Podrobnosti: Kategória: Externé; Uverejnené 22. október 2009; Prečítané: 5419x

Dňa 21.10.2009

,,Ľudia skoro poznali, že s novým režimom je nevyhnutné byť zadobre, inak nastúpia existenčné problémy, ktoré štát ľahko ,,vie zariadiť“. Mnoho z 250 000 pofebruárových komunistov, ktorí v rokoch 1948-49 neprešli straníckou previerkou, pocítilo existenčné problémy. Už v tej dobe bol nastolený trend k úteku do súkromia, k odvráteniu aktívneho záujmu o veci verejné. Kultúrne záľuby sú v totalitách náhradou za iné želania, ktoré sa vyplniť nemôžu.“ Komunistické právo v Československu, časť Metódy, motívy a ciele studia komunistického práva,str.259.

,,Vďaka aktivitám poslednej doby, keď je možné cez internet vyžiadať mnohé súdne rozhodnutia, ktoré boli predtým nedostupné, sa nám otvára priestor pre lepšie poznanie minulosti. Mnohí z dnešných právnikov zastávajú názor, že rozsudky 50-tych rokov síce boli tvrdé a občas aj obludné, ale tieto rozsudky boli podľa práva. Stačí chvíľka zastavenia u niektorého z týchto rozsudkov a jeho poctivého preštudovania poznanie však takému záveru sotva nahrá. Napríklad emeritný sudca Ústavného súdu ČR Antonín Procházka bol v 50-tych rokoch odsúdený na základe zákona č.231/1948 Z.z na ochranu ľudovodemokratickej republiky .Zákona, ktorý síce platil len dva roky, ale za tú dobu priniesol nešťastie tisícom nevinných ľudí a ich rodinám. Rozsudok nad mladou katolíckou moravskou inteligenciou je napísaný na 55 stranách, ktoré odôvodňujú závery o vine a treste 24 ľudí. Ale už z prvých strán pochopíme, že išlo o proces politický, ktorého cieľom bolo zastrašiť možných politických oponentov. Informovanie o náladách na vysokých školách, šírenie, či zoznámenie sa s letákmi interpretovali sudcovia brnenského oddelenia Štátneho súdu ako velezradu, lebo táto činnosť smerovala proti súčasnému politickému a hospodárskemu systému/.../ zaručenému ústavou a ,,pre obnovu kapitalitického zriadenia.“. Čo na tom, že išlo o normálnu politickú činnosť, o prejav slobody svedomia, ktoré mu sama ústava zabezpečovala. To bolo vedľajšie.“ Komunistické právo v Československu, tamže, str.285-286.

Ustanovenie §-u 22 ods.1 zákona o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Z.z v znení neskorších predpisov upravuje postup, kedy je možné sudcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu.

Podľa ust. §-u 22 ods. 3 cit. zákona takéto rozhodnutia podľa § 22 ods. 2 písm. b/ zákona môže Súdna rada na návrh dotknutého sudcu zrušiť do 30 dní od oznámenia rozhodnutia.

Vyčerpávajúcim spôsobom uvedenú právnu problematiku vyhodnotil JUDr. Juraj Babjak vo vysoko odbornom príspevku s názvom ,,Načo sú nám ústavné orgány? / ktoré nerešpektujú ústavné princípy./“ ,publikovanom v časti kauzy, Súdy, v týždenníku Týždeň dňa 2. augusta 2009.

,,Zmenou Ústavy Slovenskej republiky vykonanou ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z došlo k ústavnému zakotveniu orgánu reprezentujúceho súdnictvo ako celok tak, ako je to v prípade zákonodarnej a výkonnej moci. Týmto orgánom je Súdna rada Slovenskej republiky. Vychádzajúc z dôvodovej správy (A. Všeobecná časť k predkladanému vládnemu návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/82000 Z.z.) k uvedenému ústavnému zákonu účelom zriadenia Súdnej rady SR bolo najmä obmedzenie neopodstatneného vplyvu výkonnej moci na súdnu moc /napr. oprávnenie MS SR pri menovaní a odvolávaní predsedov súdov, posilnenie samosprávneho prvku v rámci sudcovského stavu a presunu dôležitých a z hľadiska nezávislosti súdnictva citlivých kompetencií v personálnej a organizačnej oblasti na reprezentatívny orgán súdnej moci, prideľovanie a prekladanie sudcov, kreovanie disciplinárnych senátov, ingerencia pri tvorbe rozpočtu súdnictva/.

Tak ako v minulosti, aj v dnešných časoch duch zákona napĺňajú sudcovia, ľudia kreovaní na tento post v kontexte svojich odborných a ľudských vlastností. Z pohľadu občana, ktorému poskytuje sudca spravodlivosť, ide /malo by ísť/ o človeka nielen odbornými vedomosťami povolaného riešiť jeho problém, ale obdareného citlivosťou, zmyslom pre spravodlivú mieru interpretácie ducha zákona, schopného vnímať všetky súvislosti v kontexte žiadaného výsledku - spravodlivého rozsudku .Aj sudca má právo byť zmietaný pochybnosťami, ale v konečnom výsledku jeho rozhodnutie musí byť/malo by byť/ zákonné a spravodlivé.

Súdna rada SR prejednáva návrhy sudcov, proti ktorým je vedené disciplinárne konanie, o zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Zo zápisníc o prejednávaní jednotlivých návrhov nie je možné zistiť základ ani právny ani skutkový rozmer jej rozhodnutí. Aj keď nie je zákonom upravená povinnosť Súdnej rady svoje rozhodnutie odôvodňovať /žiada sa už navrhovaná legislatívna zmena/, práve v dôsledku pretrvávajúcich pochybností o právnom a skutkovom základe jednotlivých návrhov disciplinárnych previnení a následnom pozastavení výkonu funkcie disciplinárne stíhaných sudcov, nič nebráni Súdnej rade SR, aby tak učinila. Pre právnu istotu a čistotu veci. /Konkrétne prípady niektorých disciplinárnych konaní sú rozobrané a publikované na stránke www.sudcovia.sk JUDr. Janou Dubovcovou/.

V každodennom živote aj v demokratickej spoločnosti sa stáva, že inštitúcie zriadené na ochranu práv určitej skupiny ľudí prestanú fungovať. Nie ako dôsledok zlej, nedokonalej právnej úpravy, ale v dôsledku zlyhania správania sa jej reprezentantov pri (ne)aplikovaní práva v danej oblasti. Pre nepreskúmateľnosť činnosti Súdnej rady SR došlo a dochádza k strate dôvery v spravodlivý proces pred Súdnou radou SR a dôvery k jej členom.

Podľa ust.§-u 27 odst.1 zákona č. 185/2002 Z.z o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami sa primerane použijú ustanovenia § 10 až 23,ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods.2 cit. zákona na odvolanie člena Súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať návrh najmenej tri sudcovské rady alebo štvrtina sudcov oprávnených voliť. Podľa ods. 3 cit. zákona odvolanie člena Súdnej rady zvoleného sudcami je platné, ak sa za jeho odvolanie vyslovila nadpolovičná väčšina všetkých sudcov.

Pri všetkej úcte k ľudskej podstate každého človeka / aj sudcu/ žiada sa, aby v určitom štádiu vedel človek /sudca/ zhodnotiť svoje pôsobenie /v určitom orgáne/, ako dôsledok svojho konania a urobiť zásadné rozhodnutie. V zavedených demokraciách je takéto správanie prirodzeným následkom udalostí.... .A paradoxne, práve vtedy si takéto rozhodnutie a jeho aktér zaslúžia úctu a obdiv. Vlastným rozhodnutím dostáva novú šancu ísť ďalej s čistým štítom.

Naznačená súčasná právna úprava otvára ďalšiu možnosť.... iniciovať proces odvolania volených členov Súdnej rady. Tri sudcovské rady...

Koľko bude potrebného vnútorného zápasu , dnes už slobodného uvažovania, zvažovania a vyhodnocovania všetkých okolností, udalostí pre a proti, ktoré navodzujú nevyhnutnosť takéhoto rozhodnutia.....Bude to správne rozhodnutie?

Mária Laufová