Mária Kolíková: Vo vláde s Igorom Matovičom byť neviem. On by chcel dostať druhú šancu

Mária Kolíková. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 15. marca 2021 | DUŠAN MIKUŠOVIČ |

Mária Kolíková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bolo pre mňa neprijateľné, že premiér vládnu krízu neriešil, vraví Mária Kolíková. Vyčkával, nechával to na Borisa Kollára a vravel, že to bude sledovať z diaľky, spomína ministerka spravodlivosti.

Máte radi Denník N? Aktivujte si večerný newsletter s najlepšími článkami Denníka N, ktoré ste ešte nečítali. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) opisuje koaličné rokovania aj to, ako sama stratila nádej na možnosť vládnuť s Igorom Matovičom ako premiérom. V rozhovore hovorí:

  • ako jej premiér volal a ospravedlnil sa, že ju spomínal na tlačovke;
  • o čo sa pokúšala s „memorandom dobrého vládnutia“ a ako to dopadlo;
  • čo spravia politici Za ľudí, ak Igor Matovič nerezignuje;
  • ako sa postavila proti nápadu, že by sa premiér načas stiahol do úzadia,
  • aj prečo by bol dobrým premiérom Eduard Heger.

Zažili ste už v politike ťažšie dva týždne, ako boli tieto posledné?

Určite. Aj keď rokovania prebiehajú, som plná optimizmu, že to zdarne zvládneme. Preto to zatiaľ nevnímam ako ťažké chvíle. Je pravda, že sa robia vážne rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť ďalší priebeh udalostí. Ale rozhodnutia, pri ktorých som bola, považujem za správne a som s nimi stotožnená. Verím, že to dopadne dobre, a urobím pre to všetko.

Cestou sem som žartoval, že zatiaľ na vašich chodbách nevidím škatule na sťahovanie.

Ja som si na ministerstvo nepriniesla veľa vecí. Mám tu sošku Mysliteľa a kvetinku v skle od mojej mamy. To sú dve veci, ktoré tu mám, takže nemám veľmi čo baliť.

Takže keby bolo treba, mohli by ste odísť rýchlo.

Hej. Ja som si robila poriadok na stole už pred týždňom. Mala som ho plný papierov, ale to som odpratala. Myšlienkovú prípravu na odchod z ministerstva som urobila už skôr.

Kde vás zastihla štvrtková tlačovka premiéra Igora Matoviča, na ktorej oznámil demisiu ministra Krajčího? Pozerali ste ju naživo?

Zachytila som ju v polovici, potom som si ju pozrela ešte raz celú, lebo sa mi zdalo, že by som si ju mala pozrieť.

Aká bola vaša prvá reakcia na to, čo sa tam dialo?

Ešte pred tým, než som si tú tlačovku pozrela celú, mala som nejaký ten telefonát od blízkych ľudí, ktorí sa ma pýtali, čo idem robiť. A zanechali mi odkaz v štýle – ty vieš, čo je správne. S ešte väčšou vážnosťou som si pozrela, čo pán premiér hovoril. Časti, ktoré sa týkali mňa, som nebrala osobne. A treba povedať, že krátko po tlačovke mi premiér volal a ospravedlnil sa mi.

Za čo presne? Aby som to pripomenul, na tlačovke vás dvakrát výslovne spomenul, keď hovoril, aká absurdná je Krajčího demisia a aké amorálne je zo strany SaS a Za ľudí, že ju žiadali. Vraj ste pri koaličných rokovaniach uznali, že odstúpenie ministra je neľudské.

Ospravedlnil sa mi za to, že ma vôbec spomenul. Uznal, že to asi bola chyba.

Uviedol Igor Matovič vaše slová o Krajčího demisii presne?

Nešla by som detailne vysvetľovať, čo som si hovorila s premiérom. Náš rozhovor bol dlhší a pripadalo by mi nekorektné, aby som niečo z takýchto diskusií vyťahovala. Ja to nerobím a myslím si, že to ani nie je potrebné. Rozhovor medzi nami prebehol, týkal sa aj otázky môjho ďalšieho zotrvania vo vláde, aj toho, ako to vnímajú naši poslanci v klube. Snažila som sa mu to čo najlepšie vysvetliť.

Bola štvrtková tlačovka momentom, keď ste si povedali, že takto to ďalej nejde a už nie ste ochotná byť vo vláde s Igorom Matovičom?

Takéto rozhodnutie je naozaj vážne. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že nerada robím veci s horúcou hlavou. Okamžite po tlačovke som si uvedomila najmä to, že sa potrebujem rozprávať so svojou stranou, osobitne s poslancami v klube, a hovoriť o tom, čo tlačovka znamenala.

Podmienky súvisiace s vyriešením vládnej krízy a spoluprácou v koalícii boli formulované aj s ohľadom na atmosféru v našom poslaneckom klube. Porozumela som tomu, že tlačovka bola významným momentom, po ktorom sa treba rozprávať o tom, či to, čo sme si v koalícii predtým dohodli, platí.

Máte na mysli dohodu, ktorú koaliční lídri vyjednali v stredu v noci?

Do veľkej miery jednotne sme sa vtedy aj s poslaneckým klubom dohodli, že by malo prísť k výmene na poste ministra zdravotníctva a mali by sa prijať pravidlá fungovania v koalícii. Ja som sa snažila tieto pravidlá naformulovať, to bolo to „memorandum dobrého vládnutia“.

Bola to, dá sa povedať, moja iniciatíva, ktorou som sa snažila zadefinovať do nejakých pravidiel kritický priestor fungovania koalície. Dúfala som, že keď si to zadefinujeme, tak môžeme vyskúšať, či by sa nám podľa toho nedarilo fungovať ďalej. Na tom bola v zásade zhoda aj v poslaneckom klube. Z premiérovej tlačovky som pochopila, že to už zrejme stačiť nemusí.

Premiér to memorandum predtým čítal?

Keď sa v stredu večer zrodila dohoda, bol pán premiér odkázaný na moju osobu, aby sme si spolu vo štvrtok dopoludnia povedali jeho pripomienky k týmto pravidlám. Mala som s ním dva telefonické rozhovory, vymenili sme si aj pár esemesiek. Všetci lídri tie pravidlá mali vopred, ja som dostala od koaličných lídrov spätnú väzbu, že sa im páčia.

S pánom premiérom som ich mala len vyladiť pred tým, ako bude spoločná tlačovka koaličných lídrov. Je pravdou, že nedošlo k podpisu memoranda, na druhej strane, jeho obsah bol pre dobrú koaličnú spoluprácu absolútne elementárny. Pravdou tiež je, že premiér s danými pravidlami nebol stotožnený, ale podľa mňa musel vnímať, že ich všetci považujeme za dôležité.

A tie pravidlá premiér svojou tlačovkou porušil?

Musím sa priznať, že po pozretí premiérovej tlačovky som získala dojem, že už neviem, ako by som naformulovala pravidlá dobrého vládnutia a ako by som o nich diskutovala. Lebo keď sa s pánom premiérom rozprávam dopoludnia o niečom, čo súvisí aj s komunikáciou, a potom príde toto… tak prišiel zlom aj u mňa. No bolo pre mňa dôležité zistiť, či to tak vnímajú aj ostatní v strane, a konfrontovať môj pohľad s poslancami aj predsedníčkou.

Skúsim zjednodušiť, čo ste mi povedali. Bolo to teda tak, že po pozretí premiérovej tlačovky ste pochopili, že čokoľvek by ste napísali na papier, pri osobnostnom nastavení Igora Matoviča to nemá význam?

Po roku vo vláde sme sa asi všetci ministri aj s pánom premiérom mali možnosť zblížiť do takej miery, aby sme spoznali, čo sme za osobnosti. Ale áno, táto tlačovka bola pre mňa dôkazom, že neviem naformulovať pravidlá, ktoré by sme s pánom premiérom vedeli dodržiavať tak, aby to fungovalo.

Čo v tom memorande vlastne bolo?

Boli tam rôzne pravidlá, ktoré súviseli aj so zahraničnou politikou, aj s tým, ako sa komunikuje o dôležitých rozhodnutiach vládnutia v krajine. A boli tam aj pravidlá, ktoré sa venovali spolupráci medzi koaličnými partnermi. Bola to taká esencia dobrej spolupráce a dobrého vládnutia navonok. Ale nedohodlo sa to a zdá sa mi zbytočné sa v tom teraz detailne pitvať.

Mária Kolíková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Boli ste ešte minulý týždeň presvedčená, že Krajčího demisiou a memorandom o dobrom vládnutí sa vládna kríza skončí?

Chcela som dať tomu šancu. S ohľadom na všetko, čo môže priniesť táto vláda, akú zmenu v spoločnosti aj čo všetko by som mohla presadiť vo svojom rezorte, som vnímala ako svoju psiu povinnosť skúsiť to a prípadne sa aj presvedčiť, že to takto nejde.

Povedali ste, že keď vám premiér volal a ospravedlnil sa vám, hovorili ste s ním aj o svojej budúcnosti vo vláde.

Povedala som mu, čo som povedala aj našej predsedníčke. Že sa potrebujem rozprávať na straníckej úrovni a že sa obávam, že v tomto momente podmienky, ktoré sme mali, nestačia a neplatia. No dodala som, že pred tým, ako by som urobila nejaké unáhlené rozhodnutia, chcem o tom hovoriť na straníckej platforme.

Dobre tomu rozumiem, že ste zvažovali svoju demisiu?

To sú silné slová, ktoré by som nepoužila. Ale áno, podobne ako pri prípade Milana Lučanského mi napadlo, či toto nie je situácia, keď by som mala takto reagovať. Ale súčasne som si uvedomila, že jedna vec je myšlienka, ktorá vám skrsne v hlave, druhou je zodpovednosť, ktorú máte.

Aj v rámci strany je lepšie robiť takéto rozhodnutia spoločne, mať k nim spätnú väzbu. Viem, že niekedy sa do toho človeku nechce, vyzerá byť jednoduchšie niečo urobiť s horúcou hlavou, aj politicky sa to môže dobre zúročiť, aj komunikačne dobre vyzerá, keď ste „prvý“. Ale to sú príliš vážne rozhodnutia a politik by v týchto chvíľach mal byť rozvážny a hovoriť o nich so stranou.

Ako vyzerali koaličné rokovania posledné tri dni? Bolo to už len o tom, či Igor Matovič rezignuje alebo nie?

Nebola som pri všetkých koaličných rokovaniach, len pri časti. Bola som pri poslednom rokovaní v nedeľu vo vláde, kde sme boli naša pani predsedníčka a ja. Jasne sa tam povedalo, aká je pozícia každého koaličného partnera. Ja som hovorila, aký je postoj v našom klube.

Vnímala som, že aj keby žiadne moje rozhodnutie nebolo, tak veľká časť klubu je nekomfortná s takýmto vládnutím a reagovala by na to. No aj ja som dospela k rozhodnutiu, že pod Igorom Matovičom neviem vládnuť. Takže ten náš postoj sa nám veľmi zúžil.

Opäť zjednoduším, koaličným partnerom ste teda oznámili, že pri vláde pod Igorom Matovičom by strana Za ľudí…

… stratila poslancov.

A minimálne jednu ministerku?

Minimálne jednu ministerku a veľkú časť poslancov. A že sa s tým už nedá nič robiť.

Ako na to Igor Matovič reagoval?

Som veľmi zdržanlivá vynášať z koaličných rokovaní. Samozrejme, keby zo strany premiéra bola reakcia, že tomu rozumie, ide sa nad tým zamyslieť a je pripravený na to reagovať, vyzeralo by to dnes inak. Ale takáto odpoveď nebola. Výsledok koaličných rokovaní je, že na túto požiadavku nebolo zo strany pána premiéra dostatočne reflektované. Môžem povedať, že pán premiér by chcel druhú šancu.

V sobotu prenikol do médií návrh Igora Matoviča, že by sa načas stiahol do úzadia a svoje kompetencie by presunul na iného člena vlády, zrejme Eduarda Hegera. Čo ste si o tomto návrhu pomysleli, keď ste ho počuli prvýkrát?

Že je to právne, spoločensky a politicky neprijateľné. Od chvíle, keď mi to bolo odkomunikované, som k tomu mala negatívny postoj. Výhrady som prezentovala aj našej predsedníčke a požiadala som ju, aby o tom povedala aj koaličným lídrom.

Iní ľudia z koalície si to predstaviť vedeli?

Viem, že to bolo položené na stôl a diskutovalo sa o tom. Hneď ako som sa o tom dozvedela, dala som k tomu jasný postoj.

Pondelková tlačovka strany Za ľudí. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ja som si to chvíľu skúšal domýšľať do detailov, napríklad že by na zasadnutie Európskej rady s Emmanuelom Macronom a Angelou Merkelovou išiel za Slovensko vicepremiér…

… pozrite sa, keď sa stane, že máte premiéra „na márach“, je tu mechanizmus, ktorý umožňuje menovať ako zástupcu podpredsedu vlády. Také situácie môžu prísť, mali sme tu premiérov, ktorí boli hospitalizovaní. S tým ráta aj právny poriadok. Ale to sú nevyhnutné situácie, na ktoré je veľmi vážny dôvod. Od začiatku som si premiérov návrh nevedela predstaviť.

Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že s Igorom Matovičom ako premiérom to nepôjde?

Špecifické smerom k mojej osobe a rezortu je, že sa skutočne nemôžem sťažovať na priechodnosť vecí, ktoré súviseli s reformou justície. Preto premiér môže vnímať ako istú nespravodlivosť, aký postoj som ja dnes, aj v našej strane, zaujala. Prešla mi novela ústavy či zákon o zaisťovaní majetku. Mali sme k tomu vážne debaty s pánom premiérom, v niečom sme sa zhodli, v niečom nie, ale zmena ústavy bola prijatá. Bez poslancov OĽaNO a podpory premiéra by to nešlo. Cítila som jeho podporu, ktorú mi vyjadroval aj pri takzvanej súdnej mape.

Dobre, ale neodpovedali ste mi na otázku, kedy vám prvýkrát napadlo, že to s ním ďalej nepôjde.

Po tej tlačovke vo štvrtok.

Čo ho z vášho pohľadu z funkcie predsedu vlády diskvalifikuje?

Zhrnula by som to do troch vecí. Po prvé, vo svojej kritike sa viac zameriava na osobné útoky ako na konštruktívnu kritiku. Po druhé, nemá dostatočný cit pre potrebu spolupráce, ktorá je v rámci koalície absolútne nevyhnutá. A po tretie, v rozhodnutiach, ktoré sú kľúčové pre krajinu, by sa mal viac zameriavať na poradie dôležitosti. Nevypichnúť len veci, ktoré sú zaujímavé, ale viac počúvať. Vnímam, že on to tak necíti.

Médiá aj niektorí politici opisujú problém Igora Matoviča ako komunikačný. Že je príliš osobný a útočný.

To je ten prvý problém, ktorý som spomenula. Komunikácia premiéra by mala byť podporujúca a pozitívna smerom k ľuďom. Aby ľudia mali dôveru voči štátu. Môj dojem je, že sa nám to ako vláde na čele s premiérom nie úplne darilo.

Chcel som sa skôr spýtať, či problém nie je hlbší. Richard Sulík povedal, že chaos je vo vládnutí a v manažovaní vlády. Že problémom nie sú len zmätočné tlačovky.

Preto som spomenula tretí okruh mojich výhrad voči premiérovi. Zameriava sa skôr na detail ako na to, čo je pri riadení krajiny dôležité a kľúčové. V takejto funkcii si musíte dať rebríček priorít, ktorým sa venujete, v rámci nich si vypočuť dostatočne veľa kľúčových skupín a reflektovať ich postrehy. Musíte počúvať aj veci, ktoré sú kritické, nepríjemné či nekorešpondujú s vaším názorom. A tiež si nechať odstup, nereagovať na všetko hneď.

Ako štátna tajomníčka ste sedeli vo vláde Roberta Fica či Petra Pellegriniho…

… aj Ivety Radičovej a pracovala som aj pri Mikulášovi Dzurindovi.

Máte teda možnosť porovnávať. V čom sa títo bývalí premiéri a premiérka líšili od Igora Matoviča?

Osobitne pri koaličnom vládnutí je absolútne nevyhnutné, aby premiér mal záujem na tom, aby koalícia dobre fungovala. A tu nastal problém. Samozrejme, dynamika vzťahov medzi koaličnými lídrami bola rôzna, najmä vzťah Igora Matoviča a Richarda Sulíka dospel do bodu, keď bol nekontrolovateľný z oboch strán.

Dobre, ale v čom boli iní jeho predchodcovia?

Ilustrovala by som to na jednej veci. Nebola som vo funkcii ministerky v ostatných vládach, ale neviem si predstaviť, že by v momente, keď by nastala koaličná kríza, nebol premiér aktívny pri jej riešení. Pri tejto koaličnej kríze premiér krajiny vyčkával, čo sa bude diať. Osobne som ho na prvej krízovej koaličnej rade vyzvala, aby zobral iniciatívu do svojich rúk a hľadal riešenia.

Jeho reakcia bola, že to nechá viesť Borisovi Kollárovi alebo tým koaličným stranám, ktoré majú problém. A on to bude sledovať. To pre mňa bolo absolútne neprijateľné. Kto iný než premiér sa má starať o to, aby prišlo k dohode? Dopĺňal sa pre mňa obraz, že takto to ďalej nejde. Je primárne v jeho rukách, aby vládnu krízu manažoval. A teraz je to v konečnom dôsledku už len na jeho rozhodnutí. Rozumiem jeho silnému mandátu a verím, že sa nakoniec rozhodne ako štátnik.

Aj iní premiéri mali pomerne silný mandát, Smer volilo v roku 2016 až 28 percent ľudí. No z môjho pohľadu sa premiéri doteraz vždy starali o to, či majú väčšinu v parlamente. Poviem to hlúpo – „počítali žetóny“. Je to tak, ako sa to pozorovateľovi zdá, že premiér takto nerozmýšľa a akoby mu to bolo jedno?

Vnímam istý necit pre fakt, že strata koaličného poslanca, aj keď nejde o poslanca z jeho strany, môže byť pre koalíciu bolestivá. V tejto koalícii sa kriticky vnímalo to, že niektorí poslanci mali výhrady voči fungovaniu koalície, namiesto toho, aby sme sa ako vláda zaoberali tým, či nemajú v niečom pravdu. Nepozerali sme sa na to, či objektívne neexistuje problém, na ktorý niekto upozornil, ale venovali sme sa tomu, že máme poslancov, ktorí kritizujú koalíciu. Týmto smerom sa nedá ísť.

Zdá sa, že ak premiér Matovič neodstúpi, situácia bude smerovať k odchodu SaS a Za ľudí z vlády. To však automaticky neznamená jej pád, na to by muselo prísť hlasovanie o nedôvere v parlamente a muselo by sa nájsť 76 hlasov. Ako by ste sa zachovali, ak by sa hlasovalo o nedôvere vláde, v ktorej by zostalo OĽaNO a Sme rodina?

Táto otázka je legitímna, no sme o veľký krok ďalej. Bolo by veľmi otázne, aká by bola konkrétna situácia, o akú vládu by vlastne išlo. No sama si túto ťažkú otázku kladiem – aký postoj zaujmeme, ak sa nič neudeje. Rozhodnutie bude treba urobiť v danom čase za konkrétnej situácie. Viem si predstaviť veľa vecí, aj to, že by poslanci Za ľudí napríklad neboli počas takéhoto hlasovania v sále.

To by mohlo znamenať, že vláde nebude vyslovená nedôvera a bude vládnuť menšinová vláda.

S tým však súvisí množstvo otázok – kto by v tej vláde bol, či by sa darilo reálne vládnuť, či by existovala dohoda na predčasných voľbách. To sú otázky, ktoré by boli smerodajné. Jedna vec je, že vy osobne nechcete byť vo vláde Igora Matoviča, druhá, či to načas nemôže byť vláda, v porovnaní s ktorou by v tej chvíli nevznikla lepšia. Stáli by ste pred otázkou, či ísť do predčasných volieb alebo nie. My sme na predsedníctve prijali rozhodnutie, že v žiadnom prípade predčasné voľby nepodporujeme. Na druhej strane, chceme výmenu premiéra. Vidíme priestor, aby nastala zmena aj bez volieb.

Platí, že ak k výmene premiéra nepríde, odchádzate z vlády?

Presne tak. Ale ďalší vývoj udalostí je veľmi hypotetický. Na predsedníctve sme zatiaľ neprijali rozhodnutie, že vypovedáme koaličnú zmluvu a odchádzame z koalície. A úprimne vám zatiaľ neviem povedať, ako by sa v takejto situácii predsedníctvo zachovalo. Viem vám povedať, čo by som urobila ja a čo by urobila pravdepodobne väčšina poslaneckého klubu. No čo by to znamenalo pre stranu, vám povedať neviem, lebo takáto debata zatiaľ nebola.

Čiže sled vašich osobných krokov bude aký?

Budem sledovať, či príde k výmene na poste premiéra. Ak nie, tak v takej vláde neviem ďalej existovať.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pragmaticky – nebolo by pre Za ľudí lákavé zostať vo vláde, aj keby odišla SaS? Predsa len, z toho by mohol vypadnúť rezort navyše pre vašu stranu.

Môže byť, že niekto takýto názor zastáva. Ja ho nezastávam.

Vaša stranícka líderka Veronika Remišová pomerne prekvapivo v nedeľu vyzvala na odchod aj Igora Matoviča, aj Richarda Sulíka. Majú podľa vás rovnaký podiel viny na situácii v koalícii?

Chcela by som upriamiť pozornosť na to, že rozhodnutie predsedníctva Za ľudí smeruje k výmene Igora Matoviča na poste premiéra. Túto osobnú výzvu pani predsedníčky rešpektujem. Ja si osobne myslím, že sa nedá porovnávať podiel na vládnutí premiéra a ministra hospodárstva, aj keď je to koaličný líder. Ja mám problém s postojom premiéra k spôsobu vládnutia, aj keď je pravda, že vzájomné konflikty medzi týmito dvomi politikmi boli zdrojom napätia vo vláde. Ale v žiadnom prípade to neviem klásť na jednu rovinu. Vnímam úplne rozhodujúcu rolu pána premiéra.

Prekvapilo vás, že vaša predsedníčka pani Remišová v nedeľu v televízii vyzvala na odchod Matoviča aj Sulíka?

(ticho) Prekvapilo ma to.

S touto vládou je spojený veľký pokrok v oblasti vymáhania spravodlivosti, ktorý sa netýka len práce polície a zatýkania veľkých rýb, ale aj vašich reforiem. Mnohí ľudia práve kvôli tomu túto vládu volili. Ako by ste im odpovedali, ak by sa vás spýtali, či to celé nezahadzujete pre osobné spory medzi lídrami?

Tejto vážnej dileme sa venujem posledné dva týždne. Dospela som k rozhodnutiu, že pre dôveru k štátu a pre dobro krajiny vôbec je dôležité, aby som zastávala tento postoj. Výmena premiéra je dôležitá do tej miery, že som ochotná dať na oltár aj reformu justície. Túto bolesť v srdci som už prekonala a vyrovnala som sa tým.

Zohralo veľkú rolu pri vašom rozhodovaní, že by ste chceli dokončiť svoju robotu, napríklad súdnu mapu?

Tá bolesť je veľká.

Richard Sulík povedal, že ak by OĽaNO na post budúceho premiéra nominovalo Eduarda Hegera, bola by to dobrá voľba. Súhlasíte?

Potešilo by ma to.

Ako to, že si pán Heger získal takú dobrú povesť aj medzi koaličnými partnermi? Lebo on je naozaj vnímaný ako muž kompromisu a zmieru.

Keď hovoríme o potrebe citu pre spoluprácu a spätnej väzby či o kvalite procesu, ako dospieť k správnym rozhodnutiam, javí sa, že Edo Heger je človek na správnom mieste.

Napadá vám ešte niekto iný z OĽaNO, kto by bol dobrým premiérom?

Neťahala by som ďalšie mená z klobúka. Pozerala by som sa na pána Hegera.

Vládnu krízu sprevádzala ešte iná kauza, zadržanie šéfa SIS. Vládni politici o ňom hovoria ako o dôkaze, že polícia má rozviazané ruky. Ale nie je to v prvom rade škandál – že vláda nominovala na post šéfa tajnej služby človeka, ktorého si odvedie NAKA?

Čím vyššie ideme v rebríčku štátnych inštitúcií a postov a snúbi sa nám to s korupciou, tým je to väčší škandál.

Mal by post šéfa SIS po tom, čo sa stalo, zostať hnutiu Sme rodina?

Dôležité je, kto bude na tento post navrhnutý. Aby vo chvíli, keď to meno bude vyslovené, bola dôvera k tomu, že tá osoba to bude zastávať dobre.

Vidíte svoju budúcnosť naďalej v strane Za ľudí?

Ja som lojálna voči pani predsedníčke aj strane.

Ako vnímate rozhovory, ktoré začali vaši bývalí kolegovia zo Za ľudí, Miroslav Kollár a Tomáš Valášek? Stretávajú sa s politikmi PS, Spolu, primátorom Vallom či Luciou Ďuriš Nicholsonovou a otvorene hovoria o pomatovičovskej alternatíve.

Sú slobodní ľudia, je v poriadku, že sa stýkajú s kýmkoľvek. Osobne aj politicky ma veľmi mrzí, že odišli. Myslím si, že teraz by mohli byť súčasťou veľkých a významných straníckych dilem a bolo by to obohatením našich debát. Mrzí ma, že odišli z boja.

Vás k nejakej budúcej spolupráci nevolali?

Som ministerka strany Za ľudí. Asi by sa im to zdalo aj nekorektné.

Popoludní nečakane podal demisiu minister práce Milan Krajniak. Ako tento krok čítate?

Toto rozhodnutie ma prekvapilo a nerozumiem mu.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Mária Kolíková: Vo vláde s Igorom Matovičom byť neviem. On by chcel dostať druhú šancu

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri