Pripomienky ZOJ k zúženiu ochrany imunity sudcov

Ústavnoprávny výbor
Národnej rady Slovenskej republiky

Vec: pripomienky k vládnemu návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, Trestného poriadku a priestupkového zákona (parlamentná tlač č. 27 a 28)

 

Dňa 16.7.2010 bol Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a vládny návrh zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) a zákon o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorými je navrhovaná zmena právnej úpravy imunity poslancov Národnej rady SR a sudcov. Ide o významné zmeny a pretože tieto návrhy neprešli žiadnym pripomienkovým konaní, dovoľujeme si  naše pripomienky zákonodarnému a ústavodarnému zboru predostrieť týmto spôsobom -prostredníctvom členov ústavnoprávneho výboru.

 

Aj keď zákonodarná a súdna moc sú dve zložky štátnej moci, predsa len postavenie poslancov a sudcov nie je absolútne  totožné a preto ani problém  imunity poslancov a sudcov nemôže byť riešený absolútne rovnako. Imunita sudcov je jednou zo záruk ich nezávislosti a nestrannosti. Tieto záruky obsahuje nielen to, ako je upravený rozsah imunity, ale aj to, pod koho ochranu táto imunita patrí.

Kým zmena úpravy imunity poslancov bola v predchádzajúcom  volebnom období  už diskutovaná, zmena úpravy imunity sudcov sa týmto návrhom nastoľuje prvýkrát a to bez pripomienkového konania a bez akejkoľvek odbornej diskusie, čo vzhľadom na dôležitosť  ústavných atribútov právneho štátu, ktorým má tento inštitút slúžiť, nepovažujeme za správne.

Navyše dávame do pozornosti, že kým rozsah imunity poslancov  je upravený priamo v Ústave SR (čl. 78 ods. 1, 2),  rozsah imunity sudcov všeobecných súdov – ale na rozdiel od poslancov aj dôsledky ich trestného stíhania (dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu) sú upravené v zákone č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (§ 29a ods. 1 a § 22 ods. 1 tohto zákona).  V tomto zákone je napr. upravená aj imunita prísediacich,  ktorých možno pre  činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie  trestne stíhať len so súhlasom súdnej rady (§ 29a ods. 2). Ak sa podľa navrhovanej úpravy zruší súhlas ústavného súdu na trestné stíhanie sudcu a začatie trestného stíhania  sudcu už bude plne v pôsobnosti orgánov výkonnej moci (polície a prokuratúry),  prinajmenšom pri stíhaní za skutky spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s ňou (a to nemusí byť len samotné rozhodovanie!) dochádza k disproporcii s úpravou týkajúcou sa začatia trestného stíhania prísediaceho a sudcu. Filozofii navrhovanej úpravy (zabezpečiť rovnosť) nezodpovedá napr. ani to, že stíhanie sudcu  za priestupky by  naďalej  zostalo len v kompetencii súdnej moci v rámci disciplinárneho konania (§ 120 ods. 3). Preto systémovú zmenu právnej úpravy imunity sudcov by zrejme nebolo možné vykonať bez toho, aby sa zároveň nevykonala aj príslušná zmena tohto zákona.

Uznávame, že v ostatnom období  najmä v súvislosti s viacerými diskutabilnými disciplinárnymi konaniami sudcov  vznikli dôvodné pochybnosti o tom, či samotná súdna moc dokáže byť garantom vlastnej nezávislosti a nestrannosti sudcov a či nie je potrebné zvažovať, či celková právna úprava (nielen imunity sudcov) smerujúca k ochrane nezávislosti a nestrannosti sudcov je v súčasnosti nastavená správne. Prípadné zmeny však musia byť vykonané komplexne a po dôkladnej analýze a širokej odbornej diskusii tak, aby  vzájomné brzdy a páky všetkých troch mocí v štáte znemožnili ich zneužitie.  Sudcovia  ako konkrétni individuálni vykonávatelia súdnej moci sú  vzhľadom na svoje postavenie a právomoci  zraniteľnejší a možné okamžité pozastavenie výkonu funkcie sudcu už v priebehu trestného stíhania  má dopad aj na výkon spravodlivosti  vo vzťahu k iným účastníkom konania (zmena zákonného sudcu). Posúdiť to, čo spadá pod imunitu sudcov (§ 29a ods. 1), je právne mnohokrát veľmi zložité. Preto primárna kontrola trestnoprávnej imunity sudcov pri začatí trestného stíhania by  mala byť pod súdnou kontrolou.

Až po dôkladnej analýze toho, či a prečo  súčasná právna úprava  ochrany sudcovskej imunity nevyhovuje, je možné a nutné diskutovať o tom,  či je nutné súčasný model meniť a ako  by mal byť ten mechanizmus ochrany sudcovskej imunity nastavený , aby skutočne plnil svoj zmysel. Až potom bude ev. možné pripraviť do pripomienkového konania jeho komplexnú úpravu.  Zmena právnej úpravy vo vzťahu k sudcovskej imunite v tej podobe, ako bola navrhnutá, je veľmi zjednodušená, neberie do úvahy všetky súvislosti a v tejto podobe  by nemala byť doporučená na schválenie.

V Bratislave 28. júla 2010

Katarína Javorčíková
Miroslav Gavalec
hovorcovia iniciatívy

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento