Fico odporúča pozrieť sa na sudkyne. Nielen ony sú dôležitým článkom kauzy vyšetrovateľov NAKA

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 25. októbra 2021 | Veronika Prušová |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prvá rada, ktorú vám dávam, je: pozrite sa na pozadie týchto sudkýň,“ poradil predseda Smeru Robert Fico novinárom, keď sa ho začali pýtať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý prepustil štvoricu vyšetrovateľov NAKA z väzby na slobodu.

Senát predsedníčky Magdalény Blažovej a sudkýň Danice Veselovskej a Márie Šimkovej povedal, že trestné stíhanie policajtov je neodôvodnené. Pre Fica ide o mimoriadne škandalózne rozhodnutie.

Video: Ako Vladimír Pčolinský spustil vojnu v polícii a čo nesedí na jeho verzii (autorky: Mária Benedikovičová, Martina Koník)

https://youtu.be/ZUPOQsNvnso

 

Denník N oslovil aj predsedu Krajského súdu v Bratislave Borisa Tótha, čo si myslí o útoku na kolegyne. Na otázku nereagoval.

Členka súdnej rady a trestná sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Marcela Kosová hovorí, že verejné vyhlásenia politikov alebo predstaviteľov orgánov verejnej moci sú neprípustné. Pripomenula však aj situáciu, keď poslanci rozhodnutiu súdu v pléne tlieskali.

A bolo to práve v súvislosti s rozhodnutím jej kolegýň. O prepustení vyšetrovateľov totiž rozhodli 1. októbra, keď v pléne prezentoval správu o činnosti špeciálnej prokuratúry jej šéf Daniel Lipšic. Poslanci po počutí správy z bratislavského súdu zatlieskali.

Podľa Kosovej aj v tomto prípade „išlo jednoznačne o akt, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do nezávislosti súdnej moci rovnako, ako keby takéto rozhodnutie vypískali“.

Hovorí, že sudcovia takýmito útokmi žijú a rezonuje to medzi nimi. Aj preto chcela, aby sa tým zaoberala súdna rada. Zatiaľ však dostala odpoveď, že to rieši etická komisia. Kosová takýto postup rešpektuje, hoci pochybuje, či je správny. „Nejde o etickú dilemu, ale o neprípustný zásah do trojdelenia moci v štáte,“ dodáva.

Nie sú to však len sudkyne, ktoré zohrali kľúčovú rolu v prípade štvorice obvinených vyšetrovateľov. Denník N prináša prehľad, kto všetko sa spomína v súvislosti s obvinením Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu a Štefana Mašina.

Tri sudkyne a štyria vyšetrovatelia

Senát Krajského súdu v Bratislave po vyše dvoch týždňoch prepustil vyšetrovateľov NAKA z väzby už 1. októbra. Minulý týždeň rozhodnutie vyhotovil, a tak sú zrejmé aj argumenty, prečo stíhanie Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu a Štefana Mašina považoval za neodôvodnené.

Senát krajského súdu sa na prepustení štvorice policajtov zhodol.

Magdaléna Blažová je dlhoročnou sudkyňou. Stala sa ňou v roku 1981. Danica Veselovská je sudkyňou od roku 2001 a na krajskom súde pôsobí od roku 2014. Tretia členka senátu, Mária Šimková, je služobne na krajskom súde najkratšie. O jej preložení len nedávno rozhodla súdna rada, na krajský súd nastúpila od septembra tohto roka. Predtým rok na krajskom súde pôsobila na stáži. Sudkyňou je od roku 2015.

Hlasovanie o uznesení sa skončilo pomerom hlasov 3:0. A vďaka tomu sa vyšetrovatelia NAKA dostali z väzby na slobodu. Na zrušenie obvinení stále čakajú.

Ide o elitných vyšetrovateľov z tímu Očistec, ktorí pracovali napríklad na vyšetrovaní korupcie bývalého vedenia polície, teda nominantov Smeru, ale aj bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Toho Špecializovaný trestný súd odsúdil na 14 rokov. Rozsudok nie je právoplatný.

Vyšetrovatelia chceli vyšetrovať aj podozrenia o korupcii na policajnej inšpekcii. Z trestnej činnosti podozrievali ľudí z tímu vyšetrovateľky Diany Santusovej, ktorý mal, naopak, vyšetrovať Čurillu a spol.

Skritizovali rozhodnutie sudcu Kapinaja

Senát zrušil rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III Juraja Kapinaja. Do funkcie ho v máji 2017 vymenoval prezident Andrej Kiska.

Krajský súd vytkol sudcovi okresného súdu, že z jeho rozhodnutia nie je jasné, prečo „z dôkazov, ktoré v odôvodnení cituje, ustálil závery o existencii podozrenia zo spáchania trestných činov“. V rozhodnutí, prečo skončili vyšetrovatelia NAKA vo väzbe, neuviedol žiadne vlastné úvahy ani myšlienkové postupy.

Okrem toho mu senát vytkol, že „niektoré časti odôvodnenia nemajú oporu v obsahu dôkazov“. Ide o konštatovanie, že Milan Sabota, teda jeden z vyšetrovateľov, sa priznal, čím usvedčuje aj ostatných. Ani jedno z toho nie je pravda, všíma si krajský súd. Zdôraznil, že Kapinajovo rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Týmto rozhodnutím by sa mohol zaoberať predseda Okresného súdu Bratislava III Roman Fitt. Zákon totiž hovorí, že predseda súdu je povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušenia je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej alebo trestnej zodpovednosti.

„Ako predseda okresného súdu nemám právo zasahovať do rozhodnutia, respektíve ovplyvňovať rozhodnutie ktoréhokoľvek sudcu. V konaní Juraja Kapinaja som nezistil žiadne pochybenia, pre ktoré by som mal dôvod na podanie disciplinárneho návrhu,“ reagoval Fitt, ktorý je takisto trestným sudcom, na otázky Denníka N.

Návrh podával prokurátor Juraj Chylo

Návrh na väzobné stíhanie štvorice vyšetrovateľov podával prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Chylo. Urobil to potom, ako ich obvinili zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dôvodom bolo, že spoločne pripravovali uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Znamená to, že nikoho konkrétneho ešte neobvinili. Len chceli na základe operatívnych informácií vyšetrovať podozrenia na policajnej inšpekcii.

Chylo v návrhu argumentoval Sabotovým priznaním a prevzal to aj sudca Kapinaj. Prokurátor rovnako súd presviedčal, že policajti majú skončiť vo väzbe, lebo jeden z nich, Štefan Mašin, sa snažil ovplyvniť trestné konanie prostredníctvom špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

Prokurátor krajskej prokuratúry Juraj Chylo prichádza na Okresný súd Bratislava III 15. septembra 2021 v Bratislave. Foto – TASR

Keď ho totiž prišli zatknúť a vyžiadali si od neho spis, povedal kolegyni, aby zavolala Lipšicovi. Ten však bol v prípade dozorovým prokurátorom a bol to logický postup zo strany vyšetrovateľa. Lipšic v tom videl úmyselné zavádzanie súdu.

Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera prisľúbil, že generálna prokuratúra nechá tento Chylov postup prešetriť. K akému záveru dospela, nie je známe.

Krajský prokurátor Rastislav Remeta

Generálna prokuratúra v piatok len informovala, že o sťažnostiach vyšetrovateľov proti uzneseniu o vznesení obvinenia rozhodne sama. Prípad však naďalej ponechala krajskej prokuratúre. A to napriek pochybnostiam o nezaujatosti samotného krajského prokurátora Rastislava Remetu. Tie vyplynuli aj z uznesenia krajského súdu o prepustení vyšetrovateľov na slobodu.

Z neho je zrejmé, že policajti NAKA Remetovi z krajskej prokuratúry nedôverovali, lebo mali pocit, že drží stranu policajnej inšpekcii.

V uznesení sa spomína, že Remeta je v blízkom vzťahu s advokátkou a členkou súdnej rady Evou Mišíkovou. Tá momentálne zastupuje podnikateľa Petra Košča, ktorý má blízko k tajnej službe, ale zároveň aj expolicajta, bývalého šéfa bratislavských operatívcov Jána Kaľavského.

Kaľavský bol kľúčovým svedkom proti Čurillovi a Ďurkovi, ktorých obvinili aj z marenia spravodlivosti. Ďurka vraj manipuloval so svedeckou výpoveďou takáčovca Csabu Dömötöra a spoločne aj s Čurillom údajne zmarili výsluch ďalšieho člena tejto mafiánskej skupiny. Krajský súd Kaľavského svedectvo spochybnil.

V uznesení sa pritom spomína podozrenie, že to bol práve Košč, ktorý zmanipuloval Kaľavského, aby účelovo vypovedal voči bývalým kolegom nepravdu.

Remeta na informácie z uznesenia nereagoval.

Spochybnili členku súdnej rady

Naopak, členka súdnej rady Eva Mišíková, ktorá v minulosti pracovala na generálnej prokuratúre, sa voči tvrdeniu, že je v blízkom vzťahu s Remetom, ohradila. „Nie som s ním v žiadnom blízkom vzťahu, mala som s ním štandardné profesijné a ľudské vzťahy. Nestretávam sa s ním osobne a nemám s ním žiadny kontakt,“ reagovala. S Remetom sa spoznala pracovne, keď ešte bola prokurátorkou generálnej prokuratúry.

Opakovane o Remetovi hovorila ako o vynikajúcom prokurátorovi. Bola aj za jeho kandidatúrou na generálneho prokurátora.

Mišíková nezastupuje len Košča s Kaľavským, ale bola aj jednou z obhajkýň bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Jeho obvinenie v septembri zrušila generálna prokuratúra na základe paragrafu 363. Keď o tomto rozhodnutí rokovala súdna rada, Mišíková sa do diskusie zapojila a rozhodnutie, rovnako ako aj paragraf 363, obhajovala.

Eva Mišíková. Foto N – Vladimír Šimíček

Síce v úvode svojho vystúpenia priznala, že Pčolinského obhajovala, nevidela problém sa k rozhodnutiu o oslobodení svojho klienta vyjadriť.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS) však naznačila, že by mala aj po zverejnení uznesenia krajského súdu zo súdnej rady odísť.

„Dôvera v justíciu je kriticky nízka. Toto vnímanie určite ovplyvňuje aj to, či členovia súdnej rady majú v očiach verejnosti vysoký kredit. S ohľadom na zastupovanie klientov ako obvinených pani Mišíkovou v kauzách, ktoré sú spojené s vyšetrovaním korupcie, by bolo pre dôveryhodnosť súdnej rady, ako aj celého systému justície lepšie, keby s takýmto bremenom členovia v súdnej rade nesedeli,“ reagovala Kolíková a dodala, že týmto vyjadrením nespochybňuje právo obvinených na obhajobu a význam advokácie.

Mišíková to považuje za absolútne nekorektné. „Kádrovať moje členstvo v súdnej rade na základe toho, koho ako advokátka zastupujem, je škandálnym spochybňovaním práva na obhajobu a zároveň to vnímam zo strany ministerky ako pokus o nátlak voči súdnej rade,“ uviedla.

Zastal sa jej aj predseda súdnej rady Ján Mazák. Povedal, že plne stojí za Mišíkovej členstvom v súdnej rady. Vždy podľa neho konala a hlasovala v rade v súlade s princípmi mravnej pevnosti a profesionality. A to aj napriek jej vystúpeniu k paragrafu 363, ku ktorému sám pripravil kritickú reakciu.

Santusovej tím

Tím policajnej inšpekcie, ktorý pôvodne riadila Diana Santusová, vyšetroval podozrenia z manipulácie vyšetrovaní na NAKA. Práve týmito podozreniami opakovane argumentoval predseda Smeru Robert Fico, keď sa zastával svojich bývalých nominantov, ktorí sú dnes vo väzbe.

Santusovú dočasne poverený šéf inšpekcie Peter Scholtz z čela tímu stiahol. Napokon aj on skončil spolu s obvinenými vyšetrovateľmi NAKA vo väzbe. Aj v jeho prípade senát povedal, že má byť prepustený na slobodu. Zdôvodnenie tohto rozhodnutia zatiaľ známe nie je. Krajský súd čaká na odtajnenie niektorých informácií.

Známe však je, že vyšetrovatelia NAKA podozrievali Santusovú, ale aj vyšetrovateľa Michala Vyšvádera, že manipulujú so svedkami. Chcú, aby vypovedali proti policajtom NAKA, že to oni ich ovplyvňovali. Chceli ich zdiskreditovať, aby tým zastavili vyšetrovanie tímom Očistec, ale aj Fénix.

Mali podozrenie, že Santusovej tím riadil vlastne Košč prezývaný ako Pán X.

Vyšetrovateľ inšpekcie Vyšváder pre pripravované trestné stíhanie podal v auguste na generálnu prokuratúru trestné oznámenie. Adresoval ho konkrétne na Čurillu, Ďurku, Mašina aj šéfa inšpekcie Scholtza. Spolupracujú vraj pri vykonštruovaných trestných konaniach, aby zdiskreditovali Santusovej tím.

A hoci bol konkrétny v trestnom oznámení, nebránilo mu to, aby v polovici septembra Ďurku s Čurillom obvinil. Zákon to pritom zakazuje.  Jasne hovorí, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený policajt, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prerokúvanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.

Pomohla generálna prokuratúra

Hoci podozrenia vyšetrovateľov NAKA smerom k inšpekcii boli vážne, nemohli ich ďalej rozpracovať. Ich uznesenie z júla zastavil prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Využil paragraf 363, ktorý využil aj pri Pčolinskom.

Argumentoval tým, že celé stíhanie bolo nezákonné, lebo neoprávnený policajt vyšetroval pod dozorom nepríslušného prokurátora a svoje vyšetrovanie nevedel ani správne zdôvodniť.

Keďže za napísanie tohto uznesenia bola nakoniec štvorica vyšetrovateľov obvinená, krajský súd sa venoval tomu, čo ich k vyšetrovaniu viedlo.

 

Skonštatoval, že na základe operatívnych informácií, ktoré mali, boli ich podozrenia smerom k inšpekcii opodstatnené. Ich poznatky mali taký charakter, že mohli mať dôvody pre podozrenia, že príslušníci inšpekcie páchajú trestnú činnosť. „Preto možno vylúčiť, že dôvody pre začatie trestného stíhania vyfabulovali,“ napísal senát.

Na začiatku bol šéf SIS

A čo celú vojnu v polícii spustilo? Denník N už informoval, že to boli kroky bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského, ktorým sa tento konflikt začal.

Bolo to v čase, keď bol ešte riaditeľom Slovenskej informačnej služby a polícia začala vyšetrovať, či zobral úplatok. Zrazu začala spochybňovať vyšetrovateľov, ktorí dovtedy úspešne rozpletali korupčnú „chobotnicu“ Smeru.

Pčolinský vedel, že sa ním polícia zaoberá. A následne začal upozorňovať na údajné manipulácie vo vyšetrovaní veľkých káuz. Trestné oznámenie na generálnu prokuratúru podal 12. februára. A práve ono viedlo k spusteniu vyšetrovaní pochybení na NAKA policajnou inšpekciou.

Skôr ako však stihla inšpekcia zasiahnuť, skončil Pčolinský vo väzbe. NAKA ho obvinila a jeho obvinenie zrušila až generálna prokuratúra zastúpená Kanderom. Po polroku sa bývalý šéf SIS dostal na slobodu.

Následne vo väzobných celách skončili vyšetrovatelia NAKA. Po dvoch týždňoch ich pobytu v celách krajský súd povedal, že tam nemali vôbec skončiť. A zapochyboval aj o ich obvinení. To však musí zrušiť prokuratúra.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento