Film Očista: Boháč Fiľo žiadal 300-tisíc eur od vdovy s dôchodkom 140 eur. Na pojednávania roky nechodil, sudkyni to neprekážalo

Návšteva zamestnancov papierní u premiéra Igora Matoviča. Foto - záber z filmu Zuzany Piussi Očista| dennikn.sk | 10. januára 2022 | Karol Sudor |

Návšteva zamestnancov papierní u premiéra Igora Matoviča. Foto – záber z filmu Zuzany Piussi Očista

Matovič ľuďom osobne sľúbil, že sa Fiľovi pozrie do očí, či naozaj okradol zamestnancov, lebo vraj v takej situácii to na človeku vidieť. Záhadne sa mu do nich nepozrel, tvrdí autorka filmu Zuzana Piussi.

Po pozretí vášho najnovšieho filmu Očista na človeka doľahne úzkosť z vedomia, kde to žijeme.

To som nechcela. Myslela som si, že keď diváci uvidia konkrétnych ľudí, ktorí bojujú za svoje práva, tak im to nemôže spôsobovať úzkosti ani to na nich nemôže pôsobiť depresívne. Depresívne by to bolo, keby sa tí ľudia vzdali, keby rezignovali.

Súhlasím, ale tí ľudia nakoniec napriek dlhodobej snahe nevyhrali. Aspoň zatiaľ nie. A práve to poukazuje na stav našej krajiny.

To je pravda.

V roku 2011 mal premiéru váš film Nemoc tretej moci. Ubehlo desať rokov. Kam sme sa posunuli? Lebo kto si pozrie Očistu, veľký posun asi vidieť nebude.

Tieto filmy sú mojím malým skúmaním, čo sa deje s našou justíciou. Za námetom filmu Očista bola bývalá sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá v roku 2019 uviedla dôvody, prečo nebyť na Slovensku sudcom. Tým, že som o justícii nakrúcala už predtým, zblížila som sa s viacerými sudcami a sudkyňami.

Videla som, že v súdnictve je stále veľa problémov vrátane korupcie. Do systému dlhé roky prichádzali ľudia, ktorí s kvalitou, charakterom a odbornosťou nemali nič spoločné. Výberové konania boli manipulované, fungovalo rodinkárstvo. Spomeňte si na Threemu a jej obsah. K dispozícii pritom máme len jeden Kočnerov mobil. Čo tie desiatky či stovky ďalších mobilov, o obsahu ktorých nič nevieme?

Na východe Slovenska dodnes kolujú konkrétne historky o tom, že ak sa chcete s niekým súdiť, choďte najskôr do konkrétneho hotela oproti súdu, vybavte si to, a až potom sa obráťte na súd. A to mi nehovorili ľudia mimo systému, ale sudcovia. Rovnako mi konkrétni slovenskí advokáti hovorili, ako chodia podplácať slovenských sudcov.

Problém je, že to sa dá len ťažko natočiť.

Veď to. Chcela som to, ale každý vám to povie len mimo záznamu, nik to nepotvrdí na kameru. Napriek tomu mám pocit, že sa teraz niečo predsa len zmenilo k lepšiemu. Nová súdna rada sa naozaj snaží robiť veci lepšie, objektívne v nej sedia principiálnejší ľudia ako za Ficovej vlády. Je to posun podobne ako vznik Najvyššieho správneho súdu. Pokiaľ ide o výsledok, som teda optimistka.

Vráťme sa k filmu Očista. Jeden známy mi po jeho pozretí povedal: Pre pamäť národa je možno dôležitý, celkovo je vynikajúci, ale načo nám je? Investigatívne reportáže v hlavnom spravodajstve, kde by sa téma ťahala niekoľko dní, by mali oveľa silnejší zásah.

Mám za sebou možno 25 filmov. Po 15 rokoch sa nám pritom nejakým zázrakom, zrejme tým, že do RTVS prišiel Anton Šulík, podarilo dohodnúť koprodukciu s verejnoprávnou televíziou. Film Očista si teda budú môcť pozrieť aj diváci RTVS, snáď v prime time a s následnou diskusiou.

Váš známy má možno pravdu v tom, že ak je film teraz v kinách, veľa to neznamená, lebo kiná pre pandémiu nefungujú. Vytvorili sme však webové kino363.sk, ktoré síce nemá veľkú reklamu, lebo na to nemáme peniaze, ale Očista sa tam od začiatku decembra hrá každý večer. Rovnako niektoré dni po filme organizujeme diskusie. Je to namáhavé, ale nemáme iné možnosti, ako túto tému dostať na verejnosť.

Jednou z tém vo filme je kauza zamestnancov ružomberských papierní, za ktorými stojí aj Milan Fiľo. Túto lukratívnu firmu privatizoval ako 29-ročný v roku 1996. V privatizačnej zmluve bolo okrem iných podmienok uvedené, že 15 percent akcií má previesť zamestnancom. Nestalo sa tak, preto sa ozvali. Prehrali všetky súdy, ale Kočnerova Threema ukázala, že na súdoch sa manipulovalo. Zamestnanci vo filme opisujú aj to, ako sa im vraj Fiľo posmieval, že „čo vy, bedač“, respektíve, ako si cigarety pripaľoval bankovkami.

Áno, detailne som sa zoznámila s celou touto kauzou. Jej podstatou je nevydanie časti privatizovaných akcií ružomberských papierní zamestnancom, k čomu bol hlavný privatizér Fiľo zmluvne zaviazaný.

Po čase sa zamestnanci začali súdiť a prehrali. Threema však ukázala, že nie všetko bolo čisté. Prekvapením pre mňa bolo aj to, že Fiľa zastupoval okrem iných aj dnešný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Vo filme som sa však zaoberala len jedným zo symptomatických dôsledkov tejto kauzy – prípadom bývalej žeriavničky Janky. Tá neodstúpila od jednej z posledných žalôb v tomto prípade a Fiľo ju zažaloval o 300-tisíc eur za to, že na svojej žalobe trvá. Šikana, ktorá nasledovala a ktorá je vo filme odpozorovaná, už smeruje k téme, ktorej sa film venuje primárne – k slovenskému súdnictvu.

Lipšic vás svojím konaním sklamal?

Nič osobné proti nemu nemám, veď v mojom filme Nemoc tretej moci pred rokmi veľmi dobre formuloval problémy justície a jej harabinizáciu. Vtedy to bol asi najväčší odporca Harabina. Lenže ubehli roky, funkcie ľudí pretvárajú, ja v takých tlakoch nežijem, a tak mám azda šancu pokračovať v tom, čo považujem za najpodstatnejšie – vychádzať z aktuálneho stavu vecí a snažiť sa pravdivo ukázať, čo sa deje.

Napríklad si myslím, že funkcia špeciálneho prokurátora má byť apolitická, s čo najmenšími väzbami na konkrétne stranícke prostredie. Koniec koncov si to myslela aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá povedala, že by Lipšica nevymenovala za generálneho prokurátora.

Fiľo je zároveň len metafora v zmysle, že oligarchovia ako on si môžu dovoliť nekonečne dlho sa súdiť s tými, čo sa ozvú proti nim, a úspešne preplávajú cez všetky vlády.

Vo filme Lipšic hovorí, ako si váži, že Fiľo dáva prácu toľkým ľuďom. Akoby to bolo niečo mimoriadne. Fiľo na základe politických konexií privatizoval ziskový podnik, a tak je hádam samozrejmé, že zamestnáva ľudí. Lipšic dodáva, že ľudia sa vraj nechali využiť a zneužiť, pričom Fiľo ich nemá vyplácať pod tlakom špekulatívnych sporov.

Netuším, čo Lipšic myslí pod špekulatívnymi spormi. Fakty sú jasné – existovala privatizačná zmluva, podľa ktorej mal Fiľo previesť 15 percent akcií na zamestnancov, alebo nie? Existovala. Splnil Fiľo svoj záväzok? Nesplnil. Tak kto tam potom špekuloval? Fiľo či zamestnanci?

Televízia TA3 svojho času odvysielala reportáž, v ktorej sa tvrdí, že advokát zamestnancov Pavol Korytár a bývalý šéf Fondu národného majetku Gavorník, ktorý sa takisto postavil za zamestnancov, telefonicky vydierali Milana Fiľa. V trestnom konaní za ohováranie, ktoré obaja iniciovali, Fiľo vyšetrovateľom povedal, že vydieraný nebol. TA3 sa však už k tejto záležitosti nevrátila.

Už sme spomenuli, že Fiľo sa súdil s bývalou žeriavničkou Jankou. Z obrazovky či plátna pôsobí až neuveriteľne, ako cynicky k tejto vdove boháč pristupoval. Hrozilo dokonca, že príde o dom. Chcel od nej totiž 300-tisíc eur, hoci jej dôchodok bol vtedy 140 eur.

Fiľo ju žaloval, ale dlhé roky na pojednávania nechodil, prípadne neprišli jeho advokáti, a sudkyňa Jana Štepániková to pokojne odročovala. Vdova musela zakaždým zbytočne cestovať z Ružomberka do Bratislavy, aby sa dozvedela, že sa opäť nič neudeje, a cestovať späť.

Celé to bol pre mňa veľmi smutný príbeh. Ústavný súd nakoniec skonštatoval, že Janka dostane smiešnych dvetisíc eur odškodné za všetky tie prieťahy. Chápete – uznalo sa, že boli porušené jej práva na spravodlivý proces, my, daňoví poplatníci, sa na to zložíme, ale sudkyni, ktorá to celé spôsobila tým, že nekonala, ako mala, sa nič nestane.

Sudkyňa, ktorá naťahovala celý proces, nedostane ani napomenutie, ani pokutu, ani žiadny iný trest. Prečo sudkyňa nenesie žiadnu zodpovednosť? Lebo na toto nemáme legislatívu. Keby sme ju mali, možno by sa podobné prípady diali v menšej miere.

Lenže pri tomto by sa mali ozvať práve stovky čestných sudcov. Oni by mali ukázať prstom a povedať: Aha, za túto kolegyňu sa veľmi hanbíme. Keby jej meno svietilo v otvorenom liste sudcov, v médiách, keby ju verejne kritizovali kolegovia a kolegyne, rozmyslela by si, ako bude pracovať.

Verím, že mnohí sudcovia si film časom pozrú. Niektorí sudcovia v debatách, ktoré sme po filme mali, považovali spôsob, akým bol prípad Janky odročovaný, za neprijateľný. Nik nevedel odpovedať ani na to, prečo vlastne tento prípad z Ružomberka riešila sudkyňa na Okresnom súde Bratislava 2. A hoci na danú sudkyňu bolo množstvo sťažností, vtedajšia predsedníčka súdu Nora Vladová za ňou stála.

Na konci sme pritom videli dlhoročné týranie a šikanovanie bezbrannej panej.

Podobných prípadov je veľmi veľa. Sama som sa venovala viacerým prípadom, kde justícia obyčajným ľuďom doslova zničila životy. Poznám ľudí, ktorí sa súdia 15 rokov, majú z toho podlomené zdravie, ale nič sa nedeje.

Vráťme sa k Fiľovi. Ide o človeka, ktorý zbohatol počas nekalej privatizácie za Mečiara. Dlhodobo o sebe buduje obraz filantropa. Kamarátil sa s Karlom Gottom, ako sponzor Smeru dostával štedré štátne dotácie, respektíve daňové úľavy, po tom, čo Katolíckej univerzite v Ružomberku daroval peniaze, dostal od nej titul doctor honoris causa, peniaze daroval aj Pražskému Hradu, Miloš Zeman mu neskôr dal štátne vyznamenanie…

A to ste nespomenuli Fiľove peniaze bratislavskej židovskej obci a množstvo ďalších vecí. Platil HZDS, Smer, ale aj KDH. Je váženým členom Rotary klubu. Treba sa skôr pýtať, kde Fiľo nie je.

Nemohol Fiľo vyhrať tie súdy so zamestnancami čestne, legálne?

Tu si treba pozrieť Threemu a urobiť si názor. Alebo si treba pozrieť výpovede sudcu Sklenku, ktorý hovorí, že Fiľo bol zahryznutý do Ficovho krku. Ako ukazujú tieto zdroje, práve Fico a Jankovská v podstate vybavovali, aby súdy dopadli v prospech Fiľa. Dôležitý je výsledok. A ten znie – Fiľo vyhral všetky súdy.

Ľudsky tomu nerozumiem – Fiľo je zabezpečený na iks generácií. Prečo daruje peniaze kade-tade, ale neukáže ľudskú tvár tam, kde by naozaj mohol zbierať body? Navyše mu súd so žeriavničkou totálne poškodil meno. Nik v tomto svete nepochopí, ako môže neskonale bohatý človek žiadať 300-tisíc eur od dôchodkyne s príjmom 140 eur.

Je faktom, že Fiľo hneď na začiatku, pár dní po privatizácii, namiesto zamestnancom zadarmo previedol 34 percent akcií na firmu s krásnym názvom Spoločná istota. Tu ovládali ľudia z HZDS, predsedom jej predstavenstva bol Karol Melocík, okrem mnohých iných vysokých funkcií figurujúci aj na poste šéfa kancelárie Ivana Lexu v čase jeho pôsobenia v SIS, ktorého neskôr Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident ocenil Radom Andreja Hlinku II. triedy.

Z pohľadu Fiľa je možno pochopiteľné, že v tom čase zamestnancom už nebolo z čoho dávať. Nakoniec sa mu podarilo procesne zlegalizovať, že ani nemusí. Otázne je, či je to spravodlivé a legitímne.

Dnes Fiľo patrí k najväčším boháčom a biznis mu kvitne. Vnímam to tak ako vy – aj dnes môže konať a tým zamestnancom vyhovieť. Miesto toho ich zastrašoval. Mohol sa s nimi seriózne vyrovnať a mal by pokoj. V tomto mu nerozumiem.

Mal som pocit, akoby sa čakalo, kým protestujúci vymrú.

Veď aj postupne zomierajú. Zrejme sa počíta s tým, že ich ubúda, a raz príde čas, keď nik nebude nič žiadať.

Tuším na šiestom plánovanom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava 2, ktoré sa opäť neuskutočnilo, vás sudkyňa už ani nepustila do miestnosti. Obraz ste teda nemali, ale vďaka mikrofónu ste zaznamenali aspoň zvuk.

To som dodnes nepochopila. Sudkyňa, ktorá celkovo nemá dobré renomé, postupovala nezákonne – na vylúčenie verejnosti z procesu musí mať veľmi silné dôvody. Ona však bez problémov pripustila verejnosť z Fiľovej strany a ostatných nechala za dverami.

Igor Matovič vo filme poškodeným sľubuje, že sa rád pozrie Fiľovi do očí, aby videl, či ich naozaj okradol, lebo vraj v takej situácii to na človeku vidieť. „Nech mi do očí povie, že ich vyplatil, že žiadnu sudkyňu nepodplatil, som zvedavý, ako sa pri tom bude tváriť junák z Heľpy.“ Vo filme potom zaznie veta, že Matovič tak dodnes neurobil.

Aspoň o tom neviem. Vtedy som sa ho pýtala, či si jeho stretnutie s Fiľom môžem natočiť. Povedal, že žiadny problém, viac sa však už neozval. Dvakrát som kontaktovala aj jeho kancelára, či teda bude to stretnutie s Fiľom. Odpovedal mi, že stretnutie ešte nie je naplánované. Aspoň som to vyskúšala.

Neviem, čo si o tom myslieť. Po voľbách prišiel covid-19 a Matovič inicioval založenie Fondu vzájomnej pomoci. Jeho najväčším darcom sa stal Milan Fiľo. A Matovič sa mu do očí záhadne nepozrel.

Fiľo pred siedmym pojednávaním žalobu na žeriavničku Janku stiahol. Zdôvodnil to tým, že konanie vraj prebieha viac ako päť rokov a nie je možné predpokladať jeho skončenie v dohľadnom čase. Inými slovami – on, čo to naťahoval tým, že na pojednávania vôbec nechodil, sa posťažoval na prieťahy.

V odôvodnení boli aj iné dôvody – napríklad zistili, že Jankin majetok nepostačuje na vyrovnanie Fiľovej pohľadávky. Dôvod o prieťahoch je však najabsurdnejší, keďže vo filme jasne vidíme ich príčinu.

Fiľo ani Lipšic vám do filmu nechceli dať svoje vyjadrenia. Nebolo by férové, aby ste minimálne Fiľa niekde odchytili a konfrontovali ho s tým celým?

Celý čas som si myslela a bola pripravená na to, že Fiľa stretnem na jednom z pojednávaní s pani Jankou. Bol to on, kto tento súd inicioval. Chcela som jeho vyjadrenie priamo v tej situácii.

A Lipšic? Vždy sa so mnou bavil rád. Keď som mu však napísala, že s ním chcem hovoriť o tejto kauze, zrazu mi neodpovedal. Našla som však skvelý archív, kde odpovedá presne na to, čo by som sa ho pýtala. To je vo filme odcitované, nič viac som nepotrebovala.

Fiľova firma Eco-Investment sa vyjadrila listom, ktorého obsah je zhrnutý v závere filmu, a mala som aj jej zdôvodnenie odstúpenia od súdu s pani Jankou.

Keď bol nedávno na návšteve Slovenska pápež František, osobne požehnal aj Fiľovi. Keď som to vo vašom filme videl, ako prvé mi napadlo, že dnes sa asi dá kúpiť naozaj všetko. A tým vôbec nemyslím, že si Fiľo kúpil pápeža. Pre mnohých nezainteresovaných to vo filme mohol byť aj signál, že Fiľo ako vzorný veriaci vlastne možno ani nie problém a že všetko je inak.

Keď som informáciu, že Fiľovi osobne požehnal pápež, povedala strihačovi filmu, takmer spadol zo stoličky. Fiľo asi platí peniaze aj katolíckej cirkvi, takže mu bolo umožnené dostať sa aj do blízkosti pápeža.

Niekedy ma až fascinuje, čo sa deje – robím nejaký film a zrazu sa stane čosi totálne absurdné. A toto je úplne absurdné. Fiľo má rád stretnutia so slávnymi ľuďmi, stačí sa pozrieť na to, čo všetko a komu platí. To mu zabezpečuje vstupenky do ich blízkosti. Čo k tomu dodať?

Vo vašom filme prebieha aj niekoľko debát medzi sudcami a sudkyňami, v ktorých rozoberajú, ako im je nepríjemné, že toľko ľudí považuje justíciu za skorumpovanú. Človek má až chuť spýtať sa, kde všetci sudcovia boli, keď to tu valcoval Harabin. Koľkí z nich sa vtedy ozývali tak hlasno ako Paluda a pár ďalších zo združenia Za otvorenú justíciu, kam sa ich v roku 2009 pridalo len pár desiatok? Súčasnú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, ktorá im ani zďaleka toľko neškodí, kritizujú hlasnejšie.

Veľa sudcov za Harabina mlčalo, lebo sa báli o prácu. Kto sa ozval, bol disciplinárne stíhaný, preraďovaný, napádaný. Harabin sa svojim odporcom kruto mstil. Na druhej strane súčasná ministerka spravodlivosti Kolíková je objektívne iná – za kritiku sa nemstí, je ochotná diskutovať. Podľa mňa je však správne, ak sa ozývajú aj voči nej, ak sudcovia polemizujú, ako by mala vyzerať dobrá reforma.

Jasné, že Kolíkovú možno kritizovať, len poukazujem na ten nepomer a na to, ako zrazu odvaha sudcov zlacnela. Harabin bol v porovnaní s Kolíkovou ohromné zlo, ale kritika sudcov páli viac do nej, ako kedysi pálila do Harabina.

Preto vo filme zaznelo aj to, že petíciu proti súdnej reforme Kolíkovej podpísali najmä sudcovia, ktorí za Harabina mlčali. Keď si človek pozrie tie mená, tento fakt nemôže nevidieť. Na druhej strane si naozaj myslím, že o justícii by sa malo čo najviac odborne debatovať bez ohľadu na minulosť.

Na Facebooku ste napísali výčitku, že o filme Očista sa u nás prakticky nepíše.

Veď je to pravda. Bola by som rada, keby o Očiste vznikla podobná polemika ako napríklad o filme Ukradnutý štát, ktorí mnohí kritizovali.

Keď sme o filme vydali hlavnú tlačovú správu, Pravda ju uverejnila, ale po troch hodinách ju stiahla a o filme už nič nenapísali. Na základe toho si myslím, že od istých ľudí, najmä od tých, čo vo filme nevyznievajú práve lichotivo, existuje tlak, aby sa o tom filme radšej mlčalo. Vy ste v tomto necítili žiadne tlaky ako novinár?

Vôbec. Akože tlaky na to, aby tento rozhovor nevznikol?

Áno.

Nie. Rozhovor som normálne spomenul na porade a nik sa tým viac nezaoberal.

Tak to som rada. Pred premiérou sme mali zablokovaný obchodný účet na Facebooku, že šírime „závadný“ obsah, nahlásilo to viac ľudí. Na prvé verejné premietanie v Ružomberku boli vykúpené všetky miesta, ale do kina sa dostavila iba tretina ľudí. Niektorí sa sťažovali, že ich známi už nezohnali vstupenky. Niekto ich proste vykúpil a neprišiel. Udialo sa teda niekoľko záhad za sebou.

Film Očista sa venuje aj prípadu Martina Macka, syna generála Pavla Macka, ktorého napriek množstvu pochybností a za absurdných podmienok odsúdili za fekálne útoky. O prípade s ním robila rozhovor Veronika Prušová.

 

Zuzana Piussi (1971)

Narodila sa v Bratislave, vyštudovala réžiu na VŠMU v Bratislave. Je známou režisérkou a dokumentaristkou. V rokoch 1992 až 2002 spolupracovala s bratislavským divadlom Stoka a s trnavským divadlom Disk. V roku 1999 vytvorila vlastné predstavenie Módna prehliadka. Na konte má viac ako 20 dokumentov (Nemoc tretej moci, Od Fica do Fica, Krehká identita, Ukradnutý štát, Sedliacky rozum a mnohé ďalšie). Jej najnovší film o stave našej justície sa volá Očista, na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave získal zvláštne uznanie poroty. S manželom Vítom Janečkom žije v Prahe.

Zuzana Piussi. Foto – TASR

 

 

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento