2016.

Kandidátka Križáková hovorila aj na túto tému. Teda ani nie tak o možnej manipulácii so spismi, ako o vyvodzovaní zodpovednosti voči Sobolovskému. Ako šéfka sudcovskej rady totiž podpísala naňho návrh na vyvodenie zodpovednosti. O doterajšom šéfovi súdu hovorila, že nepochybil a ide podľa nej len o pomstu sudcu za disciplinárne konanie.

Sudkyňa bola presvedčivá a tak dopadlo na záver aj hlasovanie komisie. Uspeli obaja, no Križáková vyhrala pomerom 5:0.

Gál: Nemôžem nechať súdy bez predsedov

Minister Gál nie je pri výbere predsedov v jednoznačnej pozícii. Už teraz medzi niektorými sudcami zaznieva otázka, prečo sa s výberom predsedov nepočká na obdobie po voľbách. A pýtajú sa, či je správne, ak predsedu sedemnástich súdov, vrátane Krajského súdu v Bratislave a v Trenčíne, vyberá Gál – ktorý sa vracia do advokácie a čoskoro bude pred súdmi zastupovať vlastných klientov.

Lenže problémom a hlavným Gálovým argumentom sú zákonné lehoty a dodržiavanie harmonogramu, ktorý začali jeho predchodcovia. Predsedovia vo väčšine zo 17 vyhlásených výberových konaní končia vo funkcii k 1. aprílu. Každopádne platí, že minister musí vyhlásiť výberové konanie do 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu. A keď už výberové konanie prebehne, do mesiaca musí minister rozhodnúť. Ak tak neurobí, konkurz sa musí zopakovať.

Iné je to, keď sa predseda vzdal funkcie či minister ho odvolal. Tam musel Gál vyhlásiť výberové konanie do 30 dní.

Minister hovorí, že úvahám o nevymenovaní či zdržiavaní menovania sa čuduje. „Predsedovia súdov nie sú moji kamaráti, nie sú to ani moji kolegovia. Sú to predsedovia súdov a tak, ako som si musel aj ja nájsť cestu spolupráce, tak bude musieť aj nový minister,“ hovorí.

Predseda súdu nemôže byť podľa Gála hračkou v rukách politika. „Nemám dôvod nesplniť si svoju povinnosť a nechať súdy bez predsedov,“ vyhlásil. Zdôraznil, že výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. A ako dodal, od začiatku pôsobenia na ministerstve vyzýva sudcov, ktorí spĺňajú zákonné náležitosti, aby sa uchádzali o predsednícke posty na tých súdoch, kde je potrebná zmena, respektíve ktoré stagnujú.

„Výsledky súdu, ale aj fungovanie súdnictva jednoznačne závisí od toho, kto stojí na čele príslušného súdu. V prípade, že vidím, že niekde nie sú výsledky, uprednostňujem nového predsedu súdu,“ vysvetlil Gál.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Sedemnásť súdov hľadá predsedu, odchádzajúci minister má šancu na očistu justície

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri