Koniec jednej éry? Sopoliga a Združenie sudcov Slovenska

Juraj Sopoliga si podal tzv - Denník N| dennikn.sk | 29. marca 2020 | Rastislav Fiťma |

Juraj Sopoliga. Foto – tasr

27. marec 2020 bol na udalosti v justícii nepochybne bohatým dňom. Každá z nich sa priamo dotýkala najväčšej stavovskej organizácie sudcov – Združenia sudcov Slovenska (ZSS). Jednou z týchto udalostí bolo, že funkcie sudcu sa vzdal jeho predseda Juraj Sopoliga.

ZSS poskytlo prvýkrát od vznesenia obvinenia voči 13 sudcom v rámci akcie Búrka vyjadrenie pre médiá a pozastavilo obvineným sudcom členstvo v združení. Vedúce postavy bratislavskej sekcie ZSS podporili vyhlásenie sudcu Okresného súdu Trnava Martina Smolka, podľa ktorého za nízku dôveryhodnosť súdnictva môžu najmä politici a médiá. A napokon bola vo večerných hodinách zverejnená informácia, že funkcie sudcu sa vzdal prezident ZSS a sudca Krajského súdu v Košiciach Juraj Sopoliga.

O Združení sudcov Slovenska sa v posledných mesiacoch písalo často. Rezonovalo najmä vyhlásenie Celorepublikovej rady ZSS, kde požiadavku, aby Monika Jankovská až do odstránenia pochybností nemohla vykonávať funkciu sudcu, rada označila za „vzorové protiústavné konanie“. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák označil ZSS za ničiteľa a hrobára dobrej povesti a dôveryhodnosti slovenskej justície. Mnohých by preto určite prekvapilo, že Združenie sudcov Slovenska kedysi patrilo medzi najotvorenejších a najintenzívnejších kritikov pomerov v slovenskej justícii. Čo sa teda zmenilo?

Združenie v časoch mečiarizmu

Združenie sudcov Slovenska bolo založené 10. decembra 1991 v Banskej Bystrici a za jeho prvého prezidenta bol zvolený sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľudovít Bradáč. Ešte o rok skôr vzniklo v Košiciach Združenie sudcov Východoslovenského kraja SR, no napokon sa integrovalo do ZSS. Jeho predsedom bol Juraj Sopoliga. Emeritná sudkyňa Ľudmila Babjaková to popísala ako rivalitu medzi sudcami z Banskej Bystrice a Košíc, pričom na tento úspech sudcov z Banskej Bystrice podľa nej „Košičania nikdy nezabudli“.

Za čias tretej mečiarovej vlády (1994-98) sa na postoch prezidenta a viceprezidenta združenia vystriedali Ľudovít Bradáč, Pavol Rohárik, Juraj Majchrák a Anton Jaček. ZSS patrilo medzi najostrejších oponentov vlády a ministra spravodlivosti Jozefa Liščáka (ktorý svojich kritikov v radoch súdnictva označil za „smradov a frackov a blbých ako tágo“). Združenie sa postavilo za sudcov, ktorých vláda odmietla navrhnúť na zvolenie do funkcie sudcu bez časového obmedzenia (v tom čase sudcov volil parlament – najprv na štyri roky a potom bez časového obmedzenia). Prezídium ZSS v roku 1998 protestovalo proti zvoleniu Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR.

Reakcia ZSS na kauzu Gaulieder. Zdroj: sme.sk

Vedenie združenia sa nebálo zaujať principiálny postoj aj vo vzťahu k protiprávnym zásahom štátnej moci do ústavného poriadku. Ostro kritizovalo parlament za nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu v súvislosti s protiústavným zbavením poslaneckého mandátu Františka Gauliedera a udalosti v súvislosti so zmarením referenda označilo za vážne narušenie základov právneho štátu.

Keď bol pri moci Štefan Harabin

Presuňme sa ale do roku 2009. Štefan Harabin, nominant ĽS-HZDS na poste ministra spravodlivosti, sa druhýkrát stáva predsedom Najvyššieho súdu SR. Do funkcie ho takmer jednomyseľne zvolila Súdna rada. Na ministerstve ho strieda Viera Petríková, ktorú dva roky predtým menoval za predsedníčku Okresného súdu Vranov nad Topľou. Začínajú sa množiť šikanózne disciplininárne stíhania voči kritikom pomerov v justícii, iniciované či už Harabinom, alebo niektorým z ním vymenovaných predsedov nižších súdov.

Združenie sudcov Slovenska však kritický postoj k týmto udalostiam nezaujalo. Čo sa zmenilo? V roku 2006 na vedúcom poste Majchráka vystriedala Jarmila Sopková Maximová, sudkyňa Krajského súdu v Košiciach a viceprezidentkou sa stala Dana Bystrianska z Okresného súdu Košice I. Za pasívny postoj bolo vedenie ZSS kritizované aj jeho bývalými predsedami. Nespokojní sudcovia sa rozhodli vziať situáciu do vlastných rúk. Vznikla tak Výzva skupiny sudcov a prehlásenie Päť viet so 105 signatármi.

Text prehlásenia Päť viet. Zdroj: cervenapreharabina.fair-play.sk

Rozkol v združení

Aktivity signatárov prehlásenia sa nestretli s pochopením prezidentky ZSS. Na otázku, prečo nezaujala stanovisko voči zneužívaniu disciplinárnych konaní, odpovedala: „Ja sa nestotožňujem s pomstychtivosťou, ale rovnako mi je cudzia aj odbojnosť a rebélia, lebo je v Božích očiach tiež veľmi zlá.“ Juraj Sopoliga, v tom čase predseda sudcovskej rady Krajského súdu v Košiciach a člen Súdnej rady, rozposlal medzi sudcov prehlásenie (pre ktoré sa vžilo označenie „anticharta“), v ktorom Harabinove pôsobenie na ministerstve spravodlivosti naopak bránil.

K bezprostrednému názorovému stretu dvoch „krídiel“ združenia došlo na zasadnutí jeho Celorepublikovej rady v októbri 2009. Viditeľnú prevahu na ňom mali tí jej členovia, ktorí s obsahom prehlásenia Päť viet nesúhlasili a Harabinove pôsobenie vnímali skôr pozitívne. Košická sekcia už predtým publikovala stanovisko (pod ktorým je podpísaný súčasný sudca Ústavného súdu SR Libor Duľa) v ktorom sa uvádza, že Harabinom iniciované zmeny prispeli k odstráneniu atmosféry strachu medzi sudcami.

Harabinovi kritici napokon zo združenia vystúpili. Najskôr založili neformálnu iniciatívu Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktorá sa v roku 2011 pretransformovala na samostatné združenie. Jeho prezidentkou sa stala Katarína Javorčíková.

Oznam o založení ZOJ. Zdroj: sudcovia.sk

ZSS jednotné

Na Hlavnom zhromaždení Združenia sudcov Slovenska (ktoré medzičasom presunulo svoje sídlo do Košíc) v novembri 2009 bola za jeho prezidentku zvolená jeho doterajšia viceprezidentka Dana Bystrianska. Ani jej postoj k vláde sa nedá označiť za kritický, no len pokým na ministerstvo spravodlivosti nenastúpila Lucia Žitňanská. Zatiaľ čo Harabinove aktivity so ZSS príliš nepohli, reformy vlády Ivety Radičovej boli preň kontroverzné až natoľko, že o pomoc požiadalo Európsku asociáciu sudcov (EAJ).

Táto organizácia sa síce vyslovila v ich prospech, no ako si všimla iniciatíva ZOJ, vychádzala z nesprávnych informácií, ktoré boli pravdepodobne poskytnuté samotným Združením sudcov Slovenska. Podľa Bystrianskej však podporná rezolúcia EAJ predstavovala „veľkú satisfakciu pre slovenských sudcov“. V súvislosti s Radičovej vládou sa Bystrianska vyjadrila, že „v zmysle starého známeho hesla rozdeľuj a panuj“ sa tejto garnitúre podarilo ovládnuť justíciu. Vo vzťahu k druhej vláde Roberta Fica však združenie až taký útočný tón nenasadzovalo. Navyše, ako uvádza Bystrianska vo svojom životopise, v roku 2013 vykonávala stáž na Ministerstve spravodlivosti SR u štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej.

V roku 2014 navrhlo ZSS na post predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Bystrianska, ktorá bola v tom čase aj členkou Súdnej rady, za neho hlasovala, no napokon rozhodla až ďalšia voľba, v ktorej uspela Daniela Švecová. Bystrianska ešte ako predsedníčka ZSS stihla na post sudcu Ústavného súdu SR navrhnúť Juraja Sopoligu. V parlamente uspel, no prezident ho napokon nevymenoval. V roku 2019 Sopoligu navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár, no tentokrát neprešiel ani parlamentným výberom.

Juraj Sopoliga

Sopoliga, prezident ZSS od roku 2016, bol v združení aktívny už od jeho založenia. V rokoch 1991 až 1994 bol dokonca jeho podpredsedom. Často sa však dostával do názorových sporov s jeho vtedajšími prezidentmi (Bradáč, Rohárik, Majchrák). V rokoch 1997 až 2005 bol podpredsedom Krajského súdu v Košiach (od roku 1997 je predsedom tohto súdu Imrich Volkai, ktorý sa tiež vzdal funkcie sudcu). Dva volebné obdobia bol členom súdnej rady (2002-2012), v roku 2007 získal najväčší počet hlasov spomedzi všetkých kandidátov.

Výsledky volieb do Súdnej rady SR v roku 2007. Zdroj: sudnarada.gov.sk

V rokoch 2012 až 2014 pôsobil na stáži na Ministerstve spravodlivosti SR. Pre médiá uviedol, že tam pôsobí ako poradca vo vzťahu k štátnej tajomníčke Monike Jankovskej. Samotné ministerstvo to však promptne poprelo a oznámilo, že štátna tajomníčka poradcu nemá a Sopoliga pôsobí v sekcii legislatívy. Bol tiež členom mnohých výberových komisií, či už vo výberových konaniach na funkciu sudcu či predsedu súdu, napr. v tom, v ktorom uspela Zuzana Maruniaková.

Okrem už spomínanej „anticharty“ šíril medzi sudcami aj vzor diskriminačných žalôb a zažaloval Daniela Lipšica za výroky, že tieto žaloby sú „nezákonné a nemorálne“ a že sudcovia, ktorí si ich podali, sú „chamtiví a závistliví“. Okresný súd Košice-okolie mu prisúdil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 €, pričom Krajský súd v Košiciach tento rozsudok v roku 2017 potvrdil. V senáte, ktorý na krajskom súde rozhodoval, sedela Táňa Veščičiková, podpredsedníčka ZSS.

Prezident združenia

Jednou zo Sopoligových priorít bola snaha o zrušenie inštitútu bezpečnostných previerok sudcov. Združenie v tejto súvislosti zaslalo Ústavnému súdu SR vyjadrenie, ktorým sa v celom rozsahu stotožnilo s návrhom predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej. Bajánková, ktorú do súdnej rady v roku 2012 navrhlo samotné združenie, navrhla, aby ústavný súd vyhlásil za ustanovenie čl. 154d Ústavy (ktorým sa previerky sudcov zakotvili) za nesúladné s čl. 1 ods. 1 Ústavy. Ústavný súd tomuto návrhu napokon nielenže vyhovel, no za nesúladné vyhlásil aj tie ustanovenia Ústavy, ktoré zakotvovali previerky uchádzačov o funkciu sudcu. Každý z ústavných sudcov, ktorý bol zároveň sudcom z povolania, hlasoval za.

Vo jeho druhom roku pôsobenia na poste prezidenta ZSS sa združeniu podaril dosiaľ nevídaný úspech. Vo voľbách do Súdnej rady v roku 2017, kedy sa volilo 8 jej členov, uspeli všetci kandidáti navrhovaní či podporovaní združením. Siedmi z nich (navrhnutí: Burik, Kosová, Michalanský, Pilek, Praženková, Zajacová, podporený: Kolek) sú jej členmi dodnes. Neuspel ani jeden kandidát navrhnutý či podporený združením Sudcovia Za otvorenú justíciu.

Pred týmito voľbami Sopoliga rozposielal sudcom e-maily, v ktorých predstavil kandidátov ZSS a vyjadril sa aj ku kandidátom nominovaným ZOJ. Sám to pre médiá potvrdil a ako dôvod uviedol, že „bolo nevyhnutné uviesť, že predstavitelia združenia ZOJ za vlády premiérky Radičovej podporovali také návrhy zmien v postavení súdnictva, ktoré boli protiústavné“. Zatiaľ čo najmenej úspešný kandidát podporovaný ZSS (Hudák) získal vo voľbách až 561 hlasov, najúspešnejší kandidát podporovaný ZOJ (Hrubala) získal len 368 hlasov.

Výsledky volieb v Košickom kraji odrážali tie celoslovenské najvernejšie. Zdroj: sudnarada.gov.sk

ZSS dnes

V posledných mesiach združenie zaknihovalo viacero personálnych úspechov. Predsedom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sa stal František Mozner (podpredseda sekcie ZSS na najvyššom súde), ktorý vo svojom majetkovom priznaní (pdf) uvádza Sopoligu ako blízku osobu. V októbrových voľbách jedného člena Súdnej rady zvíťazila Petra Príbelská, ktorej združenie vyslovilo podporu (porazila Dušana Čima, zakladajúceho člena ZOJ). Predseda bratislavskej sekcie ZSS, Boris Tóth, sa stal predsedom Krajského súdu v Bratislave. Predchádzajúcich 5 rokov (v čase, keď bol predsedom Ľuboš Sádovský), vykonával funkciu podpredsedu tohto súdu.

Nie je známe, koľko má združenie momentálne členov. V roku 2017 ich bolo 659. Spomedzi trinástich sudcov obvinených v rámci akcie Búrka však boli členmi združenia desiati z nich.

A čo Sopoliga? Pred pár mesiacmi zaslal súdnej rade e-mail, v ktorom vyslovil, že je „vysoko pravdepodobné“, že člen Súdnej rady Pavol Žilinčík sa svojím návrhom „výrazne snaží zabezpečiť záujmy politickej moci“, keďže ho do súdnej rady nominovala prezidentka. Žilinčík navrhol, aby súdna rada odporučila svojej predsedníčke späťvzatie jej návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Praženková sa týmto svojím návrhom snažila docieliť, aby ústavný súd označil za protiústavnú úpravu, podľa ktorej majú prezident, vláda a NR SR menovať do Súdnej rady „spravidla nesudcov“, proti čomu ZSS protestuje už dlhšiu dobu.

Funkcia sudcu zanikne Jurajovi Sopoligovi pozajtra, 31. marca 2020.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Koniec jednej éry? Sopoliga a Združenie sudcov Slovenska

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri