Sudcovia si zvolia nových členov súdnej rady. Môžu tak dať najavo, čo si myslia o reforme

Na snímke zasadnutie Súdnej rady SR, ktorá má na programe voľbu kandidáta na sudcu Súdneho dvora Európskej únie, voľbu kandidátky na dodatočnú sudkyňu Všeobecného súdu EÚ a voľbu podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR, 21. septembra 2020 v Bratislave. Foto -TASR/Jakub Kotian| Veronika Prušová | 19. apríla 2022 | dennikn.sk |

Na snímke zasadnutie Súdnej rady SR, ktorá má na programe voľbu kandidáta na sudcu Súdneho dvora Európskej únie, voľbu kandidátky na dodatočnú sudkyňu Všeobecného súdu EÚ a voľbu podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR, 21. septembra 2020 v Bratislave. Foto -TASR/Jakub Kotian

Sudcovia budú voliť aj na základe regionálneho princípu v troch volebných obvodoch. V západoslovenskom môže „valcovať“ Bratislava.

Súdnu radu čaká výrazná obmena. Po tom, ako sa po parlamentných voľbách pred dvomi rokmi vymenili nominanti parlamentu a vlády, si teraz nových členov vyberú sudcovia. Piatich nominantov budú voliť vo štvrtok.

Ide o dôležité voľby, pretože súdna rada má mnohé kompetencie, ktoré ovplyvňujú bežný život sudcov. Rozhoduje o ich kariérnom postupe.

Súdna rada na Slovensku pôsobí od roku 2002. Tohtoročné voľby sú piate v poradí a budú iné ako všetky predchádzajúce.

Budú to totiž prvé voľby po marci 2020, keď polícia po rozsiahlej akcii obvinila viac ako desať sudcov a potom ešte pribúdali ďalší. Vlna zatýkania zasiahla najmä bratislavské a žilinské súdy. I keď sa to tak navonok nemusí zdať, sudcovia svojím hlasovaním môžu dať najavo, čo si myslia o následnej očiste súdnictva a reforme, ktorú sa pokúša presadiť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS).

Voľby sú iné aj v tom, že sudcovia budú prvýkrát vo veľkom rozhodovať aj na základe regionálneho princípu.

Prečo je súdna rada dôležitá

Nespokojnosť s Mazákom

Súdnu radu ako orgán sudcovia dlhé roky veľmi nekritizovali. Zmena nastala najmä pred dvomi rokmi, keď sa jej predsedom stal Ján Mazák. Bývalý ústavný sudca, neskôr generálny advokát súdneho dvora v Luxemburgu sa stal členom rady ako nominant parlamentu.

Keď ho pred dvomi rokmi zvolilo za predsedu trinásť zo šestnástich prítomných členov rady, prelomili tak nepísané pravidlo. Doposiaľ bol totiž predsedom rady vždy nominant sudcov. Predsednícky post sa uvoľnil v júni 2020, keď sa funkcie vzdala Lenka Praženková.

Mazák otvorene pomenúva mnohé príčiny nízkej dôveryhodnosti súdnictva a rástla nespokojnosť aj s jeho pôsobením v čele rady. Časť sudcov vrátane dvojice kandidátok z bratislavského krajského súdu Ayše Pružinec Erenovej a Dany Jelinkovej Dudzíkovej zorganizovala tento rok v januári petíciu za jeho odstúpenie. Podpísala ju len zhruba stovka sudcov a Mazák na to zareagoval stručným vyhlásením, že neodstúpi.

Teraz pred štvrtkovými voľbami hovorí, že by mali priniesť „nástup novej a mladšej generácie, ktorá stála a pôsobí úplne mimo korupčných vzťahov a vzťahov s kriminálnymi osobami, ktoré sa votreli do justície“. Voľby by mali dokázať, že do súdnej rady sa dostanú len takí kandidáti, „ktorí boli schopní vyhnúť sa kompromitujúcim kontaktom, najmä s trestne stíhanými kolegami“.

A zároveň takí, ktorí nefigurujú v podivných súvislostiach v žiadnych dezinformačných médiách ani v Threeme. „Také výzvy tu predtým neboli, ale dnes sú nevyhnutné,“ dodal.

Po minulé roky o voľbách rozhodlo združenie

V minulosti voľby aktívne ovplyvňovalo Združenie sudcov Slovenska (ZSS). Pred piatimi rokmi vtedajší prezident Juraj Sopoliga poslal sudcom e-mail s odporúčaním, ako majú voliť. Roky predtým predseda súdnej rady Štefan Harabin zase verejne povedal, kto sú jeho kandidáti.

František Mozner, ktorý vedie združenie teraz, zatiaľ žiadne odporúčanie nedal. No to, či je kandidát navrhnutý týmto najväčším stavovským združením, môže medzi sudcami zavážiť. Aj keď podpora združenia v posledných rokoch výrazne klesla a už nezdružuje toľko sudcov ako v minulosti.

Združenie tento rok navrhlo za kandidátku Marcelu Kosovú z Bratislavy, ktorá bola členkou aj v uplynulom funkčnom období, no vo februári sa členstva vzdala. Druhým kandidátom s podporou ZSS je Radoslav Svitana z Trenčína.

Nie je vylúčené, že združenie podporí aj ďalších kandidátov. „Prípadnú podporu ďalších kandidátov združenie včas oznámi, a to vzhľadom na regionálny princíp volieb, na základe rozhodnutia, respektíve dohody sekcií pôsobiacich v jednotlivých volebných obvodoch,“ reagoval Mozner.

Ako gesto verejnej podpory sa dá vnímať rozhodnutie Celorepublikovej rady ZSS, ktoré na nedávnom hlavnom zhromaždení ocenilo sudkyne Kosovú, Pružinec Erenovú a Jelinkovú Dudzíkovú čestnými oceneniami. Na zhromaždení združenie oslavovalo aj 30. výročie svojho vzniku.

Mozner však hovorí, že ich ocenenie s kandidatúrou vôbec nesúviselo. Pripomenul, že rovnako ZSS ocenilo aj iných, napríklad bývalého prezidenta združenia Juraja Sopoligu.

Môže to byť hlasovanie o reforme

Spomenuté tri sudkyne patria k najhlasnejším kritičkám súdnej reformy. Sú za otvoreným listom, ktorým v roku 2021 vyzvali ministerku spravodlivosti, aby reformu stiahla z pripomienkového konania. Podporu získali u vyše tristo sudcov. Medzi nimi boli aj podpisy kandidáta Radoslava Svitanu, Mareka Fila či Adriany Kálmánovej.

Svojím hlasovaním tak môžu dať sudcovia tento týždeň jasne najavo, čo si myslia aj o reforme. Prezident ZSS Mozner hovorí, že nevie, ako budú vnímané výsledky volieb, no je presvedčený, že „dianie v justícii za posledné dva roky má, respektíve bude mať vplyv na to, ako sudcovia k tejto voľbe pristúpia“.

„Bude to prieskum sudcovských preferencií,“ hovorí bývalý člen súdnej rady Pavol Žilinčík, ktorý bol ešte nominantom prezidenta Andreja Kisku. Vo voľbách sa môže ukázať, či sudcovia dokážu prečítať jednotlivých kandidátov. Či sú skutočnými odborníkmi alebo sa tak len prezentujú. To sa ukáže najmä v západoslovenskom obvode, kde kandiduje viac názorovo rôznorodých kandidátov.

A práve v tomto obvode sa podľa Žilinčíka ukáže aj to, koľkým sudcom imponuje takzvaný justičný populizmus. „Ten sa prejavuje tým, že sa vôbec nevenuje zlyhaniam a rezervám samotného sudcovského stavu, ale chyby vidí hlavne naokolo. Aj súdnu radu vníma ako orgán na ochranu záujmov sudcov. Zabúda sa však, že sudcovský stav tu nie je sám pre seba a súdna rada tu nie je len na ochranu sudcov,“ dodal Žilinčík.

Súdna rada vznikla najmä preto, aby utlmila silný vplyv exekutívy na súdnu moc. Neznamená to však, že nebude aj kritická voči samotným sudcom, pretože vykonáva aj verejnú kontrolu súdnictva.

Regionálny princíp

Sudcovia síce majú v rade deviatich zástupcov, no tento rok si ich zvolia o štyroch menej, čo súvisí s prirodzenou obmenou. V uplynulom funkčnom období totiž jeden člen náhle zomrel, dvaja sa predčasne vzdali členstva a jednej členke sa končí funkčné obdobie až o dva roky.

Na päť voľných miest kandiduje šestnásť sudcov rozdelených do troch volebných obvodov – západoslovenského, stredoslovenského a východoslovenského. Takéto rozdelenie má zabezpečiť, aby boli v súdnej rade zastúpené všetky regióny, čo sa doteraz nie vždy darilo.

Tento princíp presadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS) v rámci novely ústavy na jeseň 2020. Na novelu mala nadväzovať reforma súdnej mapy, teda nové členenie súdov a súdnych obvodov. Tá stále nie je schválená, no sudcovia si už budú voliť súdnu radu po novom.

Kto a kam kandiduje

Najväčšia konkurencia bude v západoslovenskom regióne. Sudcovia z obvodov bratislavského, trnavského, nitrianskeho a trenčianskeho krajského súdu, ale aj Špecializovaného trestného súdu si vyberú troch členov. Vyberať ich budú z dvanástich mien.

Sudcovia bystrického a žilinského kraja volia len jedného člena. Kandiduje tu len jeden sudca. A na východnom Slovensku, kde volia sudcovia z Prešovského a Košického kraja, sa o jeden post uchádzajú traja sudcovia.

Regionálny princíp sa najviac prejavuje v rozhodovaní pri personálnych otázkach. Napríklad ak súdna rada posudzuje, či a kedy je potrebné niektorý súd posilniť preložením sudcu z iného súdu. Vtedy zaváži, ak sa člen vie za „svoj“ súd prihovoriť.

Predseda súdnej rady Ján Mazák hovorí, že voľby v regiónoch môžu byť prínosom. No upozorňuje, že „povinnosťou každého člena rady je ochraňovať a brániť legitimitu súdnej moci bez ohľadu na to, v ktorom obvode bol člen zvolený“.

Dištančné zasadnutia súdnej rady počas pandémie. Foto – N

Bratislava môže valcovať

Pri východoslovenskom a stredoslovenskom obvode je zrejmé, že sa regionálny princíp podarí zabezpečiť. Už vlani v týchto obvodoch prebehli voľby jedného člena súdnej rady. A keďže vtedy uspel sudca z Banskej Bystrice a z Košíc, tento rok je za stredoslovenský obvod kandidát zo Žilinského kraja a za východoslovenský kandidujú sudcovia z Prešova.

Na východe Slovenska tak môže vzniknúť paradoxná situácia. O kandidátovi z prešovského súdu rozhodnú sudcovia z Košíc. Je totiž pravdepodobné, že na čiu stranu sa priklonia, ten kandidát vo voľbách uspeje a stane sa na ďalších päť rokov členom súdnej rady.

V západoslovenskom obvode zase hrozí, že prevahu získajú bratislavskí kandidáti. Či to tak bude alebo zaváži regionálny prístup, si netrúfa odhadnúť ani prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner, keďže ide o veľké množstvo sudcov – tento obvod tvoria štyri krajské súdy aj Špecializovaný trestný súd.

Dôležité sú pritom aj počty voliteľov. Bratislava ich má najviac.

Koľko sudcov bude voliť v západoslovenskom volebnom obvode

„Vďaka takto nastaveným volebným obvodom sa veľmi znížila šanca na zvolenie kandidáta z mimobratislavského obvodu, čo je zrejmé už len z počtu sudcov, ktorí sa v jednotlivých krajoch nachádzajú,“ myslí si Pavol Pilek z Krajského súdu v Nitre, ktorý v súdnej rade končí.

„Podľa môjho názoru teda Bratislavský kraj obsadí všetky tri miesta v súdnej rade. Nevylučoval by som ani prípadný úspech kandidáta z iného obvodu, no bez zabezpečenia podpory ešte aspoň jedného kraja je šanca na zvolenie malá,“ dodal sudca. To, že by medzi krajmi existovala nejaká neformálna dohoda na podpore kandidátov, nie je známe.

Väčšina sudcov bude podľa Pileka voliť na základe regionálneho princípu, no na zvolenie „tých svojich“ to nemusí stačiť.

Šanca pre Nitru sa znižuje aj tým, že za tento obvod kandidujú až traja kandidáti. Teda ak sa k sudkyni Kálmanovej a sudcovi Špirekovi pripočíta aj sudkyňa Záleská zo špecializovaného súdu. Začínala totiž práve na súde v Nitre a za kandidátku ju navrhla sudcovská rada Okresného súdu v Nitre, ale aj v Komárne a Nových Zámkoch.

Voľby členov súdnej rady sa uskutočnia vo štvrtok od 9.00 do 17.00. Oficiálne výsledky hlasovania oznámi hlavná volebná komisia v piatok o 13.00.

Zvolení kandidáti sa členmi rady stanú koncom júna, keď sa končí funkčné obdobie súčasným členom. Výnimkou je len západoslovenský obvod, kde sa víťaz volieb ujme funkcie hneď. Nastúpi totiž po Marcele Kosovej, po ktorej ostalo miesto v rade uvoľnené od februára.

Aktuálni členovia súdnej rady

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento