Sudcu Šamka, ktorý zverejnil Kočnerovu Threemu a kritizoval políciu za akciu Búrka, sa teraz zastala sudcovská rada

Ján Mazák. Foto - TASR| dennikn.sk | Veronika Prušová | 2. septembra 2020 |

Ján Mazák. Foto – TASR

Predseda súdnej rady Ján Mazák sa obrátil na sudcovskú radu Krajského súdu v Bratislave, aby posúdila, či nepodajú na kolegu Petra Šamka disciplinárny návrh. Oni v jeho konaní nevideli porušenie zákona ani etických zásad sudcu.

Keď v máji zverejnil na tri dni celý prepis Kočnerovej Threemy na webe pravnelisty.sk, obhajoval to verejným záujmom a právom verejnosti na informácie. Už aj predtým sa bratislavský sudca Peter Šamko zviditeľnil, keď kritizoval uznesenie o obvinení sudcov z Búrky. Zastával sa svojho kolegu, jedného z obvinených sudcov Richarda Molnára. Pri rozhodovaní o jeho väzbe súdu ponúkol, že sa zaňho zaručí.

Publikovanie a mediálne vystupovanie u sudcu Šamka nie je až také výnimočné, aj predtým často komentoval rôzne rozhodnutia a uznesenia. Teraz však jeho konanie vyvolalo otázky, či to už nebolo „cez čiaru“.

Ak sudca zverejní 80-tisíc správ šifrovanej komunikácie iných osôb, ktoré sú zároveň aj dôkazom v trestných konaniach, je to to isté, ako keď to urobia novinári? Je to v súlade so zákonom o sudcoch a s ich etickými zásadami? Toto sú otázky, na ktoré mala odpovedať sudcovská rada pri Krajskom súde v Bratislave.

Podnet na sudcu Šamka jej poslal predseda súdnej rady Ján Mazák. Vzniesol pochybnosti, či Šamko nekonal spôsobom, ktorý bol v rozpore so zákonnými povinnosťami sudcu či s etickými pravidlami.

Na zložitý problém našli rýchlu odpoveď

Išlo o zložité otázky, i keď na verejnom zasadnutí sudcovskej rady to tak nevyzeralo. Zdalo sa, že sudcovia a sudkyne nemajú o konaní svojho kolegu až také pochybnosti, pretože zhruba za hodinu mali členovia rady jasno a rozhodli, že sudcovská rada nebude iniciovať disciplinárne konanie voči Šamkovi.

Mazák na zasadnutí chýbal, Šamko prišiel a vyjadril sa. Už predtým poslal kolegom niekoľko strán podkladov. Osobne ich na rade len zhrnul a „vypichol“ to podstatné.

Sudcovská rada prípad uzavrela s tým, že v konaní, ako ho opísal predseda súdnej rady, nevidela porušenie povinností sudcu ani etických zásad. Sudcovská rada preto nevyužije svoje oprávnenie podať na sudcu Šamka disciplinárny návrh.

Ak chce voči nemu konať Mazák ako predseda súdnej rady, právomoc na to má. Zatiaľ neoznámil, či ju aj využije. „Chcem si najskôr počkať na dôvody rozhodnutia sudcovskej rady,“ reagoval na otázky, či návrh na Šamka podá sám. Problém chce otvoriť aj na rokovaní súdnej rady.

Správy sú bez mien, nevie, koho sa mohol dotknúť

„V neverejnom prípravnom konaní by nemali dôkazy unikať zo spisu. Ak sa tak už stalo a došlo k selektívnemu zverejneniu častí Threemy zo strany vybraných médií, a to s odôvodnením, že je to vo verejnom záujme, potom je vo verejnom záujme aj zverejnenie kompletného obsahu Threemy, aby sa každý, koho to zaujíma, mohol oboznámiť s jeho obsahom,“ napísal Šamko v máji na portál ako vysvetlenie, prečo Kočnerovu komunikáciu zverejňuje.

Mazák sa však pýta, či je sudca oprávnený naprávať únik dôkazov v trestnej veci, ktorej nie je zákonným sudcom. Pochybuje aj o vhodnosti takéhoto zverejnenia. Upriamil pozornosť na množstvo osobných až intímnych správ tejto komunikácie. Sudca tým mohol zasiahnuť do práv iných osôb.

Šamko sa bránil, že nie je celkom jasné, aké správy mal predseda súdnej rady na mysli a akých osôb sa mali týkať. Pripomenul aj to, že v prepise nie sú uvedené mená osôb ani ich telefónne čísla.

To je síce pravda, ale čitateľ správ sa dokáže rýchlo zorientovať, o kom sa adresáti správ bavia. Často uvedú ich priezvisko. Kočner sa v správach bavil o intímnom živote seba aj iných ľudí. Rozoberal aj súkromie viacerých Šamkových kolegov zo súdu.

V neštandardnej situácii konal neštandardne

Na výčitku o zverejnení intímnych správ Šamko odpovedá, že komunikáciu tohto druhu už v minulosti zverejnil aj web pluska.sk. Má sa však sudca porovnávať s bulvárom? Táto otázka, a teda ani odpoveď na sudcovskej rade nepadla.

Šamko sa obhajoval aj reakciou ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Citoval jej slová po zverejnení Threemy: „Treba sa na to pozerať tak, že už sme v neštandardnej situácii a je na mieste, aby verejnosť rozumela priebehu vyšetrovania, trestným stíhaniam a konaniam pred súdom a uverila, že spravodlivosti bude učinené zadosť. Je väčšia požiadavka na prístup k informáciám, s čím pracujú novinári a verejnosť, a pán doktor Šamko sa k tomu nejako postavil a to treba brať do úvahy.“

Šamko však necitoval záver Kolíkovej slov: „Ja k tomu však záver nechcem dať, pretože by bol urýchlený a predčasný.“

Sám pred sudcovskou radou priznal, že sudca by nemal urobiť to, čo urobil on. „Ale v takejto neštandardnej situácii som zvolil neštandardný spôsob,“ skonštatoval. Pripomenul, že na zverejnenie dostal množstvo pozitívnych ohlasov.

 

„Celá doba je zvláštna, časti Threemy unikali aj predtým, nevidím dôvod na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti,“ skonštatoval po vypočutí Šamka člen sudcovskej rady Roman Huszár. Ani jeho kolegyňa Marcela Kosová nevidela pochybenie v tom, že zverejnil Threemu.

Väčším problémom podľa nej bolo, že táto komunikácia unikala v minulosti a mohla ovplyvniť výpovede viacerých svedkov. „O tom, že niektorí sa po tejto medializácii rýchlo zbavovali telefónov, o tom ani nehovorím,“ dodala.

Threema ako najmenší problém

Z reakcií členov sudcovskej rady bolo jasné, že zverejnenie Threemy považujú za najmenej relevantný dôvod, prečo by voči kolegovi mali konať. Viac sa zaoberali pochybnosťami o tom, či je Šamko dôveryhodnou osobou alebo nie. Či verejným vystúpením, ktorým sa zastal svojho obvineného kolegu, nestratil predpoklady sudcovskej spôsobilosti – morálnu integritu.

Mazák v tejto časti podnetu vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu. Keď senát Juraja Klimenta rozhodoval o žiadosti obvineného sudcu Molnára o prepustenie z väzby a Šamko sa chcel zaňho zaručiť, sudca pre prípravné konanie špecializovaného súdu Peter Pulman to akceptoval. Kliment z Najvyššieho súdu však Molnára z väzby aj tak neprepustil. „Síce spĺňa všetky formálne podmienky, avšak nespĺňa podmienku dôveryhodnosti osoby, ktorá ju ponúka,“ vyhlásil o Šamkovej záruke Najvyšší súd.

 

Kliment napísal, že súd nemá pochybnosti o odborných a „možno aj ľudských“ kvalitách sudcu Šamka, ale má pochybnosť, či bude schopný priaznivo vplývať na Molnára. Inštitút dôveryhodnej osoby je podľa súdu tradične vnímaný ako prejav spolupráce osoby, ktorá takúto záruku ponúkla, so súdom, a to všetko v záujme účinného pôsobenia na obvineného tak, aby neušiel a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Šamkovi vytkol, že sa opakovane vyjadroval na svojom webe Právne listy, ktorý prevádzkuje už deväť rokov. Šamko napríklad písal, že stíhanie Molnára „vzbudzuje pochybnosti o svojej zákonnosti“, v prípade uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci ide o „právnu katastrofu, ktorá vykazuje skôr prvky policajného štátu“. Šamko vytkol polícii chaotický a neodborný prístup a zhodnotil, že sa len predvádza na sociálnych sietiach, že sa v jej úkonoch „naplno prejavil nekompetentný až amatérsky postup“.

Podstata Šamkových výhrad spočívala v tom, že obvinenie Molnára bolo postavené na výpovedi „kajúcnika“ – niekdajšieho sudcu Vladimíra Sklenku. Šamko o Molnárovi tvrdil, že ho pozná 20 rokov, a pochyboval o tom, že by bol skorumpovaný. Denník N pritom napísal o tom, že Molnára už z brania úplatku podozrievali aj v minulosti.

Sudca Richard Molnár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zastával sa aj Špirka

Klimentov senát síce neuznal Šamka ako dôveryhodnú osobu, ale iný senát Najvyššieho súdu, sudcu Martina Bargela, ho nespochybnil. A tým sa bránil Šamko aj pred sudcovskou radou. Odkaz z krajského súdu teda znie, aby si najskôr zjednotili názor senáty na Najvyššom súde.

Klimentov postup považuje Šamko skôr za osobný. V justičných kruhoch je vraj známe, že ho často kritizuje za jeho publikačnú činnosť. To bol napríklad aj dôvod, prečo Molnár namietal Klimentovu zaujatosť, keď mal rozhodovať o jeho väzbe. To, že konal, napadol obvinený aj na Ústavnom súde.

Sudcovskej rade ostalo už len vyriešiť otázku publikačnej činnosti, či bolo vhodné, aby sa Šamko verejne zastával kolegu. Ak poskytol za neho záruku, nevidel v tom nikto z členov rady problém. Ten nakoniec nevideli ani v tom, že verejne kritizoval policajné uznesenie. Sudca sa totiž nikdy verejne nevyjadril o vine či nevine kolegu.

Predsedníčka sudcovskej rady Zuzana Molnárová vysvetlila, že aj sudca má právo na slobodu prejavu. Pripomenula, že zákon hovorí, že sudca sa nesmie vyjadrovať k živým veciam, ktoré pojednáva, a z tohto pohľadu Šamko nepochybil.

 

Sudcovská rada si zároveň spomenula, ako sa kvôli svojmu kolegovi pre obdobný problém stretla pred štyrmi rokmi. Vtedy sudca Šamko kritizoval uznesenie o obvinení prokurátora Vasiľa Špirka. Sudcovská rada sa ho aj vtedy zastala, čo dnes využil na svoju obranu.

Šamko sa pýtal, aký je rozdiel, či kritizuje uznesenie o obvinení prokurátora alebo svojho kolegu. Špirko nebol väzobne stíhaný a Šamko za neho nemusel poskytovať záruku. Okrem toho, práve zo správy z Threemy sa verejnosť dozvedela, že celé konanie voči prokurátorovi bolo iniciované Marianom Kočnerom a jeho právnym zástupcom Marekom Parom.

Sudcovská rada však rozdiel v oboch prípadoch nevidela. Či ho vidí predseda súdnej rady, sa ukáže, keď sa k tomu vyjadrí.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Sudcu Šamka, ktorý zverejnil Kočnerovu Threemu a kritizoval políciu za akciu Búrka, sa teraz zastala sudcovská rada

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri