Kauza pochybného tendra na top súde. Mali strážcovia zákona vopred isté miesta?

| hnonline.sk | Jana Šimíčková | 02.12.2021 | 

Mená nových predsedov senátov sa objavili v rozvrhu práce súdu ešte pred samotným konaním konkurzu.

Najvyšší správny súd je najmladšou zložkou slovenského justičného systému. Zriadený bol k 1. januáru 2021 v rámci veľkej reformy z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Podľa jej vyjadrení ide o kľúčovú inštitúciu, ktorá má prispieť k zvýšeniu dôvery voči štátu. Okrem iného bude rozhodovať o disciplinárnych previneniach sudcov či prokurátorov. Jeho zloženie sa kreovalo niekoľko mesiacov. Kandidáti na obsadenie miesta predsedu, ako i sudcov museli absolvovať výberové konanie pred členmi Súdnej rady, pričom tento proces mohla v priamom prenose sledovať aj verejnosť. Šéfom novovzniknutej inštitúcie sa stal Pavol Naď, ktorý sa o uvedený post uchádzal ako jediný záujemca.

Zaradení pred výberovým konaním

Zloženie Najvyššieho správneho súdu stále nie je kompletné. Jeho vedenie aktuálne hľadá nielen sudcov, ale donedávna aj šiestich predsedov senátov. Výberové konanie na uvedené vedúce pozície bolo vyhlásené koncom septembra, samotný konkurz sa uskutočnil 30. novembra. Svoje prihlášky doň zaslalo dovedna šesť záujemcov z radov sudcov Najvyššieho správneho súdu. Mená všetkých sa pritom ešte minulý týždeň objavili v zaujímavom dokumente. Z jeho obsahu vyplývalo, že s prihlásenými uchádzačmi sa už od 1. decembra rátalo ako s predsedami senátov, pričom tomu už mal byť prispôsobený aj rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu. Jedným z týchto kandidátov bol napríklad Michal Novotný, ktorý do novovzniknutej inštitúcie nastupoval z pozície štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, kde bol považovaný za pravú ruku Márie Kolíkovej. Hoci výberovým konaním ešte neprešiel, v materiáli, ktorý majú HN k dispozícii, sa uvádzalo, že už 1. decembra bude zaradený na miesto predsedu senátu zastrešujúceho disciplinárne konania voči sudcom či prokurátorom. Len pracovný dokument Existenciu uvedeného dokumentu krátko pred konaním spomínaného výberového konania pre HN vysvetlil podpredseda Najvyššieho správneho súdu Marián Trenčan slovami, že išlo o materiál internej a najmä pracovnej povahy. Zaslaný bol výlučne sudcom ako podklad na zasadnutie pléna, ktoré sa uskutočnilo 1. decembra 2021 dištančnou formou. Marián Trenčan zdôraznil, že pred uskutočnením výberového konania nemohol byť žiaden z prihlásených uchádzačov oficiálne zaradený do rozvrhu práce. Na otázku, či môže vylúčiť, že súd neorganizuje iba fiktívne výberové konanie, a či považuje takýto postup za transparentný, reagoval, že si nevie vysvetliť, ako sa neoficiálny pracovný dokument dostal do redakcie HN. „Ale som si istý, že sa tak nestalo transparentným spôsobom, čo by určite zaujímalo aj verejnosť,“ uzavrel Marián Trenčan. Hovorca Najvyššieho správneho súdu Michal Hajtol doplnil, že čo sa týka predmetného dokumentu, išlo o návrh opatrenia na zmenu a doplnenie rozvrhu práce a bol určený sudcom na pripomienkovanie. „Práve z tohto dôvodu bol, v záujme poskytnutia dostatku času, zaslaný sudkyniam a sudcom Najvyššieho správneho súdu v predstihu,“ tvrdí Hajtol. Finálna podoba materiálu už podľa neho reflektuje výsledky výberového konania. Takáto bola predložená aj na zasadnutie pléna Najvyššieho správneho súdu a následne na prerokovanie Sudcovskej rade.

Časové súvislosti nepoznajú

Jej predsedníčka Katarína Benczová v súvislosti s dokumentom, v ktorom boli do návrhu rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2021 platného od 1. decembra zaradené aj mená uchádzačov o posty predsedov senátov ešte pred konaním výberového konania uviedla, že k časovej súvislosti prípravy návrhu rozvrhu práce sa nevie vyjadriť. „Sudcovská rada rozvrh práce neschvaľuje. Rozvrh práce vypracováva predseda súdu, ktorý ho následne predloží plénu sudcov na prerokovanie a až potom v zmysle ustanovenia platného zákona predloží rozvrh práce alebo jeho zmenu na prerokovanie sudcovskej rade,“ reagovala pre HN Katarína Benczová v mene všetkých členov rady. Dodala, že návrh predmetného opatrenia bol doručený všetkým sudcom v bezprostrednej časovej súvislosti s nadobudnutím účinnosti Disciplinárneho súdneho poriadku. K dianiu na Najvyššom správnom súde sa pre HN vyjadrila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá označila za nešťastné, že pracovné dokumenty sa dostanú von skôr, ako sú riadne schválené v rámci štandardných procesov. Na druhej strane vysoko pozitívne ohodnotila „pripravenosť Najvyššieho správneho súdu čo najskôr začať konania súvisiace s disciplinárnym vyvodením zodpovednosti voči právnickým profesiám, ktoré prináležia do jeho kompetencie“. Čo sa týka samotných výsledkov výberového konania, komisia napokon odsúhlasila štyroch zo šiestich prihlásených kandidátov na miesto predsedu senátu. Stali sa nimi sudkyne Anita Filová, Zuzana Mališová, Jana Martinčeková a sudca Pavol Naď. 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento