Sme rodina a Za ľudí nepodporili Kolíkovej reformu. Neprešli krajské a ani mestské súdy

Hnutie Sme rodina. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 17. februára 2022 | Veronika Prušová |

Hnutie Sme rodina. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované o 17.15 h. Pri veľkej reforme súdov už v koalícii neprekonali odpor Sme rodina. Bývalej kolegyni zo strany sa postavili aj poslanci Za ľudí, ktorí ju kritizujú od jej odchodu do SaS.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS) nezískala podporu pre časť reformy súdov. Chýbali jej najmä hlasy hnutia Sme rodina, ale aj strany Za ľudí, z ktorej vlani odišla do SaS.

Predseda parlamentu Boris Kollár už pred hlasovaním avizoval, že poslanci Sme rodina podporia len tú časť reformy, ktorá sa týka míľnikov Plánu obnovy a odolnosti. Hlasy od jeho strany získala Kolíková len pri zmene sídiel okresných súdov. Zo 141 poslancov jej návrh získal hlasy 80.

Pri hlasovaní o novom nastavení krajských a mestských súdoch tak bolo jasné, že ak prejdú, bude to veľmi tesné. Ministerke napokon pri krajských súdoch chýbal jeden koaličný hlas. Pri mestských súdoch v Bratislave a v Košiciach to bolo päť hlasov. V pléne bolo totiž pri hlasovaní 142 poslancov. Za návrhy hlasovalo 67.

Zo 141 prítomných poslancov hlasovalo za zmenu sídiel krajských súdov 70 poslancov. Proti bol klub Sme rodina, zdržali sa poslankyne Za ľudí Alexandra Pivková, Miriam Šuteková a György Gyimesi z OĽaNO.

Pri mestských súdoch bolo hnutie Sme rodina opäť proti. Tentoraz sa zdržali všetci poslanci Za ľudí. K Pivkovej a Šutekovej sa pridali aj Juraj Šeliga a Jana Žitňanská.

Koaliční poslanci potom hovorili, že hlasovanie Pivkovej a Šutekovej o krajských súdoch ich prekvapilo a nepočítali s ním. Pri mestských súdoch vraj Za ľudí vopred avizovali, že sa zdržia.

O to viac, že vo volebnom programe Za ľudí sa písalo, že strana podporí špecializáciu sudcov pre hlavné agendy,
s tým súvisí efektívna reorganizácia súdnej mapy na úrovni okresných aj krajských súdov, upozornil na Facebooku Ján Benčík. 

Šeliga odmietol kritiku, že už nemá záujem zápasiť s korupciou. „Ak je na boj s korupciou patent na ministerstve spravodlivosti, tak to, samozrejme, situáciu mení,“ reagoval. Povedal, že o svojom hlasovaní vopred upozornil aj koaličných kolegov.

Kolíková zo strany Za ľudí odišla vlani a tieto dve poslankyne počas sporu dvoch táborov v strane podporovali predsedníčku Veroniku Remišovú.

Veronika Remišová, Miriam Šuteková a Alexandra Pivková. Zdroj – FB Ján Benčík

Kolíková presviedčala na poslednú chvíľu

Po výsledku hlasovania o krajských súdoch bolo zrejmé, že rovnaká situácia sa môže zopakovať aj pri mestských súdoch. Ešte pred hlasovaním preto ministerka spravodlivosti požiadala o slovo.

V emotívnom prejave poslancov požiadala o podporu svojho návrhu. Vysvetľovala, že práve košické a bratislavské súdy riešia zhruba štvrtinu všetkých súdnych prípadov z celého Slovenska. Vo svojom návrhu presadzuje, aby sa súčasné bratislavské a košické okresné súdy zlúčili do dvoch veľkých mestských súdov.

„Je to najkrajšia časť reformy,“ povedala Kolíková a požiadala poslancov, aby túto časť reformy podporili, lebo je mimoriadne dôležitá. Oslovila aj opozičných poslancov Smeru a Hlasu.

Boris Kollár a Mária Kolíková. Foto – TASR

Vystúpenie ministerky znamenalo, že sa nanovo otvorila rozprava k tomuto bodu a následne sa strhla slovná roztržka najmä medzi poslancami SaS a Sme rodina, teda medzi koaličnými partnermi. Oddialilo sa tým aj hlasovanie.

Čas, kým bola obedná prestávka, však Kolíková nevyužila na rokovanie s poslancami a na hľadanie podpory pre mestské súdy. Hlasovanie napokon dopadlo tak, že poslanci nepodporili vznik ani mestského súdu v Košiciach, ani v Bratislave.

„Nikto to nechce, stačí si vyjsť pred budovu a tam sa dozviete, čo oni chcú,“ vyčítal Kolíkovej predseda Národnej rady Boris Kollár. Upozornil tak na približne stovku protestujúcich zamestnancov súdov, ktorí sa po utorku vrátili pred parlament aj vo štvrtok. Transparentmi „Stop súdnej reforme“ protestovali proti ministerkinmu návrhu.

„Brzdiť lepšie a spravodlivejšie Slovensko, to sa od koaličného partnera veľmi ťažko počúva,“ zareagovala na Kollára predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský po hlasovaní na otázku, či neúspech súdnej reformy neoslabí koalíciu, odpovedal, že on sa oslabený necíti.

„Naše výhrady ministerka dostala. Odpoveď bola, že s nimi nesúhlasí, a tým to považovala za vybavené,“ povedal Pčolinský, podľa ktorého nebola Kolíková ochotná z ničoho ustúpiť. Zapochyboval aj nad tým, či reforma vôbec má zmysel a splní to, čo má – špecializáciu sudcov.

Pčolinský s Kollárom jazdili vlani po Slovensku a hovorili, že sú proti rušeniu nemocníc a aj súdov v regiónoch. Boli aj v Pčolinského Vranove nad Topľou.

Gyimesi: Ministerka si nenašla čas

Keď napoludnie neprešli krajské súdy, mohlo byť ministerka jasné, že na podvečerné hlasovanie o mestských súdoch má zabojovať o každý hlas. V OĽaNO sa preto snažili presvedčiť Györgya Gyimesiho, ktorý pri krajských súdoch hlasoval proti. „Nie som fanúšikom mestských súdov,“ povedal počas obedňajšej prestávky tento blízky politický spojenec lídra Obyčajných ľudí Igora Matoviča.

Gyimesi nevylúčil, že nakoniec za Kolíkovej návrh zahlasuje, no dodal aj to, že nevidí zmysel vo vytvorení mestských súdov. Pripomenul, že počet sudcov aj počet spisov sa nezmení. „Čo sa časom zmení, bude len to, že sa možno časom presídlia do jednej budovy,“ hovoril poslanec.

Celá situácia podľa neho vznikla vinou ministerky, ktorá ešte vo štvrtok pred hlasovaním parlamentu mala rokovať so Sme rodina a aj s ním. „Namiesto polhodiny pred hlasovaním prišla štyri minúty pred. To nie je celkom fér,“ povedal poslanec OĽaNO.

György Gyimesi. Foto N – Vladimír Šimíček

Gyimesiho nesúhlas so súdnou mapou bol pritom vopred známy. Už v rozprave v utorok hovoril o tom, že to nie je reforma, ale optimalizácia. Opäť sa vrátil aj k tomu, ako Kolíkovej reformu schválila vláda.

Prešla totiž len vďaka tlaku premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý apeloval na koaličných partnerov, že musia reformu posunúť do parlamentu, lebo inak nestíhame míľnik z Plánu obnovy a odolnosti.

V koalícii pritom vedia, že práve na vzniku mestských súdov Kolíkovej mimoriadne záležalo. Pokúsila sa o to už v roku 2017 spolu s vtedajšou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (Most-Híd).

Nesplníme míľnik

Tým, že koalícia nepodporila vznik krajských súdov a ani mestských súdov, vznikol vážny problém. O neschválenom zákone totiž môže parlament rokovať najskôr o pol roka. Do apríla mal byť pritom celý balík schválený, aby Slovensko mohlo požiadať o prvý balík dotácií z Plánu obnovy a odolnosti. Ide zhruba o 500 miliónov eur.

Medzi míľnikmi sú aj mestské súdy v Bratislave a v Košiciach. Pokiaľ ide o krajské súdy, pri nich je zmienka o tom, že sa budú reformovať, ale nie sú napísané konkrétne mestá, kde by mali sídliť.

Európska komisia už opakovane odkázala, že ak chceme žiadať o prvú platbu, musíme uspokojivo splniť zadefinované míľniky a ciele. Či sa tak stane, vyhodnotí komisia, a to na základe toho, čo sme v Pláne obnovy a odolnosti zadefinovali.

„Bude sa ešte hľadať riešenie,“ povedal predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO).

Riešenie vzniknutej situácie s krajskými súdmi môže koalícia nájsť tak, že ich Kolíková skúsi presadiť cez zákon o správnych súdoch. Tie sú takisto súčasťou reformy, no zákon k nim ešte neprešiel ani vládou. Koalícia teda o ňom bude ešte rokovať.

Juraj Šeliga (Za ľudí) napriek tomu, že bol proti mestským súdom, vidí ešte priestor na rokovanie. „V druhom čítaní je zákon o reorganizácii okresných súdov, tam je, samozrejme, priestor rokovať aj o súdoch v Bratislave a Košiciach,“ dodal.

Problém so sídlami a výberom predsedov

Sme rodina avizovala výhrady k zmenám krajských súdov dlhodobejšie. Kolíkovej návrh počítal s tým, že namiesto ôsmich sídiel krajských súdov budú len tri. Chcela vytvoriť tri odvolacie súdne obvody, a to západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský.

V západoslovenskom obvode malo byť sídlo súdu v Trnave, v stredoslovenskom v Žiline a pre východ krajiny v Prešove. Svoje súčasné postavenie by tak stratili aj krajské súdy v Bratislave a v Košiciach, s čím mali problém v hnutí Sme rodina.

Ďalší problém, ktorý vznikol medzi koaličnými partnermi, bola predstava, že po prejdení reformy by sa menilo vedenie mnohých súdov na Slovensku a rozhodovala by o nich Kolíková. S tým majú problém aj v OĽaNO či Za ľudí, ktorých poslanci však reformu vo štvrtok podporili.

Dohodu na výbere nových predsedov a podpredsedov súdov totiž chceli hľadať pred druhým čítaním, a teda definitívnym hlasovaním.

Okresné súdy ostávajú

Poslanci odsúhlasili časť reformy, ktorá sa týka zmeny okresných súdov. Hoci pôvodne ministerka hovorila o ich rušení, nakoniec ostávajú všetky. Väčšina z nich stratí postavenie sídiel, ostanú však pracoviskami. Kolíková hovorí, že reforma má aj tak zmysel. „Stále ponúkam 30 súdnych obvodov,“ opakovala. „Súdna mapa nie je o rušení, ale o spájaní súdov,“ dodala.

Ak sa totiž zlúči viac súdov, z ktorých len jeden bude sídelným a ostatné pracoviskami, vzniknú väčšie sudcovské kolektívy. Na správe súdov sa nič neušetrí, ale takýmto zlúčením sa dokáže v jednotlivých oblastiach zabezpečiť špecializácia sudcov.

Tú si ministerka predstavuje v trestnej, civilnej, rodinnoprávnej a obchodnej agende. Na každú z nich potrebuje aspoň troch sudcov na súde. Ak bude na niektorom z nich sudca chýbať, požičia si ich z iného súdu v rámci obvodu.

Aj táto časť reformy sa však určite bude ešte meniť. Nie všetci poslanci totiž súhlasia s tým, kde by mali byť sídla súdov. A tak sa pri rozprave mnohí z nich zmenili na regionálnych lobistov.

Čo poslanec, to lobista

Primátorka Skalice Anna Mierna napríklad bojuje za to, aby v tomto meste ostalo sídlo okresného súdu. Ministerka presadzuje sídlo v Senici a Sme rodina zasa v Malackách.

V Skalici je súd so siedmimi sudcami. V Senici s deviatimi a v Malackách je v súčasnosti jedenásť aktívnych sudcov.

Primátorka a poslankyňa OĽaNO Mierna však upozorňuje, že súd v Skalici je už od čias Rakúska-Uhorska, teda od roku 1891, a „tým tvorí jedno z hlavných privilégií kráľovského mesta“. Mierna však nespomenula, kedy skalický súd zanikol, pretože k jeho obnove došlo až zmenou zákona v roku 2007 v ére ministra spravodlivosti Štefana Harabina za HZDS.

Mierna zákon o zmene sídiel okresných súdov nepodporila.

Jej stranícka kolegyňa Jana Majerová Garstková zase lobovala za súd v Kežmarku, kde pôsobí ako mestská poslankyňa. Nadviazala tak na vystúpenie Jána Ferenčáka z Hlasu, ktorý je kežmarským primátorom. Aj on spomenul, že súd v Kežmarku bol už v časoch Rakúska-Uhorska. Opätovne pritom vznikol až v roku 1997.

Ferenčák zatiahol do argumentácie aj rómsku menšinu. Tvrdil, že súd musí v meste ostať aj preto, že v okrese Kežmarok je vyše 50-percentný podiel Rómov. Problém bude teda s dostupnosťou súdov. Pýtal sa aj to, kto zabezpečí poriadok v okrese, ak v Kežmarku nebude súd a prokuratúra.

„V žiadnej analýze, a naozaj som ich preštudoval desiatky, možno stovky o riešení regionálneho rozvoja či rozvoja rómskych komunít, som sa nestretol ani okrajovo, aby sa spomínal ako problém Rómov nedostupnosť súdov,“ reagoval na tento argument Vladimír Ledecký (za SaS), ktorý je známy ako starosta Spišského Hrhova, kde sa venoval aj rómskej problematike.

Milan Kuriak (OĽaNO) verejne priznal, že dlhé mesiace loboval za súd v Námestove. Nakoniec sa mu podarilo dosiahnuť ústupok, a to v tom, že v tomto meste bude sídlo súdu, zatiaľ čo v Dolnom Kubíne pracovisko.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Sme rodina a Za ľudí nepodporili Kolíkovej reformu. Neprešli krajské a ani mestské súdy

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri