Sudcovia vo výbere na najvyšší správny súd vidia diskrimináciu. Môže to ohroziť jeho vznik

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 10. februára 2021 | Veronika Prušová |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Osemnásť z dvadsiatich dvoch sudcov správneho kolégia chce, aby predseda súdnej rady napadol na Ústavnom súde zákon, ktorý má naplno sfunkčniť Najvyšší správny súd. Jeho fungovanie od augusta je vážne ohrozené.

Roky po ňom túžili a lobovali za jeho vznik. Najvyšší správny súd má už onedlho začať fungovať a sú to práve sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu, kto jeho vznik ohrozuje.

Od začiatku sa počítalo s tým, že práve oni vytvoria základy nového súdu, ktorý má mať tridsať sudcov. Okrem nich by boli na najvyššom správnom súde aj noví ľudia – či už nesudcovia, alebo sudcovia z iných súdov. Zákon je nastavený tak, že od augusta prejdú na najvyšší správny súd všetky nerozhodnuté spisy zo správneho kolégia Najvyššieho súdu.

Sudcovia však takto automaticky prejsť nemôžu. Musia ísť cez výberové konanie a to považujú za problém. Upozorňujú na to odvtedy, čo im ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) predstavila svoju víziu súdu.

Teraz, teda len pár mesiacov pred tým, ako má súd začať naplno fungovať, spochybnili zákon, ktorý to má zabezpečiť. Osemnásť z dvadsiatich dvoch sudcov správneho kolégia navrhlo predsedovi súdnej rady Jánovi Mazákovi napadnúť na Ústavnom súde zákon, ktorý sfunkční najvyšší správny súd. Vidia v ňom diskrimináciu.

Ide o to, že by mali prejsť výberovým konaním rovnako ako nesudcovia, teda právnici mimo justície. Sudcovia majú za sebou desiatky rokov rozhodovania o mnohých prípadoch. Na to, aby sa dostali na Najvyšší súd, museli absolvovať tri náročné výberové konania. Ich novým kolegom, ktorí nie sú sudcovia, bude stačiť len jedno – to na najvyšší správny súd.

Kolíková hovorí, že v tom žiadnu diskrimináciu nevidí. Opakuje, že ak vzniká nová inštitúcia, musí byť aj nanovo obsadená.

Automatická stopka pre nový súd to nie je

Sudcovia správneho kolégia teda teraz chcú, aby sa Mazák obrátil na Ústavný súd. Ten má posúdiť, či je zákon v súlade s ústavou alebo nie.

Predseda súdnej rady zatiaľ nepovedal, čo urobí. „Podnet musím preskúmať a mienim o ňom diskutovať aj na súdnej rade,“ hovorí. Návrh na konanie o súlade právnych predpisov je síce oprávnený podať sám, ale ide podľa neho o takú vážnu vec, že chce o nej diskutovať s ostatnými členmi súdnej rady.

Najbližšie zasadnutie súdnej rady je naplánované na 16. februára. Mazák hovorí, že vtedy to ešte na programe nebude. Čas sa pritom kráti, pretože uchádzači o post na najvyššom správnom súde sa môžu hlásiť do 26. februára. Dovtedy by malo byť zrejmé aspoň to, či Mazák vyhovie podnetu sudcov správneho kolégia.

Ak aj návrh na Ústavný súd podá, nebude to automaticky znamenať stop pre vznik nového súdu. K tomu by došlo až vtedy, ak by ústavní sudcovia pozastavili účinnosť paragrafov, ktoré sudcovia žiadajú napadnúť. Týkajú sa sfunkčnenia najvyššieho správneho súdu, konkrétne riešia jeho obsadenie.

Najvyšší správny súd

  • prezýva sa aj malý ústavný súd;
  • začne fungovať od 1. augusta 2021;
  • jeho sídlo bude v Bratislave;
  • mal by mať 30 sudcov, ich plat bude 1,3-násobok platu poslanca, čiže zhruba 4200 eur;
  • okrem sudcov, ktorí sa venujú správnemu súdnictvu, sa o posty na ňom budú môcť uchádzať aj nesudcovia, čiže právnici z mimojustičného prostredia, napríklad advokáti či akademici;
  • kandidáta na predsedu a podpredsedu súdu volí súdna rada, ktorá ho potom navrhne na vymenovanie prezidentke;
  • správne súdnictvo rieši spory so štátom, teda žaloby týkajúce sa úradných rozhodnutí, napríklad daňových, stavebných atď., rozhoduje aj o rozpustení politických strán;
  • agendou nového súdu bude aj časť volebných sťažností, ale bude súčasne aj disciplinárnym súdom vo vzťahu k sudcom, prokurátorom a zrejme aj ďalším právnickým profesiám (notári, exekútori, zvažujú sa advokáti).

S novým súdom to však nevyzerá dobre ani v prípade, že táto situácia nenastane. Stále tu zostáva riziko, že tam nebude mať kto pracovať. Práve sudcovia správneho kolégia sa ako odborníci na správne súdnictvo mali stať základom nového súdu. Oni mali byť tí, pri ktorých by sa nesudcovia zaúčali.

Ak sú však osemnásti z nich podpísaní pod podnetom pre predsedu súdnej rady, s najväčšou pravdepodobnosťou to znamená, že sa do výberového konania na najvyšší správny súd neprihlásia. Kto teda bude zaúčať tých, ktorí doposiaľ nesúdili? A čo bude so spismi, ktoré by zo správneho kolégia Najvyššieho súdu mali prejsť na nový súd?

Kolíkovú sudcovia zaskočili

To sú otázky, na ktoré ešte nevie odpovedať ani ministerka Kolíková. „S ohľadom na to, ako sa to bude vyvíjať, som pripravená na to nejako reagovať,“ uviedla.

Pripomenula, že podobná situácia nastala, keď v roku 2004 vznikol Špeciálny súd (dnes Špecializovaný trestný súd). Kolíková v tom vidí paralelu s najvyšším správnym súdom, ktorý preberie kompetenciu správneho kolégia Najvyššieho súdu. Na Špeciálny súd zase prechádzala časť kompetencií z krajských súdov.

Krajskí sudcovia vtedy automaticky na nový súd neprechádzali, posty sa obsadzovali cez výberové konania. „Jednoducho bolo potrebné prejsť výberovým konaním a nikto o tom nešpekuloval,“ dodala Kolíková.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Foto – TASR

Diskrimináciu preto nevidí ani teraz, ak sa sudcovia správneho kolégia musia podrobiť výberovému konaniu na najvyšší správny súd. „Takýto postup sudcov ma naozaj udivuje,“ povedala Kolíková.

Ministerka sa koncom januára snažila situáciu v správnom kolégiu upokojiť. Po stretnutí so sudcami vyhlásila, že podľa nej ich obavy rozptýlila.

Sudcovia vidia diskrimináciu

Sudcov malo upokojiť aj vyhlásenie predsedu súdnej rady, že ak aj prídu na výberové konanie, ich vypočutie na súdnej rade bude len formálne. Lenže pred týždňom nasledovala oprava zákona pre pisársku chybu a Mazák menil podmienky konkurzu.

To sudcov ešte viac zneistilo a opakujú, že ide o ich diskrimináciu. Vysvetľujú, že pre nich po dlhých rokoch súdenia prechod z Najvyššieho súdu na najvyšší správny súd neznamená kariérny postup.

Do kontrastu s ich výberovým konaním, ktoré bude štvrté v ich profesijnej kariére, stavajú to, že ich budúcim kolegom má stačiť desaťročná právnická prax a zvládnutie výberu na súdnej rade. Takýto konkurz bude pritom menej náročný, ako keby sa hlásili za sudcov na okresný súd. Nebudú musieť písať testy či vypracovávať rozsudky, čo je pre uchádzačov o miesta na súdoch často veľmi náročná úloha.

Ak to ostane takto, vidia v tom sudcovia z Najvyššieho súdu diskrimináciu. Lenže tú vidia aj vtedy, ak by mali prejsť len formálnym vypočutím na súdnej rade. V takom prípade budú diskriminovaní nesudcovia.

Riešením je ich preloženie

Zdá sa, že ide o neriešiteľnú situáciu. Ale sudcovia správneho kolégia naznačujú, čo považujú za riešenie: najlepšie by podľa nich bolo, ak by na nový súd prešli preložením.

V takom prípade nepôjde o výberové konanie a absolvujú len vypočutie na súdnej rade. Zároveň chcú záruku, že ostanú predsedami senátov, ako je to aj teraz. To je pre nich dôležité.

V takom prípade im neprekáža prísť pred súdnu radu a odpovedať na otázky jej členov. Lenže ministerka sudcom odkazuje, že výberové konanie musí byť.

Táto situácia môže skomplikovať aj výber predsedu nového súdu. Na tento post sa hlási len predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek. Súdna rada by ho mala voliť už 2. marca.

„Podnet sudcov nebol adresovaný mne, takže jeho obsah ani argumentáciu nepoznám. Neviem sa k nemu vyjadriť,“ reagoval Macek. Lenže aj jeho koncepcia vzniku najvyššieho správneho súdu počíta s tým, že na súd prídu sudcovia správneho kolégia.

„Za ideálne by som považoval, keby senáty najvyššieho správneho súdu boli tvorené v pomere dva ku jednej zo súčasných členov kolégia a nečlenov kolégia,“ povedal Macek pre denník SME.

Pri takejto koncepcii by to znamenalo, že základ by tvorili aspoň dvadsiati sudcovia správneho kolégia. To momentálne vyzerá ako nereálne.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Sudcovia vo výbere na najvyšší správny súd vidia diskrimináciu. Môže to ohroziť jeho vznik

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri