Praženková: Poraďte mi, ktorá situácia je pre mňa lepšia?

Foto N - Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | 5. júna 2020 |

Foto N – Vladimír Šimíček

Predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková si minulý týždeň prečítala sedem strán výhrad a kritiky na svoj výkon vo funkcii, v ktorej je tri roky. Ak neodíde sama, bude čeliť odvolávaniu.

Spomeniete si ešte na posledný prípad, ktorý ste ako sudkyňa rozhodovali predtým, ako ste sa stali predsedníčkou súdnej rady? 

Zaskočili ste ma. Popravde to mám momentálne úplne vytesnené pôsobením v súdnej rade a problémami, ktoré s tým súvisia. Pred odchodom som pôsobila na Najvyššom súde. Spomeniem si len na konkrétny veľký prípad, ktorý sa týkal železníc, pretože to bol veľmi rozsiahly spis.

Koľkokrát vám od zvolenia do čela súdnej rady napadlo: bolo mi to treba?

V dnešnej situácii mi to napadá každý deň. Hovorím si, aký som mala predtým pokojný život. Neočakávala som takéto fungovanie. Mala som iné predstavy.

Aké? 

Predstavovala som si väčšiu konštruktívnu diskusiu, že sa budú riešiť problémy, ktoré súdy ťažia. Očakávala som, že týmto problémom sa budeme viac venovať. I keď je pravda, že všetky plány, ktoré som mala a ktorým som sa chcela venovať, narušila kauza Threema.

Prečo ste kandidovali za predsedníčku súdnej rady? Čo ste chceli dosiahnuť? 

Moja motivácia bola rovnaká, ako keď som kandidovala za členku súdnej rady. Som sudca, človek z praxe, pôsobila som na okresnom, krajskom súde aj Najvyššom súde. Videla som problémy, ktoré sme museli riešiť. V konečnom dôsledku zlepšenie efektivity súdov je na prospech používateľov súdu. Chcela som viac začať komunikovať aj v rámci súdnej moci, ale aj samotnej súdnej rady. Chcela som ju viac stransparentniť a priblížiť verejnosti.

Darilo sa vám to? 

Zaviedla som exkurzie, aby sme priblížili fungovanie súdnej moci, ale aby sa aj súdna rada dostala viac do povedomia. Keď som nastupovala do funkcie, málokto rozumel, čo je súdna rada. Dnes už ju vnímajú viacerí. Zorganizovala som stretnutie s americkým profesorom Jamesom Moliternom k etickým zásadám, stretnutia disciplinárnych senátov, aby si vydiskutovali nejednotnú prax či iné problémy, ktoré ich pri práci ťažia. Významne sme zlepšili webovú stránku, zaviedli sme online prenos, zorganizovali sme prvýkrát v histórii existencie súdnej rady Valné zhromaždenie ENCJ (Európska sieť súdnych rád – pozn. red.), rozbehli sme projekt váženia prípadov.

Asi to nestačilo. Čelíte návrhu na odvolanie. Ako vnímate dôvody, ktoré v ňom sú? 

Pripravujem si podrobnejšie vyjadrenie, ale teraz zareagujem vo všeobecnosti. Prekvapilo ma, že navrhovatelia využili ustanovenie zákona, ktoré je napadnuté na Ústavnom súde, a ten prijal tento návrh na ďalšie konanie.

Takže návrh vás prekvapil? 

Svojím spôsobom ma to neprekvapilo, pretože vládna koalícia signalizovala, že by mala nastať výmena v čele súdnej rady. O to viac som to čakala po tom, ako rýchlo parlament prijal spomenutú novelu. Pokiaľ ide o jednotlivé dôvody, tak mám pocit, že sa mi vyčítajú veci, ktoré boli v kompetencii súdnej rady ako celku. Ja však mám len jeden hlas z osemnástich.

Foto N – Vladimír Šimíček

Vy ste predsedníčka súdnej rady, vy ste mali viesť zasadnutia, vedeli ste nasmerovať väčšinu, aké stanovisko zaujať. 

Nikdy som nehovorila členom, ako sa majú rozhodnúť. Presadzujem, že presviedčať sa má len argumentáciou, a bolo na každom jednom členovi, ako sa rozhodne.

Nestretávali ste s členmi pred zasadnutiami, aby ste si dohodli spoločný postup?

Vôbec.

Len ja mám vlastnú skúsenosť takú, že vždy keď som prišla na zasadnutie skôr, tak som videla prichádzať len prezidentských nominantov. Ostatných nie, no na zasadnutí boli. Určite ste sa pred zasadnutím nestretávali? 

Museli ísť asi priamo do rokovacej miestnosti. Úprimne hovorím, že sme stretnutia predtým nemali. Pred každým zasadnutím som v stave, keď sa sústredím na program a to, či mám k nemu všetky podklady.

Jedna z výčitiek voči vám je, že súdna rada neprijala za uplynulý rok žiadne konkrétne opatrenie, ktoré by malo prispieť k posilneniu dôvery verejnosti v súdnictvo. Spomeniete si na nejaké? 

Navrhovatelia môjho odvolania si to predstavujú asi tak, že bude jeden papier a na ňom odporúčania na posilnenie dôveryhodnosti. Lenže to, ako ju získať, závisí od viacerých aspektov. Od kvality rozhodovacej činnosti, od rýchlosti konania, od nastavenia celého systému. Jednotlivé opatrenia sme prijali, teda napríklad aj v rámci konkrétnych rozhodnutí o takýchto otázkach. Napríklad pri obsadzovaní sudcovských miest.

Napadá mi obsadzovanie medzinárodných sudcovských postov, čo súdnej rade veľmi nevychádzalo. Nemyslím si, že ste tým prispeli k zvyšovaniu dôveryhodnosti súdnej rady. 

Áno, post dodatočného sudcu Všeobecného súdu v Luxemburgu nie je doposiaľ obsadený. A verejnosť to môže takto vnímať. Lenže my sme vždy zvolili kandidáta, ktorý prešiel aj vládou, len ho neodsúhlasil poradný výbor 255.

Prečo sa to podľa vás dialo? Nie preto, že ste nevybrali dobrých kandidátov? 

Ťažko zaujať postoj k záverom, z ktorých nie je možné posúdiť, prečo nebol kandidát odporučený. Vypočutie pred výborom 255 je neverejné a správa viac menej všeobecná. Vlastný úsudok sa dá urobiť, ak ste prítomný priamo pri vypočutí. Neverejnosť zasadnutí výboru je kritizovaná aj v zahraničí.

Spomenúť môžem aj navrhovanie na odvolanie 65-ročných sudcov. Pri niekom ste tento návrh dali, pri niekom nie. Čo si má potom verejnosť myslieť? 

Absolútne tomu rozumiem, ale súvisí to aj s tým, že k jednotlivým sudcom sme mali podklady a podľa nich sme postupovali. Robili sme to odvtedy, odkedy Ústavný súd povedal, že súdna rada nie je len poštárom, ale môže jednotlivých kandidátov na odvolanie posudzovať. Len to nesmie byť založené na svojvôli a musia zaznieť dôvody, prečo sme postupovali tak, ako sme postupovali.

Väčšinou tie argumenty boli len o tom, že pred súdnu radu predstúpil dotyčný sudca, ktorý povedal, že sa cíti ešte psychicky a fyzicky v poriadku, aby vo svojej práci pokračoval. 

Počas môjho pôsobenia sme o tom hovorili aj s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom. Jeho kancelária sa sťažovala, že nepredkladáme návrhy na odvolávanie sudcov. Vysvetľovali sme to aj tým, že nastalo obdobie, keď začali fungovať hromadné výberové konania na sudcov, čo bol aj vďaka previerkam veľmi zdĺhavý proces. Ak by sme niekoho navrhli odvolať, tak sme ho nevedeli nahradiť novým sudcom. Ale opakujem, každý člen súdnej rady sa rozhodoval samostatne. Ja mám k tejto otázke konzistentný postoj.

Aký?

Vychádzam z toho, čo hovorí Ústavný súd, a riadim sa svojimi kritériami, ktoré som na zasadnutí prezentovala. Úlohou súdnej rady je totiž aj zabezpečiť riadny chod súdnictva. Musím zohľadniť, či je možné daného sudcu nahradiť. Ak má dotyčný výkony, tak môže zotrvať vo funkcii. Veď aj profesor Ján Mazák, nový člen súdnej rady, nedávno povedal, že nevidí dôvod, prečo by sudcovia nemohli fungovať aj do 70 rokov.

Ale prístupom súdnej rady dochádzalo k diskriminácii 65-ročných sudcov. 

Za mojej éry nebol podaný žiaden návrh z dôvodu diskriminácie. Ak je dotyčný sudca prospešný pre súdnictvo a nevieme ho nahradiť, tak je lepšie, aby vo funkcii zostal, ako by po ňom malo ostať prázdne miesto.

V tejto súvislosti mi napadne sudca Juraj Sopoliga, ktorý nebol aktívnym sudcom na súde, ale len členom hodnotiacej komisie. Do dôchodku odchádzal ako takmer 69-ročný. 

To súviselo s pravidlami, ktoré si súdna rada prijala, a to, že ak zvolí sudcu do nejakej pozície, tak ho volí na konkrétne obdobie. Preto by nemal byť počas tohto obdobia odvolaný.

Keď sme napísali, že sa zastávate obvinených sudcov, tak ste reagovali, že ste korupciu nikdy neobhajovali a že ste, naopak, ako prvý ústavný činiteľ urobili rázne a nekompromisné kroky. Ktoré to boli? 

Hneď ako sudcovia odovzdali svoje mobily, pár dní nato som požiadala orgány činné v trestnom konaní, aby sme zistili konkrétne mená sudcov a to, akého konania sa mohli dopustiť. Žiadala som o to preto, aby sme vedeli na súdnej rade posúdiť, či také konanie je v súlade so splnením predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Hneď som tento bod zaradila aj na rokovanie súdnej rady.

Mobily polícia zaistila 22. augusta. Zasadnutie súdnej rady bolo koncom septembra. Nebola to taká závažná situácia, že ste mali zvolať mimoriadne zasadnutie? 

Súhlasím, ale očakávala som odpoveď. Nemali sme žiadne konkrétne informácie. Potrebovali sme oficiálne podklady, nielen medializované správy. Tie boli len impulzom. Oficiálne sme nemali ani potvrdené mená sudcov, ktorých sa to týkalo. Dokonca som musela odpoveď na svoju žiadosť urgovať. Nehovoriac o tom, že najskôr mi odpísali, že vzhľadom na štádium, v akom vyšetrovanie je, mi nemôžu poskytnúť žiadne informácie.

Po obvinení trinástich sudcov ste vydali stanovisko, za ktoré vás aj teraz navrhovatelia kritizujú. Bolo správne po takej masívnej akcii reagovať slovami „nemožno akceptovať akékoľvek prostriedky, ktorými by sa nezákonným spôsobom zasiahlo do osobnostných práv človeka a na dôvažok aj do nezávislosti justície“? Dalo sa to vysvetliť aj tak, že ste sa obvinených sudcov zastali. 

Nezastávala som sa ich. K žiadnym konkrétnym sudcom som sa nevyjadrovala. To je na nich, aby sa obhajovali. Bolo to všeobecné vyjadrenie vo vzťahu k záverom, ktoré prijal Ústavný súd. Nesmerovalo to k spôsobu obvinenia, ale skôr k realizácii jednotlivých krokov v rámci konania.

Presne táto formulácia je súčasťou návrhu na vaše odvolanie. Nemali ste to lepšie formulovať? 

Mohla som to lepšie, respektíve širšie naformulovať. Chceli sme byť stručnejší kvôli médiám, ktoré si vyberajú z vyhlásení len konkrétne vety. Ale mohlo to byť dovysvetlené.

Vy ste mali možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a videli ste aj časti Threemy. Prečo ste nepodávali disciplinárne návrhy na podozrivých sudcov skôr? 

Prvý návrh som podala 24. októbra 2019.

Ten sa týkal Vladimíra Sklenku. A čo Monika Jankovská? Na ňu ste návrh podali až 23. decembra. 

Voči nej podal návrh minister spravodlivosti.

Mohli ste podať ďalší.

Mohla, ale bolo potrebné riešiť sudcov, na ktorých nebol podaný disciplinárny návrh.

To bola napríklad Miriam Repáková, o ktorej sme písali v rovnakom článku ako o Sklenkovi. Na ňu išiel návrh 13. novembra. Na sudkyňu Denisu Cvikovú, o ktorej sme písali v októbri, ste podali návrh vo februári tohto roka.

Moje disciplinárne návrhy boli založené na tom, aby nešlo o tie isté skutky, ktoré sú im kladené za vinu v trestnom konaní. Museli sme počkať na vypočutia sudcov a ich vyjadrenia. Nestačilo nahliadnutie do spisov. Okrem toho prebiehali aj jednotlivé sudcovské rady, pred ktorými sa títo sudcovia vyjadrovali. Čakala som aj na tieto zápisnice. Až keď som to všetko mala zozbierané, mohla som naformulovať disciplinárny návrh.

Foto N – Vladimír Šimíček

Vrátim sa k Monike Jankovskej. Mobil odovzdala 21. augusta. Odvtedy sme o nej písali. Je pravda, že na ňu podal disciplinárny návrh minister, ale bol za zjavné klamstvo o dovolenke u advokáta Radomíra Bžána, nie pre vzťah s Kočnerom a ovplyvňovanie iných sudcov. Vy ste na rozdiel od ministra videli spis, prečo ste nepodali aj tento návrh? 

Už som povedala, že prioritne som riešila sudcov, na ktorých návrh nebol podaný. Mala už dočasne pozastavený výkon funkcie od 23.októbra.

Takže ste si povedali, že ona v tom čase súdiť aj tak nemohla, tak ste chceli riešiť ostatných?

Musela som ísť rad radom. Dôležité bolo, aby takto podozriví sudcovia neboli vo výkone. A v prípade Moniky Jankovskej sme museli zisťovať, či sa už znovu ujala výkonu funkcie sudcu. Ona totiž bola poslankyňou a nevedeli sme, či a kedy sa mandátu vzdala. Inak by sa ešte tri mesiace po vzdaní sa poslaneckého mandátu nemohla vrátiť na súd. Aj týmto sa celý proces ešte predĺžil.

Aký ste mali vzťah s Monikou Jankovskou? 

Mali sme také obdobia – buď sme komunikovali, alebo nekomunikovali. Keď pôsobila v Trenčíne, tak sme vôbec neboli v kontakte. Keď prišla do Bratislavy ako štátna tajomníčka, stretávali sme sa v rámci porád či seminárov. V tom čase som bola podpredsedníčkou krajského súdu. Poznáme sa však dlho. Asi ešte z čias, keď sme boli justičné čakateľky.

Už ste vysvetľovali, že ona vás sama požiadala, aby ste ju navrhli na ústavnú sudkyňu. Už vtedy však boli známe podozrenia z kauzy Ondreja Janíčka, že rozhodla za úplatok v prospech mafiána Petra Čongrádyho. Neprekážalo vám to? 

Zaznievalo to v médiách, ale ona mi predložila hŕbu materiálov, kde boli vysvetlenia k jednotlivým medializovaným informáciám. Poskytla mi rôzne rozhodnutia aj žaloby na ochranu osobnosti, ktoré v tejto súvislosti podávala. V tom štádiu som to považovala za vysvetlené.

Keď ste kandidovali za predsedníčku súdnej rady, sľubovali ste, že budete ochraňovať nezávislosť súdnictva. Na Ústavný súd ste však navrhovali kandidátku, ktorá sedem rokov nebola v talári, ale v politickej funkcii ako kandidátka Smeru, za ktorý v roku 2018 aj kandidovala do parlamentu. Neprekážalo vám, že ste navrhli aktívnu političku? 

Takáto nominácia zo zákona nebola vylúčená. V prípade vymenovania je ústavný sudca povinný sa vzdať aktívnej politickej činnosti. A okrem toho, nevnímala som ju tak. Kandidovala za Smer, ale nie som si istá, či bola členkou strany.

Ako sudkyňa nemohla byť členkou strany. 

Takže nebola členkou. Vnímala som ju stále ako sudkyňu.

Nebilo sa vám to s predsavzatím o ochrane nezávislosti súdnictva? Pri jej mene došlo k jasnému prepojeniu s výkonnou mocou. 

Nikdy som ju nevidela a nepočula dať žiadne politické vyhlásenie. Venovala sa téme ochrany spotrebiteľa.

Keď sa Monika Jankovská vzdala funkcie na ministerstve a mala ísť späť na súd, tak som sa pýtala, či by si nemala prerušiť výkon funkcie sudkyne. Vaša odpoveď bola, že je to na vôli každého sudcu a nedá sa to od neho vynucovať. Nemal práve vtedy zaznieť ten hlas autority a nemali ste povedať, aby si prerušila výkon funkcie do vyšetrenia podozrení? 

Ja som ju verejne požiadala, aby prerušila funkciu.

Mne ste takto nereagovali. 

Určite to odznelo. Ale pravda je taká, že to vynucovať nemôžem.

Vaša výzva k Jankovskej prišla až 4. októbra. Nemohla prísť skôr?

Riešila sa otázka, či už je vo výkone funkcie sudcu, či ho ešte nemá prerušený z iného dôvodu.

Neskôr vznikla aj výzva sudcov smerom k podozrivým kolegom, aby dočasne nevykonávali funkciu. Prečo ste ju nepodporili? 

Nikdy som sa k žiadnym výzvam nepridávala, ani na jednu, ani na druhú stranu. Ak treba, hovorím sama za seba. A pokiaľ ide o prerušenie funkcie sudcu, o ktoré požiada on sám, tak nemá žiaden príjem. Možno v takýchto situáciách by bola namieste úprava zákona. Keď už je sudca obvinený, tam je to jasné. Pozastaví sa mu výkon funkcie a dostáva časť platu. Pokiaľ nie je odsúdený, tak sa mu spätne mzda doplatí.

Bavíme sa o sudcoch, ktorých majetkové pomery nenaznačujú, že by mali mať problém vyžiť do vyšetrenia svojich podozrení. 

To sú len predpoklady. Zmysel inštitútu prerušenia funkcie sudcu bol iný ako pre tieto účely.

Len ak ste reagovali na takéto otázky formálnymi stanoviskami, tak sa mohlo zdať, že to súvisí s tým, že aj vaše meno sa spomína v Threeme a že ste si nemohli byť istá, či sa rovnaké vyvodenie zodpovednosti nebude žiadať aj od vás.

V tom čase som to nevedela. Navyše, moje stanoviská ako predsedu súdnej rady sú limitované zákonom a nemôžem vopred odsúdiť nikoho.

Už ste videli vyšetrovací spis. 

Do spisu som nahliadla až, myslím, začiatkom novembra na základe svojej žiadosti z októbra a súhlas dával prokurátor.

Čiže neobávali ste sa, že aj na vás bude požiadavka, aby ste vyvodili podobnú zodpovednosť? 

Nie. Už podrobne poznám tú komunikáciu a neviem, za čo by som mohla byť sankcionovaná.

Medzi obvinenými sudcami je aj Ľuboš Sádovský, bývalý predseda Krajského súdu v Bratislave. Keď sa stal po prvý raz predsedom, vy ste boli podpredsedníčkou súdu. Ako by ste charakterizovali svoj vzťah s ním? 

Úplne normálny, bežný. Predtým sme sa poznali, ale bližšie sme sa spoznali až na krajskom súde.

Oslavovali ste spolu napríklad narodeniny? 

Samozrejme.

V Threeme sa spomína, že po vašom zvolení za predsedníčku súdnej rady ste sa pravidelne stretávali a radili. 

To ma pobavilo. A najmä to, že sa s ním potrebujem radiť a že ma ovláda. To je absolútny nezmysel.

Takže ste sa nestretávali? Spomína sa nejaký podnik na Michalskej ulici. 

Stretávali sme sa, ale v rámci osláv. Pokiaľ ide o ten večierok na Michalskej, tak na ňom som, mimochodom, nebola. Bola to akcia Krajského súdu v Bratislave, na ktorú ma pozvali, ale nezúčastnila som sa na nej.

V Threeme sa píše, že ste ho počúvali na 100 percent.

A v čom som ho mala počúvať? Žiadne pokyny mi nedával, a to ani na krajskom súde. Nikdy si to nedovolil. A aj keby to skúsil, tak ho pošlem preč.

Ako to bolo s voľbou podpredsedníčky Najvyššieho súdu? Aj o nej si Kočner so Sklenkom písali a vraj sa snažili pomôcť Jarmile Urbancovej do funkcie. Voľba bola tajná, ale môžete spätne povedať, ako ste hlasovali vy? 

Hlasovala som za.

Boli ste prekvapená, že ju súdna rada zvolila? 

Bola vtedy jedinou kandidátkou a potvrdzovala mandát, lebo už bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu. Navrhla ju predsedníčka, s ktorou som sa o tom rozprávala.

Takže vy ste o nej nemali žiadne pochybnosti?

Spolu sme boli v Rade Justičnej akadémie, ale bližšie som ju nepoznala.

A čo hovoríte na to, že mali byť pred voľbou ovplyvňovaní členovia, aby ju podporili, pretože sa chystal plán, aby nebola zvolená a v ďalšej voľbe kandidovala Alena Šišková? 

O tom neviem nič. Za mnou nikto nebol.

Po podozreniach z Threemy zriadila súdna rada takzvanú osobitnú komisiu. Vy aj sudkyňa Marcela Kosová ste sa stali jej členkami, no neskôr ste sa vzdali, lebo médiá informovali o vašej účasti na „zabíjačke“. Keď ste boli nominovaná do tejto komisie, neuvedomovali ste si, že vaša účasť na takejto akcii bude problém? Vedeli ste, že sa tam objavil aj Marian Kočner.

Vôbec som to nevnímala ako svoje stretnutie s Marianom Kočnerom. Úplne mi to vypadlo z hlavy. Nešla som k nemu na akciu a nikdy som sa s ním nerozprávala. Absolútne som ho nepoznala.

Prečo ste na tú akciu vôbec išli? 

Krátko predtým som sa stala členkou Alumni klubu, preto som pozvanie vnímala v spojení s týmto členstvom. Netušila som, že to organizuje advokátska kancelária. Brala som to ako spoločenskú akciu pre 150 ľudí z odborných kruhov. Spájala som si to čisto s tým klubom. Odvtedy a ani nikdy predtým som na žiadnu ich akciu nebola pozvaná.

Vy ste nevedeli, že spoluorganizátorom bola advokátska kancelária Ikrényi & Rehák? 

Nie. Ja som dostala osobnú pozvánku na spoločenské stretnutie. Bolo mi povedané, že je to pre odborné kruhy. Predtým a ani nikdy potom som nebola na niečo podobné pozvaná.

Foto N – Vladimír Šimíček

Nebolo vám divné, že idete k Rehákovcom?

Naozaj som nevedela, že to je ich.

Veď ste si mohli preveriť, komu patrí Nandin dvor. Je to všeobecne známe. 

Možno som si to mohla preveriť. Naozaj som to takto nevnímala. Dostala som osobné pozvanie.

Od koho? 

Od Martina Reháka.

On je členom Alumni klubu? 

Áno. Veď pôsobil na právnickej fakulte. Poznáme sa, ale nestretávali sme sa často. Raz za uhorský rok sme sa videli. Brala som to teda tak, že sa stretnem s ľuďmi z fakulty. Bolo to v mojom voľnom čase, keď som už ako sudkyňa nemala prideľované žiadne spisy, pretože som mala prerušený výkon funkcie. Už som sa však tak poučila, že na žiadnu akciu nepôjdem. Ani to nevyhľadávam. Mám naozaj nudný spoločenský život, pretože naň ani nemám čas.

Zaujímavé, že argumentujete úplne rovnako ako Marcela Kosová. 

V čom?

V tom, že máte nudný spoločenský život. 

Ale ja ho mám skutočne nudný. Nevymýšľam si. Viete, ako som fungovala ako sudkyňa napríklad ešte na krajskom súde? Do štvrtej som fungovala ako podpredsedníčka a potom som písala rozhodnutia. V práci som bola bežne do desiatej večer. Som rada, keď sa môžem venovať deťom, rodine a otcovi.

Je pravda, že na zabíjačku ste išli v čase, keď ste mali prerušený výkon funkcie sudkyne. Vy ste však boli predsedníčkou súdnej rady, najdôležitejšieho sudcovského orgánu. Nemali ste ísť sudcom príkladom a zvažovať, na akú akciu pôjdete?

Naozaj som išla zo záujmu, že sa tam idem pozrieť a stretnúť s ľuďmi z právnických kruhov.

Povedali ste, že sa poznáte s Martinom Rehákom. On bol v minulosti trestne stíhaný, neskôr sa konanie voči nemu zastavilo a jeho meno bolo spájané s mafiánskou skupinou piťovcov. To vám neprekážalo?

O tom som vôbec nevedela. Evidujem ho síce niekoľko rokov, stretli sme sa asi v rámci fakulty. Najskôr som ani nevedela, kto to je. Mená jednoducho vytesňujem. Oslovilo ma, že bol akoby zo starej školy – veľmi úctivý k ženám, takže v dnešnej chaotickej dobe mi prišiel úplne iný ako ostatní.

Ako vnímate vzťah advokát – sudca? 

Je to veľmi zložitá otázka. Ako zadefinovať ten správny limit? Riešili sme to aj s profesorom Holländerom. A ten limit sme určili tak, že tento vzťah nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti sudcu. Pokiaľ mám s niekým priateľský vzťah a mala by som mu rozhodovať kauzu, musím sa ako sudca vylúčiť. Druhá vec je, ak sa na takýchto „kávičkách“ dojednávajú veci. Ale to je veľmi ťažké zistiť. Na spoločenských akciách, kde je veľa ľudí, tam sa asi kauzy nedohodujú.

Súdna rada riešila prípad predsedu krajského súdu Sádovského, ktorý popíjal v kancelárii advokáta Bžána. Nemal zrejme žiadnu jeho kauzu priamo na stole, ale ako predseda súdu vie všeličo ovplyvniť. Súdna rada povedala, že také stretnutie bolo v poriadku. 

Vychádzali sme aj z rozhodnutí z Českej republiky a vtedy sme oslovili profesora Holländera. Nastavili sme spomenutý limit, ale každý sudca by to mal mať nastavené v sebe. So mnou sa o spisoch nikto baviť nebude, lebo vie, že by som sa s ním o tom nebavila.

Predstavte si, že ste v pozícii účastníka súdneho konania a že vo vašom spore zastupuje protistranu kancelária advokáta Bžána. Rieši to Krajský súd v Bratislave, ktorého predseda s ním popíjal. Ako máte dôverovať, že súd rozhodne spravodlivo, nestranne? 

Áno, to je ten pohľad zvonka. Buď to ukáže samotný postup v konaní a konečné rozhodnutie, alebo treba vzniesť námietku zaujatosti, ak sú reálne pochybnosti o tom, že by ten sudca mal počúvať niekoho zvonka, aby rozhodoval vo váš neprospech. Nikdy som sa však nestretla s tým, že by predseda súdu takto fungoval.

Ste prekvapená, že aj sudca Sádovský skončil v tej trinástke obvinených? 

Som prekvapená z celého rozsahu tohto policajného zásahu. Bola som z toho šokovaná.

Sama ste skúsili aj pôsobenie v advokácii. Najskôr ste boli justičnou čakateľkou, potom rok sudkyňou, aby ste na päť rokov boli advokátkou, a potom ste sa vrátili do talára. Prečo? 

Pretože mi náhle zomrela mama advokátka. Prevzala som po nej načas kanceláriu. Nechcela som odísť z justície, ale veľmi nás to zasiahlo. Advokácia mi však nesedí.

Preto ste sa vrátili na súd? 

Áno a absolvovala som riadne výberové konanie. Začínala som opäť od začiatku. Odchádzala som z krajského súdu, ale vrátila som sa na Okresný súd Bratislava I.

Prečo ste sa chceli stať sudkyňou? 

Lebo ma tá práca veľmi baví. A chýba mi. Baví ma riešiť veci. Vždy som sa snažila rozhodovať v medziach zákona, ale hlavne spravodlivo. I keď nie vždy sa to darí, pretože niekedy sú zákonné ustanovenia veľmi tvrdé.

Súdna rada preveruje aj majetkové priznania sudcov. Nerobilo sa to doposiaľ len formálne? 

Keď som nastúpila, zisťovala som, ako sa to robilo predtým. Keď sme vytvorili komisiu, ktorá bude tieto priznania preverovať, tak sme hneď povedali, že žiadne limity nebudeme tolerovať. Išlo o limity ku každoročným prírastkom v majetku sudcu. Vždy sa porovnáva aktuálny rok s predchádzajúcim rokom, a keď nesedí prírastková hodnota majetku sudcu s jeho príjmami, dostane výzvu, aby to vysvetlil. Vychádzame však vždy len z toho, čo je v priznaniach uvedené.

Práve po Threeme sa však zistilo, že viacerí podozriví sudcovia majú problém pri preukazovaní svojich majetkových pomerov. Žijú si nad pomery príjmov. Je teda súčasný systém preverovania dobre nastavený? 

Ak sú tieto pochybnosti a existuje požiadavka, tak by sa to malo nastaviť inak. Ale potom sa musia rozšíriť kompetencie súdnej rady a dať na to ľudí navyše. Ide o cca 1400 priznaní, lebo toľko je sudcov.

Vy ste doposiaľ mali pocit, že je ten systém dobre nastavený? 

Išli sme podľa zákonných požiadaviek a to, že sme tie limity k prírastkom vyhodili, ocenilo aj GRECO (skupina štátov proti korupcii pri Rade Európy – pozn. red.).

Rozumiem. Vy sudcovia sa však navzájom poznáte. Viete, v akom dome kto býva, na akom aute jazdí do práce. Potom vidíte majetkové priznania a aj to, že to nesedí. 

Áno, sú sudcovia, ktorí majú 500-tisíc na účte či haciendy na hrade. Ale ono to závisí aj od toho, s kým žijú, pretože sudca môže mať bohatého manžela, manželku či partnera, partnerku. Na to, aby sme to preverili, by sme museli mať vyšetrovacie právomoci.

A keď to sama viete, prečo sa nepreverovali niektoré priznania lepšie?

Ale ja som sa to dozvedela až teraz. Toľkým sudcom do súkromia ani nevidím.

Za tri roky vo funkcii ste neurobili nič proti Štefanovi Harabinovi, a to napriek jeho sústavným mediálnym vyjadreniam. Tie nemali s odborným vystupovaním nič spoločné, išlo o politickú kampaň. Prečo ste naňho nepodali disciplinárny návrh? 

Harabin sa o mne vyjadril, že som kotolník, on úctu voči mne nemá. To svedčí o našich vzťahoch, takže podozrenia z toho, že by som ho protežovala, sú vylúčené. Pokračovala som v návrhu, ktorý podala ešte moja predchodkyňa. Okrem toho čelil ďalším asi šiestim návrhom.

To je pravda, ale tie podala predsedníčka Najvyššieho súdu. Prečo ste návrh nepodali aj vy? 

Aj na základe jeho mediálnych výstupov som stále očakávala, že konečne už uzavrie svoju kapitolu v súdnictve a odíde do politiky, ako to hlásal.

Ak by ste podali disciplinárny návrh a pozastavil sa mu výkon funkcie či nebodaj by ho potrestali, tak sa jeho odchod zo súdnictva mohol urýchliť. 

Už som mala pripravený návrh, ale medzitým kandidoval za prezidenta a neskôr do parlamentu, takže už nebol potrebný.

Vaša nečinnosť môže byť vnímaná aj tak, že ste sa obávali ísť s ním do priamej konfrontácie pred disciplinárnym senátom. 

Pozrite sa, koľko subjektov je oprávnených podať disciplinárny návrh.

Veď som povedala, že predsedníčka Najvyššieho súdu konala. 

Myslím si, že prioritne by mali dávať disciplinárne návrhy predsedovia súdov, pretože oni najlepšie poznajú sudcov.

Nepríjemná konfrontácia vás však zrejme čoskoro čaká, a to v súvislosti s návrhom na vaše odvolávanie. Už ste sa rozhodli, či sa vzdáte funkcie sama alebo zvoláte zasadnutie, na ktorom sa bude o odvolaní rokovať? 

Stále nie som rozhodnutá, čo urobím, ale určite budem postupovať v súlade so zákonom. Len dodám, že iba vo štvrtok došiel návrh na zvolanie mimoriadneho zasadnutia, na ktorom ma mienia odvolávať. A túto žiadosť z hľadiska jej kvality nebudem komentovať, no to zasadnutie zvolám.

Na kedy? 

Tak, aby som dodržala zákon. Je tam pätnásťdňová lehota.

Čiže od štvrtka do pätnástich dní bude zasadnutie? 

Ja som povinná zvolať ho do pätnástich dní na konkrétny termín.

Ste pripravená čeliť tomuto návrhu? 

Som pripravená.

Počas ostatného zasadnutia ste prišli do slovnej konfrontácie s členkou rady Katarínou Javorčíkovou. Bolo vidieť, že vám to je nepríjemné a že to zle zvládate. To bola len chvíľková konfrontácia. Ste teda pripravená na omnoho dlhšiu? 

Snažím sa na to pripraviť. A táto konfrontácia sa ma dotkla, pretože mám výhrady k určitej minulosti doktorky Javorčíkovej a považujem ju za absolútne zaujatú voči mne.

Asi ste si už spočítali, že desať hlasov na vaše odvolanie je istých. 

Asi vznikla kartelová dohoda, pretože návrh podali len šiesti.

Takže vyčítate časti členov to, čo vyčítali oni vám pri dohode na kandidátovi na predsedu Najvyššieho súdu? 

To nebola kartelová dohoda, pretože my sme ten počet hlasov verejne deklarovali podpisom na návrhu.

Oni ešte nič nedeklarovali. Sú to výpočty novinárov podľa pomerov v súdnej rade. 

Nie, oni ich deklarovali, ale pod návrh sa podpísali šiesti. Člen súdnej rady Juraj Kliment povedal, že keby nemali desať hlasov, tak ten návrh nepodajú.

Určite viete, že minimálne traja členovia v deň podania návrhu na súdnej rade chýbali. 

Myslím si, že ten návrh bol pripravený omnoho skôr.

Prečo si to myslíte? 

Pokiaľ mám informácie, tak návrh bol pripravovaný od zmeny vlády.

Hovorili ste o vašom odchode aj s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí)?

Povedala mi, že takáto tendencia tu je a že budem čeliť odvolávaniu a je na mne, ako sa rozhodnem.

Nebolo by pre vás jednoduchšie, keby ste odstúpili? 

Bolo by to jednoduchšie, ale ako sa to bude vnímať verejnosťou? Ak odstúpim, tak sa to môže vnímať tak, že som porušila povinnosti predsedu súdnej rady. Ja to tak vôbec nevnímam.

Takže budete bojovať do konca? 

Budem.

Čiže neodstúpite a necháte o sebe hlasovať? 

Stále sa točíme dokola. Keď odstúpim, tak sa povie, že som porušila povinnosti predsedu. Keď ma odvolajú, tak to dopadne rovnako. Poraďte mi, ktorá situácia je pre mňa lepšia?

Ja vám nemám čo radiť. Som tu preto, aby som sa pýtala.

Zvažujem každú alternatívu. Pripravujem si protiargumenty, ale stále nie som rozhodnutá.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento