Veľká súdna reforma sa zasekla aj na tom, či má prežiť súd v Starej Ľubovni

Poslanec Michal Šipoš z OĽaNO a Mária Kolíková, ministerka spravodlivosti za SaS. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 20. decembra 2021 |

Poslanec Michal Šipoš z OĽaNO a Mária Kolíková, ministerka spravodlivosti za SaS. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súd v Starej Ľubovni má len šesť sudcov. Nedokáže zabezpečiť ich špecializáciu a ministerka spravodlivosti chce, aby sa stal regionálnym pracoviskom súdu v Poprade. Proti je šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Navrhuje, aby v jeho rodnom meste sídlo súdu ostalo.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS) chcela prerokovať súdnu mapu na vláde ešte v roku 2021. Koalícia však stále nenašla zhodu na reforme súdnictva, a tak je pravdepodobné, že to už tento rok nestihne.

Jedným z posledných sporných bodov je diskusia o zachovaní sídla súdu v Starej Ľubovni. Ide o jeden z najmenších súdov na Slovensku so šiestimi sudcami.

Kolíková ho navrhla zmeniť na regionálne pracovisko súdu v Poprade, no s tým nesúhlasí najsilenejšia vládna strana OĽaNO. Proti je predseda poslaneckého klubu, rodák zo Starej Ľubovne, Michal Šipoš.

Malý súd v Starej Ľubovni je veľký problém pre koalíciu

Ministerka spravodlivosti už minulý týždeň priznala, že koalícia stále nemá zhodu na tom, ako by sa mala zmeniť súdna mapa. „Prebiehajú horúce koaličné rozhovory,“ povedala a rovnako reaguje aj počas vianočného týždňa.

„Stále prebiehajú koaličné rokovania, termín zaradenia tejto reformy na rokovanie vlády zatiaľ nebol spresnený,“ potvrdil aj premiér Eduard Heger (OĽaNO)

.

Cez hovorkyňu Ľubicu Janíkovú odkázal, že tak ako v prípade optimalizácie siete nemocníc a reformy národných parkov, ktoré minulý týždeň prešli v Národnej rade, pracuje aj na presadení novej súdnej mapy, ktorú považuje za dôležitý krok k spravodlivejšej justícii. „Premiér verí, že nová súdna mapa v parlamente prejde, a splní sa tým ďalší dôležitý míľnik vyplývajúci z plánu obnovy,“ dodala Janíková.

Proti reforme sa už vlani ozvalo vyše tristo sudcov a sudkýň. Keď Kolíková v reforme pokračovala, skritizoval jej návrh Boris Kollár zo Sme rodina, ktorého strana minulý týždeň nepodporila reformu nemocníc a rovnako ani národných parkov. Boris Kollár odkázal, že je pripravený s Kolíkovou rokovať a až na základe týchto rozhovorov povie Sme rodina svoje definitívne stanovisko. „Pokiaľ vieme, s touto reformou majú problém aj niektorí ďalší koaliční partneri,“ dodal.

Proti reforme sa ozvala aj Kolíkovej pôvodná strana Za ľudí. Ako kľúčový sa však v tejto chvíli javí odpor OĽaNO.

Najsilnejšia strana totiž trvá na tom, aby súd v Starej Ľubovni zostal zachovaný. Túto požiadavku predložil predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš, rodák z tohto okresného mesta, ktoré je správnym centrom pre 53-tisíc obyvateľov.

Kolíková pritom nenavrhuje tento súd so šiestimi sudcami zrušiť. Chce, aby sa stal regionálnym pracoviskom súdu v Poprade. Práve Stará Ľubovňa je príkladom súdu, ktorý nedokáže zabezpečiť špecializáciu svojich sudcov. Ide o štyri kľúčové agendy – trestnú, rodinnú, civilnú a obchodnú. Na každú by mali pripadať traja sudcovia.

Zo súdnych štatistík vyplýva aj to, že od roku 2012 do roku 2020 postupne výrazne klesal aj počet súdnych spisov, ktoré na tomto súde pribúdali. Zatiaľ čo pred deviatimi rokmi ich bolo zhruba 9200, za celý vlaňajšok pribudlo na súde zhruba dvetisíc spisov.

Návrh súdnej mapy po poslednom pripomienkovom konaní. Z bratislavských a košických súdov by mali vzniknúť mestské súdy. Okrem toho zaniknú súdy v Skalici, Bánovciach nad Bebravou, Partizánskom a v Kežmarku. Zdroj – MS SR

Šipoš na otázku, aký je základný argument, prečo by malo v Starej Ľubovni ostať sídlo súdu, neodpovedal. „Nebudem vynášať z koaličných rokovaní. Tých výhrad je viac ako len táto,“ povedal.

„Som pripravená naďalej trpezlivo vysvetľovať a odpovedať koaličným partnerom na ich otázky a verím, že reformu súdnej mapy ako záväzok z programového vyhlásenia vlády sa podarí presadiť tak, aby sme tu mohli mať špecializovaných sudcov v hlavných agendách, aby ľudia mohli mať rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia a aby sudcovia a pracovníci súdov mohli mať lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie,“ reagovala Kolíková.

Väčšie súdne obvody, špecializácia aj väčší náhodný výber

Koalícia aktuálne rokuje o v poradí už treťom návrhu súdnej mapy. Pôvodnú predstavu predstavila Kolíková pred rokom, išlo o ambiciózny zámer zrušiť časom až polovicu okresných súdov. Okrem toho chcela z bratislavských a košických súdov vytvoriť dva veľké mestské súdy.

Z ôsmich krajských súdov presadzuje tri odvolacie súdy pre západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský kraj so sídlami v Trnave, Žiline a v Prešove. A okrem toho by vznikli tri samostatné správne súdy.

Takáto reforma by znamenala zmenu sídiel súdov, čím by sa zväčšili súdne obvody. Príkladom môže byť súdny obvod so sídlom v Poprade, ktorý má sedemnásť sudcov. Len 15-kilometrov odtiaľ je súd v Kežmarku s ôsmimi sudcami, ktorý by zanikol úplne. A zhruba 50 kilometrov od Popradu je súd v Starej Ľubovni so šiestimi sudcami.

Ak by z nich vznikol jeden súdny obvod, mal by 31 sudcov so sídlom v Poprade, kde by bola aj elektronická podateľňa, teda počítač, ktorý náhodným výberom rozhoduje o tom, ktorý sudca bude rozhodovať ktorý prípad.

Kolíkovej predstava bola, že sa zachová územná pôsobnosť a na každú zo štyroch základných agend by museli byť najmenej traja sudcovia. Ak by teda ostala pôsobnosť Starej Ľubovne, no chýbal by jej špecialista na konkrétnu agendu, tak by si ho „požičali“ zo súdu z Popradu. Tým by sa zabezpečil aj väčší náhodný výber spomedzi sudcov.

Otázok je viac

Kolíková chcela reformu pôvodne spustiť od januára 2023, pri správnych súdoch v septembri 2022. Tieto termíny sú však pre koaličné rozpory ohrozené.

Reformu rozdelila do štyroch návrhov – samostatne okresné súdy, mestské súdy, odvolacie súdy a správne súdy. Lenže v koalícii sa nenašla zhoda ani na tom, aby bezproblémové časti prešli vládou už teraz a tie, na ktorých sa nevedia dohodnúť, až následne.

„Je to škoda. Navrhovala som, aby to bolo samostatne prerokované. Nedostala som k tomu dostatočnú podporu. Zároveň však platí, že aj v tejto súvislosti o návrhoch stále rokujeme,“ hovorí ministerka spravodlivosti.

K rokovaniam o súdnej mape by sa mala koalícia vrátiť podľa Juraja Šeligu zo strany Za ľudí po Novom roku. Ak by sa podarilo dosiahnuť dohodu, mohla by ministerka stihnúť s reformou už parlamentnú schôdzu, ktorá sa začne 1. februára. To by znamenalo, že vláda by jej návrhy musela schváliť do 14. januára, keď je posledný deň na predkladanie návrhov na parlamentnú schôdzu.

Ak sa podarí nájsť v koalícii zhodu na tom, aký bude status súdu v Starej Ľubovni, vylaďovanie rôznych názorov o budúcej podobe súdnictva ešte stále nebude na konci. Otázne je napríklad to, že ak si nejakého sudcu „vypožičajú“ z iného súdu, či bude on cestovať za účastníkmi konania na regionálne pracovisko alebo účastník konania pocestuje za sudcom.

Ministerka by mala koaličným partnerom predložiť aj analýzu dát, čo sa reformou získa, či súdnictvu skutočne pomôže. Otázne je aj to, či má byť sídlom odvolacieho súdu pre západoslovenský kraj Bratislava alebo Trnava. Ministerka presadzuje Trnavu, no aj Bratislava má silných zástancov.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento