Návrh legislatívnych zmien v zmysle výzvy skupiny sudcov zo dňa 26.9.2009

Vážení poslanci!

Výzvou zo dňa 26.9.2009 sme v  uplynulých dňoch apelovali na celý sudcovský stav, ale aj na širokú verejnosť, aby podporili naše snahy zmeniť existujúce pomery v súdnictve. Túto výzvu sme zaslali aj poslancom a pomenovali sme v nej  prioritné problémy, ktoré považujeme za nutné  legislatívne riešiť.


Iniciatívna skupina sudcov Vám týmto ponúka materiál, v ktorom sa pokúsila o legislatívnu úpravu aspoň niektorých čiastkových problémov. Zároveň vám predkladáme  materiál, v ktorom sú spracované disciplinárne konania, na ktoré poukazujeme a ktorými dokumentujeme potrebu navrhovaných legislatívnych úprav. Ako sudcovia nemáme zákonodarnú iniciatívu, ale bude nám cťou, ak si naše návrhy niekto z vás osvojí a zapracuje ich do svojich poslaneckých návrhov či už v rámci pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zmeny zákona č. 385/2000 Z.z., ktorý je v druhom čítaní, alebo do samostatných návrhov.
V prípade potreby sme v záujme riešenia problémov v justícii ochotní aj na pôde vášho výboru podať vysvetlenie príp. diskutovať so zástupcami výkonnej, zákonodarnej ale i súdnej moci.

Za spoluprácu ďakujeme.




Návrh legislatívnych zmien v zmysle výzvy skupiny sudcov zo dňa 26.9.2009



Zmena zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov


I. rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu preniesť z ministra spravodlivosti a Súdnej rad SR na disciplinárny súd

 

- k tomu je potrebné zmeniť ust. § 22:

ods. 1:  zostáva nezmenený

ods. 2 : O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje disciplinárny súd
a/ na návrh predsedu príslušného súdu, ak je proti sudcovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin ,
b/ na návrh toho, kto podal návrh na disciplinárne stíhanie sudcu pre závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu.

Ods.3 :O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny súd rozhodne v lehote 10 dní od jeho podania a odvolací disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od doručenia odvolania.

Ods.4 :  zostáva nezmenený.

Ods. 5 : Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu môže disciplinárny súd zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania a to urýchlene na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného sudcu alebo aj bez návrhu. Disciplinárne stíhaný sudca môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu zopakovať najskôr po uplynutí 1 mesiaca  od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.

ods. 6 : ponechať terajší ods. 7

ods. 7: ponechať terajší ods. 8

ods. 8 : ponechať terajší ods. 9  s opravou, že „ Ak ... zanikne podľa ods. 7...“

Doplniť §122:
Za text...“ do vlastných rúk...“ doplniť : „v lehote 10 dní od podania návrhu a v prípade rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu sa toto rozhodnutie doručí súčasne s návrhom na začatie disciplinárneho konania. Zároveň ho poučí...“(pokračovať v texte).

Doplniť §131 tak, že :
Ods. 2 znie: Proti rozhodnutiu disciplinárneho súdu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a o zrušení pozastavenia výkonu funkcie sudcu možno podať odvolanie do piatich dní od doručenia rozhodnutia. Odkladný účinok má iba včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení pozastavenia výkonu funkcie.


Dôvodová správa:

Inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu má slúžiť k tomu ,aby sudcu, ktorému hrozí odvolanie z funkcie sudcu (t.j. sudcu, ktorý je obvinený z úmyselného trestného činu ,či zo závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s výkonom funkcie sudcu -viď dôvodová správa Ad II) bolo možné odstaviť od výkonu súdnictva už počas trestného/disciplinárneho konania, pretože závažnosť jeho skutku je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu. Svojou povahou vlastne ide o predbežné opatrenie, potrebu ktorého najlepšie posúdi disciplinárny súd ,s postavenia ktorého vyplýva ,že by mal mať plnú jurisdikciu. Prax vyplývajúca z doterajšej právnej úpravy totiž vzbudzuje pochybnosti, či sudca má v tejto záležitosti vôbec prístup k súdu. A to je v rozpore so Základnými princípmi nezávislosti súdnictva, ktoré prijala OSN v r. 1985 (bod 20 vo vzťahu k disciplíne, pozastaveniu funkcie a odvolaniu z funkcie uvádza: Rozhodnutia v disciplinárnych konaniach a konaniach o pozastavení funkcie alebo odvolaní z funkcie musia podliehať nezávislému preskúmaniu vyššími súdmi.) Dvojkoľajnosť obrany, vyplývajúca z názoru Ústavného súdu vo veci sudcu Sojku č. I.ÚS 162/O9 (t.j. cestou rozkladu voči rozhodnutiu ministra spravodlivosti a následne. súdnou cestou v správnom konaní resp. podaním návrhu na zrušenie pozastavenia súdnou radou) stavia sudcu do právnej neistoty – tým viac, že príslušné orgány v súčasnosti vlastne ani jednu z týchto právnych možností nerealizujú: rozhodnutia ministra spravodlivosti totiž neobsahovali náležitosti správneho rozhodnutia a teda ani poučenie o možnosti podať rozklad  a súdna rada (až na  výnimky) vlastne o návrhu na zrušenie pozastavenia výkonu funkcie sudcu meritórne nerozhodla, pretože niektorí  jej členovia sa pravidelne zdržia  hlasovania, čo je v prípade, keď vlastne ide o vážne rozhodnutie v personálnej záležitosti sudcu, ťažko akceptovateľné.

Preto sa žiada, aby právomoc rozhodovať o pozastavení výkonu funkcie sudcu prešla na disciplinárny súd, pričom právo navrhnúť takéto pozastavenie by v prípade trestne stíhaného sudcu mal predseda príslušného súdu, na ktorom tento sudca pôsobí (pretože  predseda súdu vie najlepšie posúdiť dopad ďaľšieho pôsobenia takého sudcu na výkon spravodlivosti a dôveru verejnosti v spravodlivý výkon súdnictva) a v prípade disciplinárne stíhaného sudcu ten, kto podal návrh na disciplinárne stíhanie. Vzhľadom na závažnosť tohto zásahu – nielen voči samotnému sudcovi ale aj voči účastníkom konania, u  ktorých takto dochádza k zásahu do práva na zákonného sudcu – bude disciplinárny súd musieť o týchto návrhoch rozhodnúť v skrátených lehotách (obdobne ako o predbežných opatreniach v civilnom konaní či o väzbách v trestnom konaní). Sudca predsa nemôže byť v horšom postavení ako občan v civilnom či trestnom konaní. Porovnateľne s tým je navrhovaná aj možnosť domáhať sa zrušenia tohto rozhodnutia (tak ako je napr. upravená možnosť domáhať sa prepustenia z väzby).  Lehota na podanie odvolania a odkladný účinok je navrhovaná v nadväznosti na charakter rozhodnutia.

Okrem toho sa žiada zabezpečiť, aby disciplinárne stíhaný sudca čo najskôr vedel, čo sa mu kladie za vinu. Neraz sa stáva, že jeho disciplinárne previnenie s ním nikto neprerokoval, o tom, že je návrh voči nemu podaný sa dozvie napr. z médií alebo z doručeného rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie sudcu a disciplinárny návrh mu je doručený až podstatne neskôr. Kým ten návrh nemá, ani sa nemôže plnohodnotne bráni. Preto je žiadúce v zákone určiť lehotu, v ktorej mu má byť návrh doručený s tým, že doručenie rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie sudcu nesmie predchádzať doručeniu návrhu na začatie disciplinárneho konania.

 

II. zosúladiť  zákon s Ústavou pokiaľ ide o možnosť uloženia disciplinárneho opatrenia odvolania z funkcie sudcu a právomoc prezidenta odvolať sudcu z funkcie

k tomu je potrebné v § 117 ods. 5  vypustiť písm. c/
(t.j. zrušiť možnosť uloženia disciplinárneho opatrenia odvolania z funkcie sudcu pre závažne disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2)

Dôvodová správa:


Pôvodná úprava disciplinárneho konania uvažovala len s dvomi stupňami disciplinárnych previnení – disciplinárne previnenie a závažné disciplinárne previnenie (§ 116 ods. 1 a 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení do 31.10.2003, kedy nadobudla účinnosť novela zákona zákonom č. 426/2OO3 Z.z.), pričom za závažné disciplinárne previnenie bolo možné uložiť aj disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu (§ 117 ods. 5 písm. c/). Odvolať sudcu z funkcie  však môže na návrh súdnej rady len prezident republiky (čl. 147 Ústavy SR) a to  aj pre prípad rozhodnutia disciplinárneho súdu len pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Posúdiť to, či ide o také závažné disciplinárne previnenie, že je potrebné považovať ho za čin nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, bolo pri takej právnej úprave aj v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia odvolania z funkcie napokon na súdnej rade (či podá návrh na odvolanie prezidentovi) a v konečnom dôsledku na prezidentovi ( či sudcu skutočne odvolá). Takáto úprava bola v rozpore s princípom legality, pretože  umožňovala ba priam predpokladala  neprimeraný  zásah ústavných orgánov do vykonateľnosti rozhodnutia disciplinárneho súdu.

S účinnosťou od 31.10.2003 bol zavedený ďalší stupeň disciplinárneho previnenia a to disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu, pričom skutkové podstaty takéhoto stupňa disciplinárneho previnenia sú v zákone taxatívne vymenované (§ 116 ods. 3). Tým bolo vlastne vylúčené, aby za čin nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu mohlo byť považované aj závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 a preto ani pri uložení disciplinárneho previnenia odvolania z funkcie sudcu by prezident nemohol sudcu odvolať z funkcie. V tejto  situácii je teda ust. § 117 ods. 5 písm. c/ obsolentné.

III. Zákonom upraviť povinnosť zverejňovať rozhodnutia disciplinárnych Súdov na inernete po anonymizovaní údajov


k tomu je potrebné doplniť nový § 131a v znení: „ Právoplatné rozhodnutia disciplinárneho súdu sa po príslušnom anonymizovaní osobných údajov zverejnia na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“


Dôvodová správa:


Okrem vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi má disciplinárne konanie plniť aj výchovný účel voči ostatným sudcom. To je možné len vtedy, ak sa majú možnosť oboznámiť s rozhodnutiami disciplinárnych senátov. V súčasnosti taká možnosť nie je a sudcovia vlastne nepoznajú judikatúru disciplinárnych senátov a nevedia, čo vlastne považujú za naplnenie skutkových podstát jednotlivých disciplinárnych previnení. Zverejňovanie rozhodnutí disciplinárneho súdu je nutné v záujme upevňovania sudcovskej disciplíny, ale aj v záujme upevňovania dôvery v objektívnosť rozhodovania disciplinárnych senátov, ktorá je v súčasnosti značne narušená.

 

IV.  spôsob úpravy kreovania predsedov grémií a kolégií a spôsob kreovania členov výberových komisií pre výberové konania na voľné miesta sudcov a ich kariérny postup vrátiť do stavu pred 1.1.2009


týka sa
a/ § 15:
ods. 1 zostáva
ods. 2 znie: Predsedu grémia na okresnom súde a predsedu kolégia na krajskom súde volia sudcovia príslušného grémia alebo kolégia spomedzi sudcov príslušného súdu na návrh predsedu súdu alebo najmenej troch členov grémia alebo kolégia“.

Ods. 3
sa vypúšťa
Ods. 4, 5 sa pomenúvajú ako ods. 3,4.

b/ § 28 ods. 1,2 a § 29, ktoré majú znieť ako pred prijatím zák.č. 517/20008 Z.z.


Dôvodová správa:

a/  Kolégiá a grémiá sudcov na súdoch sa zaoberajú predovšetkým záležitosťami súvisiacimi s rozhodovacou činnosťou t.j. odbornou činnosťou. Preto je žiadúce, aby si ich predsedov ako prirodzené autority spomedzi seba volili samotní sudcovia bez zásahu predsedov súdov.

b/ Keď boli do systému opätovne zavedení justiční čakatelia, ktorí sú vyberaní  vo výberových konaniach, jestvujúca právna úprava im vlastne už v tomto štádiu t.j.  pri úspechu vo výberovom konaní na miesto justičného čakateľa   vopred t.j.  bez výberového konania na miesto sudcu zabezpečuje aj nárok na miesto sudcu, čo je neprimeraní zvýhodnenie oproti iným uchádzačom o funkciu sudcu. Ak už bola táto funkcia zavedená, mali by sa aj justiční čakatelia zaradiť do poctivého výberového konania na voľné miesto sudcu, pretože ani to, že vykonávali prax justičného čakateľa, automaticky neznamená, že sú aj najlepší uchádzači o post sudcu.

 

V.  ochrana špecializácie sudcu - podmienky preloženia sudcu do iného grémia alebo kolégia


v § 34 doplniť ďaľšie základné právo sudcu tak, že:
ods. 4 znie: „Preloženie sudcu na iný druh agendy, akú vykonával, je možné
a/ len s jeho súhlasom alebo
b/ bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom súhlase sudcovskej rady v prípade schválenia zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho výkonu súdnictva.
Takto preloženému sudcovi je potrebné vytvoriť podmienky a primeraný časový priestor, ktorý nemôže byť kratší ako tri mesiace,  na odbornú prípravu rozhodovania agendy v inej oblasti práva ako pôsobil doposiaľ.

- odseky 4 – 8 sa potom posunú ako ods. 5 – 9.

Dôvodová správa:

Zárukou spravodlivého výkonu súdnictva je aj odbornosť sudcu, na ktorú sa kladú čoraz vyššie nároky. Sudca má nielen právo ale aj povinnosť vzdelávať sa a občan má právo na to, aby o jeho právnej veci rozhodoval odborne zdatný sudca. Výkon spravodlivosti sa v súčasnosti už nezaobíde bez špecializácie sudcov na jednotlivé druhy agendy. Prekladanie sudcu z jednej agendy na druhú nesmie byť určitou formou trestu, ale môže sa uskutočniť iba v prípade, že je to nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho a plynulého výkonu súdnictva na tom-ktorom súde pri zabezpečení rovnomerného zaťaženia sudcov a poskytnutí primeraného času na odbornú prípravu rozhodovania inej agendy. Ten čas bude rôzny podľa charakteru agendy pred a po zaradení, v zásade by však nemal byť kratší ako 3 mesiace, počas ktorých  preradený sudca nie je spôsobilý vybavovať v novej agende toľko vecí ako iní sudcovia dlhodobo špecializovaní na tento druh agendy. Preloženie sudcu sa zásadne môže vykonať len po prerokovaní s ním a s jeho súhlasom. Pre prípad, že sudca nesúhlasí a zabezpečenie rovnomerného zaťaženia sudcov v záujme plynulého vybavovania všetkých vecí takéto opatrenie vyžaduje, môže byť súhlas sudcu nahradený súhlasom sudcovskej rady.

 

VI. Záležitosť hodnotenia


V § 27 ods. 1 znovu zaviesť, že hodnotenie sudcu sa uskutočňuje
a/ vždy po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu
+ terajšie ods. a/ - c/ sa označia ako ods. b/ - d/.

Dôvodová správa:

Priebežné hodnotenie sudcov vždy po piatich rokoch výkonu funkcie, zavedené týmto zákonom, sa vlastne nikdy nevykonávalo, pretože sa nepodarilo preň stanoviť kritériá a vytvoriť podmienky – až napokon bolo novelou účinnou od 1.1.2009 (zák.č. 517/2008 Z.z.) zrušené. Pri jestvujúcej úprave hodnotenia (písm. a/ - c/) vlastne niektorí sudcovia nemusia byť hodnotení nikdy (keď nebudú mať ambície ísť na vyšší súd, nepožiadajú o hodnotenie resp. o ich hodnotenie nepožiada osoba, ktorá podá návrh  na jeho disciplinárne konanie), čo iste nie je správne. Priebežné hodnotenie totiž motivuje k neustálemu rastu ale zároveň umožní  odhaliť nedostatky príp. až odhalí, kto nie je schopný nedostatky odstrániť. Ak by existovalo priebežné hodnotenie, nebolo by možné za dobrého sudcu označovať sudcu slabého a opačne či  pracovitého sudcu označovať za lenivca. Len na základe priebežného hodnotenia by mohol byť nastavený mechanizmus očisty justície od slabých sudcov. Kritériá hodnotenia však musia byť stanovené objektívne tak, aby platili všeobecne a neboli zneužiteľné. Preto musia byť stanovené zákonom. Nakoľko doposiaľ stanovené nie sú, bol k tomu vytvorený priestor v prechodných ustanoveniach.

VII. Ako prechodné ustanovenie je potrebné doplniť

§151o, ktorý znie:
Ods. 1: Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie disciplinárne stíhaného sudcu , ktorý nie je stíhaný pre závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu, stráca účinnosť dňom účinnosti tohto zákona.

Ods. 2:
Súdna rada do 31.12.2010 schváli kritériá zaťaženosti a kritériá hodnotenia práce sudcu pre účely hodnotenia podľa § 27 ods. 1 tohto zákona.


Dôvodová správa:
1/ Použitím inštitútu pozastavenia výkonu funkcie sudcu je dotknutý nielen samotný sudca, ktorého sa týka, ale aj účastníci konaní, v ktorých bol zákonným sudcom, ale  v neposlednom rade to vplýva aj na plynulosť vybavovania vecí, pretože ten sudca chýba vo výkone. Takže jeho veci sa musia prerozdeliť zostávajúcim sudcom a to vplýva aj na prieťahy v konaní. Ak sudca, ktorému bol pozastavený výkon funkcie, napokon z funkcie odvolaný nie je, doplatí sa krátený funkčný plat. Výkon však za dobu pozastavenia funkcie nemal.
Až na výnimky (sudcom štatistika nie je známa) u  prípadov pozastavenia funkcie napokon k odvolaniu z funkcie sudcu nedošlo. To svedčí o tom, že tento inštitút nebol používaný celkom dôvodne, no v poslednom období sa javí, že je priam zneužívaný. Iniciatívna skupina sudcov a samotní disciplinárne stíhaní sudcovia s pozastaveným výkonom funkcie opakovane poukázali na  to, že ide o nezákonnosť až neústavnosť,  ale  zo strany kompetentných   orgánov výkonnej moci či  súdnej moci (zo strany ministra spravodlivosti či súdnej rady) nedošlo k náprave tohto stavu. Preto je namieste, aby náprava bola vykonaná zákonom.

2/ Kritériá hodnotenia, ktoré boli potrebné pre to, aby sa hodnotenie vôbec mohlo vykonávať, neboli vypracované od účinnosti tohto zákona. Preto lehotu na ich vypracovanie a schválenie bolo potrebné určiť zákonom.

 

Dňa  10.10.2009


Sudcovia – autori a signatári výzvy zo dňa 26.9.2009:

Ľudmila Babjaková
Juraj Babjak
Igor Belko
Dušan Čimo
Jana Dubovcová
Miroslav Gavalec
Ján Hrubala
Anton Jaček
Katarína Javorčíková
Darina Kuchtová
Pavel Rohárik
Mária Tóthová
Milan Trylč
Beata Vrťová

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento