Komentáre
- Žiadne komentáre
(K zámeru zachovania správneho súdnictva ako súčasti systému všeobecných súdov)
Dňa 20.2.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo na svojej stránke Legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného. Podľa zámeru by mali vzniknúť tri samostatné poriadky:
Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Združenie ZOJ oceňuje zámer MS SR vytvoriť samostatný Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok.
Predložený materiál týkajúci sa východísk pre vznik Správneho súdneho poriadku považujeme ako podnetný, podrobne prepracovaný najmä z pohľadu jeho uceleného historického prehľadu vývoja správneho súdnictva.
Podľa ZOJ práve z historického prehľadu vyplýva nezvrátiteľný záver, že v doterajšom legislatívnom vývoji bol jednoznačne a neprehliadnuteľným spôsobom uprednostňovaný variant samostatného správneho súdnictva.
Predloženému materiálu z tohto dôvodu možno vyčítať, že myšlienku zavedenia samostaného správneho súdnictva si neosvojil. Naopak predkladateľ materiálu svoje závery o potrebe zachovania správneho súdnictva ako súčasti systému všeobecných súdov odôvodňuje argumentom, že existujúci systém sa osvedčil a tento dôslednejšie zaručuje nezávislosť rozhodovania súdov.
S takýmto záverom nemôžeme súhlasiť.
Existujúci stav v slovenskom správnom súdnictve zostal po celý čas svojej existencie nedokonalou náhradou správneho súdnictva najmä s ohľadom na ochranu individuálnych práv jednotlivca.
Neúplnosť foriem súdnej ochrany v správnom súdnictve spolu s ďalšími nedostatkami procesnej úpravy, poddimenzovaný stav sudcov špecializujúcich sa na správne súdnictvo, nedostatok asistentov, personálne vybavenie správnych súdov, ktoré nie je budované systémovo, nedostatok prípravy sudcov a nemožnosť zapojiť do rozhodovacieho procesu kvalifikovaných pracovníkov - odborníkov z verejnej správy (či už ako členov senátov – sudcov, alebo ako odborných konzultantov) sa bezpochyby prejavuje aj na úrovni rozhodovacej činnosti sudcov správnych kolégií.
Správne súdy vyžadujú technickú vybavenosť na vyššej úrovni, ako je tomu v občianskoprávnej agende v záznamovej aj spojovacej technike. Spojenie medzi súdom a orgánom verejnej správy, dostupnosť rezortných predpisov a špecializovanej literatúry rezortov, judikatúra ESĹP a Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k jednotlivým oblastiam správy, sledovanie riešenia predbežných otázok pred Súdnym dvorom EÚ v súčasnosti nie sú mysliteľné bez internetového spojenia a prepojenia správnych súdov¹[1].
Jednou zo základných podmienok skvalitnenia výkonu verejnej správy a správneho súdnictva je dostupnosť judikatúry správnych súdov. S poľutovaním treba konštatovať, že pre niektoré súdy je temer nedostupná kompletná zbierka súdnych rozhodnutí bývalého Najvyššieho správneho súdu I. ČSR – tzv. Bohuslavova sbírka nálezú Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních (1918 - 1949), z ktorej správne súdnictvo Českej republiky aj v súčasnosti výdatne čerpá pri výklade najzákladnejších pojmov a inštitútov správneho práva.
Bezpochyby prínosom by bola aj špecifická samostatná zbierka rozhodnutí vo veciach správnych, vydávaná samostatným správnym súdom orientovaná na jednotlivé oblasti verejnej správy, vrátane prístupu orgánov verejnej správy do zbierky správnych rozhodnutí súdov prostredníctvom internetu.
Materiál predložený MS SR venuje osobitnú pozornosť Najvyššiemu správnemu súdu (1918-1938), ktorý bol vytvorený v duchu rakúskej tradície správneho súdnictva. Spolu s Ústavným súdom bol najvyššou autoritou vo výklade zákona, a preto mal postavenie strážcu a ochrancu zákona[2].
Pripomíname, že veľkým prínosom z tohto obdobia je vytvorenie rozsiahlej, a to aj v súčasnosti v zmysle zásady kontinuity práva použiteľnej súdnej judikatúry, ktorá bola postupne zachytená v niektorých súkromných zbierkach.
Ide najmä o tzv. Bohuslavovu zbierku, ktorá bola v súčasnosti opätovne republikovaná ako Zbierka rozhodnutí najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych, usporiadaná JUDr. Jozefom Bohuslavom[3].
Nová právna úprava, ktorá zaviedla rakúsky typ správneho súdnictva aj na územie Slovenska, bola v mnohom podobná prednovembrovej úprave pred rokom 1918, ale bola jednoduchšia, všeobecnejšia a lepšie koncipovaná.
Dokonca ponúka "modus operandi" pre zriadenie samostatného správneho súdu aj v súčasnosti, pričom ZOJ sa prikláňa k myšlienke zriadenia samostatného správneho súdu podľa predstáv Ústavy z roku 1920 podľa funkčného modelu pruského správneho súdnictva.
K renesancii správneho súdnictva mohlo dôjsť až po politických zmenách v roku 1989. Ústavný základ bol znovu položený článkom 36 ods.. 2 Listiny základných práv a slobôd.
Jednou zo zásad „Listiny“ bolo preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi. Táto zásada sa premietla do novelizácie zákona č. 99/1963 Zb, keď zákonom č. 519/1991 Zb. bolo konštituované ešte v bývalej ČSFR správne súdnictvo. V dôsledku toho bol Občiansky súdny poriadok doplnený o samostatnú časť pod názvom –Správne súdnictvo.
Tieto zásady „Listiny“ boli zakotvené do Ústavy SR, najmä do čl. 46 ods. 2, ktorý uvádza, že každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia.
Kým po vzniku samostatnej Českej republiky v roku 1993 bol článkom 91 novej Ústavy ČR obnovený Najvyšší správny súd, ktorý tak vytvoril druhý vrchol súdnej sústavy, v Slovenskej republike ústavné riešenie i naďalej počítalo so správnym súdnictvom v rámci všeobecného súdnictva (čl. 142 Ústavy SR).
Reforma správneho súdnictva s cieľom zriadenia samostatného správneho súdu žiaľ nebola doposiaľ presadzovaná žiadnou relevantnou politickou silou.
ZOJ pripomína, že aj Výbor ministrov v Odporučení (2004)20 o súdnom preskúmavaní správnych úkonov, ktoré prijal dňa 15.12.2004, odporúča, aby súdne preskúmavanie vykonával súd zriadený podľa zákona, ktorého nezávislosť a nestrannosť sú zaručené v súlade s ustanoveniami Odporučenia (94)12, pričom na prvom mieste uvádza, že takýmto súdom má byť správny súd.
Ako alternatívu uvádza súčasť bežného súdneho systému.
ZOJ presadzuje zriadenie samostatného správneho súdu v intenciách predstáv Ústavy z roku 1920 podľa funkčného modelu pruského správneho súdnictva.
Táto zmena – dopracovanie sústavy súdov si bude vyžadovať novelizovať čl. 143 ods. 1 Ústavy SR, ktorý bude stanovovať, že sústavu súdov tvoria Najvyšší súd, Najvyšší správny súd a ostatné súdy, a bude potrebné na všetkých miestach Ústavy SR, kde sa používa pojem „Najvyšší súd Slovenskej republiky“ nahradiť tento pojmom „Najvyšší súd“.
Ďalej bude potrebné vzhľadom na znenie čl. 148 ods. 1 Ústavy SR (ako aj zákona č. 385/2000 Z.z.) prijať ústavný zákon, v zmysle ktorého sa všetci sudcovia NS SR –správneho kolégia stávajú sudcami Najvyššieho správneho súdu.
Potrebné bude aj novelizovať čl. 145 Ústavy SR, v zmysle ktorého predseda a podpredseda Najvyššieho správneho súdu budú menovaní obdobne ako predseda a podpredseda Najvyššieho súdu.
ZOJ presadzuje zriadenie samostatného správneho súdu, do kompetencie ktorého bude patriť aj právomoc vo veciach disciplinárnych konaní sudcov.
Takáto úprava existuje napr. v Českej republike, kde bola právomoc vo veciach kárnych na Nejvyšší správní soud prenesená zákonom č. 314/2008 Sb.
Efektívne, dobre fungujúce samostatné správne súdnictvo, ktoré poskytuje účinnú ochranu pred výkonnou mocou, musí byť záujmom celej spoločnosti. Iba tak sa podarí naplniť v plnej miere spomínané zásady Listiny základných práv a slobôd.
V Bratislave 22.2.2013
JUDr. Katarína Javorčíková
prezidentka ZOJ
[1] Návrh opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva (materiál MS SR č. 16095/2003-53 zo dňa 19.12.2003)
[2] Pozri aj BOLEČEK, S. Inštitút správneho súdnictva v historickom kontexte. IN Politické vedy/štúdie, str. 55-78. Dostupné na http://www.fpvmv.umb.sk/userfiles/file/2_2006/bolecek.pdf
[3] GAVALEC, M.: Odlišnosti a podobnosti v správnom súdnictve v Európe? In: K aktuálnym otázkam konania a rozhodovania v správnom súdnictve, Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej v Častej-Papierničke 21.-22-mája 2007. Žilina: Poradca podnikateľa, 2007, s. 104.
Komentujte