Najvyšší správny súd sa rozbieha s problémami, aktuálne jeho dáta končia na serveri zamestnanca

| Veronika Prušová | dennikn.sk | 12. apríla 2022 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda súdu Pavol Naď tvrdí, že vedúca kancelárie, ktorá má na starosti chod nového súdu, má jeho dôveru. „Svoju úlohu zvláda plnohodnotne.“ Ministerka spravodlivosti sa však na momentálne zabezpečenie dát súdu bude predsedu pýtať.

Najvyšší správny súd vznikol vlani v januári, no existoval len formálne na papieri. Nemal sudcov, zamestnancov a vedelo sa len to, že dočasne bude sídliť v Bratislave. Do augusta bolo potrebné zabezpečiť, aby fungoval naplno.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS) sa netajila tým, že ide o jednu z kľúčových súčastí jej reformy súdnictva. Verila, že súd pomôže prinavrátiť dôveru ľudí v spravodlivosť na Slovensku.

Dôležité bolo sledovať, kto obsadí sudcovské pozície na novom súde. Dnes, po ôsmich mesiacoch od ostrého štartu sa ukazuje, že rovnako dôležité bolo aj obsadenie administratívy súdu, teda tých ľudí, ktorí budú chod súdu zabezpečovať.

Zdá sa, že tu má Najvyšší správny súd problém. Štyria z piatich vedúcich zamestnancov už nie sú na svojich postoch. Súd nestihol do polroka vyhlásiť riadne výberové konania.

Okrem toho momentálne nemá súd zmluvne zabezpečenú serverovú infraštruktúru, čo znamená, že všetky dáta končia na serveri zamestnanca súdu.

Jeho agendou sú predovšetkým spory občanov so štátom. Má pomôcť občanom so svojvôľou štátnych orgánov. Rozhoduje o tom, kedy štátne orgány porušili zákon.

No mesiace zákon nedodržiaval samotný súd, keďže donedávna nebolo možné dopátrať sa samotných rozhodnutí súdu, ktoré je povinný zverejňovať.

Dáta končia na serveri zamestnanca

Najvyšší správny súd priznal, že aktuálne nemá zazmluvnenú serverovú infraštruktúru. Objednávku na túto službu uzavrela kancelária súdu s firmou ATOS na pol roka za 80-tisíc eur.

„Zmluvný vzťah so spoločnosťou ATOS vypršal v marci 2022,“ hovorí vedúca Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Zuzana Kyjac.

Na čele súdu je síce predsedom Pavol Naď, ale za chod súdu zodpovedá práve kancelária a jej šéfka.

Čo teda znamená, ak súd nemá zazmluvnenú IT infraštruktúru? Kyjac vysvetľuje, že súd prešiel na servery „bezodplatne zapožičané súčasným IT personálom kancelárie“. Ide podľa nej o dočasné riešenie, kým neobstarajú nové vybavenie.

Kyjac zároveň ubezpečuje, že zapožičaný hardvér nijakým spôsobom neovplyvňuje úroveň bezpečnosti ani kvalitu prevádzky súdu.

Lubor Ilek zo Slovensko.Digital vraví, že toto riešenie „vyzerá ako mimoriadne čistá improvizácia“, a považuje to za bizarné. Z poskytnutých informácií ťažko hodnotiť, ako je zabezpečená samotná ochrana dát. No vyzerá to podľa neho neštandardne.

Situácia s dátami vyrušila aj ministerku spravodlivosti. „Dáta, ktoré súvisia so súdnymi konaniami, musia byť osobitne chránené. Verím, že predseda súdu urobil všetky opatrenia, aby zamedzil neoprávnenému nakladaniu s takýmito údajmi,“ reagovala Kolíková.

Dodala, že od predsedu Naďa si určite vyžiada s tým súvisiace uistenia. „Úprimne ale predpokladám, že akokoľvek sa to môže navonok javiť, ochrana práv účastníkov súdneho konania je garantovaná,“ dodala.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozhodnutí sa človek len ťažko dopátral

Na Najvyšší správny súd sa už v deň jeho vzniku prenieslo zo správneho kolégia Najvyššieho súdu dvetisíc spisov, ktoré bolo potrebné vyriešiť čo najskôr. Sudcovia tak od začiatku rozhodovali o starých spisoch a do toho im pribúdali nové.

Predseda súdu Naď spomína na toto obdobie ako na „nesmierne náročné“. Podľa neho stále pretrváva. Je však presvedčený, že „súd zvládol svoj rozbeh a činnosť v rekordne krátkom čase a zvládol to veľmi dôstojne“.

Sudcovia vyhlasovali prvé rozsudky už koncom septembra, teda mesiac od ostrého štartu súdu. Lenže pre verejnosť bolo takmer nemožné sa k nim dopracovať. Na stránke súdu zverejňované neboli. Od novembra sa objavili na stránke ministerstva spravodlivosti.

Keď sa na zverejňovanie rozhodnutí začali v marci tohto roku pýtať novinári, Kancelária Najvyššieho správneho súdu zabezpečila, aby na stránke súdu bol priamy odkaz na zverejnené rozhodnutia na webe ministerstva.

Následne pribudli rozsudky aj na stránke samotného súdu. Tam postupne pribudli aj fotografie sudcov, ktorí na súde rozhodujú, čím sa tento súd stáva na slovenské pomery výnimočným. Na českom Najvyššom správnom súde ide o dlhodobý trend.

Najvyšší správny súd

Môže za to sťahovanie

Šéfka kancelárie Zuzana Kyjac vysvetľuje meškajúce zverejňovanie rozsudkov počiatočnými technickými problémami, ktoré sa týkali najmä problémov s obstarávaním výpočtovej techniky. Preto až v novembri mohla kancelária pristúpiť k systematickej anonymizácii rozhodnutí, bez ktorej ich sprístupňovanie nie je možné.

Lenže následne sa situácia skomplikovala, a to z dôvodu sťahovania súdu. Kyjac vysvetlila, že personál, ktorý mal anonymizovať rozhodnutia, musel baliť a presúvať archívy Najvyššieho súdu.

Vedúca kancelárie hovorí, že povinnosť zverejňovať rozhodnutia si na súde uvedomovali, ale nebolo možné to zabezpečiť. Pripomína, že prístup verejnosti k súdnym rozhodnutiam nebol ohrozený, pretože tie boli na stránke ministerstva spravodlivosti. Odkaz na ne však na stránke súdu polroka chýbal.

Rovnako na stránke chýbali aj objednávky či faktúry.

Zhruba dvetisíc spisov prešlo z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd. Foto – Pavol Naď

Najvyšší správny súd pôvodne začínal v budove Najvyššieho súdu na Župnom námestí, ktorú čaká tento rok rekonštrukcia. Oba súdy sa preto museli do januára vysťahovať. Najvyšší správny súd našiel priestory v kancelárskom komplexe Rozadol, ktoré si prenajíma.

Zmluva o prenájme vyvoláva ďalšie pochybnosti.

Zmluvu o nájme dopĺňali, cena narástla o 200-tisíc eur

Kancelária Najvyššieho správneho súdu uzavrela zmluvu o prenájme vlani 12. novembra, keď bola aj zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Za päť rokov mala zaplatiť 3,87 milióna eur s DPH.

Po zhruba mesiaci pribudol v registri dodatok tejto zmluvy. Suma narástla o 200-tisíc eur a už sa v zmluve nespomínalo, že je vrátane DPH.

Kyjac priznáva, že v pôvodnej zmluve bola chyba. Vznikla vraj tým, že prenajímateľ, teda TAM Properties, pôvodne priestory prenajímal obchodným spoločnostiam a DPH sa na prenájom štandardne aplikuje. Lenže Najvyšší správny súd nie je platcom daní, na čo sa prišlo krátko po podpísaní zmluvy.

Otázne teda je, či sa následne suma nenavyšovala, aby súd nekompenzoval súkromnej spoločnosti vzniknutú škodu. Tá sa totiž prvotnou zmluvou prihlásila aj k odvedeniu daní zo sumy, ktorú zinkasuje.

„Celkové navýšenie sumy nájomného o 200-tisíc eur zodpovedá pri dohodnutej dobe nájmu päť rokov rozšíreniu predmetu nájmu o ďalšie priestory a parkovacie miesta a zároveň kompenzuje časť neočakávaných dodatočných nákladov, ktoré prenajímateľ vynaložil na rekonštrukciu a úpravu priestorov,“ reagovala Kyjac.

Väčšie nároky zistili dodatočne

Z dodatku zmluvy však nevyplýva, že sa cena za prenájom parkovacích miest navýšila. Navyšoval sa len ich počet.

„Navýšenie celkovej sumy pokrývalo všetky časti rozšíreného predmetu nájmu. Konkrétne rozčlenenie uvedenej sumy po jednotlivých položkách preto považujeme za technickú záležitosť, ktorá bola odrazom niekoľkotýždňových rokovaní, počas ktorých sa uzatvárali jednotlivé časti zmluvy,“ vysvetlila šéfka kancelárie.

Nie je jasné, prečo po podpise pôvodnej zmluvy zistil súd, že potrebuje viac parkovacích miest. A otázne je aj to, prečo až následne prišiel na to, že priestory treba rekonštruovať, čo sumu nájmu navýšilo.

Prerábky pritom súviseli s úpravou priestorov tak, aby mohli slúžiť súdu. Čiže zabezpečovali sa pojednávacie miestnosti, osobitné priestory pre sudcov, priestory na rokovanie senátov. To všetko bolo v dodatku.

Dodatočne si kancelária podľa šéfky uvedomila aj to, že potrebuje parkovacie miesta pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí zabezpečujú ochranu priestorov súdu. Ďalšie miesta potrebujú aj prísediaci v disciplinárnych senátoch.

Disciplinárny poriadok pre Najvyšší správny súd pritom poslanci schválili 11. novembra, teda deň pred podpisom pôvodnej zmluvy. Odvtedy bolo jasné, že v disciplinárnej agende pribudnú na súde aj prísediaci.

Vedúcich vyberali bez výberového konania

Súčasná situácia na súde zrejme súvisí s tým, že na riadiacich pozíciách sa za osem mesiacov vymenili štyria z piatich riaditeľov odborov, a to vrátane IT.

Ani jeden z nich neprešiel riadnym výberovým konaním, ale na základe ústneho pohovoru a boli poverení riadením odborov len dočasne. Keď sa sťažovali na pracovné podmienky a prístup šéfky kancelárie, ktorý prirovnávajú k bossingu, reakciou boli výčitky o tom, že im môže vďačiť za miesto.

Obsadzovanie miest bez výberových konaní vysvetľuje Kyjac tým, že potrebovali súd rýchlo personálne obsadiť. Na vyhlasovanie výberového konania nebol čas. Okrem toho na Kanceláriu Najvyššieho správneho súdu sa nevzťahujú štandardné pravidlá výberových konaní do štátnej služby.

Kancelária si musí tieto pravidlá upraviť interným predpisom. Ten prijali až 5. januára. Skôr sa to podľa Kyjac nedalo stihnúť. Tvrdí, že prioritou bolo, aby začal súd rozhodovať a aby sa stihol presťahovať.

Personálne zmeny vo vedení kancelárie vníma Kyjac ako „prirodzený následok situácie spojenej so vznikom novej inštitúcie“. Pripomína, že na súd neprešiel žiaden personál, ktorý by zabezpečoval správu súdu. Ak z Najvyššieho súdu prešli na nový súd zamestnanci, tak to boli najmä asistenti sudcov.

Kyjac tvrdí, že priebežne už kancelária vyhlasuje výberové konania na voľné pozície. Aktuálne hľadá kandidáta na post šéfa odboru súdnych činností.

Jedno výberové konanie stihli a opäť vyvoláva pochybnosti

Ako však upozornil denník SME, jedno výberové konanie napriek tomu stihli na súde zorganizovať. Týkalo sa pozície vedúcej osobného úradu. Viedla ho dočasne Miroslava Krivošíková, ktorá sa ako jediná prihlásila aj do výberového konania a konkurzom prešla.

Ten sa pritom uskutočnil o týždeň skôr, ako bol oficiálne oznámený. A hoci mal byť v priestoroch Rozadolu, uskutočnil sa ešte v budove Najvyššieho súdu na Župnom námestí.

„Výberové konanie sa uskutočnilo skôr z jediného dôvodu, a to z toho, že prihlásená uchádzačka súhlasila so skrátením lehoty na prípravu. Toto bolo zaznamenané aj v zápisnici z výberového konania,“ odpísala SME Kyjac.

Predseda súdu je spokojný

Denník N sa opakovane pýtal aj to, kto je za vzniknuté problémy na novovytvorenom súde zodpovedný. Kyjac na otázku neodpovedala.

Foto N – Vladimír Šimíček

Predseda súdu potvrdil, že pozná otázky, o ktoré sa novinári zaujímali. Napriek tomu tvrdí, že vedúca kancelárie má jeho dôveru. „Svoju úlohu zvláda plnohodnotne,“ hovorí s tým, že Kyjac napĺňa jeho predstavy o zabezpečení chodu súdu. A dodáva, že tento proces nie je ukončený.

Na otázku, ako vníma výhrady zamestnancov súdu a aká je medzi nimi pracovná atmosféra na súde, odpovedal, že neeviduje žiadne sťažnosti z radov sudcov.

Na odchod z pozície nevidí dôvod ani Kyjac.

Na opísané problémy reagovala aj Kolíková. Hovorí, že predseda súdu má jej dôveru. „Som presvedčená, že urobil maximum preto, aby projekt Najvyššieho správneho súdu bol úspešný aj v zmysle zákona a ústavy,“ dodala.

Pripustila, že pri vzniku súdu v takom krátkom čase sa „prirodzene môžu vyskytnúť aj chyby, a ak sa vyskytnú, treba sa pozrieť na ich závažnosť, úmysel, ako aj ochotu ich odstrániť“. Kolíková hovorí, že nevie o žiadnych závažných nedostatkoch a už vôbec nie o takých, ktoré by boli spôsobené úmyselne. „Rovnako nemám žiadnu vedomosť o tom, že by tu nebol záujem odstrániť nedostatky, ktoré sa vyskytli, či už menšej, alebo väčšej významnosti,“ povedala.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento