Miroslav Gavalec:Keď dvaja (dve) robia to isté, nemusí to byť to isté

vyšlo v časopise .týždeň dňa 15.6.2009

Ako člena Sudcovskej rady pri Najvyššom súde Slovenskej republiky a súčasne ako aj sudcu pôsobiaceho na tomto súde ma zaujala nezvyčajná situácia. Nezvyčajnosť tejto situácia spočíva v tom, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky nie je dlhodobo obsadená funkcia jeho predsedu.

Súčasne z uznesení Súdnej rady Slovenskej republiky č. 355 až 360 implicitne vyplýva záver, že funkciu predsedu Súdnej rady začala od 30.09.2008 vykonávať podpredsedníčka Súdnej rady.


Osobne sa domnievam, že za tejto situácie je vhodné sa zamyslieť nad právnou otázkou, v akom rozsahu vstupuje súčasná podpredsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do práv svojho predchodcu. Význam naznačenej otázky zdôrazňuje predovšetkým tá skutočnosť, že činnosť Súdnej rady významným spôsobom zasahuje do profesijného života každého sudcu.

Ak neprihliadneme na situáciu zastupovania počas „geografickej“ neprítomnosti predsedu Najvyššieho súdu, kedy je nutné každé jeho zastupovanie a jeho právne dôsledky hodnotiť prípad od prípadu v zmysle existujúcich okolností a konkrétnych podmienok zastupovania, potom súčasná situácia majúca svoj východiskový základ v neobsadení funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, so sebou kladie v zmysle § 39 ods. 1 prvá a druhá veta v spoj. s § 43 ods. 2 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch jednoznačnú požiadavku univerzálnej sukcesie zastupujúcej osoby do všetkých právomocí osoby zastupovanej, ktorá je nepochybne orgánom správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsah týchto právomocí je všeobecne vymedzený v § 49 zák. č. 757/2004 Z.z., tzn. že keď predseda Najvyššieho súdu zabezpečuje riadenie súdu v oblasti výkonu súdnictva najmä

 

a) rozvrhom práce,
b) výkonom dohľadu nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad sudcovskej etiky,
c) využívaním výsledkov vnútornej revízie a
d) vybavovaním sťažností,

potom je logické, že uvedené právomoci preberá zastupujúca osoba – v súčasnosti podpredsedníčka Najvyššieho súdu.

S výkonom funkcie predsedu Najvyššieho súdu však nie je spojený iba výkon hore uvedených právomocí súdnej správy, ale aj výkon iných právomocí delegovaných na predsedu Najvyššieho súdu z titulu zastávanej funkcie najvyššieho justičného funkcionára, ktoré majú charakter tzv. vedľajších správcovských funkcií. Medzi takéto vedľajšie funkcie je potom nutné zahrnúť napríklad funkciu predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), funkciu vedúceho služobného úradu (§ 10 zák. č. 312/2001 Z.z.) a iné situácie majúce svoj základ napríklad v príkaze inkompatibility funkcií s funkciou predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V danom prípade potom ide o kumuláciu ústavných a zákonných funkcií (právomocí) v rukách jednej a tej istej osoby.

Z hľadiska sudcu je jednou z najvýznamnejších právomocí a vedľajších funkcií predsedu Najvyššieho súdu výkon jeho funkcie predsedu Súdnej rady, ktorej ústavný rámec a limity sú vymedzené prostredníctvom čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky. Z tohto ústavného článku vyplýva, že predsedom Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu s tým, že ďalšími členmi sú 8 sudcovia volení sudcami, 3 členovia volení Národnou radou Slovenskej republiky a 3 vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a tiež ďalší traja členovia vymenovaní vládou Slovenskej republiky.

Otázku vzniku funkcie predsedu Najvyššieho súdu rieši uvedený ústavný článok v odseku 4 udelením výberovej právomoci Súdnej rade predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu a súčasne aj jeho podpredsedu v zmysle právomoci podľa     čl. 102 ods. 1 písm. t) Ústavy Slovenskej republiky.

Z tohto kreačného ustanovenia môže podľa mojej mienky vyplynúť viac zaujímavých záverov.

Prvým záverom, vyplývajúcim z hora uvedeného čl. 141a ods. 1 ústavy je tá skutočnosť, že predseda Najvyššieho súdu z titulu svojej funkcie, tzn. okamihom vymenovania do nej prezidentom Slovenskej republiky v zmysle čl. 145 ods. 3 v spoj. s čl. 102 ods. 1 písm. t) Ústavy Slovenskej republiky, sa súčasne stáva aj predsedom Súdnej rady. V danom prípade sa uvedený vstup do funkcie realizuje postupom „ex lege“, konkrétne „ex constitutione“ bez požiadavky na dodatočné potvrdenie funkcie individuálnym menovacím aktom. Počas výkonu takto ústavou delegovanej funkcie má na starosti minimálne :

- zvolávanie a vedenie zasadnutí Súdnej rady,
- navrhovanie programu zasadnutia Súdnej rady,
- vykonávanie svojho hlasovacieho práva,
- zabezpečovanie zaslania a zverejnenia určitých listín a informácií,
- podpisovanie uznesení Súdnej rady a iné.

Ďalším záverom vyplývajúcim z čl. 141a ods. 1 ústavy môže byť aj to, že vzhľadom na nepomerne nízky počet voličov členov Súdnej rady z Najvyššieho súdu (sudcov ako oprávnených voličov je menej ako 80) voči sudcom z okresných a krajských súdov (tu sa počet pohybuje okolo 1200 sudcov) na strane druhej by mohla nastať situácia, že napriek, hoci aj prirodzenej autorite niektorých sudcov z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by sa z nich nemusel žiadny dostať medzi volených členov Súdnej rady, lebo by jeho kandidatúra neoslovila okresných a krajských sudcov a tak by ani nedostala potrebný počet ich hlasov.

Potom, ako celkom logický záver, vyplýva z tohto stavu a obsahu čl. 141a ústavy pravidlo „1 + x“, tzn., že týmto spôsobom ústava zaručuje, aby minimálne jeden sudca Najvyššieho súdu bol trvalým členom Súdnej rady (bez ohľadu na volebné výsledky v sudcovskej časti členov Súdnej rady) a ak vznikne právne relevantná situácia zabraňujúca mu osobne vo výkone tejto funkcie (tzn. aj v zastupovaní záujmov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Súdnej rade), potom ho nahrádza iný sudca Najvyššieho súdu z titulu funkcie podpredsedu tohto súdu. Pritom, ani táto konštrukcia a ani súčasný stav nebráni tomu, aby počet sudcov Najvyššieho súdu zvolených všetkými sudcami do Súdnej rady (v hore uvedenej formule ide o parameter „x“) bol vyšší.

Hore naznačenú uvedenú myšlienku však môžeme rozviesť aj z iného pohľadu. Predseda Najvyššieho súdu je osobou, ktorá okrem splnenia iných podmienok musí pre výkon tejto funkcie „ex constitutione“ spĺňať podmienku sudcu Najvyššieho súdu. Potom je celkom logické, že pre jeho dočasného zástupcu sa splnenie tejto podmienky bude rovnako požadovať a ústavný stav takúto požiadavku výslovne potvrdzuje v čl. 145 ods. 3 ústavy. Preto je text v čl. 141a ods. 1 formulovaný tak, že vôbec nepočíta (tzn. výslovne nevymenúva) funkciu podpredsedu Súdnej rady a na druhej strane kreuje a ponúka prostredníctvom čl. 145 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu, ktorá sa javí z tohto ústavného pohľadu výslovne ako poistka pre prípad nemožnosti vykonávania tak závažnej (prinajmenej v iných demokratických krajinách) ústavnej funkcie.

Samozrejme, že nesmieme opomenúť zákonnú rovinu, kedy s prihliadnutím na ust. § 24 zák. č. 757/2004 Z.z. je v tomto smere významný čl. 6 ods. 2 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu (publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 291/2006 Z.z.), ktorý všeobecne a výslovne delegoval na podpredsedu súdu zastupovanie (v plnom rozsahu jeho práv a povinností) v čase neprítomnosti predsedu súdu alebo keď jeho funkcia nie je obsadená, a súčasne na čl. 6 ods. 3 a 4 a čl. 48 uvedeného rokovacieho poriadku, ktoré konkretizujú právomoci podpredsedu Najvyššieho súdu vykonávané súbežne s právomocami predsedu Najvyššieho súdu a bez jeho zastupovania.

Za týchto okolností sa potom ako prinajmenej problematická javí úvaha smerujúca k záveru, že zo zákona (konkrétne § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vytvorená funkcia podpredsedu Súdnej rady, by mala byť pre osobu podpredsedu Najvyššieho súdu ústavným spôsobom vymenovaného spomedzi sudcov tohto súdu prekážkou brániacou tomu, aby mohol aktívne vykonávať počas zastupovania predsedu Najvyššieho súdu aj jeho právomoci v celom rozsahu vyplývajúce mu z titulu výkonu tejto funkcie ?

Vráťme sa však k otázke položenej v úvode -  čo sa udeje, keď nastane situácia existujúca v súčasnosti, tzn. keď funkcia predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je obsadená. Ako už bolo naznačené, nastúpením do funkcie predsedu Najvyššieho súdu sa príslušná osoba uchopí „ex constitutione“ aj funkcie predsedu Súdnej rady a naopak, jej uprázdnením (napríklad v dôsledku uplynutia funkčného obdobia) by sa mal súčasne aj uvoľniť post predsedu Súdnej rady, ak tomu nebráni zákonná prekážka. Aká zákonná prekážka, to si dovolím načrtnúť.

Ak prihliadneme na ustanovení § 5 ods. 2  zák. č. 185/2002 Z.z., potom by sa za tejto situácie mohlo povedať, že aj na toto zákonodarca myslel. Podľa cit. ustanovenia platí, že ak predseda Súdnej rady nie je vymenovaný a počas neprítomnosti predsedu Súdnej rady vykonáva povinnosti predsedu súdnej rady podpredseda Súdnej rady (odkaz pod čiarou 4a sleduje čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Na prvý pohľad sa javí, že citované ustanovenie § 5 ods. 2 ponúka mechanizmus na zabezpečenie kontinuity výkonu funkcie predsedu Súdnej rady prostredníctvom podpredsedu Súdnej rady. Je však možné za situácie, kedy sa dočasného výkonu právomocí predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uchopila z titulu výkonu funkcie súčasná podpredsedníčka Najvyššieho súdu, hovoriť, že je splnená „conditio sine qua non“, tzn. podmienka „ak predseda Súdnej rady nie je vymenovaný a počas neprítomnosti predsedu Súdnej rady“ ? 

Uvedený zákonný mechanizmus, ako už bolo hore naznačené, má však niekoľko slabín.

Predovšetkým je tu možné vidieť konflikt medzi právomocou súčasnej podpredsedníčky Najvyššieho súdu, ktorá bola do svojej funkcie vymenovaná prezidentom Slovenskej republiky najmä za účelom, aby počas neprítomnosti alebo keď táto funkcia nie je obsadená, ju dočasne v plnom rozsahu (univerzálna sukcesia) právomocí vykonávala, a funkciou súčasnej podpredsedníčky Súdnej rady, ktorú Súdna rada spomedzi svojich členov hlasovaním ustanovila. Avšak ústavný mechanizmus na kreovanie Súdnej rady vôbec neráta s pozíciou jej podpredsedu, lebo narába s pojmami predseda Najvyššieho súdu (čo ústava ihneď spája s pojmom predseda Súdnej rady) a podpredseda Najvyššieho súdu (automatický zástupca vo všetkých právomociach predsedu). Za takejto situácie sa funkcia podpredsedu Súdnej rady vytvorená v zák. č. 185/2002 Z.z. javí prinajmenej ako prenadbytočná.

Ďalej zo znenia úvodu cit. § 5 ods. 2 a čl. 141a ods. 1 prvá veta ústavy jednoznačne vyplýva, že cit. ustanovenie § 5 nemá absolútnu snahu byť v súlade s týmto článkom, lebo hovorí o situácii (podmienke) „ak nie je vymenovaný ..... predseda Súdnej rady“. Avšak, ako bolo uvedené hore, Ústava Slovenskej republiky nikomu nezverila právomoc „vymenovať“ predsedu Súdnej rady (a contrario čl. 2 ods. 2 ústavy), ale iba priznala právomoc vymenovať predsedu Najvyššieho súdu. Až okamihom vymenovania do funkcie predsedu Najvyššieho súdu sa tá istá osoba postupom „ex constitutione“ stáva predsedom Súdnej rady bez splnenia ďalších podmienok, tzn. napríklad aj za situácie, kedy by Súdna rada nebola vôbec personálne obsadená.

Uvedená myšlienková konštrukcia potom zasúva do úzadia  možnosť sa na takto problematickú podmienku vzniku práva na zastupovanie predsedu Najvyššieho súdu vôbec odvolávať (resp. prihliadať). Navyše stále je nutné brať do úvahy záver, že prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu konkrétnu osobu s tým vedomím, že ju vymenúva aj na dočasné zastávanie funkcie predsedu Najvyššieho súdu vo všetkých jeho hlavných ako aj jeho vedľajších právomociach, v naznačenom prípade aj predsedu Sudcovskej rady.

Preto, podľa mojej osobnej mienky, je nutné vykladať zákonnú podmienku (viď cit. § 5 ods. 2) „počas neprítomnosti“ len ako počas „absolútnej“ neprítomnosti osoby zastávajúcej trvale alebo dočasne funkciu predsedu Najvyššieho súdu. Súčasný spôsob zastupovania by bol opodstatnený iba v tom prípade, ak by súčasne ani funkcia predsedu a ani funkcia podpredsedníčky Najvyššieho súdu nebola počas terajších dní personálne obsadená.

Opačný výklad by podľa mojej mienky negoval legitimitu aktu vymenovania osoby podpredsedu (v súčasnosti podpredsedníčky) Najvyššieho súdu ako osoby vyberanej spomedzi sudcov Najvyššieho súdu prostredníctvom prezidenta Slovenskej republiky, ktorý by potom mohol byť nahradený zvoleným jednotlivcom spomedzi členov Súdnej rady (a to aj nesudcov).

Táto otázka a jej riešenie je v súčasnosti a tiež v blízkej budúcnosti veľmi aktuálna, lebo jej rozriešenie odstráni pochybnosti o legitímnosti všetkých úkonov Súdnej rady od okamihu zániku funkcie posledného predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Karabína. Ide najmä o právne dôsledky spojené so zvolávaním zasadnutí, ich riadení a programom vrátane podpisovania ich uznesení, ako nutnej formality aktu ústavou kreovaného orgánu.

V súčasnosti na čele Sudcovskej rady stojí nie podpredsedníčka z titulu funkcie osoby dočasne zastupujúcej predsedu Najvyššieho súdu ale podpredsedníčka Súdnej rady.

Osobne sa domnievam, že v tomto prípade ide o funkčný konflikt v právomociach rôznych úradných osôb, ktorý môže mať dopad na jednotlivcov v oblasti justície tým spôsobom, že napríklad na rozhodnutia Súdnej rady bude možno nazerané ako na paakty s nulovými právnymi účinkami.

Zaiste by terajšia situácia bola skôr spochybňovaná, ak by súčasná podpredsedníčka Najvyššieho súdu nebola zvolená v časti členov „ostatní“ 8 sudcovia v zmysle formule „1+x“. Osobne verím, že by sa podpredsedníčka Sudcovskej rady nedomáhala výkonu funkcie predsedu Sudcovskej rady z titulu výkonu funkcie sudkyne okresného súdu, ale naopak by sa zvažovala opodstatnenosť výkonu tejto funkcie sudkyňou Najvyššieho súdu, tzn. podpredsedníčky tohto súdu. Nakoľko však táto situácia v realite nenastala, táto úvaha zostáva iba v teoretickej rovine.

Na druhej strane Súdna rada nebola koncipovaná tak, aby za jej členov boli volení sudcovia, ktorí sú súčasne predstaviteľmi súdnej správy. K takémuto spôsobu voľby predstaviteľa súdnej správy sa osobne staviam veľmi skepticky, lebo takáto voľba je nepredstaviteľná z titulu „prirodzenej“ inkompatibility funkcií v súdnej správe a sudcovskej samospráve (autonómny priestor samosprávy neumožňuje priamy vstup predstaviteľov štátnej správy - § 1 ods. 1 ústavy napríklad v spoj. s § 45 ods. 2 pre podmienky sudcovských rád), avšak to iná téma o iných pochybnostiach.

Záverom je možné povedať, že hore naznačené pochybnosti môže s definitívnou platnosťou vyriešiť iba ústavný súd v konaní o abstraktnej kontrole ústavnosti (súlad § 4 ods. 1 písm. d) a § 5 ods. 2 zák. č. 185/2002 Z.z. s čl. 141a ods. 1 a čl. 145 ods. 3 ústavy postupom podľa čl. 125 ods. 1písm. a/ ústavy), resp.  v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti (postup podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).

Nakoľko sa zatiaľ nenašla aktívne legitimovaná osoba, ktorá by sa s týmto problémom (ústavnokonformný výklad čl. 141a ods. 1 ústavy) obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, môžeme dúfať, že v budúcnosti sa odpoveď dozvieme.

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec

sudca

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť

    Hoci som sa definitívne domnieval, že svojim článkom „Keď dvaja /dve/ robia to isté ...“ som sa dostatočne vysporiadal s témou vzťahu funkcií podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky, priebeh zasadnutia v zápisnici z 03.11.2009 ma presvedčil o úplnom opaku. Jej rokovanie v čase neprítomnosti predsedu Súdnej rady celkom samozrejme viedla členka Súdnej rady JUDr. Helena Kožíková bez bližšieho právneho objasnenia, hoci podpredsedníčka Najvyššieho súdu na rokovaní prítomná bola. Môžem sa domnievať, že tento problém bol „asi“ právne preklenutý cez ust. § 5 ods. 3 zák. č. 185/2002 Z.z. Musím oceniť, že tento prístup je neopakovateľný a úžasný. Keď dlhodobo Súdnej rade neprekáža chýbajúci podpredseda, keď v čase neprítomnosti predsedu ho nezastupuje podpredsedníčka Najvyššieho súdu, potom je problém funkcionárov vekovým mechanizmom zakotveným v cit. § 5 ods. 3 vyriešený, a vlastne voľba funkcionárov sa javi celkom nadbytočnou. Len jedno je pre mňa zarážajúce, prečo potom Súdna rada potrebovala mať v čase od septembra 2008 do júna 2009 miesto podpredsedníčky Súdnej rady obsadené, keď je teraz tak „nechýbajúce“ ?
    M. Gavalec

Powered by Komento