Predseda špecializovaného súdu Hrubala: Robert Fico musí vedieť, že výrokmi o sudcoch a prokurátoroch prestrelil

Foto N - Tomáš Benedikovič| 7. mája 2021 | Veronika Prušová | dennikn.sk |

Ján Hrubala Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak niekto vyvoláva takéto typy nálad, tak deštruuje predstavu verejnosti o tom, ako má právny štát fungovať. Poriadky sa musia urobiť v trestných či disciplinárnych konaniach a politická strana s tým nesmie mať nič spoločné, vraví Ján Hrubala.

Ján Hrubala sa stal predsedom Špecializovaného trestného súdu v auguste minulého roka. Do funkcie ho vymenovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) po výberovom konaní, v ktorom získal najviac bodov. V rozhovore hovorí o tom:

  • ako hodnotí rozsudok v kauze vraždy Jána Kuciaka,
  • ako pomôže zverejňovanie pomerov hlasovania sudcov v trestných veciach,
  • prečo je dôležité odolávať tlaku verejnosti,
  • ako vníma debatu o zmene kolúznej väzby,
  • ako politici svojimi vyjadreniami krivia predstavu verejnosti o tom, čo je právny štát.

Zhruba deväť mesiacov ste už vo funkcii predsedu Špecializovaného trestného súdu. Prekvapilo vás niečo na súde?

Na súde som už viac ako pätnásť rokov, takže mám predstavu, ako funguje. V zásade som mal aj predstavy, čo by som robil inak ako dovtedy. Som rád, že mi to bolo umožnené. Niektoré veci už vyšli, niektoré sú ešte v behu. Možno ma len prekvapil nápor práce, ktorý sa viac ako v minulosti týkal verejne známych osôb.

Predsedom ste sa stali v čase, keď mal padnúť rozsudok v kauze vraždy Jána Kuciaka. Ovplyvňujú takéto verejnosťou mimoriadne sledované prípady chod súdu? 

Určite áno. Do istej miery aj u nás, ako aj na každom inom pracovisku, fungujú takzvané chodbové diskusie, ktoré sa týkajú verejne sledovaných vecí. O niektorých sa diskutuje aj pri káve s kolegami.

Riešilo sa aj to, keď predsedníčka senátu nakoniec odložila vyhlásenie rozsudku o mesiac, čo bolo mimoriadne neštandardné? 

Bolo to neštandardné a pred kolegami som sa o tom aj takto vyjadril. Viackrát som však povedal, že všetkým trom kolegom naďalej verím. Aj vtedy som im veril, že robia svoju prácu v dobrej viere.

Rozsudok je stále spochybňovaný. Naposledy sa k nemu verejne kriticky vyjadril advokát Roman Kvasnica. Stále trváte na tom, že to bol dobrý rozsudok? 

Povedať z akejkoľvek pozície, či rozsudok je dobrý alebo zlý bez toho, aby ste poznali spis, je otázne. I keď chápem, že odvolávať sa na znalosť spisu sa využíva ako akési zaklínadlo, ktoré však má svoj význam.

Nebol som na pojednávaniach. Ako predseda vidím prácu kolegov, aj keď rozhodujem o sprístupnení ich rozsudkov na základe infožiadostí. Vtedy môžem posúdiť ich štylistickú úroveň a to, či má rozsudok to, čo má mať. Čiže napríklad skúmam, či rozsudok obsahuje úvahy senátu, prečo niektoré dôkazy vzali na vedomie a prečo na niektoré prihliadali menej a na niektoré vôbec.

Ako na základe toho hodnotíte rozsudok v kauze vraždy Jána Kuciaka?

Ako vysoko nadštandardný. Či je dobrý alebo nie, to rozhodne Najvyšší súd.

Nedávno ste zverejnili, ako senát v tomto prípade hlasoval. Prečo?

Aby sa ukázala pravda. Už vlani som bol oslovený ministerkou spravodlivosti, ale aj legislatívcami, čo by som povedal na zmenu, ktorá by pripodobnila trestné rozhodovanie a zverejňovanie pomerov hlasov civilnému rozhodovaniu. Existuje totiž jedno rozhodnutie zhruba spred desiatich rokov o tom, že tajnosť hlasovania v trestnom konaní musí byť zachovaná.

Moji kolegovia, ministerka aj legislatívci, ale aj ja, sme povedali, že to treba zmeniť. Táto zmena platí od januára, hoci hlasovanie ostáva vo veci mien sudcov tajné aj naďalej. Od januára sa nielenže zverejňuje pomer hlasov pri aktuálnych rozsudkoch, ale je to možné zverejniť aj pri veciach, ktoré nie sú staršie ako desať rokov.

Takže ste to využili a pomer hlasovania v kauze vraždy Jána Kuciaka ste zverejnili.

Mal som súhlas členov senátu, aby sa ten pomer zverejnil. Nič viac a nič menej. V podstate sa nám veľmi uľavilo.

Prečo sa vám uľavilo?

Prerozprávam to, čo mi povedali kolegovia. Nikto z tých, ktorí sa na rozhodovaní podieľali, nemal pocit, že by robili niečo zlé, protizákonné. Naopak, postupovali v súlade so svojím svedomím, veľa nad vecou rozmýšľali. Už keď sa rozhodlo, nemali problém, aby sa na rovinu povedalo, aký bol pomer hlasov. Dokonca predpokladám, že ak by to vtedy bolo možné, bol by v tomto prípade zverejnený aj ten jeden disentný hlas. Žiaľ, vtedy to možné nebolo.

V tomto prípade sa rozhodovalo o troch obžalovaných – Marianovi Kočnerovi, Alene Zsuszovej a Tomášovi Szabóovi. Ako bude v takýchto prípadoch zverejňovanie hlasovania vyzerať? Pri každom mene obžalovaného budeme vidieť pomer hlasov?

Zákon hovorí presne, že sa zverejňuje pomer hlasov o vine a treste, rovnako aj postupnosť hlasovania, ale treba aj definovať problémy, o ktorých hlasujeme. Hlasujeme napríklad o skutku jeden v súvislosti s obžalovaným XY s tým, že pomer hlasovania je taký a taký, a tak ďalej. Ak je niekde pomer hlasov 2:1 alebo 3:0, tak sa to dnes dá do odôvodnenia rozsudku. Inak hlasovanie nemôže dopadnúť.

Čiže každý, kto si vyžiada rozsudok, uvidí, ako dopadlo o každom z obžalovaných hlasovanie o vine aj treste.

Bude vedieť, ako dopadlo hlasovanie o vine Mariana K., Aleny Zs. a Tomáša Sz. Ak väčšinovo hlasovali o vine, tak potom bude vidieť aj hlasovanie o treste. Ak je hlasovanie jednoznačné, čo v kauze vraždy Jána Kuciaka nebolo len v jednom prípade, problém nevzniká, ak je väčšinovo uznaná vina, aj ten, čo bol za oslobodenie, môže hlasovať o treste.

Zverejnili ste, že zhoda bola u Kočnera 3:0 v prospech neviny a u Szabóa 3:0 o vine. U Zsuzsovej dopadlo hlasovanie 2:1 v prospech neviny. V takom prípade už asi sudca nehlasuje o treste, či áno?

Väčšinový výrok o nevine je na svete a o treste nemá význam hlasovať. Platí však pravidlo, že aj prehlasovaný člen senátu musí o všetkých aktuálne existujúcich otázkach hlasovať.

A prečo doposiaľ nemohli súdy zverejňovať v trestných veciach pomer hlasovania?

Súviselo to s už spomenutým stanoviskom Najvyššieho súdu spred desiatich rokov, ktoré bolo postavené na systéme ochrany sudcov a špecifikách trestného konania. Keď sa rozhoduje o peniazoch či rodine v civilných veciach, sú to vážne prípady, ale ak sa rozhoduje o doživotí alebo, naopak, o oslobodení niekoho, tak ohrozenie sudcov je výraznejšie. Dovolím si však povedať, že to veľký význam v praxi nemalo. Ak by sa totiž aj chcel niekto sudcovi pomstiť za odsúdenie, tak si cestičky nájde.

Pomôže zverejňovanie pomerov hlasov zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva?

Áno, pretože aj váš denník, a mne sa to páči, nabehol na systém, že sudcovia majú svoje mená. Nejako sa volajú a idú do toho povolania s tým, že nesú svoju kožu na trh. Samozrejme, nie sme neomylné stroje, ale pokiaľ je niekto čestne motivovaný, tak sa za svoje meno nehanbí. Je to jeden z mnohých krokov, ktoré sa udiali zhruba v posledných piatich rokoch, ktoré prispejú k zdôveryhodneniu justície.

Sudcovia majú svoje mená aj svoje tváre. Kedy ich uvidíme?

Keď vznikal náš súd, tak ochrana našich tvárí bola výrazná. Je to aj naďalej, hoci osobne sa v primeranej miere zúčastňujem na verejných besedách či rozhovoroch s novinármi. Ak si teda niekto dá do googlu moje meno či mená mojich kolegov, určite sa k nejakej fotke dopracuje.

Nevyskakovanie našich podobizní z každej chladničky má zmysel v tom, že nie sme stále na predných stránkach novín. Nejde len o to, že na vás nepoľuje nejaký odsúdený vrah. Vďaka takejto ochrane nečelíte situáciám, keď idete po ulici a ľudia sa drgajú, že „aha, to je ten, čo si dovolil oslobodiť toho a toho“. Som teda za šetriaci mód zverejňovania našich podobizní.

Zažívate také situácie na ulici?

Zažívame ich a nerobíme z toho tragédiu. Ale stáva sa, že na nás ukazujú, že to sú tí, ktorí niekoho oslobodili. Lebo dnes sme zlí, ak niekoho oslobodíme. Ale náš súd bude aj v budúcnosti vyhlasovať oslobodzujúce rozsudky. Ak by sme to nerobili, tak nie sme súd. Pravdou však je i to, že sa to v poslednom čase akosi otáča a časť verejnosti nás môže vnímať, že sme tí, ktorí „mučia“. Oboje je nepríjemné.

Súčasťou zmeny zákona o zverejňovaní pomerov hlasov pri rozhodovaní bolo aj to, že ten, kto s väčšinovým názorom nesúhlasil, môže napísať odlišné stanovisko. Budú sudcovia písať disenty?

Myslím si, že áno. Prax dokazuje, že sa to využíva. Mnoho rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu nie je prijatých jednohlasne a práve z tých disentov sa človek často naučí viac ako zo samotného rozhodnutia. Je však pravdou, že u nás takéto situácie nebudú asi také časté ako v Štrasburgu či v Košiciach, kde sudcovia viac riešia filozoficko-právne otázky. Myslím si, že ten, kto nesúhlasí s väčšinou, s radosťou využije možnosť na niekoľkých stranách vysvetliť, prečo to tak je. Aspoň ja by som sa tak zachoval.

Nespochybní to rozhodnutie väčšiny?

Právo nie je matematika. Zjednodušene, neplatia v ňom striktne zákony, že dva a dva sú štyri. Lepšie povedané – to, čo je dva, vidí inak obžalovaný a inak žalobca. Právo je návod na rozmýšľanie v paragrafovanom znení, kde sudca aplikuje isté pravidlo správania sa. Záver, či ho niekto porušil alebo nie, môže byť rôzny. Všetko, čo podnieti slobodnú diskusiu v rozhodovaní, nie je na úkor spravodlivosti, ale v jej prospech. Každý si však potom nesie bremeno disentu, teda menšinového názoru, so sebou domov až do postele.

Spomeniete si na prípad, keď by ste rád napísali disent, len to nebolo možné?

V mojej praxi sa to dialo tak, že senát vždy absolvoval veľmi podrobnú debatu o prípade, a ak sa aj rysovali rozdielne pohľady, tak predtým, ako sme pristúpili k hlasovaniu, sme si to vydiskutovali. V takom zmysle, že sme si otvorili dušu a povedali, ako vec vidíme. No pamätám si na prípad, pri ktorom by som bol rád napísal disent. Úprimne poviem, že počas mojej sudcovskej kariéry situácie, keď som bol súčasťou menšiny v rámci rozhodovania, boli veľmi výnimočné.

Ktorý to bol prípad?

Vzhľadom na znenie už spomenutého zákona to nemôžem povedať.

Čiže bol viac ako desať rokov starý?

Presne tak. Nešlo o žiaden mediálne známy prípad. Médiá totiž sledujú len istý výsek našej práce a často oveľa väčšie dilemy prinášajú prípady, ktoré nie sú až také sledované.

Po rozsudku v kauze vraždy Jána Kuciaka odpovedal Ján Hrubala na novinárske otázky. Foto – TASR

Po rozsudku v kauze vraždy Jána Kuciaka ste urobili nezvyčajné rozhodnutie. Zavolali ste si do miestnosti novinárov a odpovedali na ich otázky. Prečo?

Pociťoval som, že by to bolo vhodné. Myslel som si, že ani sudcovia, ktorí rozsudok vyhlásili, by nemuseli mať problém sa postaviť pred kamery. I keď treba selektovať, v ktorých prípadoch je to vhodné. V tomto som cítil, že by bolo dobré niektoré veci vysvetliť. Médiá totiž niektoré veci zjednodušovali. Čo robiť voči tomu? Len si s nimi otvorene sadnúť a vysvetľovať si to.

Sudcovia s vami neprišli.

Povedali, že môjmu postoju rozumejú, ale radšej nie. Nevylučujem, že sa to v budúcnosti zmení. Pokiaľ ide o brífingy a stretnutia s novinármi, tak máme pocit, že by bolo treba vysvetľovať aj iné veci. Je možné, že po tomto pandemickom období zavedieme pravidelné stretávanie s novinármi.

Ale v tomto prípade som mal pocit, že musím zdôrazniť, že toto je práca ľudí, ktorá nie je motivovaná žiadnym zlým úmyslom. To, že nie je v súlade s názorom verejnej mienky, sa stáva a aj sa bude stávať. My nerozhodujeme podľa objednávky verejnej mienky.

Mali by mať takýto prístup aj iné súdy?

Som členom iniciatívy Za otvorenú justíciu. Takže každé otvorenie sa a masívnejšia, kvalitatívne aj kvantitatívne lepšia komunikácia s verejnosťou je dobrým signálom. Netrúfnem si však dávať návody predsedom iných súdov, či by to mali robiť alebo nie. Pravdou tiež je, že naša agenda je veľmi špecifická. Možno 80 percent mediálne sledovaných káuz sa deje na našom súde.

Je to len náš pocit alebo je to fakt, že v poslednom období vám pribudli najmä väzobné prípady?

Je to štatisticky podchytené. Aj preto, a to je jeden z úspechov obdobia, keď som vo vedení, sa teším, že sa nám podarilo navýšiť počet sudcov o troch. Rastie počet väzobných spisov aj ich náročnosť. Na špeciálnej prokuratúre začínalo šesť prokurátorov, dnes ich je 38. My sme začínali dvanásti, dnes nás je pätnásť a bude nás osemnásť, ak bude júnové výberové konanie úspešné. Nie som pritom zástancom názoru, že reforma súdnictva spočíva v navyšovaní počtu sudcov, ale v našom prípade to má zmysel.

Ako vnímate diskusiu o zmene podmienok a lehôt väzby? Najmä tej kolúznej.

Zákonodarca sa podľa mňa snaží dostať do zákona veci, ktoré by sa mali diať tak či tak. Napríklad vyhodnocovanie podmienok náhrady väzby. Len čo je väzba nahraditeľná, sudcovia sú povinní to urobiť. Rovnako som za poľudštenie podmienok výkonu väzby, ale aj výkonu trestu.

Vnímame, že v tomto smere štát čaká ešte veľa práce, ale my to nemôžeme nijak ovplyvniť. Ak niekto označí väzbu za mučiaci nástroj a obviní nás z toho, že chceme mučiť ľudí, tak sa musím spolu s ostatnými sudcami voči tomu ohradiť. S podmienkami väzby však my nič neurobíme.

Aké sú podmienky väzby?

Väzba je zásahom do osobnej slobody, čiže ten diskomfort je značný. Človek bol zvyknutý ísť kamkoľvek a zrazu nemôže. Tie podmienky sú zákonom limitované, ale všetky obmedzenia by mali byť nevyhnutné, pretože sa stále bavíme len o obvinených a platí tu prezumpcia neviny.

Návrh Smeru počítal s tým, že lehota kolúznej väzby by mala trvať len tri mesiace. Viete z praxe povedať, či je reálne, aby vyšetrovateľ stihol za ten čas urobiť všetky relevantné výsluchy a dokazovanie?

Je reálne, aby to vyšetrovatelia za relatívne krátke časové obdobie stihli. Možno za tri, päť či sedem mesiacov. Preto nie som prívržencom striktného limitovania. Reálne je vymedziť okruh dokazovania a okruh svedkov v čo najkratšom čase. Ak to urobíte a je zrejmé, že tento obvinený bude stíhaný za týchto osem konkrétnych skutkov, ku ktorým bude vypovedať 25 svedkov, a naozaj už neprichádza do úvahy rozširovanie okruhu skutkov a svedkov, tak kolúzna väzba stratí zmysel aj za súčasného stavu.

Zjednodušene to vysvetlím tak, že ak už máte dvoch či troch kajúcnikov, ktorí hovoria A a ostatní B, tak ťažko predpokladať, že keď obvineného pustím na slobodu, podarí sa mu presvedčiť svedka na zmenu výpovede.

Rozlišovanie toho, či je reálne riziko ovplyvňovania a či už došlo k ovplyvňovaniu, má teda zmysel. Ak je reálne len riziko, tak po vykonaných prvotných úkonoch kolúzna väzba po troch či piatich mesiacoch bude nahradená iným inštitútom alebo súd skonštatuje zánik dôvodov väzby.

Spomeniete si z minulosti, kedy sa táto téma, teda skrátenie lehôt väzby, otvárala?

Nie. Kým boli vo väzbe „len“ obyčajní ľudia, Rómovia, mafiáni, vrahovia, tak nikomu nenapadlo rozmýšľať o skultúrnení podmienok vo väzbe. Je zaujímavé, že teraz sa to stalo témou. Róm, ktorý olúpil niekoho na ulici, má mať podľa mňa rovnaké podmienky vo väzbe ako sudca či prokurátor podozrivý z brania úplatkov. Kým to boli Rómovia, „obyčajní“ zlodeji, mafiáni, tak prevládal názor, nech sú tam čím dlhšie a podmienky nech sú čím horšie. Zrazu je to téma politických debát.

Lebo zrazu ide o „našich“ ľudí?

Budem sa vyhýbať takýmto výrazom. Politici na takéto obviňovanie majú právo. Ja pristupujem rovnako ku každému.

Čo si myslíte ako sudca, keď práve politici otvárajú túto tému?

Ako sudca si o tom nemyslím nič. Ako človek si myslím, že je to zvláštne. Ale súčasne si hovorím, že vždy lepšie teraz ako nikdy.

Nevyrušuje vás, že Smer navrhoval to, aby všetci, ktorí sú v kolúznej väzbe dlhšie ako tri mesiace, boli po prijatí ich novely zákona prepustení na slobodu?

Ak by sa ma to niekto pýtal v rámci pracovnej skupiny ako legislatívca, ktorý prispieva k vzniku zákonov, tak bez ohľadu na to, kto to presadzuje, poviem, že to nie je dobrý nápad.

Robert Fico (Smer). Foto N – Tomáš Benedikovič

Už sme sa zhovárali o Smere. Jeho predseda Robert Fico pravidelne útočí na sudcov vášho súdu aj prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Naposledy povedal, že ak bude Smer opäť pri moci, tak budú stíhať týchto sudcov a prokurátorov a pôjdu do väzenia. Vyjadroval sa tak ku kauze expolicajta Jozefa Reháka. Čo si o tom myslíte?

Už raz v parlamente zazneli slová: „Pôjdeš do basy…“ Myslím, že kontext netreba pripomínať. Keď sa politici vzájomne posielajú do basy, je to súčasť ich kultúry. Ale tento typ výrokov, keď niekto hovorí, že ak budeme pri moci, tak urobíme s vami poriadky, je niečo, voči čomu sa musí každý jeden normálny sudca ohradiť. A to veľmi rázne. Urobilo to dokonca aj Združenia sudcov Slovenska.

Robenie poriadkov tohto typu, a Robert Fico to musí vedieť, nie je v súlade so základnými pravidlami štátu, ktorý má ambíciu si hovoriť, že je štátom právnym. A to nehovorím, že v súdnictve, na prokuratúre nie sú ľudia, s ktorými treba robiť poriadky, ale na to sú predpísané mechanizmy.

Musím však povedať, že nám sa rovnako nepáčia vyhlásenia typu „Toto je môj skalp“ a podobne. Ak niekto vyvoláva takéto typy nálad, tak deštruuje predstavu verejnosti o tom, ako má právny štát fungovať. Poriadky sa musia urobiť v trestných či disciplinárnych konaniach a politická strana s tým nesmie mať nič spoločné.

Vyrušujú takéto výroky sudcov pri práci?

Pokrčíme nad tým plecami a povieme si: „Ach, jaj, tak zase.“ Prinajmenšom to však neprispieva k pokojnej atmosfére. Už sme sa bavili o zviditeľňovaní sudcov. Ak si niekto vyrobí terč z prokurátora Petra Kysela, sudkyne Pamely Záleskej či mňa alebo iných, tak je to terč, na ktorého voľbu takýmto spôsobom nemá žiadne právo. Nechcem tým povedať, že politici nesmú kritizovať naše rozhodovanie. Toto je už za čiarou bez akýchkoľvek pochybností.

Spomeniete si z minulosti na podobné útoky?

Na súdnictvo ani nie. Veď aj „Pôjdeš do basy…“ adresoval vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin vtedajšiemu poslancovi Danielovi Lipšicovi. Roberta Fica si pamätám z vysokej školy, keď sme sa asi dvakrát zúčastnili na celoštátnych kolách súťaží ŠVOČ (študentská vedecká činnosť). Jemu teda filozofia práva musí byť blízka, pretože o tom písal. Je to človek odborne zbehlý a musí vedieť, že prestrelil. Ak je mu politika bližšia ako kultivácia verejnej debaty, má na to právo, ale my sa voči tomu ohradzujeme.

Očakávali by ste ospravedlnenie?

Stretol som sa aj s názormi, že ide o trestný čin, ktorého sa dopustil. Nepotrebujem ospravedlnenie. Chápem slobodu prejavu v tom najširšom kontexte, my sa vieme obrániť sami, nám sudcom ani Fico, ale ani Kolár a Matovič nemusia vysvetľovať, čím väzba je a čím nie je. Len ma mrzí, že človek jeho kvalít si nevie uvedomiť, že dekultivuje verejnú mienku takýmto spôsobom. Teda, vedomý si toho musí byť, len to zrejme zaberá na voličov.

Začiatkom apríla bola v pojednávacej miestnosti vášho súdu politická diskusia premiéra Eduarda Hegera, ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a ministra vnútra Romana Mikulca o pláne obnovy. Bolo vhodné prepožičať politikom súdnu miestnosť?

V poslednom čase sa mi začínajú páčiť vojensky stručné, nevyhýbavé a rázne odpovede. Takže bolo. Považujem za vhodné, ak sa o pomoci nemocniciam, školám alebo súdom kompetentní bavia v nemocniciach, školách a na súdoch.

Kauza Jozefa Reháka sa týkala toho, že prokurátor Peter Kysel takmer dva mesiace nerozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Bol to prieťah?

Bol. 57 dní je naozaj veľmi veľa. Myslím si, že si to uvedomuje aj prokurátor Kysel. Už som povedal, že dôverujem všetkým trom kolegom, ktorí rozhodovali v kauze vraždy Jána Kuciaka. Rovnako dôverujem aj sudcom, ktorí sú zaraďovaní do služieb o rozhodovaní o väzbách. Novinári žiadajú o sprístupnenie týchto rozhodnutí, takže každé z nich čítam. Podrobne v nich referujú o spôsoboch svojho rozmýšľania a stalo sa to aj v tomto prípade.

Sudkyňa Záleská venovala rozoberaniu toho prieťahu naozaj široký priestor. Povedala, že to prieťah bol, ale zároveň aj to, že nemá mať taký fatálny následok, ako je prepustenie z väzby.

Na Najvyššom súde však prevážil opačný názor a Reháka prepustili.

Rozprávali sme sa aj o zverejňovaní pomerov hlasovania a ukázalo sa, že ani senát na Najvyššom súde nemá v tomto prípade jednoznačný názor. Dokonca to pôjde pred trestnoprávne kolégium.

Prokurátor Kysel si určite uvedomuje, že mu niečo ušlo. Je veľmi zavalený prácou, okrem toho mal skutočne ťažší priebeh ochorenia covid-19 a možno ide aj o systémové zlyhanie. Pevne verím, že prokuratúra si z toho zoberie ponaučenie, že keď niekto ochorie, budú sa navzájom zastupovať.

Dá sa určiť hranica, kedy už je ten prieťah taký dlhý, že obvinený musí byť prepustený, a kedy ešte nie?

Sú na to také zaklínadlá. Štrasburský súd hovorí, že čas rozhodovania o väzbe sa nemá počítať na mesiace, ale týždne. Ani ten si netrúfol povedať, že päť týždňov a dosť. V takýchto prípadoch nie je priestor na politiku typu trikrát a dosť. Treba vždy prihliadať na osobitosti prípadu. A ja nebudem komentovať tento prípad. Viem len, že už predtým boli prieťahy počítané na desiatky dní, a Najvyšší súd to nepovažoval za prípad, keď musí nastať fatálny následok prepustenia z väzby. Kde dať tú deliacu hranicu, sa matematicky stanoviť nedá.

Povedali ste, že zrejme na Najvyššom súde zasadne trestnoprávne kolégium. Budú o tom diskutovať aj s vaším súdom? 

Musím sa priznať, že ma teší čoraz lepšia a intenzívnejšia komunikácia s kolégiom Najvyššieho súdu. V tomto prípade nastala situácia, keď dva prípady rozhodli dva senáty rôzne, a preto sa to dá na kolégium. Povie sa teda, ktorý senát má pravdu. Potom bude rozhodnutie zverejnené a my ho budeme akceptovať.

Bavili sme sa o výrokoch politikov. Cítite tiež tlak verejnosti pri mediálne sledovaných kauzách, aby došlo k potrestaniu obvinených spojených s predchádzajúcou vládou?

Cítim tlak typu, kto všetko musí ísť do basy. Ak sa to nestane, tak buď sudca nevie robiť, alebo berie úplatky. Snažím sa tohto tlaku absolútne vyvarovať.

Ako sa to dá? Nesledujete správy?

Nečítam knihy o „slovenskej“ mafii, nečítam bulvár. Správy pozerám a na poradách, sem tam i na chodbách s kolegami, odborné veci preberáme. My neberieme obvinených do väzby bežne, a keď aj, netešíme sa z toho spôsobom „ale sme mu dali“. Zhruba každý druhý či tretí prípad riešime inak, ako si predstavujú prokurátori. A tak to má byť. My nezbierame skalpy, nebojujeme proti kriminalite a nielen politici, ale ani rôzne zoskupenia advokátov či aktivistov nás nemusia poučovať o tom, na čo je väzba, čo a kto sú kajúcnici. Verte nám – vieme, že pravidlo nie je niekoho vziať do väzby. Pravidlo je stíhať na slobode.

Z tohto pravidla existujú striktné výnimky. Ak stíhate deviantného vraha, ktorý znásilňuje, ak to preženiem, kade chodí, tak nikomu nenapadne ho nestíhať väzobne. Ak stíhate niekoho, že vybavuje veci, tak dôvody väzby sú dané už z povahy toho, za čo je stíhaný, i keď to samo osebe kolúznym dôvodom nemôže byť. Potom si však musíte povedať, že „stačí“, vždy prítomná hrozba ovplyvňovania je už len hypotézou nemajúcou základ v logike veci. A ak aj vidíme, že v spise sa nič nedeje, tak z väzby obvinených púšťame a budeme púšťať.

Hovoríte, že sudcovia nie vždy vyhovejú predstavám prokurátorov. V poslednom čase sme svedkami dohôd o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými, kde sú pochybnosti, či sa im nepodarilo vyviaznuť s príliš nízkymi trestami. Napríklad sudca Pavol Polka či viceprezident finančnej správy Daniel Čech.

Rozdiel oproti väzbe je v tom, že prokurátor ako zástupca štátu dáva návrh na konečné riešenie prípadu. My sme arbiter. Ak prokurátorovi ako štátu stačí trojročná podmienka a 150-tisíc eur a všetky pravidlá boli dodržané, my s tým môžeme súhlasiť a môžeme to ustáť s argumentom priorizujúcim vôľu žalobcu. I keď už sa stalo, že na návrh dohody nepristúpime. Rozdiel s rozhodovaním o väzbách je v prezumpcii neviny. Nebavíme sa o človeku, ktorý sa priznal. Naopak, zapiera a bráni sa, je nešťastný a nikto ešte definitívne nepovedal, že je vinný.

Ak som predtým povedal, že sa v každom druhom, treťom prípade nestotožníme s návrhom prokurátora, tak to neznamená, že obžalovaného oslobodíme. Znamená to, že sa nestotožníme so všetkými argumentmi týkajúcimi sa väzby.

Za posledný rok sme boli svedkami obvinení mnohých sudcov. Máte dôveru v to, že už to boli všetci skorumpovaní sudcovia?

Ak sú stíhaní oprávnene a je ich viac, tak nevylučujem, že modus operandi o vybavovaní spravodlivosti telefónmi je celkom rozšírený. Ak je to tak a indície, že to tak je a bolo, tu sú, držím palce všetkým, ktorí sa to snažia odhaliť. Aké čísla prípadné ďalšie odhalenia prinesú, neviem a nie je mojou úlohou to ovplyvňovať.

Čo robia tie obvinenia s dôverou v súdnictvo?

Devalvujú ju. Ale zároveň je to dvojsečná zbraň, pretože verejnosť môže vidieť, že veci sa pohýnajú dopredu a v mnohom dochádza k nápravám. No tak ako som kritický k sudcom, som kritický vo všeobecnosti. Mali by sme byť úprimní sami voči sebe. Koľkokrát sa nám javí ako lepšie riešenie dať lekárovi fľašu a vybaviť maminke operáciu skôr? Asi ešte potrvá, kým korupciu začneme vnímať ako ozajstného nepriateľa. Mám pocit, že každý tu chce bojovať proti korupcii, ale pred zrkadlom treba byť úprimný. Koľkí by sme radšej dali tú fľašu?

A vy?

Bránim sa tomu. Tak ako mne nikdy nikto neponúkal úplatok, ani ja som nebol k nemu nútený. Ani som nad ním nerozmýšľal. No je pravda, čo viem zo spätnej väzby, že ako sudca nemusím nič dávať, lebo mňa si nedovolia postaviť na vedľajšiu koľaj. Síce zjednodušujem, ale nevylučujem, že to tak je. Ale je potrebné urobiť všetko preto, aby sme nielen nebrali, ale ani nedávali.

Myslíte si, že robíte dosť preto, aby verejnosť mohla opäť viac dôverovať súdom?

Pozriem sa do zrkadla a skúsim nájsť odpoveď… Ale vážne. Snažím sa komunikovať o týchto témach, hľadať odpovede. Možno sa mi to darí niekedy viac, niekedy menej. Kľúčom je úprimnosť a vzdelávanie.

Pokiaľ ide o sudcov ako celok?

Aj tam je kľúčom úprimnosť, vzdelávanie a nebagatelizovanie svojich zlyhaní. Ako stav robíme veľmi málo pre to, aby sa súdnictvu navrátila dôvera verejnosti. Najklasickejší príklad je v tom, že sudcovia sa najrazantnejšie ozývajú len vtedy, keď sa siaha na ich výhody. Treba byť úprimný a nebyť taký naivný, že ak sa ozvem len vtedy, keď mi siahajú na nemocenské príplatky, na plat a keď podávam diskriminačné žaloby, že si to nikto nevšimne. Verejnosť si to s veľkou radosťou všimne, lebo sme vnímaný ako stav, ktorý si nezaslúžene žije nad pomery.

Síce platí prezumpcia neviny a žiaden z prípadov obvinených sudcov nie je ešte právoplatne skončený. Vnímate tie obvinenia ako individuálne zlyhania či systémový problém?

O aký iný ako systémový problém môže ísť?

Niektorí sudcovia argumentujú, že ak máme vyše 1200 sudcov a obvinená bola zhruba dvadsiatka, tak ide o individuálne zlyhania.

Samozrejme, že ide aj o individuálne zlyhania, ale systém pripustil, že sa tu dejú takéto veci. A to napriek tomu, že sa v tom systéme v poslednom čase udialo veľa dobrých vecí – otvorili sa výberové konania, ktoré sa dokonca nahrávajú, zverejňujú sa rozhodnutia, justícia viac komunikuje. V prvom pláne však ide o systémové zlyhanie. Ak máte viac ako percento sudcov stíhaných, či právom, alebo nie, to sa uvidí, je to hrozné. Treba pokračovať v systémových zmenách, aby sa do tohto povolania dostávali ľudia, ktorí si to zaslúžia.

Diskusia so sudcami sa týka aj toho, či tu fungovali samoočistné mechanizmy. Fungovali?

Evidentne nefungovali. Veď aj na tých pracoviskách, kde títo podozriví boli, sa zrejme zatvárali oči. Ak im bude preukázaná vina, tak nech mi nikto nehovorí, že si podozrenia kolegovia nevšimli. A ak si to všimli a nič nerobili, je to opäť nielen individuálna, ale hlavne systémová vizitka.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ján Hrubala (57)

Vyštudoval gymnázium v Banskej Bystrici, odkiaľ odišiel na právo na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Začínal ako justičný čakateľ na Okresnom súde v Banskej Bystrici, kde potom ostal aj ako sudca. Na krajský súd prešiel v roku 1992 a vydržal tam štyri roky. Následne sa funkcie sudcu vzdal a šesť rokov sa venoval advokácii. Bol pri zrode predchodcu dnešnej organizácie Via Iuris. V rokoch 2002 až 2005 šéfoval odboru boja proti korupcii na úrade vlády. Z tejto funkcie sa opäť vrátil do talára, a to na vznikajúci špeciálny, dnes Špecializovaný trestný súd. V rokoch 2005 až 2007 bol jeho podpredsedom, v auguste 2020 sa stal jeho predsedom.

 

 

 

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť (capcara ondrej)

    p. Hrubala, JUDr. Fico má absolútnu pravdu, Vaše a p. Kolíkovej prázdne fráze o spravodlivosti je len naplnená žumpa až po okraj!!
    Tu je ďalší príklad!!
    Ľuboš Capcara Ždiarska 23 040 12 Košice
    13.05.2021
    Mgr. Mária Kolíková
    Ministerstvo spravodlivosti.
    Župné nám.13
    813 11 Bratislava



    Vážená p. Kolíková

    Keďže Vás vláda SR podržala a umožnila Vám pokračovať vo svojich reformách, mali by ste sa zbaviť pracovníkov ako je Mgr. Lucia Patkolóová, ktorá kopíruje s presnosťou JUDr. Jankovskú, ktorá je momentálne vo väzbe. Posúďte ako sa táto riaditeľka TS MS SR postavila k trestnej činnosti prokurátora Košickej prokuratúry JUDr. Tokára.


    SŤAŽNOSŤ

    na klientelický, vychytralý a nezákonný postup Lucie Potkolóovej, riaditeľka odboru trestného súdnictva listom č. 18938/2021/61/327 z 04.05.2021 v jedinečnom súbehu podávam trestné oznámenie na jej osobu pre porušenie § 326 ods. ods.3 písm. c), § 339 ods. 1), § 344 ods.2 písm. b), písm. e), § 375 ods.1 písm. a), písm. b) Tr. zákona.


    Odôvodnenie

    Mgr. Patkolóová si zrejme moje trestné oznámenie prečítala len latentne a bez záujmu o spravodlivé riešenie môjho prípadu!!

    Táto riaditeľka trestného súdnictva si mi dovolila vo svojom klientelizmom nakazenom liste napísať, citujem :

    Za účelom preskúmania veci bol zo strany MSSR kontaktovaný Okresný súd Košice II.


    Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ste proti trestnému rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/67/2020 zo dňa 30.10.2020
    2
    NEVYUŽILI VAŠE ZÁKONNÉ PRÁVO PODAŤ RIADNY OPRAVNÝ PROSTRIEDOK- ODPOR. TRESTNÝ ROZKAZ SA TAK STAL PRÁVOPLATNÝM DŇA 01.12.2020.

    Táto riaditeľka trestného súdnictva Mgr.Patkolóová si vôbec prečítala celé tr. podanie a hlavne túto pasáž v tr. oznámení na JUDr. Tokára zo dňa 07.02.2021?!


    V tomto tr. oznámení som okrem iného uviedol:

    Pretože mi nebolo umožnené požiadať o verejného obhajcu ako obvinenému, nevedel som sa právne správne brániť voči rozhodnutiam policajta Rozmana a prokurátora JUDr. Tokára.
    Nevedel som posúdiť správnosť rozhodnutí, ktoré vyprodukoval policajt Rozman a prokurátor JUDr. Tokár.
    Nevedel som sa právne správne odvolať voči Trestnému rozkazu č. 6T/67/2020-297 zo dňa 30.10.2020.
    3
    Nevedel som sa právne správne brániť voči OBŽALOBE č. 1 Pv 135/19/8803-55 zo dňa 08.10.2020!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    Praktiky Mgr. Patkolóovej mi pripominajú praktiky JUDr. Jankovskej, toho času vo väzbe!!!!

    Preto ako občan neznalý zákona, ktorý nebol vyšetrujúcim policajtom ani dozorovým prokurátorom JUDr. Tokárom poučený, že
    legislatívna úprava zásady práva na obhajobu uvedená v úst. § 2 ods. 9 Tr. poriadku vyjadruje, že každý, proti komu je vedené tr. stíhanie má právo na obhajobu.
    Z judikatúry ÚS SR tiež vyplýva, že právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods.2 ústavy je podľa okolností konkrétneho prípadu potrebne vykladať v spojení s čl. 50 ods.3 ústavy, pričom rozsah a intenzita ústavou zaručeného práva na obhajobu sa mení v okamžiku právneho postavenia oprávnenej osoby zo zadržaného na obvineného.
    Podľa článku 50 ods.3 Ústavy SR, obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

    Podrobnejšiu úpravu práva obvineného na obhajobu zakotvuje úst. § 34 Tr. poriadku, ktoré JUDr. Tokár zrejme neovláda alebo ovládať nechcel!!
    Právo na obhajobu znamená, že ten proti komu sa vedie trestné konanie, musí byť v každom štádiu konania poučený o právach, umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže zvoliť obhajcu!
    4
    Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatniť jeho práva.
    Toto právo sa vzťahuje na celé trestné konanie a zahrňuje najmä :
    1) právo obvineného vedieť z čoho je obvinený ( § 34, § 206)


    2) právo osobnej obhajoby (§34), ktoré môže obvinený realizovať buď aktívnym spôsobom alebo pasívnym spôsobom vo forme využitia práva odoprieť výpoveď.
    3) povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať všetky okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivo rozhodnúť (§2 ods.10) Tr. poriadku.
    4) povinnosť orgánov v trestnom konaní a súdu poučiť obvineného o práve na obhajobu a poskytnúť mu plnú možnosť na jeho uplatnenie (§34 ods. 4)
    5) právo zvoliť si obhajcu a vykonávať právo na obhajobu cestou svojho obhajcu ( § 34, § 36 a ďalšie)
    6) právo na povinnú obhajobu ) §37, § 38), resp. právo na ustanovenie obhajcu v prípade, že obvinený nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby (§40 ods.2) Tr. poriadok.
    Boli mi hrubo odňaté tieto právo na obhajobu policajtom Rozmanom a prokurátorom JUDr. Tokárom!!
    Navyše dotknutá úprava zakotvuje povinnosť policajta uznesenie o vznesení obvinenia ( a rovnako aj uznesenie, ktorým bolo jednak začaté trestné stíhanie súčasne vznesené obvinenie (§206 ods.2 t r. poriadku) ihneď oznámiť obvinenému a v prípade, že bolo uznesenie oznámené jeho vyhlásením, povinnosť policajta bez meškania vydať obvinenému okamžite rovnopis tohto znenia.
    Toto Uznesenie č. ČVS : ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.07.2019 mi bolo doručené 30.07.2019.
    5
    Voči tomuto uzneseniu som sa nemohol odvolať pretože mi nebolo umožnené požiadať o pridelení verejného obhajcu!!
    Nepochopia to Mgr. Patkolóová, vysokoškolsky vzdelaná v odbore PRÁVO??
    Právo na obhajobu – právo obvineného vedieť z čoho je obvinený predstavuje aj právo na preštudovanie vyšetrovacieho spisu po tom , čo bolo vyšetrovanie skončené. Čo sa však nestalo!!


    Pretože mi odmietlo právnu pomoc Centrum právnej pomoci v Košiciach, obrátil som sa s dôverou na Generálneho prokurátora JUDr. Žilinku s touto žiadosťou :

    Vážený JUDr. Žilinka
    Žiadam Vás aby ste využil svoje právo, ktoré Vám umožňuje ustanovenie § 243e), Zákona 99/1963 Zb.

    (1) Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( § 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

    Bol som neprávom odsúdený pre prečin, ktorý som nespáchal, bolo mi odopreté právo na spravodlivý súdny proces, na ktorom by som svoju vinu preukázal horeuvedenými dôkazmi.

    6
    Žiadam Vás Vážený JUDr. Žilinka aby sa zrušilo Trestné rozhodnutie sudcu Okresného súdu Košice II JUDr. Jána Lokšu č. 6T/67/2020-297 zo dňa 30.10.2019 a začalo sa nové a spravodlivé konania v tejto veci.





    Dňa 07.02.2021 som poslal JUDr. Žilinkovi GPSR, trestné oznámenie v tomto znení :


    Vec
    Podľa § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods,1) T r. poriadku vo veci dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 s p. zn. KRPZ-KE-KD 12.26/2019-P, týmto podávam T r. oznámenie pre porušenie § 326 ods. 1 písm. a), ods.2 písm. c.), ods.3 písm. c), § 399 oda.1 ), § 344 ods.2 písm. a) písm. b), písm. c), písm. d) T r. zákona, porušenie § 2 ods.10) T r. poriadku, porušenie § 5 písm. a), písm. d) zákona o prokuratúre č.153/2001 Z. z,.
    Porušenie § 9 ods.1 zákona 514/2003 Z.z.
    Boli porušené moje práva dané ÚS SR podľa čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II JUDr. Igorom Tokárom na tom základe, že ako dozorný prokurátor vo veci č. ČVS : ORP-20/DI-KE-2019 dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 hrubo porušil ustanovenie § 230 ods. 2 písm. d) Tr. poriadku.

    Miesto toho aby JUDrlantka Adriána Zacharová, prokurátorka GP SR
    dodržiavala ustanovenie § 2 ods. 5 Tr. poriadku:

    7
    Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

    poslala mojej osobe ,, UPOVEDOMENIE“ č. IV/4 Pz 39/21/1000-5 zo dňa 04.03.2021, v ktorom ma upovedomuje, že môj podnet,, Tr. oznámenie“ preposiela ministrovi spravodlivosti SR.
    Týmto vychytralým JUDrlantským konaním sa zbavila povinnosti, ktorú jej ukladá Tr. poriadok § 2 ods.5!!!!!!

    Ďalej Mgr. Patkolóová v svojej arogancii moci, klientelizme a napomáhaniu zločincovi JUDr. Tokárovi pokračuje citujem:

    Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné vykonať prieskum Vami namietanej trestnej veci.
    Trestný poriadok totiž podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku.

    Týmto úkonom, a teda nepodaním odporu proti trestnému rozkazu, ste vylúčili možnosť vecného prieskumu veci na dovolacom súde. Oprávnenie dovolania Vám tak neprináleží, pričom podľa § 369 ods. 1 tr. por. Učinného od 01.09.2011 nie ste ani oprávnený dať podnet na dovolanie ministerke spravodlivosti SR.-

    V zmysle vyššie uvedeného bol Váš podnet odložený????????
    Tuje treba skloniť hlavu pred arogantnou, klietelizmom nakazenou a arbirtárnou Mudrlantkou Lúciou Pakolóovou ako aroganciou moci ľahko lámaním zákona POZAMETALA MOJE TR. OZNÁMENIE NA JUDr. TOKÁRA POD KOBEREC!!!!
    8
    JUDr. FICO NE SVOJEJ TLAČOVKE LEN POTVRDIL MOJE TU NAPÍSANÉ SLOVÁ!!!!!

    Takže p. Mudrlantka Patkolóová si ani vzďálene nepamätá, že som nebol policajtom ani JUDr. Tokárom poučený, že mám právo na obhajcu???!!!

    Že Mudrlantke Patkolóovej nebolo čudné, že som sa nemohol brániť ani vyjadriť pred riadnym súdom??!!

    Že Mudrlantka Patkolóová si dovolila moje Tr. oznámenie odložiť a nepreposlať ho naspäť na GPSR k prešetreniu môjho Tr. oznámenia na JUDr. Tokára??!!
    Že Mudrlantka Patkolóová ma vedome VO SVOJOM LISTE zo dňa 04.05.2021 uvádza do omylu a robí z mojej osoby hlupáka ?



    Žiadam aby Mgr. Lucia Patkolóová niesla trestnoprávnu zodpovednosť pre horeuvedené porušenia zákonov SR.
    Žiadam aby Mgr. Patkolóová okamžite zaslala moje tr. oznámenie zo dňa 07.02.2021 na JUDr. Tokára na GPSR k riadnemu vyšetreniu mojej veci a v prípade, že tr. oznámenie na GPSR nepošle, žiadam aby okamžite toto Tr. oznámenie poslala na moju domovú adresu, nakoľko je to môj súkromný majetok!!

    Skorumpovaná klientelizmom Mgr. Lucia Patkolóová zapríčiňuje preťahy v konaní a snaží sa vehementne mariť spravodlivosť!!
    S pozdravom

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Predseda špecializovaného súdu Hrubala: Robert Fico musí vedieť, že výrokmi o sudcoch a prokurátoroch prestrelil

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri